Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata), známa aj ako mandelinka zemiaková, patrí medzi najvýznamnejších a najobávanejších škodcov zemiakových porastov na svete. Napriek svojej malej veľkosti a zdanlivo monotónnej strave sa ukázala byť neuveriteľne odolným druhom, ktorý dokázal prežiť a adaptovať sa aj v boji proti najinteligentnejšej bytosti - človeku.
Hovorí sa, že živočíšny druh odolný voči vyhynutiu má mať strednú veľkosť, pestrú stravu a žiadnych predátorov. Pásavka to všetko popiera - je maličká, stravu má monotónnu a jej predátorom je najinteligentnejšia bytosť - človek. Napriek tomu je nezničiteľná.
Pôvod a prekvapivé stretnutie zemiakov s pásavkou
Príbeh pásavky a zemiakov je fragmentom kolosálnych a zložito previazaných dejov globálnej cirkulácie biologických tiel, neživých komodít a kultúrnych vplyvov. Nenechajme sa však oklamať krátkou kultúrnou pamäťou: pásavky neobhrýzajú zemiaky ešte ani dvesto rokov.
Pôvod zemiakov
Zemiaky (Solanum tuberosum) patria do čeľade ľuľkovité (Solanaceae) a pochádzajú z pohoria Andy v dnešnom Peru. Archeologické výskumy preukázali, že sa tam pestovali, kultivovali a jedli už veľmi dávno, prvé dôkazy pochádzajú ešte z obdobia 11-tisíc rokov pred naším letopočtom. Miestna civilizácia dosiahla vrchol v pätnástom storočí, keď sa sformovalo Andské kráľovstvo Inkov - najrozsiahlejší štátny útvar zo všetkých tzv. predkolumbovských civilizácií. Nik vtedy netušil, že zemiaky sú rastlinou schopnou adaptovať sa na celom svete.
Európanom, ktorí ako kolonialisti prišli šafáriť na dané územie, prirodzene, neuniklo, že zo zemiakov sa dá dobre najesť. V šestnástom storočí dorazili do ríše Inkov Španieli a stali sa samozvanými pánmi života i smrti. Známym dobyvateľom bol napríklad Francisco Pizarro, no najviac životov miestnych ľudí majú na svedomí neplánovane importované európske choroby, hlavne mor.
Existuje termín kolumbovská výmena, ktorého význam zahŕňa všetko, čo sa začalo diať po prepojení dvoch svetov - európskeho a kolonizovaného. Z Južnej Ameriky tak prišla do Európy aj kukurica či fazuľa. Ukázalo sa totiž, že spolu so zemiakmi ide o veľmi výživné produkty. Tam, kde si ich osvojili, sa zvýšila životná úroveň domácich obyvateľov.
Zemiaky najskôr nemali v Európe na ružiach ustlané. Existujú viaceré kusé a anekdotické správy z tých čias o tom, že niekto sa zemiakmi otrávil. Napríklad preto, že sa dopočul o výživnej rastline, ale už nie o tom, že upravujú a konzumujú sa hľuzy, nie iné časti rastliny. Keď niekto niečo skonzumoval a následne na niečo ochorel, hoci to nijako nemuselo súvisieť, pri vtedajšej úrovni poznatkov sa vinník hľadal ľahko. Nové veci sa vždy prijímajú ťažko.
Pôvod pásavky zemiakovej
Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) pochádza zo Severnej Ameriky. Pôvodne bol jej výskyt obmedzený na oblasť Mexického zálivu, severné Mexiko a Colorado, kde sa živila divými rastlinami čeľade ľuľkovité (Solanaceae), najmä druhom Solanum rostantum. Svetovo najznámejší názov pásavky je síce Colorado potato beetle, čiže coloradský zemiakový chrobák, ten však vznikol v Colorade až potom, čo pásavka začala konzumovať zemiaky.
V tom čase ešte pásavky so zemiakmi stále nestretli. Tento stret, ktorý zmenil celú paradigmu, možno prirovnať k príbehu o Adamovi a Eve, kde zo stromu k prvým ľuďom zostúpila nejaká entita v podobe hada a dala im lákavú ponuku - ochutnať ovocie zo zakázaného stromu. Tu sa roly hada zhostil kolonista, ktorý ako prvý v Skalnatých horách nasadil zemiaky.
Stretnutie osudov: Zemiaky a pásavka
Postupným rozširovaním európskych dŕžav v Južnej, Strednej a Severnej Amerike došlo k momentu, ktorý prvýkrát opísal v roku 1824 entomológ Thomas Say - chrobák dovtedy zrejme unikajúci ľudskej pozornosti sa zrazu začal vyskytovať na zemiakových poliach. Vzťah pásavky k zemiakom bol vedecky zaznamenaný až v roku 1859, keď došlo k jej prvému masívnemu premnoženiu.
