Jahody patria pre svoju lahodnú chuť a príjemnú vôňu medzi najobľúbenejšie druhy ovocia. Hoci väčšina pestovateľov jahôd zvykne vysádzať hotové priesady, pestovanie zo semena je pre jahody zdravšie a prináša množstvo výhod. Táto metóda umožňuje pestovateľom lepšiu kontrolu nad prostredím rastliny od samého začiatku a je ekonomicky výhodná, najmä ak plánujete vysadiť väčšie plochy alebo viac nádob. Navyše, domáce jahody chutia predsa najlepšie!
Prečo je lepšie pestovať jahody zo semien?
Hlavnou výhodou pestovania jahôd zo semien je, že týmto spôsobom odstránite najväčší problém tejto plodiny - náchylnosť na vírusové choroby. Virózy totiž bežne jahodám deformujú listy, spôsobujú chlorózy, znižujú rodivosť a často zlikvidujú celú rastlinu. Pri vegetatívnom rozmnožovaní sa vírus prenesie aj na novú sadenicu. Virózy sú prenášané aj voškami a iným cicavým hmyzom a na záhone sa ľahko rozšíria z jednej rastliny na druhú. Založiť zdravý, chorobami nezaťažený záhon je v záhradke takmer nemožné. Účinnejšie riešenie je jahody vysiať, pretože semenami sa vírus neprenáša.
Odrody vhodné na pestovanie zo semien
Na trhu sú dostupné nové odrody jahôd, ktoré prinášajú stredne veľké až veľké plody a pestujú sa zo semena. Okrem nich existujú aj nové odrody mesačných jahôd, ktoré rodia celé vegetačné obdobie a ich plody chuťou a vôňou pripomínajú lesné jahody. Z hybridných semien môžu vyrásť rastliny s rodivými kvetmi, avšak nie všetky musia tvoriť peľ, preto je dôležité zvoliť overené odrody.
Rozlišujeme niekoľko hlavných skupín jahôd:
- Klasické (raz rodiace) jahody: Rodia raz za sezónu, zvyčajne v júni. Príkladom je skorá odroda 'Elsanta' s veľkými, sladkými a aromatickými plodmi, odolná voči chorobám. Stará odroda 'Senga Sengana' je poloskorá, vysoko úrodná s sladko korenistou chuťou.
- Remontantné (stále rodiace) jahody: Kvitnú a plodia viackrát za sezónu, od jari až po prvé mrazy. Sú ideálne pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnávať jahody počas celej sezóny. Ak jarné kvety zmrznú, v druhej vlne prinesú bohatšiu úrodu. Príkladom je 'Mara de Bois' s aromatickými plodmi, ktorá najlepšie prosperuje na priamom slnku, alebo 'Selva', nenáročná a odolná voči chorobám.
- Ťahavé (previsnuté) jahody: Vytvárajú poplazy, na ktorých sa už zakrátko po vyrastení ukážu kvety aj plody. Sú veľmi efektné a vhodné do závesných nádob. Potrebujú výdatnejšiu výživu a dostatok vlahy, prípadne mierne zatienenie.
- Mesačné jahody: Ich prapôvod je v divých alpských jahodách. Sú drobnejšie, ale krásne vyfarbené a chutia ako pravé lesné jahody. Netvoria odnože a dajú sa množiť len generatívne semenami. Sú vhodné na lemovanie chodníkov, záhonov, do skaliek, hrantíkov a závesných košov. Príkladom je 'Rujana' alebo 'Baron Solemacher'.
Pre mestské balkóny a terasy sú vhodné stále rodiace alebo previsnuté odrody. Dnes sú dostupné aj žlto alebo bielo plodiace jahody pre alergikov na červené farbivo.
Získavanie jahodových semien
Semená jahôd si môžete zadovážiť cez internet alebo v špecializovaných predajniach. Alternatívou je získať ich z vlastnej produkcie, avšak nemali by pochádzať z hybridných kultivarov (F1), kde nie je zaručená reprodukcia pôvodných vlastností.
Získanie semien z vlastnej úrody
Ak máte vhodnú odrodu, na získanie semien potrebujete úplne dozreté plody. Postup je nasledovný:
- Jemne opláchnuté plody vložte do mixéra so šálkou vody a na vysokom stupni mixujte 3-5 sekúnd. Dôležité je dodržať tento čas, aby nedošlo k poškodeniu semienok.
