Hovädzí dobytok je skupina veľkých prežúvavcov chované najmä pre produkciu mlieka a mäsa. Vedľajšími produktmi sú koža a rohovina. V minulosti sa využíval aj ako ťažné zviera. Je to najvýznamnejšie hospodárske zviera slovenského poľnohospodárstva.
Samica sa nazýva krava, v období laktácie dojnica, samec je býk, kastrát je vôl a mláďa je teľa. Pohlavne dospelá krava pred prvým otelením je jalovica. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom sa nazýva teľnosť, ktorá trvá približne 280 dní.
V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zamerané na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa (tzv. špecializované plemená), alebo na kombinovanú produkciu obidvoch hlavných produktov.
Hospodárske zviera je domestikovaný živočíšny druh chovaný človekom v umelých životných podmienkach za účelom získania poľnohospodárskych produktov živočíšneho pôvodu. Hospodárske zvieratá tvoria početnú skupinu v rámci domácich zvierat chovaných človekom. Vzhľadom na zootechnickú prax a plemenársku prácu je potrebné rozlišovanie skupín populácií v rámci druhu, ktoré majú značne rozdielne morfologické a fyziologické vlastnosti. Pre tento účel bola v zootechnickej praxi zavedená umelá taxonomická jednotka - plemeno.
Morfológia a fyziológia hospodárskych zvierat
Z morfologických znakov sa zmenila hlavne farba kože a srsti. Bola potlačená jednofarebnosť, niektoré hospodárske zvieratá sú úplne albinotické úplne, iné sú albinotické len na niektorých častiach tela, hovoríme že sú strakaté. Vyskytuje sa veľké množstvo rozlične zafarbených plemien v rámci jedného druhu, čo predstavuje veľkú variabilitu znakov ktorá sa u divožijúcich druhov nevyskytuje. Niektorým skupinám hospodárskych zvierat sa zredukovala srsť alebo perie, pri iných sa zmenil charakter srsti - zhustla podsada, predĺžila sa alebo skučeravela. Ochabenie kožných svalov spôsobilo previsnuté uši u niektorých skupín hospodárskych zvierat.
Podľa smeru hospodárskeho využitia sa zmenil aj vývin svalstva. Výkrmové plemená majú značné osvalenie tela, záprahové kone majú lepšie osvalený chrbát, na druhej strane jazdecké kone majú lepšie osvalenie pleca.
Fyziologické zmeny sa týkajú vyvinutejšej srdcovej a cievnej sústavy, taktiež dýchacej sústavy. Zmenila sa plodnosť samíc. Napr. ošípaná má až 3,5 krát viac mláďat ako divá ošípaná. Znáška vajec kury domácej vzrástla z cca 15ks za rok na neuveriteľných vyše 340 ks na rok u niektorých moderných znáškových hybridov. Avšak netreba zabúdať na fakt, že niektoré vlastnosti hospodárskych zvierat sa aj zhoršili alebo úplne stratili. Napr. Zvýšením stresových situácií v moderných chovateľských podmienkach sa zmenilo aj samotné správanie zvierat.
Produkty chovu hovädzieho dobytka
Mäso
Pod pojmom mäso sa všeobecne rozumejú všetky požívateľné časti zabitých zvierat, teda koň, pľúca, obličky, črevá a pod., podkožné a vnútorné telové tekutiny, ktoré obaľujú vnútornosti a v neposlednom rade tuky v mäse a to podkožný tuk, medzisvalový tuk a vnútrosvalový tuk. Medzi kvalitatívne vlastnosti mäsa patria farba, pH, mramorovitosť (prerastenosť tukom), schopnosť viazať vodu, obsah bielkovín, obsah aminokyselín a pod. Mäso má približne nasledovné zloženie: 62% vody, 17% bielkovín, 20% tuku, 1% minerálnych látok.
Hovädzie mäso s fazuľovými lúskami
Mlieko
Mlieko je sekrét mliečnej žľazy živočíchov triedy cicavcov (Mammalia), ktorý obsahuje všetky živiny potrebné pre vývoj mláďaťa. Hospodárske zvieratá získali schopnosť produkovať väčšie množstvo mlieka ako je potrebné pre odchov mláďat, preto ho človek môže získavať dojením. Mlieko samíc jednotlivých druhov nemá rovnaké zloženie, je druhovo špecifické. Najvyužívanejší druh mlieka vo výžive človeka je kravské mlieko, ktoré obsahuje v priemere 87,7% vody, 3,61% tuku, 4,65% laktózy (mliečny cukor), 3,29% proteínov (bielkovina) a 0,75% minerálnych látok.
