Chilli papričky patria medzi najobľúbenejšie koreninové rastliny na svete. Pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, kde boli pestované už pred tisíckami rokov. Archeológovia tvrdia, že štipľavé a aromatické chilli poznali už Indiáni v Latinskej Amerike 7000 rokov pred naším letopočtom. Najväčší rozkvet v histórii patril chilli papričkám v civilizácii Mayov, ktorí boli schopní okoreniť si jedlo touto surovinou od raňajok až po večeru. Chilli papričky a ich semienka rozniesli do Európy španielski moreplavci, ktorí ich najprv pomenovali názvom „pepper“, nakoľko im pripomínali pálivú chuť čierneho korenia. Dnes sú rozšírené po celom svete - nielen pre svoju výnimočnú chuť, ale aj pre bohatý obsah účinných látok a všestranné využitie.
Čo sú čili papričky a aké sú ich druhy?
Čili papričky (Capsicum annuum) sú plody papriky rastlín Capsicum, ktoré sa vyznačujú svojou štipľavou chuťou. Chilli paprička je plodom malých kríkov, ktoré sa pestujú prevažne v tropických a subtropických oblastiach, no v súčasnosti si ich vieme dopestovať aj doma. Vo svete je približne 4000 druhov chilli papričiek. Ich obľúbenosť je veľká naprieč všetkými kontinentmi a sú súčasťou mnohých medzinárodných kuchýň.
Zloženie a pálivosť
Hlavnou účinnou látkou v chilli papričkách je kapsaicín - prírodná zlúčenina, ktorá im dodáva štipľavosť. Látka, ktorá nám v ústach spôsobuje štipľavosť sa nazýva kapsacinoid. V chilli papričkách je ich veľmi veľa. Okrem toho sa v papričkách nachádza betakarotén, vitamín C, vitamín A a E, flavonoidy, horčík a mnoho iných minerálnych látok a iných pre zdravie prospešných látok. Pálivosť papričiek spôsobuje látka, ktorú nazývame kapsaicín. Je to látka, ktorá nám dráždi receptory bolesti v ústach, nose, ale aj v žalúdku a tie vyšlú signál do mozgu, že sme zjedli niečo štipľavé. Mozog potom zareaguje tak, že sa pokúša odplaviť teplo z tela a preto nám tečie z očí aj z nosa.
Hoci sa hovorí, že v paprike sú najpálivejšie semená, nie je to celkom presné. Najväčšia koncentrácia kapsaicínu, ktorý zodpovedá za pálivosť papriky, sa nachádza v „placente“, bielej pletivovej časti, ktorá drží semená. Výrok, že konček plodu je najmenej pálivý, nie je úplne univerzálny.
Kapsaicín sa rozpúšťa v tuku a alkohole, preto ak to s papričkami preženiete, pohár čistej vody vám nepomôže. Dajte si preto radšej pohár mlieka či za štamperlík.
Scovilleho stupnica pálivosti
Stupeň pálivosti určujeme podľa Scovilleho stupnice. Wilbur L. Scoville bol americký chemik, ktorý v roku 1912 publikoval metódu kvantitatívneho porovnávania pálivosti - organoleptický test. Jeho základom je roztok z paprík, cukru a vody, ktorý je riedený vodou a skúšaný ochutnávačom dovtedy, kým zmizne pálivosť. Stupeň riedenia je meraný na Scovilleho stupnici. Ich pikantnosť sa meria podľa množstva obsiahnutého kapsaicínu tzv. Scovillovými jednotkami (SHU). Maximálna hodnota pre čistý kapsaicín je 15 000 000 SHU. Treba ale povedať, že pikantnosť jednotlivých papričiek tej istej odrody sa líši od rastlinky k rastlinke a závisí samozrejme aj od pestovateľského prostredia.
Ako zvýšiť úrodu vašej Chilli papričky ❤️🌱🌶️👌.
Rozdelenie podľa druhov a pálivosti
Existujú tisícky druhov papričiek rôznych veľkostí, farieb či pálivosti. Podľa Scovilleho stupnice sú chilli papričky od mierne pálivých až po extrémne pálivé.
