1. Úvod do Pisy: Mesto zázrakov a bohatej histórie
Pisa je jedným z najznámejších miest v Taliansku a všetci vieme, že sa preslávila najmä vďaka veži, ktorá vyzerá, ako keby išla každú chvíľu spadnúť. Krásne Toskánsko skrýva mnoho pokladov a historická Pisa je nepochybne jedným z nich. Málokto si však na Pisu spomenie ako na rodisko Galilea Galilei či Leonarda Fibonacciho alebo ako na menšiu sestru Florencie, ktorá takisto zohrala významnú úlohu v období renesancie.
Názov mesta so slávnou šikmou vežou pravdepodobne pochádza z gréčtiny a znamená močaristá krajina. Pisa totiž leží na aluviálnej pôde zloženej z piesku, hliny a mušlí v blízkosti rieky Arno. Pisa má atmosféru menšieho študentského mesta, ale zachováva si svoj stredoveký šarm. Pamiatky, ktoré tu nájdeme, poukazujú na historickú významnosť mesta. Po stáročia bola veľmi silným rivalom bývalej Benátskej republiky a Janova.
2. Cesta do Pisy: Tipy na dopravu a ubytovanie
Do Pisy sa dostanete lacno z Budapešti so spoločnosťou Ryanair alebo si zaleťte z Viedne do Bologne či Florencie a Pisa je len na skok autom či autobusom. Do Bologne sa lieta aj z Bratislavy. Letenky viete zohnať už od 20€ prakticky po celý rok. Následne po Taliansku sa viete presúvať pohodlne vlakom.
Najjednoduchší spôsob ako sa dostať z letiska v Pise na hlavnú železničnú stanicu (Stazione Pisa Centrale) a späť na letisko je plne automatizovaný nadzemný shuttle-vlak Pisa mover. K vlaku vás navedú veľké informačné tabule. Cesta týmto shuttle-vlakom trvá približne 5 minút. Lístok sa dá kúpiť na nástupišti v automate (dá sa platiť aj kartou). Jednosmerný lístok stojí 2,70 €, spiatočný 5,40 €.
Z hlavnej železničnej stanice je to do úplného centra mesta (k šikmej veži) približne 30 minút. Na mesto si určite vyčleňte minimálne 1 deň.
Ubytujte sa v super hotelíku s veľkou terasou s výhľadom na Šikmú vežu, ktorá je iba 5 minút od ubytovania. Ubytovanie má pekné izby, vlastnú kúpeľnu aj super raňajky! Sieť hotelov je naozaj pestrá. Stačí si len na známych vyhľadávačoch zvoliť také, aké Vám najviac vyhovuje.
3. Bohatá história Pisy: Od etruského centra po stredovekú mocnosť
Historické mesto Pisa bolo v stredoveku významným prístavom a taktiež samostatnou republikou. Rímske Pisae bolo pôvodne etruské obchodné centrum a od roku 180 pred Kr. rímska kolónia. V 4. storočí bola Pisa, rovnako ako ostatné veľké toskánske mestá sídlom biskupa. V priebehu 8. a 9. storočia sa rozrástla na najmocnejšiu námornú republiku a obchodnú veľmoc v Stredozemnom mori.
Výstavbou baziliky Santa Maria Assunta v 11. storočí sa začala nová epocha toskánskeho umenia. Na konci 11. storočia sa uskutočnila prvá križiacka výprava, ktorá priniesla mestu ešte väčšiu moc. Pisa bohatla, počet obyvateľov sa výrazne zvyšoval, rozkvitalo nielen historické centrum mesta, ale aj záhrady a úrodná pôda. V 12. a 13. storočí prebiehala intenzívna výstavba.
Osudnou sa jej stala námorná bitka s nepriateľskou Janovskou republikou v roku 1284, keď jej loďstvo utrpelo najväčšiu a rozhodujúcu porážku v jej dejinách. Prístav v Pise sa od tej doby postupne zanášal bahnom, čím sa skončilo zlaté obdobie tohto mesta. Pisa nadobudla hlavne kultúrnu úlohu.