Mlieko je významná zložka výživy obyvateľstva. Mlieko sa tvorí v mliečnych alveolách, sú to mechúriky vystlané jednovrstvovým epitelom, ktoré zabezpečujú sekréciu mlieka. Bunky epitelu prijímajú živiny z krvi, premieňajú ich na mlieko a vylučujú do dutiny alveoly. Alveola naplnená mliekom má priemer 0,1 - 0,3 mm. Skupina alveol sa vlieva do mliekovodu, čím tvoria funkčnú jednotku lalôčik. Niekoľko lalôčikov sa vlieva do ďalšieho mliekovodu, čím tvoria jednotku lalok. Mlieko z viacerých lalokov je cez mliekovod nazvaný galaktofor odvádzané do mliečnej cisterny. Tá slúži ako rezervoár mlieka, je schopná udržať až 400ml mlieka. Mliečna cisterna prechádza do ceckovej cisterny s kapacitou 35 - 45 ml.
Dĺžka laktácie (tvorby mlieka) je obdobie od pôrodu po zasušenie (strata mlieka). Dĺžka laktácie závisí od druhu, plemena ale aj individuality zvieraťa. Napr. dojivosť je schopnosť spúšťať mlieko, počas dojenia je z hypofýzy uvoľňovaný oxytocín, ktorý je spúšťacím faktorom uvoľňovania mlieka z mliečnej žľazy, pôsobí len 8 - 10 min. od začiatku dojenia a za tento čas by zviera malo byť úplne podojené. Niektoré dojnice začnú samé spúšťať mlieko v prípade začutia dojacieho zariadenia, dojiča a pod. Dojiteľnosť - teda funkčné a tvarové vlastnosti vemena podmieňujúce predpoklad tvorby mlieka v mliečnej žľaze, vemeno musí byť úplne a správne vyvinuté, krava má dva páry mliečnych žliaz, t. j. 4 cecky. Ovca a koza majú po jednom páre mliečnych žliaz, teda 2 cecky.
Koža
Koža je v podstate pokrývka tela chrániaca organizmus zvieraťa, kožušina je koža so srsťou. Po zabití sa surová koža spracováva v kožiarskom a kožušníckom priemysle. Kvalita kože závisí od jej veľkosti a mechanického poškodenia.
Chov hovädzieho dobytka
Chov hovädzieho dobytka zahŕňa starostlivosť o kravy za účelom produkcie mlieka, mäsa, alebo oboch. Mliečny chov sa zameriava na kravy geneticky vyšľachtené pre čo najvyššiu dojivosť. Mäsový chov sa sústredí na plemená, ktoré rýchlo rastú a dávajú kvalitné mäso.
Systémy chovu
- Voľný chov: Je často vnímaný ako prirodzenejší a etickejší. Kravy majú možnosť pohybu, trávia čas vonku a užívajú viac priestoru.
- Intenzívny chov: Je typický pre väčšie prevádzky - všetko je presne naplánované, kravy sú v stajniach a ich kŕmna dávka je starostlivo vyvážená.
- Ekologický chov: Je v posledných rokoch čoraz populárnejší. Znamená to ale oveľa viac než len „dať kravu na lúku“. Musíte dodržiavať prísne pravidlá ohľadom krmiva (žiadna chémia ani GMO), zabezpečenie pohody zvierat a hospodárenie s pôdou. Stále častejšie sa v súvislosti s chovom hovädzieho dobytka hovorí aj o ekologickej stope - kravy produkujú metán, čo je skleníkový plyn.
Pôvod a historický vývoj chovu na Slovensku
Do 18. storočia bolo na území Slovenska rozšírené sivé, svetložlté i plavé plemeno hovädzieho dobytka. V 19. storočí, v snahe skvalitniť chov, začali najmä na veľkostatky dovážať hovädzí dobytok simentálskeho, bernského, pinzgauského plemena z alpských krajín a Anglicka. Krížením s domácimi plemenami bolo vyšľachtené slovenské strakaté plemeno.
Hlavným spôsobom chovu hovädzieho dobytka bolo pasenie. Do stredoveku prevažujúce celoročné pasenie sa začalo nahrádzať letným pasením a zimným kŕmením dobytka v maštaliach. Tento spôsob chovu pretrvával do polovice 20. storočia. Hovädzí dobytok sa choval pre mäso a využitie ťažnej sily. Jeho význam v mliečnom hospodárstve stúpol v 19. storočí. Dôležité bolo i získavanie koží, rohoviny a hnoja. Obchod s dobytkom bol v niektorých oblastiach (Novohradská a Zvolenská župa) podstatným zdrojom príjmov obyvateľstva. V 19. storočí v južných a do 20. rokov 20. storočia v horských oblastiach Slovenska chovali v súvislosti s povozníctvom a drevorubačstvom voly ako ťažné zvieratá a jalovice, junce a býky na výkrm.
