Pestovanie uhoriek nakladačiek je v našich klimatických podmienkach veľmi obľúbené, pretože uhorky okrem toho, že produkujú čerstvé plody počas sezóny, sú aj najobľúbenejším druhom zeleniny na zaváranie v sladkokyslom náleve. Aby sme však získali zdravé rastliny a plody, musíme poznať ich vlastnosti, ako aj požiadavky na prostredie a pestovanie.
Uhorka siata (Cucumis sativus) je jednoročná rastlina s plazivou stonkou a ovíjavými úponkami, ktorá pochádza z Indie a pestovala sa už 3000 rokov pred naším letopočtom. V starovekom Egypte si na nej už tiež pochutnávali. Uhorky obsahujú až 92 - 96 % vody, vďaka čomu v lete osviežia a pomáhajú pri hydratácii celého organizmu, vrátane pokožky a vlasov.
Výber odrody a semienok
Pri výbere osiva uhoriek má každý pestovateľ dve možnosti - odrodové alebo hybridné druhy. Dnes sa u nás najčastejšie pestujú hybridy (na obale označené F1). Hybridné uhorky môžeme rozdeliť na dve ďalšie skupiny: niektoré rastú s prevládajúcimi samičími kvetmi a malým množstvom opeľovačov.
Uhorky rozlišujeme aj podľa plodov, ktoré rastlina vytvára, ich veľkosti a použitia. Hlavné skupiny tvoria šalátové uhorky a nakladačky. Nakladačky zberáme oveľa menšie - keď majú približne 7 až 10 cm. Pokiaľ by sme uhorku nakladačku nechali dorásť na väčšiu, nenarastie z nej šalátová uhorka. Ak necháme nakladačku prerásť, zbacuľatie a trošku sa predĺži. Nikdy však nebude pekná a štíhla ako šalátovka. Skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny: hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté.
- Hrubo bradavičnaté odrody majú menej výstupkov, ale sú o niečo väčšie.
- Jemno bradavičnaté odrody majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata.
Niektoré obľúbené odrody uhoriek nakladačiek:
- Uhorka siata nakladačka Hokus je vysoko kvalitná a osvedčená odroda.
- Uhorka nakladačka Harriet F1 je hybridná raná odroda, stredného vzrastu a veľmi výnosná.
- Uhorka Charlotte je tzv. strapcovitá odroda - t. j. plodia viacnásobne.
Partenokarpické odrody a morené semienka
Šľachtitelia s ohľadom na pokles hmyzu priniesli takzvané partenokarpické odrody. Rastlina takejto odrody vytvára len samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie. Nevýhodou partenokarpických odrôd je, že pri náhodnom opelení hmyzom rodia deformované plody.
Keď si kupujeme semienka uhoriek, niekedy si môžeme všimnúť, že na obale majú napísané, že sú morené. Morené znamená, že boli namáčané v chemickom roztoku, väčšinou fungicíde, ktorý má zamedziť problému klíčiacej rastliny pri kontakte s pôdou. Morenie umožní semienku uhorky a mladej rastline zabojovať s hubovými chorobami, pretože uhorky sú na ne pomerne náchylné. Väčšinou sú morené semienka označené farebne - buď ružové alebo modré.
Príprava pôdy a výsadba
Uhorky patria podobne ako papriky a paradajky k teplomilnej zelenine a nemajú rady nižšie teploty. Teplota pod desať stupňov im nevyhovuje a pri takejto teplote môžu mať šok z chladu alebo problémy s rastom. Uhorky sú teplomilné a svetlomilné rastliny citlivé na chlad. Vyžadujú slnečné polohy bez zatienenia a sú náročné na svetlo. Pestujeme ich na slnečnom mieste, chránenom pred vetrom.