V roku 1406 obsadili mesto Florenťania, kedy sa Pisa stala súčasťou Florenskej republiky. V roku 1531 sa republiky zmocnila dynastia rodu Medicejovcov, ktorí ju premenili na vojvodstvo. V roku 1569 sa vojvodstvo spolu s mestskými štátmi Florencie a Sieny pripojilo k novo-vzniknutému Toskánskemu veľkovojvodstvu ovládaného Medicejovcami. V roku 1861 sa Toskánske veľkovojvodstvo stalo súčasťou zjednoteného Talianskeho kráľovstva a od roku 1946 Talianskej republiky. V súčasnosti žije v Pise okolo 90.000 obyvateľov. Je hlavným mestom provincie Pisa, univerzitným mestom, ale aj sídlom arcibiskupa.
4. Námestie zázrakov (Piazza dei Miracoli): Srdce Pisy
Pisa je celosvetovo známa svojou šikmou vežou (Torre Pendente), ktorej stavebná história zaujme a zároveň mierne pobaví. Dnes je mesto známe po celom svete predovšetkým šikmou vežou na námestí Piazza dei Miracoli. Námestie Piazza del Duomo (nazývané aj Piazza dei Miracoli - námestie zázrakov) s jeho pamiatkami - šikmou vežou, baptistériom, katedrálou a cintorínom - boli v roku 1987 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Tieto pamiatky mali veľký vplyv na architektúru a monumentálne umenie v Taliansku. Turisti z celého sveta jazdia do Pisy, aby videli známu šikmú vežu (Torre pendente) na Námestí zázrakov (Piazza dei Miracoli).
4.1. Šikmá veža v Pise (Torre Pendente di Pisa)
Aj keď je to už také cestovateľské klišé, určite ju netreba vynechať. Okrem toho, že sa s vežou dajú robiť obligátne fotky, ako ju podopierame, aby nespadla, je Torre pendente di Pisa aj dôležitou súčasťou histórie. Veža je vnútri dutá a nachádza sa v nej pomerne strmé a úzke točité schodisko. Počet schodov vo veži sa v rôznych zdrojoch líši. Na oficiálnej webstránke sa však uvádza počet 273 schodov. Šikmá veža v Pise patrí medzi sedem divov stredovekého sveta.
Začnite preto svoj jeden deň v Pise ráno pri Šikmej veži, keď vám ešte nebudú zavadzať haldy turistov, ktorí sa snažia uchmatnúť si svoju „originálnu“ fotku.
Fakty o Šikmej veži:
- Názov v taliančine: Torre di Pisa alebo Torre Pendente di Pisa
- Sklon: 4 °
- Vychýlenie: 4,5 m (v minulosti mala odklon 5,2m, aktuálne má 3,97m)
- Výška od zeme: 56,7 m
- Výška od základov pod zemou: 58,4 m
- Váha: 14 500 t
- Začiatok stavby: 1173
- Dokončenie stavby: 1372
- Počet poschodí: 8
- Počet zvonov: 7
- Počet schodov: 273 (podľa oficiálnej stránky, iné zdroje uvádzajú 294)
- Poloha: Piazza del Duomo, Pisa, Taliansko
História a kuriozity Šikmej veže:
- Nebola vždy šikmá: Keď sa v roku 1173 začala stavať, plán bol postaviť ju rovno. Dôvodom nakláňania bol nestabilný základ - pôda bola mäkká, posúvala sa a hýbali sa aj základy veže. Nakláňanie si stavitelia prvýkrát všimli v roku 1175, keď sa dostali k tretiemu poschodiu. Snažili sa to napraviť postavením poschodí na kratšej strane veže, aby vyrovnali náklon, no nepodarilo sa, práve naopak - váha ďalších poschodí spôsobila, že veža sa prepadla do zeme ešte viac a neprestala sa nakláňať.
- Zmenila smer svojho sklonu: Keď sa inžinieri v 12. storočí pokúšali korigovať sklon veže, stavba sa začala nakláňať na sever. Veža sa začala skláňať iným smerom, pretože ťažisko bolo vychýlené. Stavba však pokračovala, postavili sa ďalšie poschodia a sklon veže sa ustálil. Odvtedy sa nakláňa znova smerom na juh, ako tomu bolo pôvodne.
