Žijeme v uponáhľanej dobe. Často nevieme prečo vlastne žijeme a po čom túžime. Prežívame doslova životnú krízu, z pohľadu filozofie existenciálnu. Kladieme si veľa otázok a nesieme ich so sebou na svojom chrbte. Riešením na naše problémy by mohlo byť spoznanie gestalt terapie a inšpirovanie otázkami, ktoré kladie. Dnes si priblížime knihu Fritza Perlsa „Gestalt terapia doslova, Ego, hlad a agresia“, ktorá predstavuje základný kameň gestalt terapeutického prístupu.
Tento knižný poklad je súborom Perlsových prednášok, ktoré prezentoval na inštitúte v Esalene. Okrem nich sú tu jednotlivé sedenia (dokopy 27), ktoré absolvoval s klientmi a na ktorých s nimi rozoberal ich sny. Je tu tiež prepis intenzívneho štvortýždňového workshopu, ktorý sa konal v Esalene za prítomnosti 24 ľudí. Základným posolstvom knihy je však podstata a vysvetlenie samotnej gestalt terapie a to v podaní jej zakladateľa - Fredericka Perlsa.
Kto bol Frederick „Fritz“ Perls?
Frederick „Fritz“ Perls (1893-1970) bol nemecký psychiater a psychoterapeut, ktorý sa stal zakladateľom gestalt terapie. Friedrich Salomon Perls sa narodil v Berlíne v roku 1893. Vyrastal na bohémskej scéne, podieľal sa na expresionizme (dôraz na vlastné zážitky a pocity) a dadaizme (sloboda prejavu, nástroj na prejavenie sa) a zažil obrat umeleckej avantgardy smerom k revolučnej ľavici. Jeho techniky v terapií majú aj vďaka tomu blízko k divadlu, psychodráme a ku hre. V jeho zápiskoch rezonuje meno zakladateľa divadelnej školy Maxa Reingara.
Očakávalo sa, že bude študovať právo a časom prevezme právnickú firmu po svojom strýkovi. On sa však rozhodol pre štúdium medicíny. Prvú svetovú vojnu prežil v zákopoch ako vojak nemeckej armády. V roku 1920 promoval ako lekár a začal sa špecializovať na neuropsychiatriu. Stal sa asistentom Kurta Goldsteina, ktorý pracoval s vojakmi s poranením mozgu. Stále viac ho to však ťahalo k psychoanalýze. Perls nakoniec začal študovať psychoanalýzu na Berlínskom inštitúte. V roku 1927 začal navštevovať semináre Wilheima Reicha vo Viedni. Reichov koncept analýzy postáv ho výrazne ovplyvnil. A ovplyvnila ho aj snaha naplno prežívať svoju sexualitu. O Reichovi napísal, že mu dával v poznaní zmysel.
V roku 1933 po nástupe Hitlera k moci obidvaja utiekli do Holandska a o rok neskôr do Južnej Afriky. V roku 1942 sa Perls pripojil k Juhoafrickej armáde a slúžil štyri roky ako armádny psychiater. Počas pobytu v Južnej Afrike bol ovplyvnený holizmom Jana Smutsa. A vtedy napísal svoju prvú knihu: Ego, Hunger and Agression (my ju môžeme preložiť ako Ego, hlad a agresia - manželka Laura v nej napísala dve kapitoly).
V roku 1946 odišiel do USA. Tu v New Yorku krátko spolupracoval s Karen Horneyovou a s Wilhelmom Reichom. Karen sa tiež rozišla s Freudom a Perls sa priznal, že ju vtedy miloval. Chvíľu pôsobil ako psychiater na výletnej lodi. V tomto období napísal s pomocou Paula Goodmana svoju druhú knihu. Obaja v tom čase boli ovplyvnení dielom Kurta Lewina a Otta Ranka. Vďaka Lewinovi Perls pochopil, že človeka nemožno pochopiť bez jeho prostredia. Od Ranka pravdepodobne prevzal dôraz na emócie a prežívanie prítomnosti.
