Na úvod skúste odpovedať na otázku, či by ste vedeli, keď už nie uvariť, tak aspoň pomenovať minimálne jedno tradičné jedlo z vášho regiónu. Zrejme sa už dnes v rodinách bežne nevaria, skôr si ich nechávame na zvláštne chvíle či výnimočné rodinné stretnutia. Na Veľkú noc, Vianoce, svadbu alebo nejakú rodinnú oslavu. Tak schválne, či ich nájdete medzi tými, ktoré sme spolu s etnologičkou a historičkou Katarínou Nádaskou vytypovali my.
Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili tradičné slovenské jedlá. Východné Slovensko, región s bohatou históriou a kultúrou, sa pýši aj jedinečnou a rozmanitou kuchyňou. Tradičné jedlá tohto regiónu odrážajú vplyvy okolitých krajín, miestne suroviny a dlhoročné zvyklosti. Mnohé z nich sa pripravujú najmä počas sviatkov a sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva východného Slovenska.
Slovenské regionálne špeciality
Záhorie
Z bohatého výberu tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami, džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto. Omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, sa jedla na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých slivák rastúcich na Záhorí, sa zase jedla na sladko. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.
Podunajsko
Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, zeleninárstvu a ovocinárstvu. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa, veľká časť ľudí má maďarskú národnosť a maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, takže je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacerých druhov rýb, ale jej základom je vždy ryba, cibuľa a mletá paprika.
Horná Nitra
Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, ale trebárs aj višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže. Z cestovín sa robia ešte šiflíky, čo sú vlastne fliačky robené buď s kapustou, alebo napríklad aj s tvarohom. Zo sladkých jedál spomeňme napríklad šmýkance, čo sú nočky s tvarohom, orechami alebo makom, alebo tradičné šišky. Obľúbené sú tiež prívarky, napríklad zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok. Pred Veľkou nocou sa na južnej časti západného Slovenska pripravovalo tradičné sladké kašovité jedlo zo šťavy naklíčených obilovín s názvom kalkýš, ktoré sa vytvára pridaním vody a múky k naklíčeným zrnám a následným pečením.
Slivková sezóna sa pomaly rozbieha a kedže ste mi naposledy pripomenuli, že cestoviny sa dajú urobiť aj tradične, dala som na vás. Rezance s makom, slivkami a hnedým maslom. Jemne oriešková chuť v kombinácii so slivkami je totiž najviac. Ak si chcete pripomenúť takéto retro cestoviny tiež, na 2 porcie budete potrebovať: Najdôležitejšie je maslo. V hrnci s hrubým dnom alebo dobrej liatinovej panvici zohrajte maslo a na malom plameni nechajte asi 10 minút, kým nezačne bublať a nevytvoria sa v ňom také hnedé kúsky. Medzi tým si uvarte cestoviny podľa návodu, pokojne aj v slanej vode. K zhnednutému maslu pridajte na mesiačiky nakrájané blumy a maslom ich pekne pooblievajte a nechajte mierne zmäknúť. Potom do panvice pridajte uvarené cestoviny, dobre všetko premiešajte a podávajte posypané mletým makom zmiešaným s cukrom. Ja som na ozdobu použila ešte zopár černíc, a slivky som použila preto, aby vyvážili svojou mierne kyslou chuťou sladký mak.
Kysuce
Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, ktorá môže byť obohatená údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová, mlieková, ale tiež napríklad polievka z kvaky, tzv. kvačková, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Na Kysuciach sa varila aj tradičná rýchla slovenská polievka čír, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole, ktorej názov je odvodený od prítomnosti cestoviny - číra. V sezóne sa do polievky pridávali aj čerstvé huby, napr. kuriatka. Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste a ide vlastne o kapustné listy plnené mletým mäsom. Zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu sa vyrábalo jedlo zvané pučky, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad cestovinové jedlo s lekvárom - lekvárové trhance, z koláčov napríklad lekvárové kachličky, čo je kysnutý mrežovník plnený lekvárom.