Najideálnejšie je dobre vyhnojiť pôdu už na jeseň. Použiť môžeme maštaľný hnoj alebo dobre vyzretý kompost. Na jar si môžeme na tomto záhone ešte predpestovať šaláty a následne do takto vyhnojenej pôdy vysievame alebo vysádzame uhorky. Dávka na 10 m2 je 40 až 60 kg. Zároveň zapracujeme fosforečné hnojivo a polovičnú dávku draselného hnojiva v síranovej forme (K2SO4 - síran draselný), lebo uhorka neznáša prípravky na báze chlóru. Na jar pôdu jemne spracujeme a zapravíme zvyšok draselného hnojiva. Ideálne pH na pestovanie uhoriek je 6,0 - 7,5. Pôda by mala byť dôkladne odburinená.
Predpestovanie sadeníc
Uhorky si môžeme predpestovať doma na okne. S výsevom na predpestovanie odporúčam počkať až do druhej polovice apríla, pretože uhorky pomerne rýchlo klíčia. Predpestujeme ich najmä v chladnom či nepriaznivom období. Kvalitnú sadenicu s 2 - 3 pravými listami možno dopestovať za približne 30 dní.
Môžeme si vysiať súvislejší rad uhoriek a neskôr ich rozsádzať na trvalé stanovište. Lepšie je však vyhnúť sa presádzaniu, pretože sadenice sú dosť krehké. Malé rastlinky sa ľahko lámu, preto sa mi osvedčilo vysievať uhorky do rašelinových kvetináčov. Korienky mladých rastlín nemajú problém cez takýto kvetináč prerásť a do pôdy ich potom vysádzame priamo s kvetináčom, ktorý sa v pôde rozloží.
Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C. Optimálna teplota pôdy na klíčenie v hĺbke výsevu je 25 až 30 °C. Plody nasadzuje najlepšie pri optimálnej nočnej teplote nad 15 °C v noci, pri jej poklese pod 10 °C prestane. Na teploty pod 10 °C spomaľuje rastlina rast a žltnú jej listy. Neznáša náhle zmeny teploty.
Priesady 10 až 14 dní pred výsadbou otužujeme. Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája. Pred výsadbou predpestovaných sadeníc si najskôr zvolíme správne stanovište a pripravíme záhon. Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov. Záleží však na tom, aký druh uhoriek pestujete a akým spôsobom. Plazivé odrody mávajú častejšie ešte väčšie rozostupy, pokojne aj 90 centimetrov a viac.
Priamy výsev do záhonu
Druhou možnosťou je priamy výsev na vonkajší záhon, ale ten odporúčam až v druhej polovici mája. Naklíčené alebo nenaklíčené osivo vysievame koncom apríla do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. S výsevom môžeme pokračovať v nižších polohách do začiatku júna. Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek v čase, keď je pôda v hĺbke výsadby, čo je 10 - 12 cm, prehriata nad 13 - 14 °C.
Ak chceme skoršiu úrodu, no obávame sa posledných jarných mrazov, môžeme si sadenice predpestovať v interiéri. Malé misky s drenážnym otvorom naplníme výsevným substrátom a do každej vložíme po jednom semienku uhorky. Zasypeme ich tenkou vrstvou substrátu a orosíme odstátou vodou. Výsevné misky necháme na slnečnom parapete.
Vrúbľovanie uhoriek
Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a je pomerne náchylná na choroby. Mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčnych listov, keď sa už začína tlačiť pravý list, sa môžu vrúbľovať do tekvice figolistej. Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou.
Vertikálne pestovanie na palici/sieti
Existujú 2 spôsoby pestovania uhoriek - štandardne na pôde alebo na sieti. Veľkou výhodou tohto pestovania je prevencia chorôb, pretože pri zálievke sa úplne vyhneme zmáčaniu listov a porast ostáva vzdušný. Spóry plesní takto nemajú toľko priestoru a času, aby sa na rastline uchytili. Ďalšou výhodou je rovnomerná farba a tvar takto pestovaných plodov. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená. Nie je to chyba, ale dôvodom takého zafarbenia je skutočnosť, že sa k uhorke nedostal dostatok slnečného žiarenia.
Rastlinu uhorky (najčastejšie nakladačky) nenecháme ležať na zemi, ale smerujeme na rast po sieti alebo drôte. Odporúčaný spon pri vertikálnom vedení na opore (sieť, motúzy) sadíme rastliny v riadku na vzdialenosť cca 30 cm. Keď rastliny dorastú do výšky 70 - 100 cm, odtrhneme spodné listy, ktoré sa už dotýkajú pôdy.
