Školské jedálne sú často diskutovanou témou, najmä pokiaľ ide o kvalitu a chuť jedla. Hoci pre niektoré deti predstavujú praktické riešenie stravovania, pre iné môžu byť zdrojom frustrácie. Existuje viacero dôvodov, prečo sa niektorí žiaci rozhodnú nechodit na obed do školskej jedálne. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto problematiky, pričom zohľadňuje názory detí, rodičov, kuchárok a odborníkov na výživu.
Kvalita a chuť jedla: Najčastejší kameň úrazu
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo deti odmietajú jedlo v školskej jedálni, je jeho kvalita a chuť. Spomienky na jedlá, ktoré sa "nedali zjesť" a pachy, ktoré sa šírili po celej škole, môžu pretrvávať dlhé roky. Suché hovädzie mäso, restovaná kuracia pečeň, či porozlievaná malinovka na gumenom obruse sú len niektoré z negatívnych zážitkov, ktoré môžu deti odradiť od stravovania v školskej jedálni.
Pachy sú ďalším faktorom, ktorý môže ovplyvniť rozhodnutie detí nechodit na obed do školskej jedálne. Hoci aj pri domácom varení vznikajú pachy zo surovín, v školskej jedálni, kde sa varí vo veľkom množstve, môžu byť tieto pachy intenzívnejšie a nepríjemné. Je dôležité si uvedomiť, že pachy sa postupne odparujú a vône korenia sa rozvinú až po dlhšej chvíli. Avšak, pre niektoré deti môže byť prvotný zápach natoľko nepríjemný, že ich odradí od jedenia.
Rozmaznanosť a vyberavosť detí
Na druhej strane, je potrebné zohľadniť aj fakt, že mnohé deti sú rozmaznané a vyberavé. Rodičia, ktorí nemajú čas variť, často siahajú po rýchlom občerstvení, ako sú maslové chlebíčky, pizza, kebab, hranolky, kuracie nugetky a kečup. Tieto jedlá sú plné príchutí a dieťa si na ne rýchlo zvykne. Následne, keď dostane na tanier mäso so šťavou a tarhoňu, alebo omáčky, jedlo mu nechutí, pretože na takéto chute nie je zvyknuté.
Vychovávateľky a kuchárky často vidia, ako deti rozbabrú pekné chudé mäso na tanieri. "A stačí, že jeden spratek zahlási, že je to fúúj, tak znechutí jedlo aj jedákom. Len tak z plezíru." Mnohé deti nie sú z domu naučené jesť normálnu varenú stravu. Dnešné deti majú oveľa viac možností a rôznorodejšie chute ako generácie predtým. V 90. rokoch, keď rodičia zobrali deti do reštaurácie, často sa jedol vyprážaný syr s hranolkami. Dnes sú však bežné švédske stoly v rezortoch na dovolenke, kde majú deti možnosť ochutnať rôzne kuchyne a jedlá. Ak sa školská jedáleň zasekla v čase, je pochopiteľné, že deťom jedlo nechutí.
Dôvody plytvania jedlom a neodobratých obedov
Dotácia na obedy, ktorá začala pre žiakov základných škôl platiť od začiatku septembra, sa vzťahuje na každé vydané jedlo. Každý obed, ktorý si žiak nepreberie a neodhlási sa z neho, budú musieť rodičia zaplatiť. "Ak sa dieťa neodhlási z obeda, rodič bude musieť uhradiť celú hodnotu jedla."
Projekt Zero Waste Kantína sa zameral na znižovanie potravinového odpadu na vybranom bratislavskom gymnáziu. Viac ako 90 % vyhodeného jedla totiž pochádzalo priamo od žiakov, ktorí si objednaný obed nevyzdvihnú ani neodhlásia, či jedlo na tanieri nedojedia.
Zabudnutie a neplánované absencie
Z dotazníkového prieskumu medzi žiakmi vyplynulo, že väčšina z nich zabudne, neplánovane chýba a potom to nerieši. Tretí dôvod je, že rozhodnutie, že na obed nepríde, žiak vykoná až po tom, ako sa dalo odhlásiť. Aj napriek tomu, že škola poskytovala možnosť odhlásiť sa až do ôsmej ráno.