Tekov
K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami, z omáčok sa varila napríklad cibuľová alebo kôprová, z tradičných zemiakových jedál spomeňme napríklad krumpľovú fučku, ktorá sa robí z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a navrchu je posypaná upraženými drobnými kúskami slaninky. Jedlo stvorené pre milovníkov jednoduchosti. Z mäsa sa jedávala plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca alebo údené mäso, ktoré sa robilo s varenou kapustou.
Hont
Región na severe lemujú Štiavnické vrchy, na východe Krupinská planina, na juhozápade zasahuje do Podunajskej nížiny. Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky, resp. chlebového kvásku kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka. Omáčky sa robili napríklad štiav zo šťavelu, kôprová omáčka či šalátová omáčka k mäsu, zo sladkých jedál spomeňme párance - známe cestovinové jedlo posypané makom, sľúkové gombovce, čo sú ovocné zemiakové guľky, či jedlo z kukuričnej krupice a maku známe pod názvom škorce. Ani v tomto regióne nemôžu chýbať obľúbený makovník, orechovník, tvarožník, ale ani lekvárnik či kapustník.
Turiec
Osobitosťou obyvateľov Turca bola domáca výroba liečivých olejov, kozmetiky a pochutín do jedál a ich podomový predaj. Turčianske olejkárstvo a šafraníctvo bolo známe v západnej Európe, Rusku, na Balkáne, dokonca aj v Egypte. K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, v polievkach sa používali turčianske mrvance z múky, vody a bielka. Rezance sa napríklad jedávali so slivkovým lekvárom a škvarkami, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad hruškové pirohy alebo tiež žgance, čiže zemiaky s makom a maslom. Medzi koláčmi nájdeme napríklad obľúbený mrežovník, ale aj bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.
Horehronie
V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát, z hríbov sa varil hríbový paprikáš, zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky, z baraniny sa varil baraní guláš v kotlíku alebo vnútornosti, baranie drobky sa piekli, varili alebo zaprávali. Piekol sa tzv. biely koláč, čo je biely kysnutý koláč z chlebovej múky, bryndzovníky - kysnuté koláčiky plnené bryndzou, či škvarkovníky - pagáčiky s oškvarkami.
Orava
Typické boli pre ňu údené oštiepky a figúrky z ovčieho syra, ktoré sa vyrábali na salašoch. Významnou pestovanou plodinou bol ľan, ktorý na Orave podmienil vznik tkáčskeho remesla a výrobu oleja. Z minerálnych vôd sa na hornej Orave získavala soľ. K tradičným jedlám patrili: chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, ale tiež polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. goralský prívarok, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp. oškvarkami. Obľúbený bol ovsený, jačmenný a žitný chlieb, ale tiež chlebová placka s rascou a so slaninkou moskoľ či chlebová kysnutá placka - posúch.
Novohrad
Darilo sa tu obiliu, boli tu aj rozsiahle vinohrady. Ako tradičné jedlo novohradskej kuchyne sa spomínajú z polievok napríklad čičerová polievka - cícerová hustá polievka, kyslastá chlebová polievka kyseľ, polievka z bryndze demikát, polievka z jačmenných krúpov loházka alebo hustá fazuľovo-zemiaková polievka strapkáč. Zo zemiakov sa varili napríklad dupčiaky, čo sú dlávené zemiaky, do ktorých sa dá kyslá kapusta a najlepšie chutia s kyslým mliekom. Omáčky sa robili napríklad jablková alebo šípková, z koláčov spomeňme napríklad bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, obľúbeným fašiangovým jedlom boli chrapne, v masti vyprážané cukrovinky.
Bryndzové pirohy s cibuľkou a slaninou 🐷 |Marcel Ihnačák | Kuchyňa Lidla
Gemer
Chovali sa tu ovce a na stole sa pomerne často objavovala jahňacina. Nechýbali však ani mliečne výrobky, napríklad polievka z kyslého mlieka. Z polievok ešte spomeňme ovocnú polievku z dulí, kyslú polievku zo zemiakov a s octom, baraniu polievku či vianočný kyseľ - vianočnú kapustnicu s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustenú zemiakmi. Tradičné sú gemerské guľky - jedlo baníkov a drevorubačov zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa. Z kukuričnej krupice sa robili tzv. škorce s makom, z cesta vyformované malé kúsky, uvarené a posypané makom. Z hladkej chlebovej múky sa piekli kysnuté posúchy, kysnutý bol aj hubovník - slaný koláč plnený hubami. Za zmienku stojí tzv. gója rožňavských Rómov - tradičné rómske jedlo, ktoré sa robí tak, že do bravčových čriev sa naplní ryža, zemiaky a dá sa to zapiecť.