- Capsicum annuum (paprika ročná/bobuľnatá): Najrozšírenejší druh čili papričiek, ktorý sa nazýva aj paprika siata, alebo ročná. Pálivosť týchto plodov sa pohybuje do 100 000 SHU a preto sú vhodnejšie aj pre menej odolných konzumentov. Mierne pálivé, rýchlo rastúce odrody, ideálne pre začiatočníkov. Ľahko sa pestujú ako na balkóne, tak aj v byte, a vďaka kratšej vegetačnej dobe sa dočkáte úrody pomerne rýchlo. Patrí sem aj Bolívijská dúha, ktorá kvitne nafialovo a z kvetov sa potom stávajú maličké papričky asi vo veľkosti dvoch centimetrov. Počas dozrievania menia farbu zo žltej, zelenej, fialovej, oranžovej až na sýtočervenú. Hoci sú plody viac-menej okrasné, sú tiež veľmi štipľavé.
- Capsicum chinense (paprika čínska): Papričky sú charakteristické svojou aromatickou ovocnou vôňou a citrusovou chuťou. Ich pálivosť sa odhaduje od 100 000 SHU až do 2 miliónov SHU. Veľmi pálivé odrody, napríklad Habanero alebo Chocolate Bhutlah. Majú výraznú chuť a arómu, ale potrebujú dlhšiu vegetačnú dobu a stály teplý podnebie. S výsevom je preto dobré začať už v zime. Patrí sem aj odroda Biquinho - v preklade „malý zobák“.
- Capsicum frutescens (paprika páperistá): Odroda nazývaná aj Rocoto. Poľahky ju rozpoznáte vďaka výraznému ochlpeniu, ktoré je možné pozorovať už aj pri malých sadeniciach. Plody papričiek sú dužinaté a v ich vnútri objavíte nezvyčajné čierne semienka. Pálivosť odrody Rocoto sa pohybuje okolo 100 000 SHU. Stredne pálivé s kompaktným rastom, často pestované aj pre dekoratívny vzhľad. Dobré pre menšie nádoby a zvládnu ich aj pestovatelia s obmedzeným priestorom. Príkladom je odroda Rocoto, ktorá pochádza z Argentíny a Bolívie a má intenzívnu štipľavú chuť kombinovanú s jedinečnými, trávnatými, melónovo-uhorkovými tónmi.
- Capsicum baccatum: Krídlovité papričky rôznych neobvyklých tvarov slúžiace tiež aj ako netradičná dekorácia záhrad. Papričky majú príjemnú ovocnú chuť a pálivosť do medzi 3000 - 100 000 SHU. Sem patrí napríklad aj Brazilian Starfish, ktorá vyzerá takmer ako cukrík a je radosť ju pestovať. Je vcelku pikantná, chrumkavá a hutná, preto sa dobre hodí na varenie.
- Capsicum pubescens: Menej známy druh papričiek, ktorý rastie veľmi pomaly a niektoré odrody by sme mohli dokonca zaradiť aj medzi trvalky. Papričky sú citlivé na pestovanie, plodia veľmi malé štipľavé plody.
Pre pestovanie v črepníkoch sú ideálne kompaktné odrody, ktoré nevyžadujú rozsiahlu oporu. Odporúčajú sa najmä tie, ktoré pochádzajú z druhu Capsicum chinense. Odrody z druhov Capsicum annuum (paprika bobuľnatá) alebo Capsicum frutescens (paprika páperistá) majú často vyšší rast a vyžadujú oporu, preto nie sú pre nádoby najvhodnejšie. Kompaktne rastúce odrody: ‘Citron’, ‘Habanero Neon’, ‘Venezuelan Tiger’, ‘Peito De Moca’, ‘Bahmanian Goat’, ‘Habanero Red’, ‘Aji Charapita’, ‘Aribibi Gusano’.
Komerčne dostupné odrody: Ring of fire (chutná a produktívna varieta), Cherry bomb (produkuje okrúhle, skoro dozrievajúce čili papričky so skvelou chuťou a miernou štipľavosťou), Maďarský hot wax (s výbornou chuťou a tvarom pripomínajúcim klasickú papriku).
Zdravotné účinky čili papričiek
Kapsaicín má mnoho pozitívnych dopadov na zdravie a liečivých schopností. Kapsaicín sa už dlhodobo používa v medicíne ako súčasť mastí, ktoré utlmujú bolesť. Pri konzumácii čili papričiek sa nám v tele uvoľňuje hormón šťastia - endorfín. Konzumácia pikantných papričiek, či už vo forme korenia alebo čerstvej družiny vám prinesie hneď niekoľko zdravotných benefitov. Treba si však uvedomiť, že aj pri papričkách platí - všetko s mierou.
