Pekáreň Jozef Oremus Bánov je rodinná pekáreň s bohatou históriou a silnou pozíciou na slovenskom trhu. Tento článok preskúma jej vznik, vývoj a faktory, ktoré prispeli k jej úspechu, ako aj výzvy, ktorým čelí v súčasnom pekárenskom sektore.
Začiatky a rozvoj
Pekáreň Jozef Oremus Bánov bola založená v roku 1991 v obci Bánov, v okrese Nové Zámky, na západnom Slovensku. Zakladateľom bol Jozef Oremus spolu so svojím bratom Jurajom. Od svojho vzniku sa pekáreň zameriavala na výrobu tradičných pekárenských výrobkov.
Počas prvých 14 rokov svojej existencie prešla pekáreň výrazným rozvojom. Výrobné priestory sa rozšírili štvornásobne a sortiment sa rozrástol z pôvodných dvoch na 70 druhov výrobkov. Počet zamestnancov sa zvýšil na 90. Rozvoz výrobkov zabezpečovala pekáreň denne vlastnými nákladnými autami.
V roku 2000 sa Jozef a Juraj Oremus rozhodli ísť každý svojou cestou a rozdelili si pôsobnosť v regióne juhozápadného Slovenska. Rozdelením však pekáreň nestratila svoje dobré meno, ktoré si budovala od začiatku, a to jej umožnilo udržať sa na trhu. Práve naopak, získala nových odberateľov.
S cieľom uspokojiť stúpajúci dopyt po produktoch pekárne, postupne rozširovali výrobné priestory a kapacity a strojový park doplnili o nové strojno-technologické zariadenia. Sortiment sa rozšíril na 150 výrobkov, medzi nimi je 25 druhov chleba.

Cesta k pekárskemu remeslu
Cesta majiteľa pekárne Oremus k tomuto remeslu nebola priamočiara. Spočiatku pomáhal bratovi, ktorý sa venoval pestovaniu kvetov a paradajok, ako obchodný zástupca. Túžil si však vyskúšať aj život v zahraničí, a tak šesť rokov pracoval v Anglicku. Po návrate domov začal pomáhať otcovi v pekárni, ktorú on založil.
Keďže problematiku pekárstva chcel poňať komplexne a získať aj poznatky z legislatívy, bezpečnosti a z hygieny potravín, ako aj ďalšie znalosti, rozhodol sa pre štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Inžinierske štúdium absolvoval v študijnom programe Technológia a spracovanie potravín na Fakulte biotechnológie a potravinárstva.
Výroba a sortiment
Z pôvodných troch druhov výrobkov rozšírila pekáreň sortiment chleba a pečiva na 150 výrobkov, medzi nimi je 25 druhov chleba. Vyrábajú všetky druhy pekárskych výrobkov počnúc chlebom, bielym a sladkým pečivom až po program predpečených a mrazených produktov.
Aj pri využívaní najmodernejších technológií sa snažia zachovať tradičný spôsob pekárskej výroby a zapojiť vysoký podiel ručnej práce pre dosiahnutie čo najvyššej kvality výrobkov. Za výsledkami pekárne stojí celý pracovný kolektív, pozostávajúci zo 100 zamestnancov. Samozrejme, pomáha aj otec. So svojimi odberateľmi si vybudovali dlhodobé vzťahy.