Spiš
K archaickým jedlám patrili napríklad kminovapolifka, čo bola polievka s kmínom, výborná pre dojčiace matky, či bryndzovapolifka. Dodnes sa jedávajú džatky, z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov urobené halušky alebo malé guľky, ktoré sa zmiešajú so slaninkou opraženou na oškvarky. Zo zemiakových jedál sú tiež obľúbené pirogi, čiže pirohy, ale tiež nalešniky, jedlo podobné plackám, či zemiakový koláč gruľovnik.
Šariš
Z ľudovej kuchyne Šariša spomeňme čir - rýchlu slovenskú polievku, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole a spomíname ju aj medzi tradičnými kysuckými jedlami. Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša, ktorá sa často varila na večeru. Ide o zemiakovú kašu omastenú opraženou slaninkou, ku ktorej sa pije kyslé mlieko, alebo pre deti sa použilo spražené maslo a zapíjalo sa sladkým mliekom. Hustá a výdatná polievka je tiež kyšeľ, hustá omáčka žufka, ktorá sa nosila koscom na pole a pridával sa do nej tvaroh a v lete aj šalát, či fazuľa varená s hubami - fizoli s hubami. S fazuľami sa robila aj tzv. sciranka s fizolami - strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou. Z kyslej kapusty sa varila kapušnica, z vody z kyslej kapusty zasa polievka mačanka. S kyslou alebo so sladkou kapustou sa robili aj tzv. trepanky, čo sú vlastne halušky. Aj koláče sa robili s kapustou, napríklad kapustnik - kysnutý koláč plnený kyslou kapustou, alebo kolač s kapustu - kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou.
Zemplín
Z mnohých tradičných jedál vyberáme ciberej - mliečnu zemiakovú polievku, boršč - polievku z červenej repy, obľúbenú najmä v ruskej a ukrajinskej národnej kuchyni, ktorej základom je vývar z kostí a mäsa a zmes osmaženej zeleniny. Z kyslej kapusty a kapustovej vody sa varí polievka juška, zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty rosoľ alebo rosoľanka. Tu nevaria vianočnú kapustnicu, ale vianočnú juchu, hoci je to rovnaké jedlo. K archaickým jedlám patrí vianočná mačanka, omáčka alebo polievka, ktorá sa varila najmä v časoch, keď boli hlavnými surovinami v kuchyni kyslá kapusta a zemiaky. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobil chlieb, alebo sa z neho lámali väčšie kúsky a namáčali sa do taniera. Niekde sa zvykli k mačanke podávať aj zemiaky uvarené v šupke. Mačanky sa varili buď s mäsom, alebo bez neho. Je to neoddeliteľné jedlo štedrovečernej večere Rusínov, podáva sa s chlebom. Koločanka sa dá prirovnať k dnešným prívarkom, najvďačnejšími surovinami boli zemiaky, kapusta, fazuľa a mlieko. Jednou zo špecialít sú tatarčene pirohy, ktorých názov je odvodený od tatarky (pohánky), a jej názov je zas odvodený od Tatárov (pohanov), ktorí ju do našej kuchyne priniesli. Tradičným veľkonočným jedlom je veľkonočná paska - obradný koláč, ktorý sa podáva natretý s maslom a obložený varenou šunkou, vajíčkom natvrdo, hrudkou, cviklou s chrenom.