Trávenie a chudnutie
- Čili papričky, najmä v práškovej forme, sú bohaté na antioxidanty a ďalšie zlúčeniny, ktoré môžu upokojiť ďalšie tráviace problémy, ako sú žalúdočné ťažkosti, plynatosť, hnačka a kŕče.
- Podľa štúdie z roku 2017 publikovanej v periodiku mBio, kapsaicín je schopný v žalúdku človeka pozitívne ovplyvňovať mikroflóru, ktorá je následne schopná stráviť lepšie to, čo konzumujeme.
- Zrýchľujú váš metabolizmus a zvyšujú rýchlosť spaľovania tukov. Kapsaicín zrýchlením metabolizmu obmedzuje chuť do jedla a zvyšuje rýchlosť spaľovania tukov.
- Sú schopné vďaka svojim látkam spaľovať nadbytočný tuk a premieňať ho na energiu.
Úľava od bolesti
- Kapsaicín z čili papričky preukázal potenciál aj pri liečbe bolesti hlavy a migrény. Podľa štúdie bolo 18 pacientov s diagnostikovanou bolesťou hlavy liečených intranazálnym kapsaicínom. Výsledkom bolo, že 13 pacientom sa uľavilo od bolesti úplne.
- Okrem toho, že čili papričky sú prírodným zdrojom úľavy od bolesti hlavy a migrény, môžu sa použiť aj na zmiernenie bolesti kĺbov. V podstate môžete použiť čili papričku na pokožku, aby ste znížili prítomnosť chemickej látky P. Kapsaicín sa viaže na receptory bolesti a vyvoláva pocit pálenia, ktorý môže časom znecitliviť receptory bolesti. Týmto spôsobom kapsaicín účinkuje ako látka proti bolesti.
Kardiovaskulárne zdravie a imunita
- Nová štúdia vedcov na University vo Vermonte (Larner College of Medicine) ukazuje na pokles celkovej úmrtnosti o 13 percent u tých, čo konzumujú pálivé chilli papričky, pričom pokles nastal hlavne u úmrtí na mozgovú príhodu a rôznych chorôb srdca. Výskumníci to pripisujú kapsaicínu a jeho pozitívnemu dopadu na hmotnosť človeka (anti-obezitné účinky) a antimikrobiálnymi vlastnosťami.
- Čili papričky môžu byť tiež skvelým a prirodzeným spôsobom, ako podporiť váš kardiovaskulárny systém a predchádzať srdcovým chorobám. Majú vysoký obsah draslíka, čo je minerál s množstvom funkcií v ľudskom tele. Draslík v kombinácii s kyselinou listovou pomáha znížiť vaše šance na rozvoj srdcových chorôb. Čili papričky tiež obsahujú riboflavín a niacín. Ten je zodpovedný za udržiavanie zdravých hladín cholesterolu a následne znižuje riziko srdcových chorôb.
- Okrem udržiavania zdravia srdca čili papričky pomáhajú aj pri tvorbe nových krvných buniek. Dôvodom je skutočnosť, že čili papričky sú bohaté aj na meď a železo. Čili papričky tiež obsahujú kyselinu listovú, ktorá je kľúčom k boju proti anémii a tvorbe zdravých červených krviniek.
- Vitamín C v čili papričkách nielen posilňuje imunitný systém, ale vytvára a udržuje tiež kolagén, ktorý je kľúčovým proteínom nachádzajúcim sa v zdravých vlasoch a pokožke.
Ďalšie benefity
- Podľa zistení predložených počas International Liver Congress v roku 2015 má konzumácia kapsaicínu schopnosť znížiť riziká vedúce k poškodeniu pečene.
- Výskum ukazuje, že kapsaicín v čili paprikách môže spomaľovať rast črevných nádorov. Nádory hrubého čreva nie sú jedinými, u ktorých sa preukázalo, že kapsaicín dokáže spomaľovať ich rast. Rovnaký efekt sa preukázal aj u nádorov prsníka u žien.
- Kajenské korenie sa môže zmiešať do masky na tvár so zápalom kože. Môže tiež liečiť vrásky, jazvy po akné a tmavé škvrny. Pálenie stimuluje prietok krvi a pomôže tak so zápalmi kože, jazvami po akné a tmavými škvrnami.
- Čili papričky majú antimykotické vlastnosti a môžu zabíjať potravinové patogény a baktérie ako H.
- A najostrejším účinkom, ktorý nám okorení aj život, je fakt, že chilli papričky fungujú ako afrodiziakum.
