Zemiak, vedecky známy ako Solanum tuberosum, patrí do čeľade ľuľkovitých a je štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. Táto všestranná a výživná plodina pochádza z pohoria Ánd v Južnej Amerike, odkiaľ sa v 16. storočí dostala do Európy. Dnes existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, ktoré sa líšia farbou, tvarom a dĺžkou vegetačného obdobia.
Pestovanie zemiakov na Slovensku je možné takmer na celom území, pričom najtypickejšie zemiakarské oblasti sa nachádzajú skôr na severe, napríklad na Orave či Kysuciach. Hoci sa zemiaky pestovali aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici, ich úspešné dopestovanie vo vašej záhradke je hravo zvládnuteľné pri dodržaní niekoľkých kľúčových krokov.
Zemiak bola prvá zelenina, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ich pestovanie teda na zemi vo vašej záhradke hravo zvládnete.
Pôvod a historický vývoj pestovania zemiakov
Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. V týchto vysokohorských polohách pôvodní obyvatelia (Indiáni) mali problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale dali sa tu dopestovať zemiaky. Spomína sa niekoľko pôvodných druhov zemiakov, ktoré majú rôzne farby, veľkosť a dokonca záleží, či to bolo v Argentíne alebo v Čile.
K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Z hodín dejepisu si spomínam, že keď kolonizátori priviezli so sebou zemiaky, najprv ľudia konzumovali listy a nie hľuzy. Na vlastnej koži zistili, že sú listy jedovaté. Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité - tam patrí aj paradajka, paprika a baklažán. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie, boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú.
Trvalo to veľmi dlho, ale postupne sa šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že zemiaky dokážu uživiť masu ľudí. Z jedného malého zemiaku, ktorý zasadíme, získame pomerne slušnú úrodu. Bežnejšie sme ich začali v Európe konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí. Začali sme ich vnímať ako základnú potravinu, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná.
Výživová hodnota zemiakov
Zemiaky sú dôležitou súčasťou stravy vďaka svojej výživovej hodnote. Sú to hlavne polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Zemiaky obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Ale čo je dôležité, obsahujú prospešné minerálne látky: uvádza sa najmä horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B.
Výber odrody a typy zemiakov
Existuje takmer 5 000 odrôd zemiakov, ktoré sa líšia dĺžkou vegetačného obdobia, farbou a tvarom. Šľachtitelia sa zameriavajú nielen na výnosnosť a odolnosť voči teplu, ale aj na odolnosť voči chorobám, najmä plesni zemiakovej.
Rozdelenie podľa doby dozrievania
Dĺžka vegetačného obdobia, teda čas od výsadby do plnej zrelosti, sa u zemiakov líši. Tieto hodnoty sú však orientačné a môžu byť ovplyvnené teplotou, zrážkami, dostupnosťou živín a výskytom chorôb či škodcov.
- Veľmi skoré zemiaky: Potrebujú od sadby do zberu len 60 až 100 dní. Zber raných odrôd prichádza spravidla na rad koncom mája až v prvej polovici júna. Patria sem odrody ako Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa.
- Skoré zemiaky: Vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní.
- Stredne skoré zemiaky: Ich vegetačná doba je 110 až 130 dní.
- Neskoré zemiaky: Dozrievajú najdlhšie, až okolo 130 a viac dní, niekedy až 140 - 150 dní od výsadby. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a zberajú sa v auguste až októbri.
Potato Growing Underground Time Lapse - 92 Days
Rozdelenie podľa varného typu
V obchodoch sa najčastejšie stretnete s varnými typmi A a B. Baby zemiaky sú zberané nezrelé, majú veľmi jemnú šupku a sú určené na spracovanie a varenie v šupke.
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Využívajú sa hlavne do šalátov, na hranolky alebo ako príloha.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Sú polopevné, pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Sú univerzálne, hodia sa ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení mäknú a krehnú. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu. Najlepšie sa hodia na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. Aj na hranolky je vhodný typ C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Trendy v pestovaní
Posledné roky sú trendom hlavne farebné zemiaky. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupkou fialovou, dužinou fialovou. Odrôd je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.
Príprava na výsadbu
Pestovanie zemiakov nie je náročné, ale vyžaduje si dodržanie niekoľkých kľúčových krokov, aby ste dosiahli bohatú úrodu.
1. Výber a príprava sadbových zemiakov
Zemiaky sa nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Odporúčaný postup je kúpa certifikovanej sadby, ktorá je kontrolovaná na výskyt vírusov a chorôb. Sadbové hľuzy by mali mať veľkosť 30-55 mm, ideálne 45 mm.
Ak sú sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik), z ktorého bude vyrastať nový výhonok.
2. Predklíčenie hľúz
Predklíčenie sadbových zemiakov urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Najlepšie už začiatkom marca naukladáme hľuzy do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predklíčovať do tmy! Samotným predklíčením sadby možno skrátiť dĺžku vegetácie o 10 až 14 dní, čo umožní skorší termín zberu, ešte pred výskytom plesne zemiakovej.
Ak chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. Asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Pri manipulácii naklíčených zemiakov je potrebné dať pozor, aby ste klíčky nevylámali, pretože sú krehké. Zemiaky musíte opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.
3. Príprava pôdy
Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Nevhodné sú ťažké zamokrené ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú vodu a spôsobujú hnitie hľúz. Ideálne je, ak má pôda mierne kyslé pH v rozmedzí 5,5 až 6,5.
Zemiaky patria k plodinám prvej trate a sú pomerne náročné na živiny, najmä draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme odležaný maštaľný hnoj, prípadne kompost alebo granulovaný hnoj.