Po prepuknutí prvej nákazy zemiakov pásavkami v oblasti Skalnatých hôr začala Spojenými štátmi postupovať smerom na východ pomyselná frontová línia prvého konfliktu týchto chrobákov s ľuďmi. Pásavky napredovali priemerne o stoštyridsať kilometrov za rok a pobrežie Atlantiku dobyli v roku 1876. Stála pred nimi nová výzva - Európa.
Invázia do Európy a globálne rozšírenie
Dostať sa do Európy nebolo náročné - jednoducho prišli ako čierni pasažieri loďami, do ktorých sa nakladalo všetko možné. Prvými ohniskami výskytu boli prístavy. V Európe sa chrobáky po prvýkrát objavili okolo roku 1874, a to v okolí veľkých prístavov, kam ich prepravili obchodné lode. Kým sa nestretli so zemiakmi, logicky sa nimi neživili, fungovali oddelene stovky kilometrov od seba. Pionieri prvej populácie pásaviek v Európe sa na starom kontinente definitívne vylodili počas chaosu prvej svetovej vojny. Novým hmyzom napadnuté zemiaky prvýkrát spozorovali vo Francúzsku v blízkosti amerických základní.
EKOSYSTÉMY – NEZkreslená věda VI
Len čo pásavky prekročili oceán, z Francúzska sa najmä počas prvej svetovej vojny začali šíriť ďalej do Európy. Dnes už sú kdesi na východe Ázie. Tam narážajú na výrazné geografické problémy - hory a púšte, aj tak je však len otázkou času, kedy sa dostanú do Japonska. Klimatické podmienky sú tam natoľko odlišné, že pásavkám sa tam doteraz nepodarilo rozšíriť. Jedinou európskou krajinou, ktorá sa dnes úspešne bráni kolonizácii polí pásavkami, je Veľká Británia. Síce sa tam občas vyskytuje, ale nie ako kontinuálne prítomná populácia.
Do Európy bola zavlečená spolu so zemiakmi. Jej pomalé šírenie sa prudko zrýchlilo po druhej svetovej vojne v dôsledku nárastu objemu transportu zemiakov. Pásavka postupne doputovala až k Uralu a stala sa pevnou súčasťou poľnohospodárskej reality.
Pásavka ako zbraň a symbol propagandy
V priebehu druhej svetovej vojny zvažovala britská armáda možnosť angažovať pásavky ako biologickú zbraň namierenú proti nemeckému poľnohospodárstvu. Dňa 30. apríla 1942 donieslo lietadlo B-24 Liberator z USA 15 000 coloradských chrobákov, ktoré mali poslúžiť ako základný výskumný materiál. Nemecké vojenské spravodajstvo tieto informácie zachytilo a reagovalo založením Kartoffelkäferforschungsinstitut (Inštitút pre výskum pásavky zemiakovej) v meste Kruft. Ten sa rýchlo preorientoval z vývoja obranných techník na prípravu vlastných útočných postupov v snahe zbombardovať Britániu chrobákmi skôr ako Británia zbombarduje Nemecko. Na testovacie nálety bola vytýčená časť nemeckej krajiny v okolí mesta Speyer. Testovacie lety z októbra 1943 priniesli rozporuplné výsledky. Zo 100 000 chrobákov zhodených pri prvom pokuse bolo pri následnom zbere nájdených ani nie 100, po druhom zhodení 14 00á chrobákov sa ich podarilo nájsť 57.
Keď sa po druhej svetovej vojne Európa a s ňou takmer celý svet rozdelili na dva ideologické bloky, „americké chrobáky“ už boli udomácnené v celej kontinentálnej Európe. Ihneď sa stali súčasťou hybridnej vojny v mediálnom priestore na východ aj na západ od železnej opony. Na pozadí praktických výziev k ich fyzickej likvidácii boli podsúvané aj myšlienky ideologického boja medzi civilizačnými blokmi.
Hlavne vo východnom bloku sa stal boj s americkým chrobákom a jeho mediálne reprezentácie priam ikonickým zhmotnením dobových nálad. V bývalom Československu sa najmä v 50. rokoch 20. storočia konali veľké „hony“ na „amerického chrobáka“ s cieľom jeho vykynoženia. Absurdnosť celej vtedajšej situácie podčiarkuje fakt, že kampaň proti pásavke prebiehala súbežne s procesom s Miladou Horákovou či protestmi proti Kórejskej vojne. V československom filmovom týždenníku z roku 1950 dokonca odzneli vety: „Vypořádali jsme se s Horákovou, Peclem a společníky. Vypořádáme se i s mandelinkou bramborovou, americkým broukem!“
Komunisti tvrdili, že pásavku zhadzovali Američania zo svojich lietadiel lietajúcich najmä nad Nemeckou demokratickou republikou a Poľskom, odkiaľ sa chrobák ďalej šíril po vetre. Ďalšie dávky k nám vraj prepašovali záškodnícki agenti, ktorí pod rúškom tmy kade-tade zanechávali škatuľky a fľaštičky plné týchto chrobákov. V roku 1952 štát vyzýval občanov, aby sa zúčastnili na celokrajskom pátraní po tomto poslovi amerického imperializmu, aby tento bol zničený a bolo mu zabránené ďalšiemu prenikaniu k našim východným spojencom. Lenivci, ktorí primerane nebojovali proti imperialistickému chrobákovi, boli väčšinou tvrdo potrestaní. Niektoré prípady končili skutočne tragicky, keď ľudí označili za velezradcov.