Na plemenitbu sa v obciach chovali, najmä v 19. a začiatkom 20. storočia, obecné býky. Staral sa o ne pastier a majitelia dobytka, prípadne členovia chovateľského spolku. Hovädzí dobytok sa často kupoval na dobytčom trhu, neraz bol darom (krava ako veno dcére) a súčasťou dedičstva (voly dedil syn). Tradičné formy chovu začali na Slovensku zanikať po kolektivizácii poľnohospodárstva. Rýchlo ustúpil najmä chov volov, ktoré ako ťažné zvieratá nahradili kone a traktory.
Chovateľské zázemie a denná rutina
Chov kráv nie je len o tom „niekam ich dať a občas im hodiť seno“. Potrebujete dobre pripravené zázemie - pastviny s kvalitným oplotením, stajňu s pevným povrchom a prístupom k vode, sklad krmiva a miesto na starostlivosť o teľatá. Denná rutina zahŕňa kŕmenie, kontrolu zdravotného stavu, dojenie (v prípade mliečneho chovu) a upratovanie. V sezóne sa pridáva práca na pastvinách, kosenie sena, zber siláže a starostlivosť o teľatá. Navyše je potrebné dodržiavať zákonné normy - zvieratá musia byť registrované, označené ušnými známkami a vedené v evidencii.
Než si priveziete prvú jalovicu na dvor, zamyslite sa nad niekoľkými kľúčovými vecami. Máte dostatok priestoru a zázemia? Zvládnete starostlivosť každý deň, aj keď prší, mrzne alebo máte horúčku? Aké plemeno sa hodí pre vašu lokalitu a vaše možnosti? Chov hovädzieho dobytka nie je ľahký, ale môže byť nesmierne obohacujúci. Naučia vás trpezlivosti, zodpovednosti a veľkorysosti. Prinesie vám nielen produkty, ktoré chutia lepšie ako z obchodu, ale aj vzťah k zvieratám a krajine.
Reprodukcia a rast
Reprodukcia
Reprodukcia zvierat chovaných človekom je základom úspechu chovu, úspešná reprodukcia zabezpečuje obnovu starnúceho stáda zvierat, zabezpečuje dostatočný počet zvierat v chovoch zameraných na úžitkovosť, umožňuje šľachtenie zvierat, zlepšovanie úžitkových vlastností zámerným výberom rodičovského páru a pod. Reprodukcia hospodárskych zvierat v podmienkach súčasného poľnohospodárstva vychádza nielen z hodnotenia počtu uliahnutých (narodených) mláďat, ale aj počtu odchovaných, resp. plodnosť hospodárskych zvierat je považovaná za jednu z úžitkových vlastností zvierat, priamo ovplyvňuje ekonomiku chovu ako aj výšku produkcie celého stáda.
Plodnosť samíc sa hodnotí podľa pravidelnosti pôrodov a schopnosti rodiť do vysokého veku dobre vyvinuté, životaschopné mláďatá v počte primeranom druhu. Počet mláďat vo vrhu je dané predovšetkým počtom uvoľnených vajíčok pri ovulácii. Z tohto hľadiska delíme hospodárske zvieratá na uniparné (jednorodé), pri ktorých sa pri ovulácii uvoľňuje jedno vajíčko. Patrí sem napr. kobyla, krava a niektoré plemená oviec. Viacpočetné pôrody sú spôsobené náhodným uvoľnením dvoch vajíčok počas jednej ovulácii alebo rozdelením oplodneného vajíčka z ktorého sa vyvinú dva jedince. Druhou skupinou sú multiparné (viacrodé) druhy, kedy sa pri ovulácii uvoľňuje viac vajíčok. Patrí sem koza, ošípaná, králičica a niektoré plemená oviec).
Pri hodnotení plodnosti samíc sa berie ohľad aj na typ pohlavného cyklu. Monoestrické hospodárske zvieratá majú ruju raz do roka s čím potom súvisí aj počet odstavených mláďat za rok. Polyestrické zvieratá majú ruju pravidelne sa opakujúcu počas celého roka čo umožňuje pripúšťanie (oplodnenie) aj viac krát za rok s ohľadom na dĺžku gravidity a čas odchovu mláďat.
Rast
Život zvierat je nepretržitý kolobeh biologických procesov. Úžitkové vlastnosti zvieraťa sa vytvárajú v priebehu rastu. Poznanie biologických súvislostí pomáha vytvárať predstavy o procesoch, ktorých začiatok, priebeh alebo ukončenie súvisí s produkciou hospodárskych zvierat, alebo ju priamo determinuje. Rast je niekoľko súčasne prebiehajúcich procesov kvantitatívneho zvyšovania hmotnosti, objemu, povrchu a rozmerov zvieraťa. Rast zvierat môžeme rozdeliť na dve základné štádiá a to prenatálne (pred narodením) a postnatálne (po narodení).