- Kedysi bola taká šikmá, že skoro spadla: Slávna veža v Pise sa nakláňa už zhruba 850 rokov. V čase dokončenia stavby sa nakláňala v uhle 2,5 °. Tento uhol sa postupne zvyšoval, pretože veža sa neustále pomaly prepadávala hlbšie a hlbšie do zeme, až jej začalo hroziť, že sa zrúti. V roku 1990 sa veža naklonila o 5,5 ° od kolmice, čo bol dovtedy najextrémnejší uhol.
- Podstúpila rozsiahlu rekonštrukciu: V roku 1989 sa zrútila veža postavená v talianskom meste Pavia. Tento incident, ako aj extrémne nakláňanie veže v Pise, talianske úrady prinútilo slávnu vežu uzatvoriť. V roku 1990 sa začala rozsiahla rekonštrukcia, ktorá trvala do roku 2001. Spod veže sa vytiahla zemina a veža sa začala mierne vyrovnávať. Zníženie sklonu sa dosiahlo bez zásahu do samotnej veže a jej muriva. Šikmá veža v Pise pre návštevníkov opäť otvorila v roku 2001. Predpokladá sa, že so súčasnými technológiami stavba zostane stabilná ešte aspoň 200 rokov, ak sa vykoná občasná rekonštrukcia.
- Prežila už niekoľko zemetrasení: Napriek tomu, že sa veža v Pise nakláňa o niekoľko metrov a môže sa zdať nestabilná, prežila už štyri zemetrasenia. Inžinieri skúmali, ako je to možné, a prišli na to, že veža má jedinečné spojenie s pôdou pod ňou. Tuhosť veže v kombinácii s mäkkosťou pôdy spôsobuje zmiernenie charakteristiky seizmických vibrácií. Vďaka tejto dynamickej interakcii pôda v podstate zabraňuje ozvene vibrácií, ktoré na vežu potom nemajú takmer žiaden vplyv. Pôda, ktorá spôsobuje naklonenie veže, jej tak pomáha prežiť počas zemetrasení.
- Prebehli tam známe vedecké experimenty: Jeden z najvýznamnejších fyzikov, astronómov a inžinierov v histórii ľudstva Galileo Galilei sa narodil v Pise a tam aj vykonával niektoré zo svojich vedeckých experimentov. Okolo roku 1589, keď pôsobil ako učiteľ matematiky na univerzite v Pise, chcel vykonať experiment, ktorý by dokázal, že rôzne telesá padajú rovnakou rýchlosťou bez ohľadu na ich hmotnosť. Zo šikmej veže v Pise zhodil niekoľko gulí rôznych hmotností a toto tvrdenie dokázal. UNESCO uznáva aj experiment Galilea vo veži, ktorý ovplyvnil dejiny fyzikálnych vied. Mnohí sa však domnievajú, že Galileo tento experiment v skutočnosti vôbec nevykonal a svoje tvrdenia len šíril v jeho kruhoch. Nech je pravda akákoľvek, ak vás tento experiment, život Galilea a jeho objavy zaujímajú, navštívte múzeum Museo Galileo vo Florencii - od Pisy je vzdialené asi 90 km.
- Mussolini ju chcel vyrovnať: Fašistický diktátor Benito Mussolini považoval šikmú vežu v Pise za národnú hanbu a jej naklonenie považoval za nedostatok. Preto sa to rozhodol napraviť a vežu vyrovnať. Do základov veže sa vyvŕtali diery a napumpoval sa do nich betón, čím sa váha mala vyvážiť a veža sa mala narovnať. Výsledkom však bola ešte väčšia váha tejto časti veže, čo malo za následok ešte hlbšie zapadnutie do pôdy a budova sa naklonila o niečo viac.