- Rozmixovaný obsah nechajte postáť 1-2 minúty, aby životaschopné semená klesli na dno nádoby. Poškodené semená, ktoré ostanú plávať vo vrchnej časti s dužinou z plodov, opatrne vylejte.
- Dobré semená opatrne prepláchnite a umiestnite na papierový obrúsok, aby preschli. Na sušenie môžete použiť aj sušičku ovocia na veľmi nízkej teplote.
- Ak semená nebudete hneď používať, uskladnite si ich v chladnom a suchom mieste.
Alternatívnou metódou je vysušenie dozretých jahôd (napríklad v sušičke na ovocie) a následné jemné pošúchanie, aby semená odpadli. Aj pri tejto metóde platí uskladnenie semien na suchom a chladnom mieste.
Ošetrenie semien chladom (stratifikácia)
Mnohé semená jahôd pred samotnou výsadbou potrebujú byť ošetrené chladom. Toto ošetrenie simuluje prirodzené podmienky v prírode, kedy semená mnohých rastlín potrebujú prejsť mrazom, aby mohli vyklíčiť. Ak kupujete semená, potrebné informácie k ich pestovaniu sú zvyčajne uvedené na obale.
Postup stratifikácie:
- Umiestnite zabalené semená vo vzduchotesnej nádobe do mrazničky na 2 až 4 týždne. Mráz a následné otepľovanie podporia klíčenie semien.
- Po vybratí z mrazničky ich nechajte uzavreté v nádobe pri izbovej teplote ohriať. Takto ohriate semená sú pripravené na výsev.
Alternatívne je možné semená namočiť na 3 dni do snehu alebo dažďovej vody, potom ich položiť na filtrovaný papier, navlhčiť a premiestniť do plastového vrecka.
Príprava pôdy pre jahodové semiačka
Na vysievanie použite kvalitnú zeminu. Môžete použiť špeciálny výsevný substrát určený pre optimálne klíčiace podmienky, alebo si namiešať vlastný. Substrát by mal byť kvalitne pripravený na výsev semien a ideálne obohatený o látky podporujúce rast.
Vhodný substrát na výsev jahodových semien si môžete namiešať napríklad pridaním organických hnojív z hmyzieho trusu. Tieto hnojivá poskytnú dlhodobú, kvalitnú a vyváženú organickú výživu, ktorá predchádza poruchám vstrebávania živín a zároveň pomáha proti škodcom a patogénom vďaka obsahu chitínu.
Do substrátu je tiež vhodné primiešať Alginit, ktorý prináša organicko-minerálne bohatstvo živín. Zabezpečí lepšie udržanie vody pre klíčiace jahody bez premočenia pôdy a pôdu ozdravuje a detoxikuje. Pre lepšiu predstavu: na klasickú výsevnú nádobu veľkosti 40cm x 15cm primiešajte do výsevného substrátu približne 250 gramov Alginitu.
Ako nádobu na pestovanie semien je povolené použiť:
- plastové poháre, kartónové škatule na šťavy, poháre na kyslú smotanu - ak ste si vzali podobnú nádobu, musíte v jej spodnej časti urobiť malé otvory, aby v nej nestagnovala voda zo zavlažovania;
- plastové boxy - s týmto kontajnerom získate akési mini skleníky;
- rašelinové tablety - takéto nádoby sú jedným z najpopulárnejších a ľahko použiteľných;
- nádoby na potraviny - odporúča sa dať prednosť nádobám s priehľadným vrchom.
Pred pokračovaním v ďalších manipuláciách bude potrebné naliať roztok manganistanu draselného do vybranej nádoby na 30 minút, aby sa nádoba sterilizovala.
Výsev jahodových semien
Termín vysievania si zvoľte podľa vlastných možností. Ak semienka jahôd zasadíte v januári alebo februári, koncom leta si už môžete pochutnávať na svojich prvých jahodách. Pri skorom vysievaní však môžu nastať problémy pre nedostatok svetla pri klíčení, čo môže spôsobiť priveľké vyťahovanie semenáčikov. Lepšou voľbou je vysievanie jahôd na obdobie od marca až do mája, prípadne júna. V tomto čase majú semenáčiky dostatok svetla aj tepla, sadeničky sú pevné, kompaktné a plne vyvinuté.