Na tento účel sa využívajú dômyselné drôtené konštrukcie alebo pevné siete s veľkými štvorcovými okami. Niektorí záhradkári si pomáhajú drevenými kolmi a motúzmi, ale tie odporúčame použiť len jednorazovo, nakoľko v dreve či špagáte ostávajú choroboplodné zárodky, ktoré by mohli zbytočne ohroziť rastliny v budúcej sezóne.
Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče. Po týchto napnutých povrázkoch potom budeme smerovať rastúce stonky - dostatočne silný šľahúň vždy opatrne priviažeme k tyči pomocou povrázku a necháme ho rásť až k vrcholu tyče.
Jak vyvazovat okurky
Tvarovanie a zaštipovanie
Tvarovanie uhorkových rastlín systémom „do viniča“ je naozaj ľahké. Výnosy sa zvýšia a budete mať menej práce. Prvým krokom je počkať, kým uhorka dostatočne nevyrastie, aby sa prichytila k opore. Potom odtrhneme spodné listy, ktoré sa už dotýkajú pôdy. Keď rastlina dosiahne výšku 70 (maximálne 100) centimetrov, odstránime všetky listy a výhonky vo vzdialenosti 30 cm od zeme.
Zároveň prichádza čas na zaštipovanie. Rastliny zaštipujeme za tretím až štvrtým listom, aby sa podporila tvorba bočných výhonkov, na ktorých sa vytvára viac samičích kvetov, ktoré prinášajú úrodu. Samičie kvety sa tvoria neskôr a najmä na bočnej stonke, preto vlastne rastliny zaštipujeme.
Starostlivosť počas vegetácie
Uhorky si potrpia na dostatok vody. Pôda by mala byť prevlhčená do hĺbky koreňov, zalievame preto pravidelne a výdatne. V skleníkoch sa osvedčila kvapková závlaha alebo brázdový podmok, vďaka ktorému voda nejde na listy. Predchádzame tým vzniku plesňových ochorení. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom.
Dôležité je, aby mala voda takmer rovnakú teplotu, ako zem, v ktorej uhorky rastú. Uhorky neobsahujú takmer žiadne kalórie, ale zato množstvo vody, vlákninu, veľa vitamínov a minerálov. Najviac z nich sa nachádza v šupke, preto by ste uhorky nikdy nemali lúpať. Uhorky vám dokážu zabezpečiť mnohé z vitamínov, ktoré vaše telo pre zdravie potrebuje každý deň. Sú bohaté hlavne na vitamíny C, A a vitamíny skupiny B, ktoré posilňujú imunitu a pomáhajú lepšie zvládať stres. Antioxidanty (flavonoidov a taníny), ktoré v uhorke nájdeme, zabraňujú akumulácii škodlivých voľných radikálov a môžu znížiť riziko chronických ochorení.
Porast odburiňujeme a pôdu plytko kypríme. Prihnojujeme hnojivami s obsahom mikroelementov, najmä horčíka a medi. Nakladačky sú náročné na hnojenie, hlavne v období nasadzovania plodov. Používame špeciálne druhy hnojív na plodovú zeleninu a dodržiavame návod na dávkovanie. Medzi vynikajúce organické hnojivá patrí granulované Hoštické hnojivo na uhorky. Môžete siahnuť aj po hnojivách v tvare ekologických hnojivých tyčiniek. Ďalšou alternatívou sú kvapalné hnojivá na uhorky.
Choroby a škodcovia
Uhorky sú skutočne náchylné na choroby a škodcov. Stretnúť sa môžeme s plesňou uhorkovou, múčnatkou a s roztočmi. Už sme spomenuli, že dobrou prevenciou chorôb je vertikálne pestovanie a vyhýbanie sa polievaniu na list. Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame.
Žltnutie uhoriek často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktorom, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty.
Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok. V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Horkú časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Istou možnosťou, ako menej intenzívnu horkosť odstrániť, je uhorku postrúhať a dobre nasoliť. Necháme postáť jednu či dve hodiny a následne v rukách dobre vyžmýkame. Nevýhodou je, že takto spracované uhorky majú menej výraznú chuť.
Prevencia pred výskytom škodcov:
- Slimáky a slizniaky: Obľubujú vlhkosť a často sa skrývajú na vlhkých miestach s trvalým tieňom, kde aj prezimujú. Prevenciou je odstránenie zarastených a tienistých miest v záhrade, na ktorých sa drží vlhkosť.
- Vošky: Najnebezpečnejšie škodce pre uhorky, pretože sa dokážu v krátkom čase extrémne premnožiť. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov uhorky a prenášajú tiež rôzne vírusové choroby.
- Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú tekutinu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Na zlikvidovanie molíc musíte urobiť v krátkych intervaloch cca 3 - 5 dní aspoň 3 ošetrenia s prestriedaním rôznych druhov prípravkov.
- Strapka západná: Drobný štíhly hmyz, ktorého časti rastlín napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky a strácajú zelenú farbu. Prevenciou je inštalácia ochranných sietí na vetracie otvory v skleníkoch a odstraňovanie buriny.
| Choroba/Škodca | Prejavy | Prevencia/Riešenie |
|---|---|---|
| Pleseň uhorková | Žlté škvrny na listoch, sivohnedý nálet na spodnej strane | Vertikálne pestovanie, nepolievať na list, protiplesňové hybridy, biologické postreky (Alginure) |
| Múčnatka uhorková | Biely povlak na listoch, stonkách, kvetoch | Pravidelné vetranie skleníkov, dostatočná závlaha, vyrovnaná výživa rastlín, chemické postreky (Champion 50 WG) |
| Žltnutie uhoriek | Plody na rastline dozrievajú, prípadne sú príliš dlho ponechané na rastline | Pravidelný zber |
| Horkosť plodov | Horká chuť, najmä pri stopke, spôsobená stresovými faktormi (nepravidelné zalievanie, vysoké teploty) | Geneticky nehorké odrody, pravidelná a výdatná zálievka, odstránenie horkej časti |
| Vošky | Žltnutie a opadávanie listov, prenos vírusových chorôb | Lepové doštičky, insekticídy (Biool), biologické postreky |
| Molica skleníková | Sanie rastlinných štiav, lepkavá tekutina, živná pôda pre hubové ochorenia | Žlté lepové doštičky, opakované ošetrenia rôznymi prípravkami |
| Strapky | Drobné bodkovité škvrny a jamky na rastlinách, strata zelenej farby | Ochranné siete na vetracie otvory, odstraňovanie buriny |
Zber a využitie
Nakladačky zberáme zvyčajne keď majú tak 8 - 10 cm. Dôležitý je pravidelný zber, čím predídeme tomu, že uhorky prerastú a budú horké. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni. Uhorky, nakladačky aj šalátové, môžeme konzumovať čerstvé. Vieme ich zavárať, kvasiť, pridávajú sa do čalamády, šalátov.
Uhorky nakladačky zberáme v 2 až 3-týždňových intervaloch. Zberové obdobie trvá obyčajne 3 až 6 týždňov. Po zbere plody čo najskôr spracujeme. Pri teplotách 12 až 15 °C vydržia v dobrom stave len dva až tri dni. Potom vädnú a kazia sa.
Ak sa nám stane, že odídeme na pár dní na dovolenku a po návrate nájdeme na záhone množstvo prerastených plodov, nevyhadzujeme ich. Môžeme ich olúpať, vyberať semienka a pokrájať ich na také rezance alebo kocky a zavaríme ich v sladkokyslom náleve. Tento recept je veľmi obľúbený a volá sa rusle. Okrem šalátov alebo konzumácie za surova vieme uhorky použiť aj do studených polievok, čo je v lete veľmi osviežujúce. Môžu byť súčasťou klasického španielskeho gazpacha alebo bulharského taratoru.
tags: #pestovanie #uhorky #nakladacky #na #palici