Pirohy: Od chudobných vrstiev po slovenskú klasiku
Dnes si pirohy dá každý Slovák, ale ich domov je práve na východe - v Šariši, na Spiši a hlavne v rusínskych obciach Uličskej doliny. Pôvodne išlo o jedlo chudobných vrstiev - lacné suroviny, jednoduchá príprava, sýte výsledky. Pirohy plnené bryndzou, zemiakmi, tvarohom alebo kapustou si varili sedliaci, pastieri aj baníci. Postupne sa dostali aj na západ Slovenska, kde dnes patria medzi slovenskú klasiku. V najvýchodnejších obciach Slovenska - Nová Sedlica, Stakčín, Ulič - sa dodnes varia trené pirohy úplne inak ako kdekoľvek inde. Bez múky, bez vajec. Len z nastrúhaných surových zemiakov a ich škrobu. Príprava je náročná: surové zemiaky sa nastrúhajú najemno, vyžmýkajú sa cez plátno do miešku a nechajú odstáť, aby sa oddelila voda od škrobu. Škrob sa potom zmieša so zemiakmi a z cesta sa formujú pirohy plnené tvarohom. Výsledok je jedinečný - hustejšie, zemitejšie, autentickejšie ako klasické pirohy. Na severovýchodnom Slovensku sa tiež varili pirohy z pohánkovej a jačmennej múky plnené kravskou bryndzou. Dnes však takmer neexistujú, pretože pohánková múka sa prestala bežne používať a recept sa stratil. Ak ste ich niekedy jedli, mali ste veľké šťastie.
Strapačky s kyslou kapustou: Menej slávna, no rovnako chutná sestra bryndzových halušiek
Ak sú bryndzové halušky slovenskou ikonou, strapačky s kyslou kapustou sú ich menej slávnou, ale rovnako chutnou sestrou. Základom sú zemiakové halušky zmiešané s dusenou (alebo surovou) kyslou kapustou a opečenou slaninkou. Kým bryndzové halušky sú drahšie a slávnostnejšie, strapačky sú praktické a dostupné - varili sa počas poľných prác, pri ťažkej fyzickej práci, v rodinách s viacerými deťmi. Dnes sa rozšírili po celom Slovensku, ale zostávajú typicky východniarskym jedlom.
Mačanka: Hríbová polievka s dávnou históriou
Hustá kyslá polievka z hríbov, kyslej kapusty, údeného mäsa a klobásy. Názov pochádza od toho, že sa do nej máča chlieb. Mačanka sa varila v oblastiach, kde bol dostatok lesov - teda hlavne v Šariši a na Spiši. Dnes ju nájdete v kolibách a tradičných reštauráciách, ale v rodinách sa už tak často nevarí. Je to jedlo sýtej chuti, ideálne do zimných mesiacov, kedy zahrieva a zasýti.
Džadky: Každodenné jedlo roľníkov
Džadky sú podobné haluškám, ale sú väčšie - valčeky zo zemiakového cesta poliate masťou, slaninou a opekanou cibuľkou. Alebo s bryndzou, kyslou kapustou či kyslou smotanou. Džadky boli každodenným jedlom roľníkov - jednoduchšie na prípravu ako pirohy (netreba ich plniť), lacnejšie ako bryndzové halušky. Varili sa rýchlo a zasýtili celú rodinu. Ak narazíte na džadky v ponuke nejakej koliby na východe, určite ich vyskúšajte - je to kúsok miznúcej tradície.
Holúbky: Zemplínska špecialita s celoslovenskou popularitou
Holúbky sú zemiakové listy plnené zmesou mäsa a ryže - dnes je to takmer národné jedlo. No pôvodne išlo o východniarsku, presnejšie zemplínsku špecialitu. Holúbky sa postupne rozšírili po celom Slovensku a dnes ich varí každá gazdiná - aj keď každý región ich má inak. Na Zemplíne sa podávajú v paradajkovej omáčke, inde v kapustnej šťave.
Zabudnuté pokrmy: Ciberej a Kuľaša
Ciberej je mliečna zemiaková polievka, ktorá sa podávala s chlebom. Varené zemiaky preliate osoleným mliekom. Lacné, jednoduché, zasýti. Dnes sa takmer nevarí. Kuľaša je zemiaková kaša s opraženou slaninkou, podávaná s mliekom. Bola to denná strava sedliakov a roľníkov. Dnes skôr folklór než skutočné jedlo v rodinách. Podobné ako ciberej - príliš jednoduché na dnešné pomery, zabudnuté v dobe, keď je v obchodoch dostupné všetko.