Kvalita surovín a výrobný proces
Pekár je doslova závislý od kvality múky. Ak nie je dobrá, nevie upiecť chutný chlieb. Dôležitá je aj zápara, ktorá dáva chlebíku nutričnú hodnotu. Ražný chlieb obsahuje záparu, v ktorej je sedem druhov semien.
Pekáreň má tri svoje podnikové predajne. Ražný chlieb by mal podľa legislatívy obsahovať minimum 60 % ražnej múky, toto poctivo dodržiavajú. Na rozdiel od pšeničnej múky, ktorú nakupujú od lokálnych producentov, ražnú múku si vyrábajú sami. Tento rok prvýkrát vypestovali svoju vlastnú raž a majú aj špeciálny ražný kamenný mlyn.
Pri mletí na kamennom mlyne sa zrno melie celé, takže do ražnej múky dostávajú obalové materiály zo zrna. Tým dávajú chlebíku nutričnú vyššiu hodnotu.
Ako si založiť ražný kvások 1. - 6. deň
Trendy v pekárenstve a spotreba
Aktuálne pekári sledujú dva trendy. Na jednej strane majú zákazníci záujem o nákup pečiva s vyššou pridanou hodnotou. Najmä mladí ľudia preferujú zdravšie varianty výrobkov s vyšším obsahom proteínov, vlákniny, vitamínov a minerálov. Rastie dopyt po remeselnom a kváskovom pečive. Novinky vyhľadáva a trvalo sa k nim vracia asi 15 percent Slovákov. Staršia generácia zostáva konzervatívna, vyhľadáva skôr klasiku, verí výrobkom z pšeničnej múky. Na druhej strane je trend, ktorý je vyvolaný znižovaním reálnych príjmov domácností.
Ľudia si stále pozornejšie vyberajú, čo konzumujú a chlieb, pečivo sú ako základné potraviny z tohto pohľadu vnímané ako kľúčové.
Tabuľka nižšie ilustruje pokles spotreby chleba a pečiva na Slovensku:
| Rok | Spotreba chleba na obyvateľa (kg) | Spotreba pečiva na obyvateľa (kg) |
|---|---|---|
| 2000 | 50,2 | 33,4 |
| 2010 | 41,1 | 29,1 |
| 2015 | 35,1 | 30,0 |
Z tabuľky je zrejmé, že spotreba chleba a pečiva na Slovensku klesá. V roku 2010 to bol pokles o 17,2 % v porovnaní s rokom 2000, a v roku 2015 o 22,1 % v porovnaní s rokom 2000. Tento pokles je spojený s demografickým vývojom a zmenou životného štýlu. Predaj špeciálnych výrobkov s pridanou hodnotou bude naopak stúpať.
Problémy a výzvy pekárskeho sektora
Malí a strední pekári to v dnešnej dobe nemajú ľahké, keďže musia čeliť silnej konkurencii veľkých pekárenských spoločností. Avšak, Bánovská pekáreň, ktorá patrí k stredne veľkým remeselným pekárňam, už vyše 30 rokov úspešne udržiava a zveľaďuje tradičnú výrobu pekárenských výrobkov zo starostlivo vybraných surovín.
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov
Pekárskemu sektoru chýba mladá krv. Navyše, ľudí, ktorých prijímajú, musia preškoliť. Progresívne výrobné technológie, inovatívne výrobné postupy a nové receptúry si vyžadujú kvalifikovaných ľudí so vzdelaním zameraným na agropotravinárstvo. Pekárske remeslo je tvrdý chlebíček.
V celom agropotravinárstve je dlhodobý problém s nedostatkom pracovníkov, avšak práve v pekárskom sektore ide o akútny problém. Podľa informácií ministerstva školstva v odbore pekár, pekárska výroba, prípadne pekár/cukrár a pekárska a cukrárska výroba môžu žiaci študovať na trinástich stredných odborných školách. Žiaľ, systém duálneho vzdelávania v tomto sektore nefunguje - hoci toto vzdelávanie študenti absolvujú, po skončení školy aj tak mnohí do odboru nenastúpia. V rámci pekárskeho stavu patrí problém s chýbajúcimi zamestnancami k prioritným. Mnohé závody majú vysoký priemerný vek zamestnancov a pri odchode najstarších do dôchodku je problém nájsť nových.

Konkurencia a dopad legislatívy
Spoločnosť PENAM Slovakia, ktorá patrí do koncernu Agrofert, a. s., Andreja Babiša, je po zlúčení s Prvou Bratislavskou pekárenskou, a. s., najväčším hráčom na slovenskom pekárenskom a mlynskom trhu. Penam Slovakia v súčasnosti zamestnáva približne 1300 zamestnancov a dodáva výrobky do obchodných reťazcov. Ponúka široký sortiment od tradičných výrobkov po tie pre zdravý životný štýl a bezlepkové produkty.
Národná rada SR dňa 14. 2. 2018 schválila novelu Zákonníka práce, ktorou sa od 1. mája 2018 zvýšili príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, zaviedli sa príplatky za prácu v sobotu a nedeľu a pre zamestnancov 13. aj 14. platy. Pokiaľ sa pekárom nepodarí navýšiť svoje odbytové ceny aspoň do takej výšky, ktorá vykompenzuje nárast osobných nákladov, myslia si, že dôjde k zatváraniu niektorých pekárni.
Ak sa následne zvýši cena čerstvých pekárskych výrobkov, nevylučujú, že sa nemôže zvýšiť dopyt po dopekaných výrobkoch, ktorých je aj tak na pultoch v obchodoch čoraz viac, alebo nevzrastie ešte viac dovoz chleba a pečiva zo zahraničia.
Ako si založiť ražný kvások 1. - 6. deň
Nekalé obchodné praktiky
Ďalším problémom, ktorý dlhodobo trápi pekárov, sú nekalé obchodné praktiky obchodných reťazcov. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná predstavila návrh zákona, ktorý by mal eliminovať skryté poplatky, skrátiť lehoty splatnosti faktúr a zároveň by dával poškodzovaným potravinárom možnosť predkladať anonymné podnety. Pekári podporujú tento návrh a vítajú aj spomínané zmeny, ktoré určite pekárom uľahčia situáciu.
Únia priemyselných pekárov Slovenska
Únia priemyselných pekárov združuje spoločnosti Penam Slovakia, a. s., Peza, Včela - Lippek k. s. Liptovské pekárne a cukrárne, a.s., Vamex, a.s., DANUBIA, a.s., Kysucké pekárne, a.s., Senické a skalické pekárne, a.s, MPC CESSI, a.s., Pekáreň Juraj Oremus s.r.o., Jozef Oremus pekáreň Bánov.
Hlavným cieľom UPPSR je presadenie ekonomicky oprávnených nákladov do zákonnej formy. Bohužiaľ, po aktualizácii týchto nákladov musia konštatovať, že pekárenský priemysel sa dostáva ešte do zložitejšej situácie ako pred rokom 2014. Prioritou je práve preto ich akceptovanie u odberateľov - zahraničných reťazcov. Od vlády preto požadujú, aby pomohla vyriešiť túto patovú situáciu.
tags: #pekaren #jozef #oremus #banov