Obdobie od uliahnutia (narodenia) po nezávislosť od matky zahŕňa obdobie mledzivovej výživy. V prvých dňoch po pôrode produkuje mliečna žľaza mledzivo, ktoré je hustejšie ako mlieko a zabezpečuje vytvorenie základu imunity nového jedinca. U hovädzieho dobytka trvá 10 - 14 dní, u ošípanej napr. len 7 - 10 dní.
Obdobie výživy pevnou stravou nasleduje postupne po období mliečnej výživy, mláďa prijíma najprv malé množstvá tuhej potravy až nakoniec sa mikroflóra tráviacej sústavy úplne podobá mikroflóre dospelého jedinca. V tomto období je jedinec schopný samostatného od matky nezávislého života.
Obdobie dospelosti je obdobie ukončovania rastu, vrcholia úžitkové vlastnosti, prírastok na váhe je spôsobený ukladaním tuku. Zo zootechnického hľadiska rozlišujeme tri druhy dospelosti:
- Pohlavná dospelosť: Je charakteristická začiatkom produkcie pohlavných buniek schopných oplodnenia, avšak rast tela ešte nie je dokončený.
- Chovateľská dospelosť: Je obdobie v ktorom sa hospodárske zvieratá môžu prvý krát využiť v reprodukcii bez toho aby bolo ohrozené zdravie zvieraťa. Závisí od druhu, plemena a individuality jedinca.
- Telesná dospelosť: Je určená ukončením telesného rastu.
Meradlom absolútneho rastu je živá hmotnosť v určitom veku zvieraťa. Na základe absolútneho rastu sa zostavuje rastová krivka (grafické znázornenie zvyšovania hmotnosti). Na začiatku rastovej fázy je fáza pozvoľného rastu po ktorej nasleduje fáza intenzívneho rastu. Na jej konci sa nachádza bod obratu (inflexný bod), kedy sa rast zastavuje, krivka dosiahne horizontálnu a neskôr zostupnú tendenciu.
Ďalším spôsobom vyjadrenia absolútneho rastu je prírastok hmotnosti v kg na určité časové obdobie, zvyčajne jeden deň, 100 kŕmnych dní, obdobie výkrmu, rok a pod. Relatívny rast zvierať sa vyjadruje prírastkom hmotnosti alebo telesných rozmerov v percentách. Index rastu vyjadruje prírastok hmotnosti v % k začiatočnej hmotnosti (narodenie, začiatok výkrmu a pod.).
Výživa hovädzieho dobytka
Pre správny rast, vývoj, produkciu a celkové zdravie hovädzieho dobytka je nevyhnutný vyvážený príjem živín. Medzi kľúčové živiny patria:
- Bielkoviny: Tvoria základ života a sú nenahraditeľné. Zabezpečujú rast svalových a iných tkanív, obnovu opotrebovaných tkanív a tvorbu produktov ako mäso. Živočíšne bielkoviny (mlieko, vajcia) sú plnohodnotné, zatiaľ čo rastlinné bielkoviny nemusia obsahovať všetky potrebné aminokyseliny. Najviac príbuznou bielkovinou je tá rastlinná zo strukovín - konkrétne zo sóje, preto je sója bežnou súčasťou kompletných kŕmnych zmesí.
- Sacharidy: Tvoria energetickú časť kŕmnych dávok. Delia sa na jednoduché (cukry) a zložitejšie (škrob). Sú obsiahnuté prevažne v obilninách.
- Tuky: Tuky a cukry sa môžu vzájomne nahrádzať, nakoľko sa skladajú z rovnakých prvkov. Ak zviera prijme prebytočné množstvo cukrov, premieňa ich automaticky na tuk.
- Minerálne látky: Nevyhnutné na tvorbu kostry, produktov a celkovo vplývajú na niektoré vnútorné procesy. Medzi najpotrebnejšie patria makroprvky (vápnik, fosfor, horčík, draslík, chlór, železo a síra) a mikroprvky (meď, mangán, kobalt, zinok, jód, selén a ďalšie). Tieto zložky sú obsiahnuté v minerálnych kŕmnych prísadách, inak povedané minerálkach.
- Vitamíny: Zúčastňujú sa rôznych procesov, ktoré ovplyvňujú funkčnosť a zdravie zvierat.
Dojnice počas laktácie majú zvýšené nároky na energiu, bielkoviny, vápnik a fosfor pre produkciu mlieka. Cieľom výkrmu hovädzieho dobytka je dosiahnuť optimálny rast svalovej hmoty a kvalitu mäsa, preto sú kŕmne dávky bohaté na energiu a bielkoviny.