- Prežila bombardovanie počas vojny: Počas 2. svetovej vojny v roku 1943 bola Pisa a niektoré jej časti napadnuté a bombardované. Útoky sa odohrali na železničnej stanici Pisa Centrale, továrňach, letisku, elektrárni, a ďalších miestach. O rok na to bola zničená takmer polovica všetkých domov v meste. Utrpeli aj niektoré kostoly a paláce, ktoré sa neskôr rekonštruovali. Tie najznámejšie pamiatky mesta, medzi ktoré patrí aj šikmá veža, však zostali nepoškodené.
- Nie je jedinou šikmou vežou na svete: Hoci je možno najslávnejšia, šikmá veža v Pise nie je jedinou nakláňajúcou sa vežou na svete. Podľa Guinnesovej knihy rekordov je najviac naklonenou budovou vytvorenou človekom mrakodrap Capital Gate Tower v Abu Dhabi. Charakteristika pôdy v Pise spôsobila, že sa tam nachádza niekoľko šikmých veží. Patria medzi ne aj veža kostola Chiesa di San Nicola a veža kostola Chiesa di San Michele Degli Scalzi. Šikmé veže máme aj na Slovensku. Nakláňa sa veža Kostola sv. Martina vo Vrbovom, hodinová veža na Námestí SNP v Banskej Bystrici a veža Kostola sv. Juraja v Spišskej Sobote.
- Má 7 zvonov: Na vrchole šikmej veže v Pise sa nachádza sedem zvonov, z ktorých každý má svoje meno. Najstarší zvon sa volá La Pasquereccia alebo La Giustizia odliaty v roku 1262 s hmotnosťou 1 014 kg. Najmladším zvonom je Dal Pozzo, ktorý bol pôvodne odliaty v roku 1606 a potom v roku 2004. Ten váži 652 kg. Zvony šikmej veže v Pise dnes už nezvonia z bezpečnostných dôvodov.
- Objavila sa v niekoľkých filmoch a seriáloch: Šikmú vežu v Pise si môžete všimnúť napríklad v animovaných seriáloch Simpsonovci (1989 - súčasnosť) a Tryskáči (2015 - 2022). Vo filme Superman 3 (1983) ju lietajúci superhrdina narovná a v Marvelovke Čo keby...? (2021 - súčasnosť) ju zas vyrovná Thor. O šikmej veži bol natočený aj krátkometrážny film Šikmá veža v Pise (2019) či epizódy niekoľkých dokumentov.
Šikmá veža v Pise: Legendárny architektonický omyl Talianska | Obrovské inžinierske chyby
Ako navštíviť Šikmú vežu:
Pred návštevou sa odporúča overiť si aktuálne informácie a otváracie hodiny. Veža je po rekonštrukcii opäť sprístupnená verejnosti. Ak sa vám zvykne točiť hlava, trpíte vertigom (závratmi) alebo inými zdravotnými ťažkosťami, ktoré by strmý výstup mohol zhoršiť, návštevu veže zvnútra radšej prehodnoťte. Z bezpečnostných dôvodov je počet návštevníkov obmedzený a lístky bývajú vypredané, preto sa odporúča zarezervovať si vstupenky online s dostatočným predstihom.
Otváracie hodiny šikmej veže sú nasledovné:
- január - február: 9:00 - 18:00
- marec: 9:00 - 19:00
- apríl - 16. jún: 9:00 - 20:00
- 17. jún - august: 9:00 - 22:00
- september: 9:00 - 20:00
- október: 9:00 - 19:00
- november - december: 9:00 - 18:00
Existuje však niekoľko výnimiek, kedy veža môže byť zatvorená alebo sa otváracie hodiny skracujú. Do veže nemajú povolený vstup deti do 8 rokov. Osoby so zdravotným postihnutím a sprievodcom majú vstup zdarma. Vstup však treba nahlásiť aspoň 3 dni vopred. Na vežu si zoberte iba vstupenku, doklady a foťák. Ručné tašky, batohy a podobne musia byť uložené v úschovni, kam sa dostanete minimálne 15 minút pred objednaným vstupom.
