Ragú polievka patrí medzi obľúbené jedlá, ktoré nielen zahrejú v chladných dňoch, ale zároveň nasýtia celú rodinu. Jej bohatá chuť a výživné ingrediencie z nej robia ideálny pokrm na obed alebo večeru. V tomto recepte sa zameriame na ľahšie varianty s kuracím, morčacím alebo kačacím mäsom. Kuracie, morčacie a kačacie mäso sú skvelou alternatívou k červenému mäsu, ak chcete ľahšiu polievku, ktorá však nezostane ochudobnená o výživné látky a plnú chuť.
Okrem toho je ragú polievka skvelou možnosťou, ako do jedálnička zaradiť viac zeleniny a vlákniny, či už v podobe zemiakov, mrkvy alebo zeleru. Každý druh mäsa dodá polievke svoju špecifickú chuť. Kurča a morka sa hodia pre tých, ktorí uprednostňujú ľahšiu polievku, zatiaľ čo kačica osloví milovníkov bohatšej chuti.
Ako pripraviť chutnú ragú polievku?
Príprava ragú polievky je jednoduchá a zvládne ju každý. Ponúkame vám základný postup, ktorý môžete prispôsobiť podľa vlastných preferencií.
- Na olivovom oleji alebo masle orestujte cibuľu do sklovita.
- Pridajte nakrájanú mrkvu, zemiaky a zeler.
- Do hrnca prilejte vývar, pridajte bobkový list, tymian a oregano.
- Polievku priveďte do varu, potom znížte teplotu a varte na miernom ohni asi 30-45 minút, kým zelenina nezmäkne a mäso sa uvarí.
- Asi 10 minút pred koncom varenia pridajte hrášok.
Ragú polievka sa výborne hodí aj ako hlavné jedlo. Môžete ju podávať s čerstvým chlebom alebo domácimi krutónmi.
Hovädzie varené pliecko so šošovicovým ragú 🍲 | Marcel Ihnačák, Mystoryofcooking | Kuchyňa Lidla
Revolúcia v školskom stravovaní: Prečo sú polievky dôležité?
Zmeny v školskom stravovaní mnohí rodičia s radosťou privítali a z nových jedál v jedálňach sa tešia azda viac, než deti. Cieľom týchto zmien je prilákať na školské stravovanie viac detí, naučiť ich konzumácii zdravších potravín a ponúknuť im alternatívu k tradičným pokrmom. Tieto jedlá boli oblečené do nového moderného šatu a ponúkajú našim potomkom atraktívnejšiu gastronómiu.
Polievky zohrávajú kľúčovú úlohu v detskej výžive. Sú ľahko stráviteľné, hydratujú organizmus a poskytujú množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny. Teplá polievka počas chladných dní zahreje a navodí pocit sýtosti, čo je dôležité pre udržanie koncentrácie počas vyučovania. Navyše, polievky predstavujú skvelý spôsob, ako do stravy detí nenápadne zakomponovať zeleninu, ktorú by inak odmietali.
68 nových zdravších jedál v školských jedálňach
Dokopy ide o 68 nových jedál. Tie sú založené na novej gastronómii a snažia sa využívať nové moderné suroviny, ktoré sú podstatne zdravšie. V jedálničku sa má vďaka tomu objaviť bulgur, tofu, celozrnné cestoviny, viac chodov z rýb a hovädziny, šaláty a viac ovocia a zeleniny. Tieto jedlá majú za cieľ taktiež zlepšiť aj zdravotný stav našich detí.
Kvôli nesprávnemu stravovaniu totiž vzrastá už v tejto nízkej vekovej hranici počet nebezpečných ochorení ako napríklad vysoký krvný tlak alebo cukrovka. Keď sa deti takto naučia zaradiť do jedálnička i zdravšie jedlá, osvoja si ich aj v bežnom stravovaní a nebudú ich odmietať. Dôležité je, aby ich ochutnali a keď uvidia, že ich konzumujú aj ich kamaráti, skôr sa na ne naučia i zarytí odporcovia.