Semeno jahôd klíči dva až tri týždne, pričom potrebuje teplotu aspoň 20 °C. Rast semenáčikov je spočiatku pomalý, rýchlejšie začnú rásť, až keď majú dva až tri pravé listy.
Postup výsevu:
- Zeminu navrstvite aspoň na 1,5 cm a rovnomerne zvlhčite.
- Jahodové semiačka umiestnite na vlhkú zeminu a veľmi jemne ich pritlačte k zemine. Keďže na vyklíčenie potrebujú svetlo, nezatláčajte ich hlboko. Niektorí odporúčajú namiesto zatláčania posypať semená veľmi tenkou vrstvou rašeliny, takou, aby semená jahôd neboli úplne zakryté, ale vystavené svetlu.
- Semiačka nedávajte tesne k sebe, aby si pri klíčení navzájom nekonkurovali.
- Po celý čas klíčenia musia mať semená rovnomernú vlhkosť. Pomôže, ak zakryjete výsevnú misku fóliou či tabuľkou skla. Priamo na substrát môžete položiť aj noviny, ktoré udržiavajte stále vlhké.
#14 | Jahody – výsadba, starostlivosť, pestovanie a ochrana
Starostlivosť o sadenice a presádzanie
Dopestovanie sadeníc zo semien trvá približne tri mesiace. Priesady jahôd si môžete dopestovať doma na okennom parapete, ale aj v skleníku.
Presádzanie mladých rastlín
Mladé rastlinky z výsevov sa odporúča dvakrát presadiť, prvýkrát o štyri až šesť týždňov od vyklíčenia. Druhé presadenie na záhon prichádza na rad, až keď majú mladé rastlinky päť až desať listov. Prvé kvety je vhodné vyštipnúť, aby sa jahody predčasnou rodivosťou nevysiľovali.
Výsadba na záhon
Pri výsadbe v záhrade zvoľte slnečné stanovisko. Jednotlivé sadenice by malo oddeľovať približne 30 cm. Jahody vysádzajte tak, aby hrubšia časť medzi listami a koreňmi, takzvané srdiečko, bola na úrovni pôdy. Srdiečko rastliny nesmie byť pod povrchom pôdy, ale korene musia byť dostatočne zakryté, aby v zime nezamrzli.
Dôležité je dbať na výber hriadky. Jahodám sa nebude dariť v pôde, v ktorej ste predtým pestovali zemiaky, kvôli riziku nákazy hubami alebo háďatkami. Rovnako nie je vhodné vysádzať jahody na miesto, kde ste predtým odstránili ich predošlú výsadbu. Jahody pestujeme na jednom mieste maximálne štyri roky, potom sa výrazne znižuje úroda.
Pôda by mala byť ľahšia, humózna a primerane vlhká, s mierne kyslým pH (5,5 až 6,5). Záhon poctivo vyplejeme a prekypríme. Do pôdy môžeme zapracovať vyzretý kompost alebo jemné organické hnojivo.
Mulčovanie záhonu
Mulčovanie slamou má pri jahodách dlhoročnú tradíciu a má svoje opodstatnenie. Pomáha udržiavať vlhkosť, obmedzuje burinu a plody zostávajú čistejšie. Netkaná textília zase znižuje zaburinenie ešte výraznejšie a uľahčuje údržbu. Mulčovanie tiež pomáha zabrániť plesni, ktorá sa objavuje, keď sa plody dotýkajú vlhkej pôdy.
Pestovanie v debničkách alebo kvetináčoch
Jahody môžete pestovať aj v debničkách alebo iných nádobách. Pri výsadbe do debničiek si vyberte masívnejšie, osvedčili sa napríklad samozavlažovacie. Substrát by mal byť bohatý na humus, dobre priepustný a mierne kyslý (pH okolo 5). Dostatok vlahy v nádobách je dôležitý, koreňové baly by totiž mali byť stále mierne vlhké.
Pri vysádzaní do debničiek dávajte pozor, aby ste nemali v jednej z nich len sterilné, nerodivé kvety. Problém môže nastať, keď vysadíte iba dve až tri rastliny a náhodou budú mať všetky sterilné kvety. Preto počkajte s vysádzaním sadeníc na prvý kvet a zabezpečte, aby ste mali v debničke vždy aspoň jednu rastlinu s kvetom, ktorý tvorí peľ (z ktorého sa doslova práši).
