Film
Vznik filmu a jeho inšpirácia
Myšlienka na film
Zaujímavosťou je, že
Petrovo detstvo a železná opona
Dej filmu sa odohráva v 60. rokoch, v dobe, ktorá je aj obdobím detstva Juraja Nvotu a Petra Pišťanka. „Podobne ako Peter som veľmi veľa času trávil so starým otcom. Ani do škôlky som nechodil. Spomínal som si naňho rád,“ hovorí Nvota. V bezstarostnom detstve malého Petra Achbergera v Staroveskej Tehelni sú najväčšími starosťami zadrôtovaná hranica, ktorá ho oddeľuje od rodičov.
Jeho rodičia sa nevrátili z návštevy Viedne, a ich maloletý syn tak zostal za železnou oponou ako rukojemník režimu. Túto skutočnosť podčiarkuje detská otázka malého Petra na školskej besede s príslušníkmi pohraničnej stráže: „prečo majú hranice ostnaté drôty?“ Táto otázka je hlavným motívom románu a vyjadruje konflikt dvoch svetov, ktorý Pišťanek obohatil o množstvo autentických, až memoárových spomienok. Tieto spomienky zahŕňajú detské hry, hračky, dobrodružnú literatúru, televízne programy, dedinské hody, prvú čapovanú kofolu či obedy v školskej jedálni. Zobrazujú dobu z pohľadu detí, ktoré si medzi kulisami nenormálnosti žijú svoje normálne životy, zvedavo načúvajú rozhovorom dospelých a preberajú ich názory.
Dedo Erich Achberger a jeho vplyv
Kľúčovou postavou v Petrovi živote je jeho dedo Erich Achberger. Dedo disponuje čistým úsudkom, schopnosťou formulovať racionálne argumenty a vtipnými bonmotmi, ktoré sú jeho zbraňou proti fundamentálnym komunistickým dogmám. Jeho vplyv na malého vnuka sa prejavuje Petrovou odvahou klásť logické otázky aj v situáciách, ktoré by mohli pošramotiť jeho „chybnú“ rodinnú genealógiu.
Erich Achberger, rodák z národnostne zmiešanej rodiny, prešiel v živote mnohými vzostupmi a pádmi. Ako mladý chlapec si sfalšoval rok narodenia, aby sa mohol prihlásiť do rakúsko-uhorskej armády, dostal sa do ruského zajatia a neskôr vstúpil do československých légií, hoci nehovoril po česky ani po slovensky. Absolvoval sibírsku anabázu a nakoniec sa dostal do Šanghaja, kde pracoval v luxusnej reštaurácii.
Po návrate do Bratislavy si otvoril vlastnú kaviareň a reštauráciu, ktorá sa stala centrom spoločenského diania. Po vojne však o všetko prišiel a bol nútený odsťahovať sa do Starej Vsi, kde začínal od nuly ako robotník v Tehelni. Napriek všetkým nešťastiam si zachoval noblesu a sebairóniu, hľadajúc pôvab aj v postavení jednoduchého dedinského krčmára. Jeho životná zásada: „keď nie je panenka, dobrá je aj kurva,“ odráža jeho pragmatizmus a schopnosť prežiť v akýchkoľvek podmienkach.
Rodinné väzby a rozhodnutie rodičov
Petrova rodina udržiavala kontakt s príbuznými v Rakúsku a Západnom Nemecku. Koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov, v období mierneho politického odmäku, sa obnovili návštevy. Keď mal Peter asi štyri roky, jeho rodičia sa rozhodli navštíviť Viedeň, čo mala byť ich oneskorená svadobná cesta. Komunisti v Tehelni im však cestu povolili len pod podmienkou, že malý Peter ostane doma ako záruka ich návratu do socialistickej vlasti.
Rodičia sa spočiatku bránili, no nakoniec sa podvolili. Vo Viedni si naplno uvedomili, o čo ich komunisti doma oberali. Odhodlanie vrátiť sa nazad za železnú oponu ich opúšťalo s každým dňom stráveným v slobodnom svete. Riešili dilemu: „Keď ostanú na Západe, vydajú im komunisti dieťa? Bude to stáť za to? Ako sa rozhodnúť? Na jednej strane možnosť začať nový život v normálnejšom a civilizovanejšom svete, na druhej strane jediný syn, ktorý potrebuje matku a otca.“
Pišťanekov román
tags: #piesen #panenka #povodny #interpretacia