Pestovanie čili papričiek
Chilli papričky sú teplomilné rastliny, ktoré potrebujú veľa slnka a tepla. Pestovanie tejto rastlinky je v súčasnosti veľmi obľúbené. V našich podmienkach sa dajú ľahko pestovať v črepníku, skleníku alebo na záhrade.
Výber odrody a semienok
Pri výbere odrody čili papričiek je dôležité zohľadniť nielen požadovanú pálivosť a chuť, ale aj podmienky, v ktorých ich budete pestovať. Nie všetky odrody sú vhodné na pestovanie v nádobách alebo v obmedzenom priestore. Existujú stovky odrôd chilli papričiek a záleží len na vašej chuti a vkuse, pre ktoré sa rozhodnete.
Pri výbere semienok sa zamerajte na ich kvalitu a klíčivosť. Ideálne je používať semená staré maximálne tri roky, skladované v suchu, temnote a chlade. Vyhýbajte sa semenám so zlým sfarbením, čiernymi škvrnami, mechanickými deformáciami, zmäkčením alebo plesňami. Základom sú kvalitné semienka, ktoré si objednáte aj pohodlne cez internet. Vyberte si podľa preferovanej pálivosti, ak nie ste zvyknutí na príliš štipľavé, neriskujte.
Výsev a predpestovanie
Pestovanie čili papričiek je možné začať buď zo semienok, alebo zakúpením predpestovaných sadeničiek. Pestovanie zo semienok je ekonomickejšie a umožňuje širší výber odrôd, avšak vyžaduje viac trpezlivosti. Chilli papričky majú dlhý vegetačný cyklus, preto je skorý výsev v interiéri vhodný na zabezpečenie silných rastlín pred začiatkom sezóny. Čím výraznejšia chuť, tým viac času potrebuje chilli paprička na svoj rast. Termín výsevu závisí od konkrétnej odrody, ktorú si vyberiete. Pri pestovaní chilli papričiek vo väčšine prípadov platí, že čím je odroda štipľavejšia, tým skôr je potrebné ju vysadiť.
Pestovanie začína už vo februári alebo marci, kedy si semená predpestujeme doma v teple. Klíčia rýchlejšie pri teplote okolo 25-28 °C. Pri klíčení semienok papriky ročnej je vhodná teplota okolo 25 °C, ostatné druhy uprednostňujú 29 - 30 °C. Vyklíčia však aj pri trochu nižších teplotách, len to bude trvať dlhšie.
Pred samotným výsevom sa odporúča semená namočiť do vlažnej vody na 12 až 24 hodín, čo pomôže urýchliť klíčenie. Následne ich vysievajte do kvalitného výsevného substrátu alebo do rašelinových tabliet, ktoré uľahčia následné presádzanie. Hĺbka výsevu by mala byť približne 1 až 2 cm. Semienka položte na povrch substrátu a jemne prikryte 2-3 mm vrstvou substrátu. Použite špeciálny substrát pre čili papričky alebo papriky, ktorý obsahuje extra porciu hnojiva a zlepšuje klíčivosť. Môže byť mierne kyslý až neutrálny (pH 6-7). Môžete použiť aj vermikulit alebo kompost na semená. Pred výsadbou ho poriadne polejte (po výsadbe polievanie obmedzte na minimum, pokiaľ rastlinka nevyklíči). Substrát udržiavajte vlhký, ale nepremokrujte ho. Doba klíčenia: Pohybuje sa od 2 do 6 týždňov, v závislosti od odrody a podmienok.
Tabuľka: Ideálny čas výsevu podľa druhu papričky
| Druh papričky | Ideálny čas výsevu |
|---|---|
| Paprika páperistá (Capsicum frutescens) | Koniec decembra a začiatok januára |
| Paprika bobuľnatá (Capsicum annuum) | Koniec decembra a začiatok januára |
| Paprika čínska (Capsicum chinense) | Vo februári |
| Iné druhy | Február až začiatok marca |
Presádzanie a starostlivosť o sadenice
Po vyklíčení semienok a vytvorení prvých pravých listov je potrebné sadenice presadiť.
- Prvé presádzanie (pikírovanie): Keď sadenice dosiahnu výšku približne 5-10 cm a vytvoria prvý pár pravých listov (okrem klíčnych), je čas na prvé presádzanie. Opatrne ich oddeľte aj s koreňovým balom a presaďte do samostatných kvetináčov alebo rašelinových tabliet. Mladé rastlinky ponecháme v teple, na parapete za slnečným oknom.