Od polievok až po nápoje: Komplexná zmena
Novinky neprišli iba medzi hlavné jedlá. Odborníci sa snažili zmeniť kompletne celý jedálniček, aby tak priniesli hĺbkovú zmenu, ktorá má prospieť všetkým deťom. Medzi novinkami sa preto nachádzajú aj polievky, nátierky, šaláty, prílohy, dezerty, rôzne hlavné jedlá, ale aj nápoje. Práve tie však podporili viaceré školské jedálne veľkej kritike. Deti podľa nich nie sú na to zvyknuté.
Ovocnú alebo mätovú limonádu zrejme prijmú, horšie to však bude s rakytníkom a červenou repou. Domnievajú sa, že väčšina z nich sa neskonzumuje a kvôli tomu sa bude zbytočne plytvať týmito surovinami. V školských jedálňach by mali vďaka týmto receptom popracovať aj na zmene chuti jedál. Môžu do nich pridávať napríklad viac byliniek, ktoré výrazne ovplyvnia chuť a navyše sú aj prospešné pre zdravie.
Rozhodovanie o nových jedlách: Úloha jedálne a rodičov
Sklamaním pre rodičov možno bude fakt, že tieto zmeny nie sú povinné. Každá jedáleň dostane informácie a normy pre nové jedlá a je potom už len na nej (respektíve na pracovníkoch), či sa rozhodne zaradiť tieto jedlá aj do jedálnička alebo nie, a ktoré z nich si vôbec vyberie.
Závisí teda od ich chuti pustiť sa do niečoho nového, zmeniť zaužívané tradície a ponúknuť niečo nové, ale zároveň to závisí aj od samotných školákov. Keby totiž nemali deti o tieto chody záujem, budú ich v jedálňach variť zbytočne. Nemôžu takto pripravovať len jednu alebo dve porcie, ktorými ulahodia pár deťom, prípadne nemôžu vyhadzovať takmer všetko do koša preto, že deti nebudú ochotné takéto jedlá skúšať. Veľkú úlohu preto v tomto zohrajú aj rodičia, ktorí by ich mali naučiť na tieto potraviny, ale aj samotné kuchárky, ktoré by sa mali snažiť deti prehovoriť aj na takúto zmenu a motivovať ich, aby ochutnali aj niečo nové.
Školenia pre kuchárky a nezmenená cena
Veľmi dôležitým bodom je podľa Ministerstva školstva najmä to, aby vedeli kuchárky tieto jedlá uvariť dobre. Ak ich totiž nedokážu správne dochutiť, či použijú nesprávne technológie prípravy, konečný výsledok bude zlý a deti nebudú mať chuť na takéto pokrmy. Z toho dôvodu vymyslelo ministerstvo niekoľko školení, kde sa kuchárky dozvedia viac informácií o ich príprave a budú si môcť vzájomne vymeniť skúsenosti. Keď sa navyše takto priamo dostanú do kontaktu s potrebnými informáciami, nebudú sa báť experimentovať a skôr ich zaradia do jedálneho lístka.
Podstatnou informáciou pre rodičov bola aj cena týchto obedov. Kvalitnejšie potraviny istotne prinášajú aj záťaž na rozpočet. Ministerstvo však deklarovalo informácie, podľa ktorých nemá byť cena stravného zmenená, prípadne môže byť len minimálne zvýšená. Jedlá sú totiž skombinované tak, aby sa v nich využívali aj ľahko dostupné a lacné potraviny, ktoré sú potom doplnené drahšími surovinami. V priemere sa tak dosiahne vyhovujúca suma, ktorá neovplyvní ani rozpočet rodiny.
Ragú polievka a ďalšie novinky v jedálničkoch od školského roka 2015/2016
Pre stravníkov pripravili 68 nových receptov, ktoré prídu do školských jedální už od nového školského roka 2015/2016. Po novom tak do jedální od septembra pribudnú napríklad nápoje z červenej repy s višňami alebo rakytníková limonáda. Medzi polievkami si po novom žiaci vyberú aj spomedzi cícerovej, či ragú polievky, nechýba ani lososový šalát, či jedlá z králika. Zabudnite na fritovanie alebo vyprážanie, po novom sa bude v školských kuchyniach piecť s minimálnym podielom tuku a soľ a dochucovadlá nahradia bylinky, orechy a syr. Zmeny nastanú aj v energetických a nutričných hodnotách podávaných jedál. Predovšetkým chcú znížiť podiel tukov a cukrov a zvýšiť podiel vitamínov, minerálov a vlákniny.