Žiaľ, komunistickú propagandu výdatne podporoval v roku 1950 aj spisovateľ a ilustrátor Ondřej Sekora, autor známeho Ferda Mravca. Možno si pamätníci ešte spomenú na príbeh O zlém brouku Bramborouku, ktorý v týchto rokoch napísal a ilustroval. Nielen názov, ale aj podnázov O mandelince americké, která chce loupit z našich talířů sú dôkazmi, že ide o klasickú komunistickú agitku.
Pásavka v moderných konfliktoch
Dnes táto historická trauma a biologická realita rezonujú aj v moderných konfliktoch, kde sa vizuálna podobnosť kroviek pásavky s určitými symbolmi stala základom pre nové politické prezývky a kultúrne konštrukty. Pásavka zemiaková sa stala symbolom v kontexte vojnového konfliktu na Ukrajine. Existuje takzvaná gregorijevská stuha, ktorá sa používa na vyznamenaniach ruských vojakov. Ide o jeden zo symbolov ruského patriotizmu. Pri troche predstavivosti sa ponáša na krovky pásavky - je totiž pruhovaná a oranžovo-čierna. Predstavivosť stimuluje aj fakt, že pásavka škodí, že nik ju nemá rád, navyše pásavka parazituje na zemiakoch, čo je pre Ukrajinu mimoriadne významná plodina. Tu spomeňme ukrajinského výtvarníka Oleksiy Saia, ktorý v sérii plagátov nazvanej Medaily hanby v roku 2022 predstavil inštitút fiktívnych vyznamenaní zdobených práve gregorijevskou stuhou. Na medailách je uvedené, že sú udelené napríklad „za rabovanie“, „za mučenie“, „za genocídu ukrajinského ľudu“. A prezývka kolorad, ktorá dehumanizuje okupantov na chrobákov, teda na hmyz, sa presúva z vojenskej aj do civilnej oblasti.
V Rusku sa šíri aj nadávka na Ukrajincov, ktorá má korene v poľnohospodárstve. Ukrop, čiže укроп je po rusky kôpor. Prvé tri písmená sú UKR, a tak im to slovo slúži na dehumanizáciu a urážanie Ukrajincov. Zaujímavé pri slove ukrop je vlastne to, že pôvodne bolo neutrálne, nenieslo žiadne negatívne konotácie. Zrazu ich v Rusku nadobudlo.
Biologická charakteristika a životný cyklus
Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) je chrobák s oválnym telom dlhým približne 10 mm. Má charakteristické oranžové alebo žlté telo s desiatimi čiernymi pruhmi na krovkách, čo jej dodáva typický „pásovaný“ vzhľad. Na hlave má trojuholníkovú čiernu škvrnu a hrudník má nepravidelné tmavé znaky. Jeho životný cyklus pozostáva zo štyroch štádií: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec. V teplejších oblastiach Slovenska má dve, v chladnejších jednu generáciu za rok.
Životné štádiá
- Prezimovanie: Dospelé jedince prezimujú v pôde v hĺbke 10 až 40 cm (niekedy až 70 cm). Čím je počasie premenlivejšie a čím je v závere vegetácie menej potravy, tým menej prezimujúcich chrobákov prežíva.
- Aktivácia: Na jar, po prehriatí pôdy (obvykle v druhej polovici mája, v čase kvitnutia púpavy), vyliezajú zo zeme a vyhľadávajú potravu.
- Rozmnožovanie a vajíčka: K oplodneniu dochádza ako na jeseň, tak aj na jar. Samičky kladú na spodnú stranu listov zemiakov, ale aj burín v porastoch zemiakov, žltooranžové vajíčka v zhlukoch po približne 30-35 kusov. Vajíčka sú jasne oranžové, dlhé asi 1,7-1,8 mm a široké 0,8 mm. V poľných podmienkach vie jedna samička naklásť až 500 vajíčok, pričom larvy sa liahnu behom 4 až 15 dní v závislosti od teploty a vlhkosti.