Neskôr Fritz spolu s manželkou Laurou založil prvý Gestalt inštitút vo svojom byte na Manhattane. A následne Fritz začal cestovať po USA a viesť workshopy a školenia. V tom čase píše, že psychoanalýza je na ústupe a že gestalt terapia dopĺňa fenomenológiu tým, že je dáva praktický základ. V roku 1963 začal pôsobiť na Esalen inštitúte v Kalifornií. V tomto období sa začal zaujímať o Zen. Do svojho diela zapracoval myšlienku minisatori (krátke prebudenie). Následne odcestoval do Japonska a istý čas prežil v zenovom kláštore. V Esalene jeden z jeho študentov - Dick Price vyvinul Gestalt Practise založenú práve na tom, čo sa naučil od Fritza (nová forma osobnej integrácie a rastu - gestalt krížený s budhizmom). Perls tu spolupracoval aj s Idou Rolfovou na riešení vzťahu medzi mysľou a telom. V roku 1969 opustil Esalen a založil gestalt komunitu na brehu jazera Cowichan na ostrove Vancouver v Kanade.
Perlsov prístup k terapii
Perls, ovplyvnený psychoanalýzou, existencializmom, zen buddhizmom a gestalt psychológiou, vytvoril terapeutický prístup, ktorý sa zameriaval na osobnú zodpovednosť, sebauvedomenie a prežívanie prítomného okamihu. Kniha „Gestalt terapia doslova, Ego, hlad a agresia“ vznikla v 40. rokoch 20. storočia, ako reakcia na vtedajšie dominantné psychoanalytické teórie. Perls sa vymedzoval voči ich prílišnému zameraniu na minulosť a na interpretáciu nevedomých procesov. Namiesto toho kládol dôraz na aktuálne prežívanie klienta a na jeho schopnosť nájsť si vlastné riešenia. Hneď na začiatku sa Perls vymedzuje voči Freudovi. Ako píše, trvalo nám dlho odhaliť celý ten Freudov nezmysel. Ale vymedzil sa aj voči behavioralizmu. Samotnú gestalt terapiu označuje za jednu z troch existenciálnych terapií. Uznáva teda Franklovú logoterapiu a Binswangerovej daseins - analýzu. Ale v porovnaní s nimi prezentuje gestalt terapiu ako prvú, ktorá stojí na vlastných nohách (a nečerpá z iných).
Kľúčové koncepty v knihe
V úvodných kapitolách sa Perls zaoberá konceptom ega a jeho funkciou pri vytváraní hraníc medzi sebou a svetom. Zdôrazňuje, že zdravé ego je flexibilné a umožňuje nám efektívne uspokojovať svoje potreby.
V druhej časti knihy Perls metaforicky rozoberá proces hladu ako základnej potreby. Hovorí o tom, ako zdravý jedinec dokáže rozlišovať medzi tým, čo je pre neho prospešné a čo škodlivé, a ako si dokáže uvedomiť a uspokojiť svoj hlad.
Tretia časť knihy sa venuje téme agresie, ktorú Perls chápe ako prirodzenú a nevyhnutnú silu potrebnú na asimiláciu nových zážitkov. Zdravá agresia nám umožňuje preniknúť do sveta, experimentovať a učiť sa.
Princípy Gestalt terapie
Ak je niečo zrejmé, tak je to dôraz na uvedomenie seba a teda fenomenológiu. Fenomenológia hovorí, že svet je taký, ako sa nám javí a ten kto ho vníma, ho svojím spôsobom vnímania spoluutvára. Človek je tak súčasť a tvorca reality. Jadrom gestalt terapie je aj holizmus - vidí človeka v jednote s prostredím v ktorom žije. Nežije sám pre seba. Človek je súčasťou tohto sveta (označuje sa ako pole) a v interakcií s ním, realizuje svoje potreby.
Takže máme tu holizmus, fenomenológiu a existencializmus. Je tu aj kus behavioralizmu (ak pomáha meniť sa človeku). Je tu aj kus zenu (všímavosť). Vidíme tu tvorivosť napríklad pri využívaní psychodrámy (reflexia konfliktov). Je aj humanistická (dôraz na človeka) a je aj zážitková (dôraz na prežívanie tu a teraz). Vidno tu aj dialogický charakter terapie - zodpovednosť za seba.
Pochopenie princípov Gestaltu a ich aplikácia v praxi pre začiatočníkov
Kľúčové pojmy gestalt terapie
- Uvedomenie (Awareness): Perls považuje uvedomenie si vlastných pocitov, myšlienok a správania v prítomnom okamihu za kľúčový prvok terapeutického procesu. Jadrom gestalt terapie je zvýšené uvedomenie seba a svojich pocitov. Teda prežívanie a pochopenie seba.