- Druhé presádzanie: Vyrastené sadeničky (z obchodu alebo vlastné) presádzajte do väčších kvetináčov (10-15 cm priemer) alebo na finálne stanovisko (záhon, skleník, fóliovník). Tento krok je vhodný, keď rastliny dosiahnu minimálne 4-6 listov. Sadeničky zo 7cm sadbovačov môžeme presadiť do pollitrových kontajnerov, potom litrových a následne trojlitrových kvetináčov.
Po vyklíčení je pre sadenice zásadné dostatok svetla. Ak sa rastlinka vyťahuje do výšky, je to známka nedostatku svetla. V tom prípade je vhodné prisvietiť špeciálnou lampou (LED pestovateľské svetlá s fotoperiódou 12-14 hodín denne). Ideálna teplota pre rast sadeníc je okolo 20-22 °C. Mladé sadenice by mali byť v teple, okolitý vzduch by mal dosahovať aspoň 20 °C. Keď rastlinky vyklíčia, môžete teplotu v miestnosti o niečo znížiť. Mladé chilli papričky potrebujú denne až 14 hodín svetla. Ak sú dni ešte príliš krátke, s prisvetľovaním pokračujte aj naďalej, aby ste dopestovali zdravé a silné priesady.
Príprava pôdy a pestovanie
Čili papričky vyžadujú špecifické podmienky pôdy a prostredia, aby sa im darilo.
- Požiadavky na pôdu: Čili papričky milujú humóznu, prevzdušnenú a hlinitopiesočnatú pôdu so zásaditým pH. Pôdu na záhone alebo v skleníku je vhodné odľahčiť pieskom alebo perlitom. Na jeseň pred plánovaným pestovaním vyhnojte záhon konským či kravským hnojom, skvaseným slepačím trusom alebo vyzretým kompostom. Ideálny je univerzálny záhradnícky substrát vylepšený perlítom pre prevzdušnenie a troškou kompostu. Na dno kvetináča nasypte drenážnu vrstvu z keramzitu.
- Polievanie: Čili papričky neznášajú premokrenie pôdy ani vysokú vzdušnú vlhkosť. Lepšie znášajú krátke vysušenie. Základom zalievania chilli papričiek je polievanie odstátou a najmä vlažnou vodou. Horúca voda môže zničiť korene, studená naopak spôsobí šok. Polievajte pravidelne, ale striedmo. Vopred skontrolujte stav pôdy. V horúcich letných dňoch môže byť zálievka potrebná aj dvakrát denne, hlavne pri pestovaní v nádobách.
- Hnojenie: V priebehu rastu môžete čili papričky prihnojovať kupovanými hnojivami, ale s rozumom. Dodržiavajte dávkovanie a voľte správny typ hnojiva - podporujúce kvetenstvo, rast plodov alebo celej rastliny. Po začiatku kvitnutia používajte hnojivo s vyšším obsahom draslíka. Odporúča sa hodnota N-P-K 5-10-10, čo znamená 5 % dusíka, 10 % fosforu a 10 % draslíka. Dôležité sú aj mikroživiny ako vápnik a horčík. Mladé rastliny postupne vyčerpajú živiny zo substrátu, vtedy je vhodné prihnojovanie špeciálnym hnojivom. Hoci chilli papričky nie sú tak náročné na živiny, ako napríklad paradajky, postačí ich prihnojiť približne po 6 týždňoch. Použiť môžete bio hnojivá. Vďaka hnojeniu môžeme dosiahnuť úžasnú úrodu, a to najmä v prípadoch, kedy je záhradná pôda nedostatočne vyživujúca.
- Teplota a svetlo: Všetky papriky, čili nevynímajúc, majú rady teplo. Doprajte im ho v čo najvyššej možnej miere. Ideálna teplota pre rast sa pohybuje okolo 20 až 26 °C. V noci by teplota nemala klesnúť pod 15 °C. Rastliny potrebujú dostatok slnečného svetla, ideálne 10-14 hodín denne. Ak pestujete v interiéri, umiestnite rastliny na slnečné stanovisko, najlepšie na južne alebo západne orientovanú stranu.
Pestovanie v rôznych prostrediach
Čili papričky je možné úspešne pestovať v rôznych podmienkach.