Zloženie kŕmnych dávok
Kvalitné kŕmenie je základom zdravia a produkčných výkonov hovädzieho dobytka. Vhodne zvolená výživa prispieva k efektívnej produkcii mlieka a kvalitného mäsa. Teľatá po narodení vyžadujú kvalitné mlieko alebo náhradné mliečne výrobky, zatiaľ čo dospelé hovädzie dobytky sú kŕmené senom, silážou a koncentrovanými krmivami.
Zloženie kŕmnych dávok závisí od úžitkovosti a fyziologického stavu zvieraťa. Kŕmne dávky pre dojnice sú bohaté na energiu, bielkoviny, vápnik a fosfor. Kŕmne dávky pre výkrm hovädzieho dobytka sú zamerané na dosiahnutie optimálneho rastu svalovej hmoty a kvality mäsa.
Správna výživa je úplným základom pre zdravie a výkonnosť dojníc. Kravy sú náročné zvieratá - či už ide o produkciu mlieka, reprodukciu alebo celkovú pohodu, každá zložka kŕmnej dávky má svoj význam. Najväčšiu časť kŕmnej dávky (75-80 %) by mali tvoriť objemové krmivá - teda seno, zelená píce, senáž, siláž. Táto zložka zabezpečuje základný prísun vlákniny, potrebnej pre správne trávenie. Ďalšou zložkou sú jadrové krmivá, ktoré slúžia ako zdroj energie a bielkovín. Podávajú sa v obmedzenom množstve (max. 3 kg na jedno kŕmenie), ideálne rovnomerne rozdelené do dvoch denných dávok. Najvhodnejšou a najefektívnejšou formou kŕmenia je tzv. TMR (Total Mixed Ration) - miešaná kŕmna dávka, ktorá obsahuje ideálne namiešaný pomer objemových aj jadrových krmív.
Príjem vody
Príjem vody je kľúčový pre zdravie kráv. Suchostojace kravy (neprodukujú mlieko) majú spotrebu vody 30-50 litrov denne, dojnice (v laktácii) približne 100-120 litrov denne. Pri vysokých teplotách môže spotreba dosiahnuť až 180 litrov denne.
Výživa teliat
Výživa teliat prebieha v troch hlavných fázach:
- Mledzivové obdobie (1.-6. deň): Kľúčové pre imunitu, teľa musí dostať dostatok kvalitného mledziva čo najskôr po narodení.
- Mliečna výživa (6.-56. deň): Podáva sa mliečna zmes alebo mlieko. Teľa postupne začína ochutnávať štartér - kvalitné rastlinné krmivo.
- Rastlinná výživa (od 56. dňa): Po odstavení teľa prechádza na pevnú stravu. Vďaka štartéru, podávanému už od 4. týždňa, sa teľa rýchlo adaptuje na rastlinnú stravu.
Z hľadiska správnej výživy je dobré, ak má chovateľ možnosť namiešať si z jemu dostupných komponentov krmivo pre svoj chov doma sám. Dokáže okamžite reagovať a zakomponovať zmeny v zložení podľa aktuálnej potreby. Pri šrotovaní obilia je potrebné vyhýbať sa konzistencii vo forme prachu, snažiť sa dorobiť krmivo o rovnakej veľkosti, čím sa zabraňuje selekcii pri výbere krmiva hydinou. Toto má podstatný vplyv na ďalšiu kontinuitu chovu, produkciu a kondíciu zvierat. Dôležitým faktom je neskrmovať zdravotne závadné krmivo, ak je napríklad plesnivé, skysnuté a podobne.
Plemená hovädzieho dobytka a ich využitie
Hovädzí dobytok predstavuje základnú klasifikáciu zvierat chovaných pre mäso, mlieko či prácu. Každé plemeno má svoje špecifické charakteristiky a využitie, ktoré boli špeciálne vyvinuté a zdokonalené počas generácií.
Mliekové plemená
Kravy mliekových plemien sú drobné, štíhle a dosahujú vysokú úžitkovosť mlieka. Medzi hlavné mliekové plemená, ktoré sa chovajú na Slovensku, patria čierny a červený holštajnský dobytok. Holštajnský dobytok je aj najznámejšie mliekové plemeno vo svete. Vyznačuje sa veľkým telesným rámcom. Kravy dosahujú hmotnosť 650-750 kg, býky 1200 kg a viac. Majú silne zvýraznený mliekový charakter. Stavba tela je pevná, suchá, odvalenie slabšie, koža tenká. Základné sfarbenie je čiernostrakaté alebo červenostrakaté, niekedy s veľkou plochou bielej farby. Spodná časť brucha, končatín a chvosta sú biele. Pri nedostatočnej výžive využívajú na produkciu mlieka okrem prijatých živín aj vlastné zásoby a tkanivá, čo sa prejaví schudnutím. V produkcii mlieka dosahuje čistý holštajnský dobytok vo vyspelých štátoch aj 8000 až 1000 kg mlieka na dojnicu.