Starostlivosť o jahody počas sezóny
Spoločnou charakteristikou všetkých opakovane rodiacich jahôd je, že ich musíme výdatnejšie živiť a zabezpečiť im nepretržitý dostatok vlahy. Rastliny hnojíme najlepšie kompostom obohateným o bezbalastné špeciálne jahodové hnojivá (zriedenými roztokmi).
Zálievka
Jahody majú plytký koreňový systém, čo znamená, že sú veľmi citlivé na zmenu vlhkosti pôdy. Zalievanie by malo byť pravidelné a rovnomerné, aby pôda zostala vlhká, najmä v období kvitnutia a rodenia. Vyhnite sa zalievaniu listov, pretože mokré listy môžu viesť k rozvoju plesňových ochorení. Vodu smerujeme ku koreňom.
Hnojenie
Jahody sú náročné na živiny. Na jar alebo pred výsadbou postačí kvalitný kompost či jemné organické prihnojenie. Počas sezóny môžeme doplniť živiny menšou dávkou hnojiva, no neskôr prechádzame na vyváženejšie výživové pomery. Príliš veľa dusíka spôsobí bujný rast listov, ale slabšie kvitnutie a mäkšie pletivá.
Odstraňovanie poplazov a listov
Ak si nechceme jahody rozmnožovať, priebežne odstraňujeme poplazy, ktoré rastlina vytvára, aby sa nevysilovala hlavná materská rastlina. Pravidelne odstraňujeme suché listy, prezreté plody a všetko, čo zbytočne zaťažuje trs. To slúži aj ako prevencia proti chorobám.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pri jahodách funguje prevencia omnoho lepšie než neskoré zásahy. Keď zabezpečíme vzdušný porast, čistý mulč, zálievku ku koreňom a pravidelný zber plodov, výrazne znížime riziko problémov.
Najčastejšie choroby:
- Pleseň sivá: Prejavuje sa sivou plesňou na plodoch a výhonkoch, najmä vo vlhkom počasí. Prevencia spočíva v dobrom spone, vetraní a čistom podloží pod plodmi.
- Múčnatka: Často sa vyskytuje na listoch aj plodoch, najmä pri striedavom počasí (sucho s vlhkom).
- Škvrnitosť jahôd: Prejavuje sa škvrnami na listoch, ktoré je potrebné čo najskôr odstrániť.
Najčastejší škodcovia:
- Slimáky: Odpudzujú ich pivné pasce alebo drvené škrupiny okolo rastlín. Pomáha aj mechanická ochrana a pravidelný zber.
- Vošky a cicavý hmyz: Prenášajú virózy, preto je dôležitá prevencia a v prípade potreby použitie ekologických postrekov.
- Kvetárka a roztočíky: Drobní škodcovia, ktorí likvidujú plody.
Na prevenciu plesňových chorôb je dôležité udržiavať správny rozostup medzi rastlinami a dbať na to, aby sa pôda okolo nich pravidelne prevzdušňovala. Choré alebo poškodené listy by sa mali okamžite odstrániť, aby sa zabránilo šíreniu chorôb. Pre ekologickú ochranu sa dajú použiť aj parazitické hlístice proti slimákom alebo postreky na báze prospešných húb.
Zazimovanie jahôd pestovaných zo semien
Všetky odrody dopestované zo semien prezimujú na záhone bez problémov. V našich podmienkach nevymŕzajú. Keď budete pestovať jahody v debničkách alebo iných nádobách, zakryte ich počas silných mrazov čečinou. Proti premrznutiu je lepšie izolovať aj steny a dno debničiek. Najčastejšia príčina uhynutia jahôd v priebehu zimy však nie je vymrznutie, ale vyschnutie. Dostatok snehu na debničke tepelne izoluje a súčasne pri odmäku dodá vodu, ktorá pomaly vsiakne do substrátu.
Na jar záhony vyčistite, odstráňte poškodené časti rastliny a skontrolujte, či všetky kusy majú korene v pôde. Váš jahodový záhon tak bude môcť začať svoj ďalší ročný kolobeh. Takto môžete pokračovať 3 až 4 roky. Potom je potrebné jahody presadiť.
tags: #domace #jahodove #semienka