4.2. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Duomo Santa Maria Assunta)
Spolu s vežou patrí k miestnej katedrále (Duomo) - a tú by ste tiež nemali len tak obísť. V čase keď ju stavali bola totiž najväčšou v Európe a vstup do nej je zadarmo (s kombinovaným lístkom alebo samostatným časovým lístkom). Najväčšou a najdominantnejšou stavbou celého námestia je Dóm Nanebovzatia Panny Márie, alebo Katedrála v Pise (Duomo Santa Maria Assunta, Cattedrale di Pisa).
Výstavba začala v roku 1063, vysvätený bol o 55 rokov neskôr. Dokončenie tohto veľdiela navrhnutého architektom Buschetom sa datuje na rok 1180. Bohaté a krásne sú dekorácie, ich vývoj sa úzko spája s problematickou históriou, vyznačujúcou sa katastrofálnymi udalosťami, ktoré vyvrcholili požiarom v roku 1595.
Na hlavnom oltári je 6 svietnikov v podobe anjelov vrátane bronzového kríža. Za hlavným oltárom sa nachádza galéria 27 obrazov zobrazujúce príbehy Starého zákona a príbehy zo života Ježiša Krista, vytvorené medzi 16.-17. storočím prevažne toskánskymi umelcami. Najznámejším umeleckým dielom katedrály je kazateľňa, vytvorená Giovannim Pissanom v rokoch 1302 - 1311. Močaristý charakter pôdy v Pise má za následok, že aj ďalšie stavby v meste postupne klesajú hlbšie a hlbšie do zeme. Katedrála sa tiež prepadáva a je to vidno napríklad v úrovni podlahy pôvodnej lode katedrály a klenieb, ktoré boli neskôr pristavané.
4.3. Baptistérium sv. Jána (Battistero di San Giovanni)
Ako tretiu v poradí na Námestí zázrakov si predstavíme krstiteľnicu sv. Jána (Battistero di San Giovanni) a opäť použijem predponu „naj“. S obvodom 107,25 m a výškou 54,86 m je najväčšou krstnou kaplnkou v celom Taliansku. Má sa za to, že ju postavil architekt Deotisalvi. Stavba začala v r. 1153 a keďže bola financovaná iba miestnym obyvateľstvom, tak dokončená bola až v r. 1363.
Baptistérium je postavené z mramoru, a je príkladom prechodu z románskeho štýlu do gotického štýlu, keď spodná časť je v románskom štýle so zaoblenými oblúkmi, zatiaľ čo horné časti sú v gotickom štýle so špicatými oblúkmi. Močaristý charakter pôdy v Pise má za následok, že aj ďalšie stavby v meste postupne klesajú hlbšie a hlbšie do zeme. Baptistérium sa tiež prepadáva.
4.4. Camposanto Monumentale (Monumentálny cintorín)
Cintorín je poslednou významnou pamiatkou na námestí Piazza dei Miracoli. Bol založený v roku 1277 na umiestnenie rímskych sarkofágov, ktoré boli dovtedy rozptýlené po celej katedrále a znovu používané na pochovávanie miestnych šľachticov. Cintorín Camposanto Monumentale, ktorý vybudovali v 12. storočí obyvatelia Pisy údajne po tom, čo arcibiskup Ubaldo de‘ Lanfranchi priviezol z križiackej výpravy niekoľko fragmentov z cintorína (camposanto) zo Svätej zeme priamo z Golgoty. Legenda hovorí, že sa v nej telo rozloží do 24 hodín. Teraz sa však po nej už nepoprechádzate, keďže je prikrytá novou, obyčajnou lokálnou pôdou.
Názov „monumentálny“ slúži na odlíšenie sa od mestského cintorína v Pise. Budova nebola určená ako skutočný cintorín, ale ako kostol. Tu vidieť, že projekt sa počas výstavby zmenil. Výstavba tohto obrovského gotického kláštora bola zahájená v r. 1278 architektom Giovanni di Simonem, dokončený bol až v r. 1464. V 14 a 15. storočí boli steny vyzdobené freskami. Môžete tam vidieť aj fresky zo 14. storočia.
