Tekvica muškátová (Cucurbita moschata) má plazivý rast, vyznačuje sa mohutnými lianami s rozložitými listami a so silnými úponkami. Táto teplomilná rastlina pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky, kde sa pestovala už tisíce rokov a hrala dôležitú úlohu v tradičnom poľnohospodárstve. Globálne otepľovanie jej svedčí a dnes je mnoho odrôd, ktoré v našich podmienkach dobre rastú a spoľahlivo rodia.
Veľkým pozitívom tekvice muškátovej je jej dužina, sýtooranžová s vysokým obsahom betakaroténu, sladká a jemne aromatická. Takmer žiadne kalórie, minimum tuku a množstvo vitamínov a minerálnych látok robí z tekvice doslova vitamínovú bombu. V každej porcii nájdete vitamíny A, E, C a tiež vitamíny skupiny B. Obsahuje aj minerálne látky, ako sú draslík, hořčík a železo, ktoré prospievajú srdcu a svalom.
U nás je spájaná hlavne s typom „butternut“, pre ktorý je typický hruškovitý plod so semenníkom v spodnej rozšírenej časti. Tvarová rozmanitosť plodov tohto druhu je však podstatne širšia, plody môžu byť guľovité, ploché aj valcovité s hmotnosťou od 1 do 20 kg. Šupka plodu nemusí byť len svetlá, môže byť aj tmavozelená alebo takmer oranžová.
Ideálne podmienky pre pestovanie
Tekvica muškátová je náročná a miluje teplo. Tekvice vyžadujú slnečné polohy chránené pred silnými vetrami. Ideálne sú hlinitopiesočnaté pôdy, ľahšie až stredne ťažké, s dobrou pôdnou štruktúrou a s mierne kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou (pH 6 až 6,8). Keďže tvoria veľké množstvo organickej hmoty, nepodceňte dobré vyhnojenie pôdy. Ak máte možnosť, na jeseň zapracujte vyzretý maštaľný hnoj, no dobrý bude aj kompost.
Pre prehľadnosť uvádzame zhrnutie optimálnych podmienok v nasledujúcej tabuľke:
| Podmienka | Požiadavka |
|---|---|
| Stanovisko | Slnečné, chránené pred vetrom |
| Teplota pôdy pre výsev | Minimálne 15 °C |
| Typ pôdy | Hlinitopiesočnatá, bohatá na humus |
| Zálievka | Pravidelná, cca 2,5 cm týždenne |
| Spon výsadby | 2 x 0,5 m až 2 x 2 m (podľa odrody) |
Výsadba: Sadenice alebo priamy výsev?
Pri tekvici muškátovej je lepšie predpestovať priesady. S predpestovaním môžete začať už v marci či apríli. Vysievajte priamo do zakoreňovačov alebo téglikov, pretože tekvice majú kolovitý koreň a pikírovanie neznášajú. Rastliny vysádzajte na slnečné stanovište až v druhej polovici mája, respektíve v čase, keď už nehrozia ranné mrazy, ktoré tekvice zle znášajú.
Na výhrevných stanovištiach môžete semená vysiať aj priamo na kvalitne pripravený pozemok v čase, keď teplota pôdy dosiahne 15 °C, obvykle od polovice mája do polovice júna. Pre istotu vysejte dve semená do hniezda a po vzídení nechajte iba silnejší semenáčik. Priame vysievanie je menej prácne a rastliny pokračujú v raste bez šoku z presadenia.
Sadíte tekvice týmto spôsobom? Budete to stopercentne ľutovať! Spoznajte tajomstvo skúsených farmár
Starostlivosť o porast počas vegetácie
Tekvica muškátová má mohutný rast a je náročná na živiny a vlahu. Aj keď má silný koreňový systém, snažte sa rastlinám uchovať čo najviac vlahy. Polievanie sa vykonáva výlučne pod koreň, pričom je dôležité nepolievať priamo listy. Buriny súťažia s tekvicami o vodu, preto je bezburinný pozemok dôležitý. Okopávaním odstraňujte nielen buriny, ale po silnejšom daždi vždy narušte aj vrchnú vrstvičku pôdy.
V určitej fáze vývoja sa porast zapojí a každý ďalší pokus o kultiváciu pôdy môže viesť k poškodeniu výhonov a k polámaniu listov. Po zapojení porastu je preto lepšie doň nezasahovať. Ak chcete chrániť rastlinu pred plesňovými chorobami, môžete vyskúšať pestovanie na opore alebo pod plody podložiť dosky, aby sa nedotýkali vlhkej zeme.
Choroby a škodcovia
Kultúra je najmenej odolná voči chorobám, ako je biela hniloba, peronospóra a múčnatka. Múčnatka tekvice sa prejavuje bielym práškovým povlakom na oboch stranách listov. Najčastejším dôvodom vzniku múčnatky je nepravidelné zalievanie. Zo škodcov sú nebezpečné najmä vošky a roztočce. Pravidelne kontrolujte rastliny a pri prvých príznakoch použite vhodné fungicídy alebo organické metódy ochrany, ako je neemový olej či mydlový roztok.
Zber a správne skladovanie
Tekvica je dozretá, keď lístie začne odumierať a šupka je tvrdá a matná. Ďalší znak dozretia je, keď sa na stonke tvoria prasklinky a stopka je zaschnutá. Pri zbere dbajte na to, aby ste tekvici ponechali stopku dlhú minimálne 5 cm. Ak sa so zberom uponáhľate, tekvici hrozí napadnutie baktériami skrz neuschnutú stopku. Zber sa vykonáva v suchom počasí, zvyčajne od septembra do októbra, vždy pred príchodom prvých mrazov.
Hneď po zbere je potrebné nechať tekvicu ešte vyzrieť na slniečku minimálne dva týždne. Úroda tekvíc vám pri vhodných podmienkach vydrží čerstvá niekoľko mesiacov. Pozbierané a od hliny očistené plody umiestnite do suchej a chladnej miestnosti s teplotou v rozmedzí 10 - 15 °C. Neukladajte ich priamo na poličky, ideálne je pripraviť im slamené hniezdo alebo ich zavesiť do sieťok.
Obľúbené odrody muškátovej tekvice
- Butternut: Plody majú tvar hrušky, dužina je maslová, sladká s chuťou muškátového orieška.
- Musque de Provence: Francúzska odroda s výrazným pruhovaním, plody dosahujú hmotnosť až 10 kg.
- Vitamín: Neskorá odroda s valcovitými plodmi a červenkastou, chrumkavou dužinou.
- Perla: Odroda cenená pre vysoký výnos a odolnosť voči náročným klimatickým podmienkam.
- Ibiza: Známa svojou vynikajúcou chuťou a aromatickou dužinou, ideálna na pečenie.
tags: #pestovanie #muskatovej #tekvice