- Figura a pozadie (Figure and Ground): Tento koncept vychádza z gestalt psychológie a hovorí o tom, že naša pozornosť sa neustále presúva medzi figúrou (to, čo je v popredí) a pozadím (to, čo je v úzadí).
- Nedokončené záležitosti (Unfinished Business): Ide o nevyriešené konflikty, potlačené emócie a nesplnené potreby z minulosti, ktoré nás ovplyvňujú v prítomnosti.
- Polarity: Perls zdôrazňoval existenciu protikladných síl (polarity) v ľudskej psychike, ako napríklad láska a nenávisť, aktivita a pasivita.
„V okamihu kedy sa dostaneme do kontaktu so svojimi zmyslami začíname vidieť, cítiť, zakúšať svoje potreby a snažíme sa ich uspokojiť“ (miesto toho, aby sme hrali hry, ktoré nás k uspokojeniu privedú len málokedy). A kladie sa tu dôraz na jedinca a jeho vzťahy k ľuďom a k svetu. Kladie sa tu dôraz na prítomnosť - tu a teraz. To je jediná „dogma“ gestalt terapie. Minulosť neexistuje a budúcnosť ešte neexistuje. Existuje tu a teraz. Čokoľvek robíte, robíte to tu a teraz. Spomienka je abstrakcia.
A dôraz sa kladie aj na všímavosť. Človek potrebuje byť v súlade sám so sebou. Potrebuje dosiahnuť rovnováhu sám so sebou. Potrebuje načúvať sebe a svojím potrebám. Potrebuje ich realizovať. Ak tak nerobí, smeruje k neuróze. Smeruje k narušeniu samoregulačného procesu (tela). Zdravé telo funguje na základe sebaregulácie (označovaná aj ako organizmická selfregulácia). Organizmus je systém, ktorý musí byť v rovnováhe a musí fungovať. Každé narušenie volá po náprave. A podstatou sebaregulácie je, aby bola zachovaná stabilita organizmu a jeho ďalší rast. Organizmus pracuje ako celok.
Ak existuje, treba odstrániť blokádu (naplniť to, čo sme nenaplnili). To čo si uvedomím, to je moje a s tým viem pracovať. To čo si neuvedomím, s tým nemôžem pracovať. To čo zažijem, to môžem pochopiť a integrovať. Osobná skúsenosť so sebou, tu je predpokladom a aj prostriedkom k zmene. Uvedomenie seba je tak cestou k integrácií a k zrelosti. Už samotné uvedomenie si seba samého je liečivé. Môžeme spoznať, že organizmus sa dokáže postarať sám o seba, je schopný sebaregulácie a my sa preto môžeme spoľahnúť na jeho múdrosť.
Gestalt terapia vs. Psychoanalýza
Psychoanalýza podporuje infantilný stav keď človeku hovorí, že zodpovednosť sa spája s tým, čo sa stalo. Akoby to bol stav, ktorý sa nezmení. A človek je tu len pasívny. Mnohí ľudia zasvätia život tomu, aby uskutočnili svoju predstavu o tom, kým by mali byť miesto toho, aby uskutočnili či realizovali samých seba. Avšak rozdiel medzi sebauskutočnením a uskutočnením sebaobrazu je veľký.
Do tohto textu zapadá Perlsova modlitba: „nie som na svete preto, aby som splnil tvoje očakávania, a ty nie si na tomto svete preto, aby si splnila moje. Ty si ty a ja som ja a ak sa náhodou nájdeme, je to krásne. Slovo gestalt znamená celok. Potrebujeme zdravý stred. Byť v rovnováhe sám so sebou. Gestalt terapia dáva priestor človeku, aby prijal sám seba a tak bol v rovnováhe sám so sebou. Životná energia sa aktivuje tým, že si uvedomujeme a prežívame seba. Nakoniec gestalt terapia vedie človeka k pochopeniu svojho potenciálu.
Dáva mu priestor objavovať, skúšať a hrať sa so sebou a s jednotlivými úlomkami, aby mal radosť zo seba, aby mal skúsenosť sám so sebou a bol sám sebou. Zmyslom gestalt terapie nie je človeka zmeniť, ale pomôcť mu, aby bol opäť sám sebou a tak sa mohol rozhodnúť, ako celistvá (a zrelá) bytosť. Nosným princípom je tvrdenie, že človek (organizmus) tiahne po samoregulácií, ktorá vedie k uzdraveniu toho, čo je zranené. Terapeutickým prostriedkom je integrácia pozornosti a uvedomenia. Cez všímavosť a prežívanie k pochopeniu. Nie analýza, ale integrácia. To je to správne usmernenie a keď už človek bude ten úlomok držať v ruke, bude ho vedieť použiť.