- Larvy: Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sú zvyčajne červené s čiernou hlavou a čiernymi nohami, dlhé 10 až 15 mm. Majú dva rady čiernych škvŕn po stranách a tri páry hrudných nôh. Larvy sú veľmi žravé a dokážu skonzumovať väčšie množstvo listovej hmoty než dospelý hmyz. Najprv vyhryzávajú v listoch okienka, neskôr konzumujú celé listy, z ktorých nechávajú len hrubšiu žilnatinu. Najväčšie škody spôsobujú larvy 3. a 4. instaru, ktoré dokážu spôsobiť holožery a ohroziť tvorbu hľúz. Po približne troch týždňoch intenzívneho žeru larvy spadnú do pôdy, zahrabú sa 2-5 cm do zeme, kde sa zakuklia.
- Kukly: V pôde sa larva transformuje na žltú až oranžovú kuklu. Zrelé larvy sa zahrabú do pôdy a po asi dvoch dňoch sa začínajú kukliť. Priemerná doba vývoja v štádiu kukly je asi 5,8 dňa.
- Dospelí jedinci: Po dvoch týždňoch sa z kukly vyliahne dospelý jedinec, dlhý približne 10 až 12 mm. Po krátkom úživnom žere dochádza k páreniu a samičky začnú klásť vajíčka.
Škodlivosť pásavky zemiakovej
Spolu s dospelými jedincami požierajú listy rastlín aj larvy, čo spôsobuje výrazné odlistenie a znižovanie úrody. Pri silnom zamorení zostávajú po ich hodovaní len stonky a žily listov. Toto ich ničenie oslabuje rastliny, znižuje ich rast a robí ich náchylnejšími na choroby. Miera škôd závisí od štádia rastliny, podmienok prostredia a prítomnosti iných škodcov alebo chorôb. Obávaná pásavka zemiaková napáda predovšetkým zemiaky, ale nepohrdne ani baklažánom, rajčinou či inými plodinami z čeľade ľuľkovitých.
Boj proti pásavke zemiakovej
Boj proti pásavke zemiakovej je komplexný proces, ktorý zahŕňa agrotechnické, mechanické, biologické a chemické opatrenia. Pásavka zemiaková sa vyznačuje vysokou flexibilitou a rýchlou adaptáciou na chemické látky, čo vedie k selekcii rezistentných jedincov.
Opakovane sa stalo, že odborníci vymysleli nový postrek, ktorý vyzeral ako účinný, ale už o rok nezaberal. Pásavky sa naň jednoducho adaptovali podobne ako na desiatky iných látok, ktoré sa vytvorili v snahe vyhubiť ich. V každom prípade, pásavky zo Skalnatých hôr postupovali asi o stoštyridsať kilometrov ročne, pobrežie Atlantiku dobyli v roku 1876. A ako píšete, stála pred nimi nová výzva - Európa. Táto schopnosť adaptácie je fascinujúca, no pre poľnohospodárov predstavuje neustálu výzvu.
Tabuľka: Prehľad metód ochrany pred pásavkou zemiakovou
| Metóda | Popis opatrenia |
|---|---|
| Agrotechnické opatrenia | Striedanie plodín (interval minimálne 4 roky), pestovanie odolných odrôd, zabránenie prezimovaniu dôkladným zoraním pôdy po zbere úrody, udržiavanie záhrady bez buriny a zvyškov rastlín, mulčovanie slamou v hrúbke 6-10 cm. |
| Mechanické opatrenia | Ručný zber dospelých jedincov, lariev a vajíčok do vedra s mydlovou/slanou vodou (efektívne na malých plochách, vyžaduje denný zber). Zakrývanie plodín jemnou sieťovinou alebo krycími fóliami. Pravidelná kontrola prítomnosti pásaviek. |
| Biologické opatrenia | Využitie prirodzených predátorov (bystrušky, lienky, pavúky, ploštice, škorce), niektorých druhov húb a baktérií (napr. Bacillus thuringiensis var. tenebrionis). Výsadba odpudzujúcich rastlín (kôpor, chren) k zemiakom. Použitie preosiateho dreveného popola (najmä z brezy) na poprášenie rastlín ráno alebo po daždi. Aplikácia nimbového oleja. Posyp listov kukuričným škrobom. Domáce BIO postreky z výluhov listov rajčiakov či orecha. |
| Chemické opatrenia | Aplikácia registrovaných insekticídov (napr. Karate) v povolených dávkach, najlepšie v čase liahnutia lariev (nie dospelcov). Dôležité je striedanie chemických skupín na zabránenie rezistencie. Upozornenie: Ošetrovanie nevykonávať počas vysokých teplôt (nad 25 °C), aplikáciu uprednostňovať ráno alebo v neskorších poobedňajších hodinách. Chemikálie sú nebezpečné pre ľudský a živočíšny život a pre iné rastliny. |
tags: #pasavka #zemiakova #povod