Mäsové plemená
Chovajú sa pre produkciu mäsa. Nedávajú príliš mnoho mlieka, a tak sa nemusia dojiť. Tieto plemená majú krátke nohy, mohutné sudovité telo a malé vemeno.
- Aberdeen Angus: Anguský škót je plemeno, pre ktoré je typická hlava bez rohov a dobre osvalené telo, ktoré má pri pohľade z boku tvar obdĺžnika a krátke končatiny. Dobytok Aberdeen-anguss má miernu priateľskú povahu, vyniká nenáročnosťou, odolnosťou, prispôsobivosťou a dobrou schopnosťou využívať pastvy. Má čierne alebo červenohnedé zafarbenie a pochádza z oblasti Aberdeenu zo severovýchodného Škótska. Je to jedno z najrozšírenejších plemien dobytka na svete. Od začiatkov bolo chované výlučne na tráve, až kým ho Američania nezačali dokrmovať kukuricou, vtedy jeho mäso začalo vysoko tukovo mramorovať. Dospelé kravy merajú okolo 135 cm pri hmotnosti 650-700 kg.
- Belgické Modré: Belgické modré má extravagantné sivo-modrasté zafarbenie. Kravy dosahujú obrovské rozmery a majú dvojité osvalenie, v dôsledku šľachtenia tohto zvieraťa s chybným génom. Cez 80% zvierat tohto plemena sa rodí s mutáciou spôsobujúcou hypertrofiu svalstva bedier a zadku.
- Charolais: Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia v strednom Francúzsku, v oblasti miest Charolles a Nevers, z pôvodného žltého dobytka chovaného vo Francúzsku. Vynikajúce vlastnosti tohto plemena sú hlavnou príčinou jeho rozšírenie do viac ako 70 krajín sveta. Importom jalovíc do Severnej Ameriky v 30. rokoch 20. storočia bol založený chov Charolais aj na americkom kontinente. Dobytok je veľkého telesného rámca, má pevnú a hrubšiu kostru. Výška kráv je 135-145 cm a hmotnosť je 700-900 kg.
- Chianina: Plemeno Chianina pochádza z Toskánska. Tento dobytok je v dôsledku rozličných podmienok chovania od seba dosť rozdielny vo veľkosti a type, v rámci regiónu, z ktorého pochádza. Taliani toto plemeno pomenovali "il gigantisimo", čo znamená obor. Kravy majú porcelánovo bielu farbu, dobre definované osvalenie, dlhšie končatiny a rovnú, dlhú hlavu.
- Dexter: Mini kravy sú v súčasnosti veľmi obľúbené v domácich chovoch, ako aj na malých farmách. Dôvodom sú zväčša obmedzené priestory na chov, nižšie nároky na objem krmiva, ľahšia manipulácia so zvieratami a pomerne dobré úžitkové vlastnosti. Dexter je najmenšie európske plemeno hovädzieho dobytka. Plemeno dexter pochádza z južného a juhozápadného Írska, kde bolo veľmi obľúbené medzi miestnymi farmármi. Nazývalo sa aj krava chudobných. Najstaršie záznamy o tomto plemene sú z roku 1879. V roku 1880 bola založená plemenná kniha. Do Veľkej Británie sa plemeno dostalo v roku 1882. Dexter je priamym potomkom čiernych kráv Keltov. Vyšľachtené bolo pánom Dexterom. Cieľom bolo vytvoriť malé plemeno kráv s dobrou mäsovou aj mliečnou úžitkovosťou. Dexter je hovädzí dobytok pôvodne s kombinovanou úžitkovosťou. Dnes sa chová najmä kvôli produkcii mäsa. Je to dlhoveké a nenáročné plemeno. Toto miniatúrne plemeno dosahuje v dospelosti polovičnú veľkosť v porovnaní so strednými plemenami a len tretinovú výšku oproti plemenám ako je napríklad holstein. Kravy majú v dospelosti hmotnosť 270 - 350 kg. Výšku 91 až 112 cm. Býky vážia do 500 kg a v dospelosti majú výšku v kohútiku 96 až 121 cm. Má tri farebné varianty. Najčastejšie sa vyskytuje ako čierna. Menej často ako červená a šedo hnedá. Má široký a hlboký trup a silne osvalenú zadnú časť, hlava je krátka a široká. Väčšina zvierat je rohatá, rohy smerujú hore. Dexter je prirodzene rohaté plemeno, ale od roku 1990 sa začali v populácii vyskytovať aj geneticky bezrohí jedinci. Končatiny sú krátke, u časti zvierat je skrátenie