Kyslé polievky: Osviežujúca tradícia
Na východe Slovenska sa tradične varili kyslé polievky - hríbová, fazuľová, šošovicová. Kyslosť sa dosahovala octom alebo kysnutým cestom (kvas). Hríbová polievka na kyslo sa varila z nasušených hríbov, kyslej smotany a octu, a to na Vianoce aj počas pôstu pred Veľkou nocou. Fazuľková polievka na kyslo zo zelenej fazuľky, zemiakov, kyslej smotany a octu bola letným jedlom, ktoré sa dnes varí už len u najstarších gazdiniek.
Vianočné a veľkonočné špeciality
Vianoce sú obdobím, kedy sa na východnom Slovensku pripravujú špeciálne jedlá symbolizujúce hojnosť a prosperitu. Medzi najznámejšie patria kapustnica, bobaľky (známe aj ako pupáky alebo opekance) a oblátky s medom a cesnakom. Veľká noc je ďalším obdobím, kedy sa na východnom Slovensku pripravujú špeciálne jedlá. Medzi najznámejšie patria paska, tradičný obradný veľkonočný koláč, a vaječná hrudka.
Regionálne rozdiely a autentická kuchyňa
Kuchyňa východného Slovenska sa líši v závislosti od regiónu. Napríklad, na Zemplíne sa do kapustnice pridáva kyslá smotana a podáva sa s bielym koláčom. V okolí Bardejova sa podáva chlieb s medom a cesnakom. Na Spiši sa tradične jedáva chlieb so soľou. Ak cestujete na východ Slovenska, nezastavujte sa v rýchlych reštauráciách. Zájdite do kolíb, penziónov, malých reštaurácií v dedinách. Práve tam nájdete pirohy, mačanku, strapačky alebo džadky - jedlá, ktoré sa na západ Slovenska nedostanú. A ak máte starých rodičov z východu, opýtajte sa ich na recepty. Kým ešte varia, kým ešte pamätajú.
Švajčiarska kuchyňa: Rozmanitosť a tradičné chute
Švajčiarsko, malá krajina v srdci Európy, je synonymom pre krásu, čistotu a dokonalosť. Aj keď táto krajina nie je od nás príliš ďaleko, napriek tomu je jej kuchyňa u nás menej známa, ako napríklad kuchyňa thajská. Keď sa povie Švajčiarsko, väčšinou si predstavíme presné švajčiarske hodinky, nádhernú alpskú prírodu, neuveriteľné 4 oficiálne jazyky, výbornú čokoládu, syry a zvlášť fondue.
I tunajšiu kuchyňu poznamenal historický vývoj štátu. Pôvodné tri kantóny Uri, Schwyz a Unterwald si do spoločného štátu priniesli svoje špeciality. Dnes je Švajčiarsko rozdelené do 23 hlavných kantónov, z ktorých si každý uchováva svoje špecifiká. Švajčiari sú hrdí na svoju hornatú krajinu, oplývajúcu pastvinami. Ich vrodená uvážlivosť, pracovitosť a šetrnosť je jeden z dôvodov, prečo vo Švajčiarsku dávajú prednosť miestnej kuchyni pred medzinárodnou. Sú vďační za dary ponúkané prírodou, získané niekedy za tvrdých podmienok. Švajčiarska kuchyňa je jednoduchá, výživná, chutná a nám veľmi blízka. Hlavnou zásadou tejto kuchyne je spracovávať hlavne tie suroviny, ktoré zem ponúka. Teda podľa zásady "var z toho, čo máš". Preto tu dominujú syry a mliečne výrobky. Ďalšou neodmysliteľnou surovinou švajčiarskej kuchyne sú zemiaky. Bývajú pripravené na veľa spôsobov, často opekané, rösti a doplnené syrom. Jednotlivé kantóny sú hrdé na svoje miestne špeciality. Obľúbené sú napríklad chlebové kocky so syrom.
Klasické švajčiarske jedlá
Prvé, čo človeku napadne v spojení so Švajčiarskom, sú zrejme čokoláda a syry. Hovorí sa, že nikto nezje toľko čokolády ako Švajčiar. Údajne je to na jednu osobu až 12 kíl čokolády za jeden rok. Asi najznámejšími výrobcami švajčiarskej čokolády sú Lindt, Frey, Cailler a samozrejme nezameniteľná čokoláda Toblerone.