Ciele Gestalt terapie
Cieľom gestalt terapie je uvedomenie klienta, že nenapĺňa svoje túžby a potreby. Je to snaha priviesť ho k tomu, po čom naozaj túži. A dať mu impulz, aby sa o to usiloval. A cez uvedomenie získava slobodu voľby, aby sa sám rozhodol. Je to snaha cez uvedomenie a prežívanie zjednotiť telo, emócie (pocity) a rozum. Občas máme pocit, že sme sa ocitli v slepej uličke.
Sny v Gestalt terapii
Čo sa týka snov. Pre Freuda boli kráľovskou cestou k nevedomiu. A pre Perlsa? Ako už tušíte, hovoril, že neanalyzujeme, ale integrujeme. Takže sny sa tu neanalyzujú, ale vracajú do života. Zo snom sa pracuje. Snahou je znovu ho prežiť a tak ho integrovať. „Sen je koncentrovanou reflexiou našej existencie… Sen je existenciálnym posolstvom týkajúcim sa toho, čo nám chýba. Hovorí tiež o niečom, čomu sa vyhýbame… Sny ktoré sa opakujú, patria k najdôležitejším - hovoria o tom, že niečo (stále) nie je uzavreté… Opakujúce sny často majú podobu nočnej mory. Je v tom kus seba frustrácie. Je to aj o roztrieštenosti človeka. Fragmentácia sa najlepšie prejavuje cez sen… Každý kúsok sna, sme my sami. Každý sen obsahuje všetok materiál, ktorý potrebujeme… Problémom je pochopiť ideu fragmentácie… Sen je vždy kryptogramom a je na nás, či ho dokážeme rozlúštiť.
Perls veril, že v snoch sa nám ukazuje to, čo nám chýba a čomu sa vyhýbame a je dôležité s tým pracovať, aby sme integrovali to, čo sa nám odcudzilo. „Ak sa nám odcudzí niečo, čo je naše, sme ochudobnení… až nakoniec sú z nás chodiace mŕtvoly.“ Určite poznáte mnohých ľudí, ktorí sa identifikujú s prácou a s povinnosťami, ale nie so svojimi potrebami. Gestalt terapia sa zameriava na celostný prístup k človeku.
Úloha terapeuta v Gestalt terapii
Zaujímavé je postavenie terapeuta. Terapeut a klient sú tu partnermi. Terapeut je ten pokročilejší, ku ktorému si klient prišiel po podporu. O ich vzájomnom vzťahu sa hovorí, ako o sieti vzťahov (vzájomné pole). Terapeut ponúka klientovi uvedomenie, sebapoznanie a zmenu a je na ňom, či to príjme. Terapeut sa snaží pomôcť klientovi uvedomiť si, čo sa v ňom momentálne odohráva na rôznych úrovniach. Nekomentuje a nevysvetľuje to. Pomáha mu, aby si tie úlomky sám poskladal a tým sa stáva celistvým (úplným a zrelým človekom). Privádza ho k tomu, aby si on sám uvedomil, v čom je problém. A v okamihu kedy prevezmeme zodpovednosť za seba, spustí sa proces integrácie (smerujúci k zjednoteniu a k celistvosti).
Možno to prirovnať k resetu - k návratu do pôvodného nastavenie, kedy človek nebol poškodený. Terapeut tak sprevádza a usmerňuje. Ja som si tie sedenia Perlsa s jednotlivými účastníkmi prešiel a mal skutočný záujem o človeka. Ako on sám píše: „celá moja technika sa vyvíja práve týmto smerom: nikdy a nikdy neinterpretovať. Gestalt terapie sa vyčítala menšia aktivita terapeuta. To už je však minulosťou. Vyčítal sa jej menej hĺbavý (analytický) rozmer. Ale pri niektorých veciach naozaj netreba ísť do detstva a skúmať „predkov“. A vyčíta sa jej aj dôraz na zážitky. Je to však snaha inovatívnym spôsobom dať impulz k zmene. Niečo sa musí zmeniť a vonkajšia zmena môže viesť k vnútornej.
