Pre úspešné pestovanie zeleniny je nevyhnutné poznať vlastnosti pôdy, pričom jednou z najdôležitejších je jej kyslosť, teda hodnota pH. Každá rastlina zeleniny, bylinky, okrasnej rastliny či stromov uprednostňuje určité pH pôdy. Preto je dôležité pred vysadením poznať pH pôdy, aby sme ho vedeli pred výsadbou upraviť podľa potrieb pestovaných rastlín.
Význam pH pôdy pre úspešné pestovanie
Hodnota pH pôdy ovplyvňuje, ako dobre sú rastlinám dostupné živiny. Napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. pH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov, ako aj samotnú štruktúru pôdy. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7, a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.
Čo je pH pôdy?
Stupnica pH opisuje, nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna. pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.
Ako zistiť pH pôdy vo vašej záhrade
Pre záhradkára je dôležité poznať pH pôdy, pretože to ovplyvňuje výber vhodných plodín a spôsob úpravy pôdy. To, aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu, akým na pôde hospodárime.
Jednoduché domáce testy pH
V špecializovaných záhradkárskych predajniach je možné si kúpiť jednoduchý pH test na rýchle stanovenie pôdnej reakcie, napríklad s lakmusovými indikátorovými papierikmi. Lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH sú na meranie najpraktickejšie, cenovo dostupné a výsledok máte do pár sekúnd. Nájdete ich v lekárňach, drogériách alebo väčších záhradkárstvach. Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia, tým lepšie) cca. v pomere 1:1. Pôdu dôkladne premiešame a rozdrvíme vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy. Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a mohla by ovplyvniť meranie.
Elektronické pH metre
Ďalšou alternatívou, ako zistiť pH pôdy, je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy). Ten funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. pH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy. Ani táto alternatíva nie je peňažne nákladná a meranie týmto spôsobom je rýchlejšie a jednoduchšie. Iba zapichnete merač do pôdy a po pár sekundách máte výsledok.
Ako často testovať pH pôdy?
Nejaké špeciálne časové úseky na to stanovené nie sú, takže ho môžete vykonávať tak často, ako to uznáte za vhodné. Keďže ani jedna z týchto metód nie je invazívna a nijako neovplyvní stav ani zloženie pôdy, tak jej stav môžete merať aj každých pár týždňov, aj keď to nie je úplne potrebné. Pravidelné meranie sa odporúča vtedy, keď začnete upravovať kyslosť pôdy pomocou vápna. Tento stav nie je trvalý a pH sa neustále mení, takže je dobré si to sledovať.
Ako odobrať vzorku pôdy
Charakteristika a problémy zásaditých pôd
Zásaditá pôda (alkalická) má pH nad 7,5 a často obsahuje vyšší podiel vápnika. Takéto pôdy sa nachádzajú najmä v oblastiach s nižšími zrážkami. Môžu spôsobovať nedostatok železa a zinku, čo vedie k chloróze listov - žltnutiu listov. Vysoké pH obyčajne napovedá o nedostatku mikroorganizmov v pôde a nedostatku humusu. Kriedové pôdy, ktoré sú často zásadité, majú zjavné kriedové častice, vďaka ktorým sú okamžite rozpoznateľné.
Znižovanie pH pre pestovanie zeleniny v zásaditej pôde
Ak máme príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív. Pridaním väčšieho množstva humusu podporujeme život v pôde a tým aj znižovanie pH. Síra má opačný efekt ako vápno - znižuje pH pôdy, čiže ju robí kyslejšou. Preto je vhodná na úpravu zásaditých, vápenatých pôd, kde môže byť problém s nedostatkom železa a iných prvkov.
Na úpravu pH pôdy k rastlinám môžete použiť aj multibakteriálne pôdne hnojivo, ako je napríklad NovaFerm Multi. Toto hnojivo obohacuje pôdnu mikroflóru a prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín. Tiež zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu v pôde a zvyšuje odolnosť a zdravie vašich rastlín.
Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca 2 týždne). Pri procese zmeny pH pôdy nemôžete rátať s tým, že pôjde len o jednorazový proces. Takáto zmena je zložitá, pôdu treba neustále merať, je nutné postupne pridávať látky na zmenu pH a treba vám hlavne veľa trpezlivosti.
Zelenina vhodná pre pestovanie v zásaditých pôdach
Hoci väčšina druhov zeleniny uprednostňuje neutrálne pH (od 6,5 do 7,0), existujú druhy, ktorým sa bude dariť aj v mierne zásaditej pôde.
Napríklad, bôb obyčajný (Faba vulgaris var. major) je nenáročná strukovina, ktorej sa na dobre pripravených humóznych a neutrálne až mierne zásaditých pôdach s dostatkom vápnika darí.
| Druh zeleniny | Optimálne pH |
|---|---|
| Bôb obyčajný | Neutrálne až mierne zásadité |
| Cesnak | 5,5 - 7,5 |
| Cibuľa | 6,0 - 7,5 |
| Cvikla | 6,5 - 7,5 |
| Dyňa | 6,0 - 7,5 |
| Karfiol | 6,0 - 7,5 |
| Pór | 6,0 - 7,5 |
| Ružičkový kel | 6,0 - 7,5 |
| Šalotka | 6,5 - 7,5 |
| Špargľa | 6,5 - 7,5 |
| Uhorka | 6,0 - 7,5 |
| Zeler | 5,5 - 7,5 |
Rastliny, ktoré preferujú stredne kyslú pôdu, v ktorej je pH od 5 do 6: javor, jabloň, bazalka, černice, batáty, zemiaky, melón, mrkva, zeler.
Dlhodobé udržiavanie pôdnej úrodnosti v zásaditých podmienkach
Pre dlhodobé zdravie pôdy a úspešné pestovanie zeleniny je kľúčové udržiavať dostatočné množstvo organickej hmoty v pôde. Nedostatok organickej hmoty v pôde má dlhodobo negatívne následky pre úrodnosť pôdy. Nízky obsah organickej zložky môže spôsobiť zhutňovanie pôdy a znížiť úroveň užitočných biologických pochodov. Pôdy s nedostatočnou organickou hmotou nie sú schopné dostatočne intenzívne rozkladať zvyšky škodlivín.
Organické hnojivá, ako je kompost alebo zelené hnojenie, sú pri trvalo udržateľnom rozvoji zeleninárstva uprednostňované, pretože zlepšujú štruktúru pôdy, zadržiavanie vody a dostupnosť živín.
tags: #pestovanie #neutralne #pody #zelenina