Käsefondue
Käsefondue je typický švajčiarsky pokrm obľúbený hlavne v zimnom období. Pokrm pripravený z roztopeného syra. Presný pôvod nie je úplne známy. Hovorí sa, že tento pokrm vznikol v horách, kde boli ľudia v zime kvôli obrovskému množstvu snehu odrezaní od sveta. Syr si vyrábali svojpomocne, taktiež chlieb, čo sú dve základné suroviny pre Käsefondue. Táto syrová pochúťka vznikla v 50-tych rokoch, ale dodnes nie je známe, kde presne. Pôvodne bolo Käsefondue len vo vojenských kuchárskych knihách, odkiaľ sa rozšírilo do rodín. K tejto špecialite patrí aj špeciálna kuchynská výbava, ktorá sa skladá zo špeciálnej misy a špeciálnej vidličky. Túto sadu si ľudia mohli kedysi prenajať v syrárni za určitý poplatok, dnes je však výbavou každej domácnosti. V každom kantóne je príprava Käsefondue trošku iná a líši sa hlavne použitým syrom, keďže každý kantón vyrába svoj vlastný syr. Väčšinou sa jedná o kombináciu z 2 - 3 druhov syra. Najznámejší je hádam Vacherin (rôzne doby zretia) v kantóne Fribourg. V Ženeve sa miešajú 2 diely Greyerzer a syr Raclette. Suroviny na základný recept: syr, biele víno, čerešňovica, maizena, čierne korenie, muškátový orech, cesnak a sóda bikarbóna. Okrem chleba sa táto špecialita podáva aj so zemiakmi, kde sa zemiaky na tanieri polejú syrom. Klasicky sa chlieb máča do syra.
| Kantón / Región | Typ syra |
|---|---|
| Fribourg | Vacherin (rôzne doby zretia) |
| Ženeva | 2 diely Greyerzer a syr Raclette |
| Všeobecne | Kombinácia z 2 - 3 druhov miestneho syra |
Raclette
Ďalším tradičným švajčiarskym pokrmom zo syra je Raclette. Pôvod má v kantóne Wallis a prvé písomné zmienky pochádzajú z 19. storočia. Avšak medzi širokú verejnosť sa dostal až začiatkom 20. storočia, keď okolo roku 1909 vznikol tento pokrm pod dnes známym menom Raclette. Ako vyzerá príprava? Syr sa zohrieva pod špeciálnym strojom tak dlho, pokiaľ sa vrchná časť nerozpustí. Takýto zmäknutý syr sa nožom zoškriabe na tanier, pridajú sa varené zemiaky, uhorky, nakladané cibuľky a Raclette sa môže podávať. Raclette večera trvá trošku dlhšie, keďže sa zakaždým podáva len jedna porcia.
Rösti
K švajčiarskym tradičným pokrmom - tento krát zo zemiakov - patria Rösti. Pripravujú sa buď zo surových alebo už uvarených zemiakov. Tie sa na strúhajú a vypražia buď na masle alebo na oleji. Aj pri tomto pokrme existujú rôzne obmeny. Klasické Rösti sa podávajú s kúskami slaniny.
Älplermakkaronen
A je tu ešte jedna známa špecialita a to Älplermakkaronen - pokrm veľmi obľúbený a pripravený zo zemiakov, makarónov (cestovín penne), syra, smotany a cibule. Podáva sa s nám známou jablkovou výživou. Samotný názov prezrádza, že pokrm pochádza z hôr Álp, pričom Älpler sú ľudia, ktorí žijú v horách. Pôvod sa spája s výstavbou tunela Gotthard (so svojimi 57 kilometrami je to najdlhší tunel na svete a rieši severno-južné železničné prepojenie Švajčiarskych Álp) v rokoch 1870 - 1880, kde talianska hostiteľka nosila pracovníkom makaróny. V tomto období boli tieto cestoviny drahé a neboli dostupné každému. Preto sa táto špecialita rozšírila až neskôr, keď sa cestoviny vyrábali aj vo Švajčiarsku. V niektorých kantónoch sa podávajú s kockami slaniny alebo s nakrájanou šunkou.