Nerozumiem jedálnemu lístku
Okrem zabudnutia či lenivosti sa ako dôvodom pre vynechanie obedov ukázal aj jazyk používaný v jedálnom lístku. "Keď si žiaci prečítajú jedálny lístok a nevedia, čo za jedlo to je, tak ich to môže odradiť. Niektoré jedlá majú funky názvy ako polievka mňam mňam alebo sú príliš generické, že nevieš napríklad povedať, aké mäso v tom jedle je a ako je pripravené," popisuje Zuzana Madajová z Free Food.
Nechutí mi, príliš veľké porcie, málo času
Polovicu potravinového odpadu tvoria potom zvyšky jedla, ktoré stravníci nezjedli. Ako dôvody pre Free Food uviedli, že im jednoducho niekedy nechutí, ale tiež, že porcie či prílohy sú príliš veľké, či to, že nestíhajú jedlo zjesť v na to vymedzenom čase. "Počas pandémie sa jednotlivé triedy mali najesť v presne určenom čase a niekedy to nestihli." S porciami jedál nie je možné hýbať, lebo by kontrola mohla jedálni vytknúť porušenie predpisov.
Vplyv obedov zadarmo na stravovanie
Po zavedení obedov zadarmo sa očakával masívny nárast počtu stravníkov. V mnohých zariadeniach preto museli jedálne zvyšovať svoje kapacity. No napriek obedom zadarmo budú určite viaceré jedálenské stoličky zostávať prázdne. Ak sa vaše deti doteraz nestravovali v školskej jedálni, určite by ste mali prehodnotiť svoje rozhodnutie a pomyselne ich posadiť za jedálenské stoly.
Ekonomická stránka
Po zavedení nového zákona o obedoch zadarmo sa zo stravovania v školskej jedálni stáva pre rodičov výhodná záležitosť. Prepočítajte si, koľko ste doteraz mesačne či ročne minuli na obedy pre svoje ratolesti. Od 1. septembra dostávajú dotáciu na stravu aj žiaci základných škôl. Od začiatku školského roka tak každý žiak dostáva denne na stravu 1,2 eura.
Zdravotná stránka
Stokrát lepšie ako dať dieťaťu peniaze na to, aby si kúpilo niečo na prejedenie, je dať ho na obedy do školy. "Poznáte to, dieťa si kúpi, čo mu chutí. Zvyčajne nejaké chipsy či sladkosti. Potom sa nečudujme, že naša najmladšia generácia je v tak chatrnej fyzickej kondícii."
Sociologická stránka
Dieťa sa v rámci stravovania v školskej jedálni významne socializuje a utužuje svoje vzťahy v kolektíve. Ak sa rozhodnete dať vaše dieťa na obedy do školskej jedálne, nebudete banovať.
Riešenia a alternatívy
Ak dieťa odmieta jedlo v školskej jedálni, je dôležité hľadať riešenia a alternatívy. Jednou z možností je, že si dieťa bude nosiť obed z domu. V takom prípade je však potrebné dodržiavať hygienické zásady a zabezpečiť, aby bol obed správne skladovaný.
Podľa vyhlášky č.75/2023 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, ktorá je účinná od 14.3.2023, sa v zariadení pre deti do šesť rokov veku môže doplnkové stravovanie zabezpečiť len prostredníctvom zariadení spoločného stravovania. To znamená, že dieťa s diétou si môže do zariadenia donášať iba doplnkovú stravu (desiata a olovrant), nie hlavné jedlo (obed).
Inovácie v školských jedálňach
Vo Free Food sa rozhodli pozrieť na školské jedálne, kde sa počas školskej dochádzky stravuje veľká časť školákov. Na vybranom bratislavskom gymnáziu preto počas minulého roka pracovali na znižovaní potravinového odpadu so samotnou jedálňou a jej zamestnancami, ale aj so žiakmi a stravníkmi tejto jedálne. Bez vzdelávania o problematike potravinového odpadu sa množstvo odpadu stlačiť dole veľmi nepodarí.
Nevzhľadné UHO omáčky či nepopulárny granadír alebo koložvársku kapustu sa v projekte pokúsili nahradiť modernejšími receptami. "Navrhli sme do jedálničku zaradiť viac vegetariánskych jedál, lebo medzi deťmi už máme veľa vegánov, vegetariánov a rôzne intolerancie a alergie ani nemusím spomínať. Ďalšie odporúčania boli trochu pozmeniť prípravu jedla, servírovať ho vábivejšie na pohľad."