Do istej miery terapeut klienta provokuje k zmene. A spôsobuje v ňom určitú frustráciu (nespokojnosť), ktorá často rozhýbe stojaté vody. Gestalt terapia nehľadá príčiny a účel - pochopenie prečo, predsa nevedie k pochopeniu ako. Ako píše Perls: „zmeny sa robia samé od seba - ak do hĺbky pochopíme a príjmeme seba, zmena nastane samá od seba. To je paradox zmeny.“ Kto povedal, že Perls nejde do hĺbky?
Pochopenie princípov Gestaltu a ich aplikácia v praxi pre začiatočníkov
Vývoj a kritika Gestalt terapie
Kniha „Gestalt terapia doslova, Ego, hlad a agresia“ mala zásadný vplyv na rozvoj humanistickej psychológie a na vznik alternatívnych terapeutických prístupov. Perls inšpiroval mnohých terapeutov k tomu, aby sa zamerali na osobnú skúsenosť klienta, na jeho schopnosť nájsť si vlastné riešenia a na dôležitosť prítomného okamihu. Gestalt terapia sa stala populárnou v oblasti osobnostného rozvoja, vzdelávania a poradenstva. Prístup zdôrazňujúci zodpovednosť a sebauvedomenie rezonoval so spoločenskými zmenami 60. rokov.
Napriek svojmu nespornému prínosu, čelila gestalt terapia aj kritike. Niektorí kritici poukazovali na to, že Perlsov prístup bol niekedy príliš direktívny a manipulatívny. Iní spochybňovali vedeckú podloženosť niektorých konceptov a techník. Tiež je nutné podotknúť, že niektoré Perlsove názory, najmä tie týkajúce sa agresie, môžu byť vnímané ako kontroverzné.
Za Perlsovho života mala gestalt terapia skôr workshopový charakter, založený na direktívnom prístupe, rýchlej a individuálnej práci, či už v skupine, alebo s jedincom. Na workshope pracovalo na sebe do 15 ľudí. Okrem toho, v posledných rokoch Perls viac pracoval v teréne a menej písal, čo sa tiež podpísalo na tom, že po jeho smrti chýbal priamy nástupca a jeho žiaci sa drobili rôznymi smermi. Niektorí sa snažia o syntézu s kde čím, ale je tu aj snaha o návrat k podstate. Samotný New York Institute for Gestalt Therapy stále existuje. A existuje niekoľko inštitútov, ktoré založili Perlsovi žiaci.
Súčasťou knihy je aj list od psychológa a psychoterapeuta Martina Jára, ktorý sa pohybuje na trojmedzí gestalt terapie, Rogera a psychoanalýzy. Musel si umrieť ako psychoanalytik, aby si sa stal gestalt terapeutom. Sám píšeš, že prežiť svoju smrť a znovu sa narodiť, nie je ľahké. Mal si autoritu. Na jednej strane obdivujem tvoj pohľad, dôvtip a silné myšlienky a na strane druhej, mi chýbala u teba väčšia angažovanosť. Dnes však už gestalt terapia nie je one man show a kladie sa väčší dôraz na rozhovor a interakciu. Tvoji nasledovníci sa naplno venujú výskumu a mnohým ďalším aktivitám, ktoré pre teba neboli až tak dôležité, ale vďaka nim sa rozvíja a prehlbuje tvoj odkaz. A z gestalt terapie sa vďaka tomu stal rešpektovaný smer, ktorý patrí do mainstreamu. Predstav si, že dnes má gestalt terapia blízko k neurológií a k rogeriánom, to by si zrejme privítal. Ale blízko má aj k vzťahovej analýze! Tým by si nadšený nebol. Dokonca integruje do seba myšlienky z iných smerov. Všetko sa vyvíja. Rád by som sa s tebou porozprával, ale to už možné nie je. Tak ti aspoň píšem. Za to všetko čo si urobil a zanechal, vážime si ťa, ale neuctievame ťa.
Kniha sa naozaj dobre číta. Je to veľmi dobrý úvod do samotnej gestalt terapie. Ide o naozaj veľmi rozmanitý a bohatý smer, niet divu že získava na popularite, čím ďalej, tým viac. Dôraz na človeka a jeho celistvosť a zrelosť je liekom pre túto dobu.
tags: #perls #ego #hlad #a #agresia #revizia