V budúcom roku sa dočkajú školské kuchyne aj nových technológií do kuchýň, všetko však bude podľa slov ministra závisieť od rozpočtu.
Aktuálne pravidlá pre školské jedálničky
Podľa aktuálnych pravidiel musia školy jedálniček vyskladať tak, aby deti dvakrát do týždňa dostali mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zeleninu by mali školáci dostávať každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu, či prílohy. K mäsu, nielen bravčovému a kuraciemu, ale aj králičiemu, teľaciemu, či dokonca divine, je na výber až 80 rôznych príloh.
Pri každom recepte je uvedená gramáž a nutričné zloženie jednej porcie a to pre každú vekovú kategóriu zvlášť. Pri zostavovaní jedálnička teda musia vedúce jedální vyrátať, či spĺňa odporúčané výživové dávky. Ak škola ponúka na výber dve a viac jedál, mali by byť podľa nej podobného nutričného zloženia, aby si žiak celý týždeň nevyberal len múčnu alternatívu.
Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu. Napríklad omáčky už nemusia byť zahusťované zápražkou, ale rozmixovanou zeleninou.
Hovädzie varené pliecko so šošovicovým ragú 🍲 | Marcel Ihnačák, Mystoryofcooking | Kuchyňa Lidla
Prečo boli zmeny v legislatíve nevyhnutné?
Na jedálnych lístkoch sa stále objavujú jedlá, bežné pred desiatkami rokov, keď sme toľko informácií o zdravom stravovaní nemali. Bravčové mäso je pilierom jedálnych lístkov, hoci Svetová zdravotnícka organizácia už v roku 2015 červené mäso a výrobky z mäsa označila za karcinogénne. Rakovina hrubého čreva je tiež na Slovensku druhým najčastejším zhubným nádorovým ochorením u mužov a tretím najčastejším u žien.
Správne stravovanie podľa nutričnej vedkyne Ivany Kachútovej prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí či kože, predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciámi, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy. „Menšie deti doma konzumujú len raňajky a večeru, ostatné jedlá - až 65 percent denného energetického príjmu zabezpečuje škôlka,“ podotýka riaditeľka programu Skutočne zdravá škola Anetta Vaculíková.
Rodičia, ktorí sa v minulosti snažili ovplyvniť ponuku jedální, však často narazili na odpoveď: „Nemôžeme, lebo nám ruky zväzujú normy“. Školy totiž nemôžu variť, čo chcú. Táto legislatíva však od septembra prešla zmenami, ktoré majú zabezpečiť práve zdravé stravovanie. Podľa Mikuláša Prokopa, ktorý je na ministerstve školstva zodpovedný za školské stravovanie, sa snažili reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, či Európskej komisie.
Ciele revízie noriem a budúce kroky
Ciele revízie noriem sú zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje bez pridaného cukru, obmedziť vyprážané jedlá, údeniny, používať celozrnné výrobky a pečivo, obmedziť polotovary, instantné prípravky s obsahom umelých látok a konzervantov, zvýšiť množstvo kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov.
Hoci prvé zmeny legislatívy, vedúce k zdravšej ponuke, urobilo ministerstvo školstva už v roku 2015, nevyškrtalo menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Tak sa stalo, že školy či im dodávajúce firmy na zdravú výživu nemuseli reflektovať vôbec a vyberali si to, čo považovali za správne, alebo aj jednoduchšie. To však nebola pravda. Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca. „Ako pracovná skupina sme sa zhodli, že vhodnejšia je cesta vzdelávania a nie prikazovania,“ tvrdí Mikuláš Prokop z ministerstva.
Zostali však aj polotovary. „Palacinky alebo napríklad pirohy sú pokrmy, ktoré sú technologicky, a teda aj časovo náročné na prípravu, a preto ich nie je možné pripraviť v školskej jedálni z čerstvých surovín pre väčší počet stravníkov,“ tvrdí ministerstvo. V škôlkach sa však objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Medzi frekventované nátierky patrí šunková či vajíčkovo-oškvarková. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané, škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom a podobne. Aktuálne zmeny sú tak podľa odborníčok zo Skutočne zdravej školy len prvým krokom k dokonalosti.
tags: #polievka #ragu #skolske #stravovanie