Problém však je, že mnohé receptúry boli robené od stola, teda kuchárky ich prvýkrát varili podľa papiera a nevedeli, ako má dané jedlo vyzerať. Šéfkuchár Vojtech Végh si normy naštudoval a snažil sa ich v rámci možností inovovať. "Recepty nedávajú žiaden zmysel." Na oživenie monotónnosti pritom stačilo aj pár jednoduchých zmien. Podľa Végha ide hlavne o zatraktívnenie jedla na tanieri, napríklad ako nabrať niektoré jedlo na tanier alebo ako ho pripraviť. "Napríklad nie všetka mrkva musí byť nakrájaná do sotéčka, ale percento mrkvy sa môže nakrájať, nasoliť alebo upiecť a dať navrch taniera. Trochu petržlenovej vňate alebo pažítky v omáčke spraví úplne iný efekt."
Obedáre a jednorazové obaly
Free Food tak navrhol zakúpenie obedárov a kompostovateľných jednorazových obalov, do ktorých si žiaci, ale aj učitelia mohli nezjedené porcie zabaliť. Takisto si tam mohli vziať celý obed, ak ho nestíhali zjesť na mieste, či po skončení vydávania obedov vziať aj porcie, ktoré si nikto nevyzdvihol.
Nedostatok personálu a vzdelávania
Hlavným problémom je jednak to, že kuchárky majú zaužívaný spôsob prípravy a robia to tak už desiatky rokov každý deň. Druhou vecou je to, že je ich v kuchyni na to málo a nemajú čas. "Stačí, že jeden ochorie a druhý má covid, tak namiesto piatich sú tam traja. Dobrovoľne potom chodia o hodinu skôr do práce, aby to postíhali bez nároku na plat." Motivácia a plat nie sú také, aby v jedálni pracovali skúsené kuchárky. Kuchárom v školských jedálňach chýba aj možnosť sa vzdelávať. "Vedúca kuchyne sa o to zaujímala a pýtala sa ma otázky. Myslím, že sa to stalo prvýkrát, kedy bol profesionálny kuchár v školskej jedálni s kuchárkami celý týždeň."
Zmeny v jedálnom lístku či možnosť zabaliť si nedojedenú porciu sa prejavili v záverečnom meraní množstiev odpadu. Pri prvom meraní ho teda bolo 502 kg a pri druhom meraní to bolo 344 kg. Pokles o približne 160 kíl. Práca so žiakmi sa ukázala ako veľmi efektívna. "Žiaci nám hovorili, že už len to, že sme na to upozornili, ich prinútilo nad tým uvažovať. A už to majú v hlave. Zmeniť jedáleň nestačí, treba pracovať aj so žiakmi."
Stravovanie v materskej škole
Materská škola je dôležitým prostredím pre formovanie stravovacích návykov detí. Dôležité je, aby materská škola poskytovala deťom kvalitnú a pestrú stravu, ktorá zodpovedá ich potrebám. Školský poriadok materskej školy je vypracovaný v zmysle §153 zákona NR SR č.245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona 138/2019 o pedagogických zamestnancoch, vyhlášky MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole a vyhlášky 308/2009 Z. z.
Desiata a olovrant sú deťom podávané v jedálni materskej školy, na obed sa deti presúvajú do jedálne základnej školy, ktorá je v susednej budove. Pedagogickí zamestnanci zodpovedajú za výchovu a vzdelávanie pri jedle a vykonávajú dozor počas presunu do ZŠ ako aj počas stolovania. Vedú deti k osvojeniu si návykov kultúrneho stravovania, pričom v maximálnej miere uplatňujú individuálny prístup. Nenásilne usmerňujú deti počas jedla, na žiadosť rodičov aj prikrmujú.
Za kvalitu a predpísane množstvo stravy, hygienu a kultúru stolovania zodpovedá vedúca školskej jedálne. Pedagogický zamestnanec môže odmietnuť prevzatie dieťaťa, ak zistí, že jeho zdravotný stav nie je vhodný na prijatie do MŠ. Teda učiteľka neprijme do MŠ dieťa choré a dieťa, ktoré berie antibiotiká. Ak sa dieťa nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní, zákonný zástupca je povinný oznámiť škole bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti.
tags: #preco #nechodis #na #obed #do #skolskej