Na jar pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Výsadba zemiakov
Termín výsadby zemiakov volíme v závislosti od klimatických podmienok a podľa stavu pôdy. Dôležitá je teplota pôdy (minimálne 6-8 °C) a jej vlhkosť - pri spracovaní sa nemajú tvoriť hrudky. Jarné mrazíky môžu poškodiť mladé lístky, preto sa s výsadbou netreba ponáhľať.
Optimálny čas výsadby podľa regiónu
- Kukuričná oblasť (Podunajská a Východoslovenská nížina): Ideálne do polovice apríla.
- Repárska oblasť (Záhorská nížina, Košická a Juhoslovenská kotlina): Ideálny termín do konca apríla, kedy neskoré odrody dosahujú najvyššiu škrobovitosť a výnos.
- Zemiakárska oblasť (Orava, Kysuce, Podtatranská a Hornádska kotlina, Nízke Beskydy): Najoptimálnejší termín výsadby koncom apríla až začiatok mája.
- Podhorské a horské oblasti: Termín sadenia je posunutý na polovicu mája.
Veľmi skoré zemiaky majú špeciálne postavenie, ich termín výsadby býva o niečo skorší (v teplejších oblastiach už začiatok marca, v chladnejších koniec apríla, začiatok mája) a ich termín zberu je pred koncom júna.
Spôsoby výsadby
Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Zemiaky sa vysádzajú do plytkých brázd. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku.
- Hĺbka a rozostupy: Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom. Pri hlbšej výsadbe (napr. 15 - 20 cm) je kopcovanie potrebné menej často. Odporúčané rozostupy medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny, ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy). Pri skorých zemiakoch, ktoré majú menšiu vňať, môžu byť riadky od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 až 70 cm.
- Tradičný spôsob sadenia: Po prekyprení pôdy a zapracovaní hnojív sa sadbové zemiaky sadia do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor, do pripravených riadkov.
- Sadenie do kompostu alebo slamy: Pri tomto spôsobe sa na neobrobenú pôdu položí vrstva vyzretého kompostu (cca 12 cm) alebo slamy, na ktorú sa rozložia zemiaky a následne sa prekryjú ďalšou vrstvou mulču. Tento spôsob minimalizuje potrebu odburiňovania.
Pre skorší zber pri predklíčených hľúzach sa odporúča pestovanie pod fóliou ako ochrana pred mrazíkmi.
Starostlivosť o zemiaky po výsadbe
Hoci sa zemiaky po výsadbe nezdajú byť náročné na starostlivosť, niekoľko krokov je kľúčových pre úspešnú úrodu.
1. Prihŕňanie (kopcovanie)
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Ak nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť.
Pri hrobčekovaní si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Prihŕňať je potrebné aspoň 2-krát počas vegetácie - prvýkrát, keď majú rastlinky 15 - 20 cm, druhýkrát pred kvitnutím.
2. Zavlažovanie a hnojenie
Zemiaky majú radi pravidelnú a rovnomernú vlahu, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby hľúz (pred a na začiatku kvitnutia). Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz. Ak prídu suché dni, nezabudnite na zálievku, ideálne aplikovať približne 20 až 30 litrov vody na každý meter štvorcový, raz za 7 až 10 dní.
Pokiaľ sme pôdu dobre vyhnojili na jeseň, mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Zemiaky potrebujú najmä draslík pre tvorbu hľúz a odolnosť voči stresom. Na piesočnatých pôdach je vhodné zapracovať organické hnojivá už na jeseň. Na jar sa používa len menšia dávka kombinovaného hnojiva (NPK).
3. Odburiňovanie a ochrana pred mrazmi
Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine rastu zemiakov. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Odporúča sa trhať burinu, kým sa vysemení, a nechať ju na mieste, aby obohatila pôdu.
Na jar môžu ešte prekvapiť nečakané nočné mrazy. Aby ste mladé rastliny ochránili, odporúčame ich v chladnejších nociach zakryť netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi.
4. Ochrana pred chorobami a škodcami
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Proti plesni zemiakovej (Phytophthora infestans) aplikujte preventívne postreky najmä počas vlhkého počasia.
Najznámejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková (mandelinka). Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu (vajíčka zo spodnej strany listov) a ideálne ich rozpučiť. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tým, že si v hľuzách robia chodbičky. Proti drôtovcom sa odporúča postriekať záhradu proti burine. Ak sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.
5. Striedanie plodín
Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité striedanie plodín, aby sa predišlo vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb ako je háďatko zemiakové a pleseň zemiaková. Zemiaky sa nesadia opakovane na to isté miesto skôr ako po 3 - 4 rokoch. Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade (napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú).
Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu (mrkva, petržlen, zeler) a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy. Najlepšie predplodiny sú strukoviny.
Zber úrody
Zemiaky sú pripravené na zber, akonáhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Prejavuje sa to poklesom a žltnutím listov. To je signál, že zemiaky sú pripravené na vytiahnutie zo zeme. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami, čo minimalizuje poškodenie. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
Zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Doba dozrievania a zberu
| Typ zemiakov | Doba dozrievania | Mesiac zberu |
|---|---|---|
| Veľmi skoré | 60 - 100 dní | Máj - Jún |
| Skoré | 100 - 110 dní | Jún - Júl |
| Poloskoré | 110 - 130 dní | Júl - August |
| Neskoré | 130 - 150 dní | August - Október |
Skladovanie zemiakov
Nové alebo skoré zemiaky patria k odrodám, kde je viac vody ako škrobu, preto ich treba čím skôr skonzumovať. Pokiaľ zbierate zemiaky, ktoré plánujete skonzumovať do niekoľkých dní, s ich uskladnením nie je problém. V takomto prípade ich môžete uložiť kdekoľvek. Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé, chladné a vlhké zároveň. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C.
tags: #pocet #dni #potrebnych #na #dopestovanie #zemiakov