Regionálne špeciality švajčiarskych kantónov
Jednotlivé kantóny sú hrdé na svoje miestne špeciality.
- Kantón Aargau je známy svojimi špeciálnymi guľatými koláčmi Wähen pripravovanými na sladko alebo na slano so špenátom a zemiakmi, mrkvovou tortou, alebo špecialitou zvanou Schnitz und drunder, čo je úprava zemiakov so slaninou.
- V Bazilejsku si zakladajú na jemne ochutenej saláme, podobnej našej šunkovej, zvanej Cervelants. Zo sladkostí nesmieme vynechať špeciálnu čerešňovú tortu a bazilejské medové perníčky vylepšené mandľami, orechmi, pomarančovou a citrónovou kôrou.
- Špecialitou bernského kantónu je bernska misa. Vznik tohto pokrmu sa traduje dňom 5. marca 1798. To zvíťazili bernskí vojaci nad Francúzmi. Ich ženy im usporiadali slávnostnú hostinu zo všetkého čo doma našli - hovädzie mäso, slaninu, rebierka, jazyk, klobásy, bravčové nožičky, kapusta, fazuľa, a to všetko zmiešali, jemne nakrájali a navŕšili na zemiaky so zeleninou.
- Asi najznámejší pokrm syrové fondue pochádza z oblasti, kde sa vyrába syr Greyerzer, teda z Fribourgska. Tento syr tvorí spolu s ementálom hlavnú súčasť fondue.
- V okolí Ženevského jazera sú hlavnou súčasťou jedálnička ryby na rôzne spôsoby. Táto kuchyňa má k medzinárodnej najbližšie. Na štátny sviatok kantónu 11. 12. sa pečie hruškový koláč.
- Hustá polievka so syrovými haluškami, alebo tvarohovými rezancami je hlavnou súčasťou jedálnička kantónu Glarus.
- Sušené hovädzie mäso Bündner Fleisch nájdete v kantóne Graubünden.
- V oblasti Schaffhausenu vám v tunajšej kuchyni ponúknu paštéty, klobásy, cibuľové koláče a rýnskeho pstruha.
- Jedlé gaštany sú obľúbenou súčasťou pokrmov v kantóne Schwyz. Nechýbajú tu ani zemiakové halušky so syrom Sbrinz.
- V okolí St. Gallenu sa pripravujú teľacie klobásky zapečené do bielej veky.
- V kantóne Ticino je poznať vplyv susedného Talianska. Pripravuje sa tu napríklad polievka minestrone s cestovinami.
- Pri Bodamskom jazere sa nachádza veľa ovocných sadov, a preto niet divu, že jablčný mušt, či hrušky sa pridávajú takmer do všetkého.
- Známe raclette pochádzajú z kantónu Valais.
- V kantóne Zug sa vyrába výborná čerešňovica, miestnou špecialitou je, ako inak, čerešňová torta.
Nápoje
Švajčiarsko má slušnú plejádu zaujímavých nápojov, ktoré tu môžete ochutnať. Švajčiari možno nie sú známi ako tí, ktorí by pili veľa alkoholu, ale veľa ho vyrábajú a patrí k európskej špičke. Obľúbeným alkoholickým nápojom je Zuger Kirsch, teda čerešňová pálenka, ktorá sa nielen pije ako digestívum, ale používa sa aj do obľúbenej čerešňovej torty, ktorá patrí k najlepším sladkostiam v krajine. Hneď po čerešňovici sa na rad dostáva Poire Williams, ktorá sa vyrába z kvalitných hrušiek a je obľúbeným drinkom po večeri na party. Mnohí však považujú za národný nápoj Alpenbitter, ktorý je tmavý, horký, bylinný likér z množstva byliniek nachádzajúcich sa na alpských lúkach. Často tu nájdete aj obľúbený Absint. Švajčiari vyrábajú aj víno a ak radi ochutnávate, určite sa nechajte nahovoriť na Pinot Noir alebo vynikajúcu odrodu Chasselas. Spomedzi nealko nápojov určite ochutnajte Pepita s typickým papagájom v logu.
tags: #pastety #klobasy #cibulove #kolace #a #rynskeho