4.5. Museo delle Sinopie (Múzeum sinopií)
Budova, ktorá je v dnešnej dobe domovom Múzea sinopie, bola založená v roku 1257 a navrhnutá tak, aby poskytla útočisko pútnikom, chudobným a chorým ľuďom a nechceným deťom. V dnešnom múzeu sú zachované sinopie, tzn. predbežné kresby a prípravné výkresy k freskám z monumentálneho cintorína. Múzeum bolo otvorené v roku 1986 ako výsledok projektu, ktorého cieľom bolo umožniť ľuďom zhliadnuť a pochopiť vývoj umenia v Pise. Jednalo sa najmä o zachytenie vývoja tunajšieho stredovekého sochárstva, ktorého jedinečné diela boli dovtedy rozptýlené na rôznych miestach. Medzi cenné exponáty patria diela Giovanniho Pisana a Nicoly Pisana.
Vstupné na Námestie zázrakov:
Vstup do katedrály je zdarma, treba si však vybrať vstupenku na čas. Ak si zakúpite akúkoľvek vstupenku do inej pamiatky (okrem veže, ktorá zahŕňa katedrálu), získate zároveň voľný vstup do katedrály. Kombinovaný lístok na všetky 4 pamiatky (veža, baptistérium, cintorín, Museo delle Sinopie) a s voľným lístkom na katedrálu stojí iba 27 €.
| Pamiatka | Cena (iba jedna pamiatka) | Poznámky |
|---|---|---|
| Šikmá veža | 20 € | Vrátane voľného vstupu do katedrály. Deti do 8 rokov zakázané. |
| Baptistérium | 5 € | S voľným vstupom do katedrály |
| Camposanto Monumentale | 5 € | S voľným vstupom do katedrály |
| Museo delle Sinopie | 5 € | S voľným vstupom do katedrály |
| Kombinovaný lístok (2 pamiatky) | 7 € | S voľným vstupom do katedrály |
| Kombinovaný lístok (3 pamiatky) | 8 € | S voľným vstupom do katedrály |
| Kombinovaný lístok (všetky pamiatky vrátane veže) | 27 € |
5. Pisa za Námestím zázrakov: Prechádzka mestom
Oproti stanici je námestíčko so sochou Viktora Emanuela II. - prvého kráľa zjednoteného Talianska. Odtiaľ naše kroky vedú k mostu Ponte Solferino s výhľadmi na toskánsku architektúru po oboch brehoch rieky Arno. Obidva brehy majú vysokú protipovodňovú stenu. Prejdite sa na druhý breh po Ponte di Mezzo a natrafíte rovno na Logge dei Banchi - dielo známeho architekta Bernarda Buontalentiho, ktoré kedysi slúžilo ako kryté miesto pre trhovisko s hodvábom a inými cennými artiklami.
Keď už budete pokračovať južným smerom od Piazza del Duomo, natrafíte na námestie rytierov (Piazza dei Cavalieri), ktoré kedysi slúžilo ako domov rytierskeho rádu Svätého Štefana aj centrum politiky. Piazza dei Cavalieri je priestranné námestie, ktoré leží v srdci stredovekej časti mesta. Dnes je obľúbené študentmi a zostáva stále jedným z najzachovalejších miest v Pise. Námestie je obklopené stavbami z 16. a 17. storočia.
Nachádza sa tu kostol Chiesa di Santo Stefano dei Cavalieri, ktorý dal v roku 1565 postaviť Giorgio Vasari. Súčasťou námestia je tiež škola Palazzo della Carovana, nazývaná Palazzo dei Cavalieri, postavená v rokoch 1562 - 1564 taktiež Giorgiom Vasarim pre rytiersky rád Svätého Štefana. Fasáda školy je zdobená grafitmi. Veľmi pôsobivá je aj hodinová veža - Palazzo dell´Orologio, ktorá vznikla spojením dvoch budov oblúkom v rokoch 1605 - 1608.