končatín výraznejšie. Rozlišuje sa teda krátkonohý a dlhonohý typ. Výraznejšie skrátenie končatín často býva spôsobené prítomnosťou génu spôsobujúceho chondrodyspláziu, poruchu rastu chrupaviek, ktorá vo svojej heterozygodnej podobe spôsobuje trpasličí rast, čo je s životom nezlučiteľná deformácia teliat. Plemeno dexter sa vyznačuje kľudným temperamentom, veľmi ľahkým priebehom telenia a jednoduchým zaobchádzaním. Vzhľadom k svojej hmotnosti má relatívne veľkú plochu paznechtov. Preto je vhodné na spásanie vlhkých a podmáčaných lúk, ktoré nezničí. Je vhodné do všetkých klimatických podmienok a na rôzne druhy pastvín. Väčšina chovateľov v Európe chová toto plemeno kvôli produkcii mäsa. Kravy majú dobré materské vlastnosti a ľahko sa telia. Dexter je ranné plemeno a môže sa zapúšťať už medzi 15. a 18. mesiacom veku. Zvieratá sú dlhoveké a môžu mať teľatá aj dlhšie ako počas 14 rokov. Teľatá vážia po narodení 15 až 25 kg. Okamžite po narodení sú vitálne. Plemeno je veľmi mliečne a teľatá dosahujú vysoké odstavové hmotnosti. Jatočnú hmotnosť dosahujú veľmi skoro. Jatočné býky sa porážajú vo veku dvoch rokov a jatočná výťažnosť presahuje 56%. Mäso je kvalitné, dobre mramorované, má výbornú chuť.
- Hereford: Plemeno, ktoré dokážete hneď spoznať vďaka jeho čiernemu alebo červenému zafarbeniu okolia očí, bielej hlavy a špičke chvosta. Hereford je vďaka jeho silnej telesnej konštrukcií, poriadnym osvalením s dobre vyvinutými plecami vhodný na šľachtenie. Dnes už existuje aj plemeno bez rohov. Má dobre vyvážený obsah tuku, preto je vhodný na konzumáciu už v mladom veku. Vyznačuje sa červenou, resp. hnedou farbou s bielym pásikom, ktorý jej prechádza popod krk. Herefordský dobytok je nenáročný na chov, dobre sa prispôsobuje rôznym klimatickým podmienkam, je plodný, dlhoveký a má vysokú schopnosť využívať pastvu.
- Limousine: Obľúbené plemeno pre rýchly rast a veľmi kvalitnú svalovinu.
- Plavý Aquitánsky (Blonde d'Aquitaine): Plavý aquitánsky dobytok, pre ktorého je typická svetlá, jemne ružová farba, silná a pevná kostra s nápadne dlhým trupom je pomerne mladé plemeno, ktoré sa začalo chovať od roku 1962. Tieto plemená sa používali hlavne na ťahanie, čo viedlo k ich veľmi dobrému vývoju svalov, ale aj k produkcii mlieka a mäsa. Chová sa vo všetkých krajinách s významnou produkciou hovädzieho mäsa. V súčasnosti je Blond d´Aquitanie tretím najdôležitejším francúzskym mäsovým plemenom. Mäso je mäkké a má jemnú štruktúru. Zvieratá sú nenáročné, prispôsobivé a dlhoveké. Dobre znášajú nízke i vysoké teploty, sú chodivé, môžu byť pasené na veľkých plochách.
- Wagyu: Mäso z plemena Wagyu sa označuje za najlepšie hovädzie na svete a pochádza z Japonska. Zásluhu na tom má výborné rovnomerné mramorovanie vďaka genetickej predispozícií, čo vytvára bohatú a jedinečnú chuť. Japonský výraz "wagyu" znamená "japonský hovädzí dobytok", alebo aj "hovädzie v japonskom štýle", takže všetko, čo sa v Japonsku týka dobytka, je "wagyu". Rôzne plemená dobytka sa vyvíjali v rôznych, relatívne geograficky izolovaných prefektúrach Japonska a každé z nich sa vyznačovalo zvláštnymi vlastnosťami. V minulosti bolo mäso určené pre japonských cisárov, na kŕmenie armády a plemeno sa používalo ako ťažné zviera v poľnohospodárstve. Plemeno dobytka Wagyu sa vyznačuje vynikajúcou odolnosťou a veľmi dobre sa adaptuje aj na naše kontinentálne podnebie. Zvieratá majú rohy, sú čiernej alebo červenej plnej farby a nízkeho vzrastu. Pri chove tohto plemena sa dodržiavajú striktné poľnohospodárske zásady, ktoré dohliadajú viac na kvalitu mäsa ako na rýchlosť svalového rastu.