- Pestovanie v nádobách a na balkóne: Pestovanie chilli v nádobe je dôležité zalievať veľmi často, počas horúcich dní to môže byť až dvakrát denne. Ideálna veľkosť samozavlažovacej debničky je 40 cm, ktorá je dostatočná pre dve rastliny. Väčšie nádoby (60 cm) umožnia pestovanie troch rastlín, ale manipulácia s nimi je zložitejšia. Pri pestovaní na balkóne alebo terase vyberte slnečné a chránené miesto. V máji začnite s otužovaním rastlín - postupne ich vystavujte vonkajším podmienkam. Priesady určené na sadenie na záhony vysádzajte von, až keď bude teplota stabilná a v noci neklesne pod 10 °C. Takéto podmienky väčšinou nastávajú v druhej polovici mája až v júni.
- Pestovanie v interiéri (byte): Pestovanie čili v byte je zaujímavý spôsob, ako si dopestovať vlastné papričky počas celého roka. V interiéri sú rastliny závislé od vás, preto ich denne kontrolujte, najmä vlhkosť substrátu, škodcov a zásobu živín. Teplota v interiéri by sa mala pohybovať okolo 25 °C, pričom niektoré odrody vyžadujú až 30 °C. Vetranie je kľúčové pre prevenciu plesní. Dôležitou súčasťou starostlivosti o chilli papričky v črepníku je ich rez a zastrihávanie. V interiéri máme často limitovaný priestor, rovnako rozkonárenie rastliny ovplyvňuje aj stabilitu črepníka. Zastrihávať môžete priebežne počas roka, a to podľa toho, ako sa rast rastliny vyvíja.
- Pestovanie vo fóliovníku a skleníku: Pestovanie vo fóliovníku alebo skleníku poskytuje kontrolu nad klimatickými podmienkami a umožňuje predĺžiť vegetačné obdobie. Ak plánujete chilli papričky pestovať vonku, bude im najlepšie v skleníku alebo fóliovníku, pretože inak by vám nestihli priniesť bohatú úrodu. Pred výsadbou rastlín do fóliovníka ho dôkladne vyčistite a zbavte škodcov. Pôdu obohaťte kompostom alebo organickou hmotou.
Ochrana rastlín a prevencia
Čili papričky sú pomerne jemné rastliny, náchylné na plesňové a bakteriálne ochorenia. Dôkladná starostlivosť a prevencia sú kľúčové. Najčastejšími škodcami sú vošky a molice. Môžete použiť tabakový výluh.
Zber a spracovanie
Zber sa začína v lete a pokračuje až do jesene, podľa odrody a podmienok pestovania. Plody zbierame po dosiahnutí plnej zrelosti, keď získajú intenzívnu farbu. Po ukončení zberu čili papričiek máme na výber z niekoľkých možností ako ich ďalej spracovať. Pokiaľ sú papričky ešte čerstvé, tak ich môžeme hneď zavárať, vyrábať si z nich lahodné pálivé omáčky alebo ich usušiť a následne ich spracovať mletím na korenie. Ďalšou zaujímavou možnosťou ako ich spracovať je údené a pletenie do tzv. Chilli alebo čili poznáme vo forme čerstvých papričiek, sušených, rôzne marinovaných či mletých.
Chilli paprička má najlepší účinok, rovnako ako rôzne iné druhy zeleniny, v surovom stave a teda aj tieto papričky by sme mali konzumovať čerstvé, aby si z nich naše telo mohlo vziať dôležité a správne látky. V súčasnosti nájdeme na trhu čerstvé papričky, zavárané alebo v podobe korenia. Musíme si však uvedomiť, že každé spracovanie papričky jej odoberá množstvo prospešných látok.
Využitie čili papričiek v kuchyni a medicíne
V súčasnosti sú tieto zaujímavé plody a aj korenie z nich nevyhnutnou súčasťou každej kuchyne. Je možné zakomponovať ich do varenia slaných pokrmov, hlavne mäsa alebo rýb, zemiakov, omáčok, polievok, no veľmi obľúbená je aj chilli čokoláda, či už horúca alebo normálna v tuhom stave.
Už po celé stáročia sú vysoko hodnotené v medicíne nakoľko majú pre ľudí veľký liečivý účinok. V modernej prírodnej medicíne sa využíva aj vo forme mastí, tinktúr alebo výživových doplnkov. Okrem toho, existuje aj mnoho prípravkov na chudnutie, ktoré obsahujú látky z chilli, pre ich vraj skvelé účinky na trávenie a spaľovanie tuku. Ak trpíte alergiami alebo ste často prechladnutý, nosový sprej kapsaicínu vám môže pomôcť zmierniť vaše príznaky.