Ak prichádzate do Pisy z Florencie, rieka Arno vám nebude úplne cudzia a možno vám nebude úplne cudzie ani malebné nábrežie, ktoré stojí za prechádzku aj v Pise. Prejdite sa po moste Ponte Solferino a pokračujte po pravom brehu rieky Arno smerom k mostu Ponte di Mezzo. Naše kroky vedú čoraz hlbšie do úzkych uličiek starého mesta. Prechádzame obchodnou ulicou Borgo Stretto a po Via Ulisse Dini sa dostávame k Piaza dei Cavalieri.
Tu sa dlho nezdržíte a môžete pokračovať rovno doprava, kde natrafíte na Palazzo Blu - modrú budovu, ktorú určite neprehliadnete. Počas roka v nej môžete nájsť zaujímavé expozície umenia a vstup stojí iba 3 €. Od Santa Marie della Spina sa vráťte naspäť k mostu a vydajte sa doprava po Via del Moro a Via della Pera. Natrafíte na milé námestie Piazza Chiara Gambacorti, familiárne nazývané aj hruškové námestie. Svoje meno získalo podľa etruského kameňa v tvare hrušky, ktorý tam uvidíte.
Ak sa od Piazze della Pera vydáte smerom na východ po Via San Martino, prídete k opevneniu z pätnásteho storočia. Poprechádzajte sa po hradbách a pozrite sa na Pisu z trochu inej perspektívy. Milovníci sakrálnych pamiatok si tiež prídu na svoje. Ak by sa vám zachcelo ísť ešte chvíľu v po stopách Ugolina, môžete si urobiť rýchlu zastávku pri kostole Svätého Františka na Piazza San Francesco, kde je pochovaný.
6. Kulinárske zážitky v Pise
Po náročnom dni strávenom v meste si zaslúžite poriadnu večeru. Bola by však škoda stráviť ju v nejakej drahej reštaurácii. Možností kde sa ísť najesť je po celom meste v skutku dosť. Hladní istotne nezostanete. Najviac reštaurácií je strategicky v okolí šikmej veže.
Prejdite naspäť na severný breh rieky Arno a zastavte sa na študentskom námestí Piazza delle Vettovaglie, kde si môžete kúpiť rýchly streetfood, no oveľa lepšie urobíte, ak vojdete do niektorého z podnikov, ktoré ponúkajú aperitivo. Ako to funguje? Je to niečo ako „happy hour“, ktorá začína okolo siedmej večer a končí medzi deviatou a desiatou hodinou.
Čo by to bolo za návštevu talianskeho mesta, ak by ste vynechali kávu? Na hlavných turistických ťahoch to však radšej netreba skúšať.
7. Svet Pizze: Od histórie po svetové rekordy
Nečudujeme sa, že si pizza vyslúžila svoj vlastný deň - 9. február, Svetový deň pizze. Už dlhé roky sa objavuje na predných priečkach najobľúbenejších pokrmov a niet divu, veď je to najuniverzálnejší pokrm súčasnosti. Napadlo ťa ale niekedy, ako túto dobrotu konzumujú inde vo svete alebo koľko stojí najdrahšia pizza?
Prvé jedlo, ktoré sa podobalo na pizzu, bolo pripravené ešte v antickom Grécku. V tom čase údajne vyzerala tak, že na okrúhly chleba dali zeleninu, korenie či olivový olej.
Hlavné mesto pizze: Čakal by si Neapol, Rím či iné talianske mesto? Zrejme ťa sklameme, ale nie je to ani talianske a ani americké mesto. Za hlavné mesto pizze sa považuje São Paulo. V meste, ktoré má zhruba 12 miliónov obyvateľov sa nachádza až 6 000 pizzerií, respektíve reštaurácií, ktoré ponúkajú aj pizzu.
Obľúbené druhy pizze: Podľa prieskumu stránky damejidlo.cz, je najobľúbenejšou pizzou u našich susedov Capricciosa, na druhom mieste je syrová a na treťom mieste milovaná a často aj nenávidená pizza s príchuťou Hawaii. V priebehu roka potom Česi tejto dobroty zjedia neuveriteľných 30 miliónov kusov. Ako sú na tom Slováci, bohužiaľ (alebo našťastie?) štatistika neuvádza.