Kombinované plemená
Tvoria prechod medzi mliekovým a mäsovým typom. Kravy dávajú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň poskytujú kvalitné mäso. Významné plemená sú simentálsky (slovenský strakatý a český strakatý), pinzgauský a brownvieh. Medzi tradičné slovenské plemená patrí simentálsky a pinzgauský dobytok. Tieto plemená sú charakteristické pre horské oblasti.
- Slovenský strakatý dobytok: Je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou. Vznikol prevodným krížením pôvodného dobytka chovaného na Slovensku s dovezeným simentálskym dobytkom zo Švajčiarska. Vyznačuje sa dobrou prispôsobivosťou a odolnosťou voči chorobám. Základné sfarbenie je žltostrakaté s odtieňom až do červenostrakatej farby. Hlavu, podbrušie a nohy má biele, mulec ružový, rohy a paznechty voskovožlté.
- Slovenský pinzgauský dobytok: Vznikol prevodným krížením pôvodného červeného a karpatského dobytka s pinzgauským dobytkom dovezeným z Rakúska. Je to skromné, zdravé a otužilé plemeno s dobrou chodivosťou, vhodné do podhorských a horských oblastí. Základná farba je červená až červenohnedá, od kohútika cez chrbát, medzinožie a podbrušie sa ťahá výrazne ohraničený biely pás. Nohy nad pätovými a zápästnými kĺbmi sú biele. Živá hmotnosť kráv je 450-650 kg a býkov 750-950 kg.
Príklad chovu plemena Salers
V našom chove sa zameriavame na chov hovädzieho dobytka na mäso. Na prechod od dojného dobytka zakúpeného od pôvodného družstva k chovu dobytka mäsového typu sme vybrali plemeno SALERS. Plemeno SALERS je dobytok väčšieho rámca, pôvodom z Francúzka. V jeho domovine je chované v nadmorských výškach okolo 1000 m nad morom. Súčasne sa cieleným šľachtením zachovala dobrá produkcia mäsa. Prírastok je aj v tvrdších klimatických podmienkach porovnateľný s inými plemenami mäsového dobytka. SALERS výborne znáša zimu a pobyt v snehu mu neprekáža. Naopak mu viac vadia vysoké letné teploty a je potrebné, aby sa na pastve mohol počas letných horúčav ukrývať v tieni. Pred zimou dobytok chráni hnedo červená stredne dlhá srsť, ktorá je v zimnom období hustejšia a dlhšia ako v lete. Plemeno je rohaté a staršie kusy majú naozaj impozantné rohy. Celkovo je plemeno nenáročné. Má výborné materské vlastnosti a ľahko sa telí. Je skôr plaché a dá sa s ním pomerne dobre manipulovať. Dobytok chováme sezónne v elektrických ohradníkoch. V zimných mesiacoch je dobytok ustajnený v kravínoch. Reprodukciu stáda zabezpečujú plemenné býky. Pôvodné stádo kráv, sme postupne obmenili a dnes chováme dobytok s 60 a viac percentami krvi SALERS. Telenie najintenzívnejšie prebieha od februára do mája. Teľatá ostávajú na paši spolu s matkami až do jesene. Časť dobytka odpredávame do zahraničia a časť ostáva na porazenie pre potreby družstva. Najkrajšie jalovičky ostávajú do ďalšieho chovu. Do chovu ich zaraďujeme až v treťom roku života, keď sú plne vyvinuté a je predpoklad, že bez ujmy donosia zdravé teľa a dokážu ho aj bezproblémovo odchovať. Je to dôležité, pretože na rozdiel od intenzívnych chovov náš dobytok ničím neprikrmujeme, teda je buď na paši alebo na sene. Samozrejme teľatá prvých sedem až osem mesiacov aj na materinskom mlieku. Je skúmané a potvrdené, že voľne chovaný dobytok, ktorý sa pohybuje v prírode a nie je ničím prikrmovaný kvôli zvýšeným prírastkom, ale priberá hmotu síce pomalšie, zato však prirodzene, nie je uväzovaný, ale žije v štruktúre stáda a sám si riadi svoje pastevné a životné cykly má mäso, ktoré obsahuje zmenený pomer „ dobrých“ a „zlých“ tukov. Teda je pre ľudský organizmus jednoduchšie spracovateľné a podstatne menej ho zaťažuje, ako mäso prikrmovaného dobytka. Už vôbec ho nebudem porovnávať s mäsom dobytka z intenzívnych chovov, kde je jediným cieľom prírastok pri čo najnižších nákladoch.