Exotické pizze po svete:
- Amerika: Američania majú zvláštne chute. Ak sa niekedy nevieš rozhodnúť, či si dáš hamburger alebo pizzu, v Amerike to vyriešili a vymysleli hamburgerovú pizzu. V praxi to vyzerá tak, že vrch pizze je pokrytý žemľami, pod ktorými nájdeš klasické mäsové fašírky, syr, nakladané uhorky, kečup a horčicu. Zaujímavá je tiež pizza s arašidovým maslom, slaninou a mozzarellou. Mimochodom, vraj sa predáva veľmi dobre. Práve americká značka Cheetos, prišla vlani v lete aj na slovenský trh s ojedinelými chrumkami Cheetos Pizzerini.
- Japonsko: V tejto krajine je pizza považovaná za exotické jedlo, ktoré tu nie je rozšírené tak ako v Európe či inde po svete. O to viac vás ale môžu prekvapiť suroviny, ktoré na ne v Zemi vychádzajúceho slnka kladú. Pokiaľ si gurmán a rád experimentuješ, tak ťa možno poteší, že objednávky sú tu prijímané na pizzu s majonézou, avokádom, morskými riasami, so syrom a medom alebo so zemiakmi.
Najdrahšie pizze: Pizza patrí medzi lacné a dostupné jedlá, i napriek tomu si na svoje ale prídu aj ľudia, ktorí nemajú hlboko do vrecka. Medzi najdrahšie pizze na svete patrí napríklad pizza s jedlým zlatom či kaviárom namočeným v šampanskom. V New Yorku sa nachádza reštaurácia Industry Kitchen, ktorá ponúka pochúťku s označením The 24K Pizza. Zaplatíš za ňu slušných 2000 dolárov. Stále to ale nie je strop. A nemyslíme to len obrazne. V roku 2001 doručila spoločnosť Pizza Hut túto pochúťku na medzinárodnú vesmírnu stanicu. Išlo o príchuť Peperoni. Pizza Hut je zároveň najväčšou spoločnosťou na svete, ktorá vyrába pizzu.
Pizza rekordy:
- Najväčšia pizza: Prvenstvo držala dlho Južná Afrika. Práve tam sa v roku 1990 vyrobila pizza, ktorá mala priemer 37,4 metra. Svetový rekord však od roku 2012 patrí Taliansku a to konkrétne Matteovi Giannotteovi, Doviliovi Nardimu, Andreovi Mannocchimu, Marcovi Nardimu a tiež Matteovi Nardimu. Tí upiekli bezlepkovú pizzu s priemerom 40 metrov.
- Najrýchlejšia príprava: Aký čas podľa teba treba na upečenie pizze? Dennis Tran je v tomto smere rozhodne rekordérom. Tri veľké pizze dokáže pripraviť za rovných 34 sekúnd! Čo sa týka rýchlosti, zaujímavé je aj meno Patrick Bertoletti.
8. Tipy pre objaviteľov Pisy
Pisa je malé, ale zato veľmi pekné a farebné mesto. Všetko podstatné sa nachádza v centre mesta. Pisa nie je zaujímavá iba šikmou vežou, ale aj mnohými románskymi stavbami, gotickými kostolmi, renesančnými námestiami, či múzeami.
Výhľad z veže je naozaj pekný, odporúčam si to vyšľapať po tých schodoch hore - fakt to stojí za to. Námestie Piazza dei Mirácoli je okúzľujúce, ktoré láka asi najviac. Za zmienku určite stojí aj to, že v historickom centre nenájdeme moderné budovy v podobe nákupných centier, čo je podľa mňa iba dobre.
Ak nie ste až takým fanúšikom chodenia a viac fandíte motorkám, požičajte si na tento denný výlet legendárny taliansky skúter značky Vespa. Nenachodíte sa tak, budete sa po uliciach presúvať ako domáci a uvidíte viaceré zaujímavé miesta, ktoré sú mierne od ruky, ako napríklad Torre Guelfa z 15. storočia.
Ak ste fanúšikom divadla, zakončite svoju návštevu Pisy v tomto 900-miestnom divadle z 19. storočia.
tags: #pizza #mesto #v #taliansku