Pestovanie zemiakov môže byť na prvý pohľad jednoduché, no aj skúsení záhradkári sa občas stretávajú s problémami, ktoré ohrozujú úrodu. K dosiahnutiu plných vriec kvalitných hľúz nestačí len vložiť ich do zeme. Zemiaky si vyžadujú špecifické podmienky, správny výber miesta a premyslený prístup k výžive a ochrane. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o najčastejších chybách pri pestovaní zemiakov, vysvetliť fenomén "vzdušných zemiakov" a ponúknuť praktické riešenia na dosiahnutie bohatej a zdravej úrody.
Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Ich pestovanie nie je príliš náročné, no ak chcete dosiahnuť bohatú úrodu, treba dodržať správny čas výsadby, vhodnú hĺbku, vzdialenosť medzi hľuzami a dbať na pôdu i klimatické podmienky.
História a výživová hodnota zemiakov
Zemiaky sa v Amerike pestovali už v stredoveku. Do Európy sa dostali až v druhej polovici 16. storočia po objavení Ameriky. Vtedy ešte neboli tak populárne a využívali sa hlavne ako krmivo pre zvieratá. Svoje miesto v kuchyni si našli až v 18. storočí, pretože zlá úroda a mnohé vojenské konflikty zdvihli dopyt po tejto surovine. Na Slovensku bola prvá zmienka o zemiakoch u mnícha Cypriána z Červeného Kláštora. Pruský kráľ Fridrich II. Veľký nariadil v 18. storočí pestovať zemiaky.
Rastlina ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) je trvalá hľuznatá rastlina pôvodom z Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti Ánd. Dorastá do výšky približne 60 cm, s bielymi, ružovými alebo fialovými kvetmi. Zaujímavé je, že zemiaky sa rozmnožujú vegetatívne, čo znamená, že každá časť hľuzy, ktorá obsahuje „očka“, môže vytvoriť novú rastlinu. Okrem hľúz produkuje rastlina aj malé bobule, ktoré obsahujú semená.
Výživová hodnota
Zemiaky obsahujú približne 80 % vody a zvyšnú časť tvorí škrob. Sú bohatým zdrojom minerálov ako je vápnik, draslík, horčík, železo, fosfor a selén. Obsahujú vitamíny skupiny B, vitamín C a E. Sú bohaté na škrob, čo je forma komplexných sacharidov, a na vitamín C, silný antioxidant podporujúci imunitný systém. Draslík, ktorý je tiež v zemiakoch hojne zastúpený, podporuje zdravie srdca a reguluje krvný tlak. Zemiaky sú nízkokalorické, ale vďaka ich vysokej nutričnej hodnote môžu byť súčasťou vyváženej stravy.
Rozdelenie zemiakov
Podľa druhov sa zemiaky delia na konzumné, priemyselné a kŕmne. Podľa obdobia zberu sa rozdeľujú na:
- Skoré odrody: Zber od mája do júna.
- Poloskoré odrody: Zber od júla do septembra.
- Neskoré odrody: Zber od septembra do októbra, vhodné na uskladnenie počas zimy.
V obchodoch sa môžete stretnúť s pranými zemiakmi, ktoré sú od hliny očistené, alebo nepranými, na ktorých sa vyskytuje hlina a niekedy aj klíčky. Medzi žltými a ružovými zemiakmi nie je zásadný rozdiel, voľba závisí od vlastnej chuti.
Varné typy zemiakov
Pri výbere zemiakov je dôležité zvážiť ich varný typ podľa zamýšľaného použitia:
- Varný typ A: Zemiaky s pevnou štruktúrou po varení, málo múčnaté, nerozvaria sa ani pri dlhšom varení. Ideálne na šaláty, pečenie (hranolky, plátky).
- Varný typ B: Univerzálne zemiaky, menej pevné, viac múčne, varením sa čiastočne rozpadajú. Vhodné do šalátov, na pečenie, varenie a do polievok.
- Varný typ C: Obsahujú veľa škrobu, majú múčnatú štruktúru. Pri varení zmäknú a skrehnú, čo je výhodou pri výrobe zemiakového cesta, kaše, placiek alebo hranoliek.
- Varný typ D: Veľmi múčnatá a hrubá štruktúra, rýchlo sa rozvára.
V obchodoch sa môžeme stretnúť aj s medzitypmi zemiakov, napríklad AB alebo BC.
Príprava na pestovanie
Základom každého úspechu pri pestovaní zemiakov je kúpa zdravých a kvalitných sadbových hľúz. Nekvalitná sadba môže byť napadnutá vírusmi, ktoré sa v poraste rýchlo šíria. Je dôležité vždy dbať na to, či ide o certifikované sadivo.
Certifikovaná sadba
Certifikované sadivo je balené vo vzdušných vreciach s pevne pripevneným štítkom predpísaných rozmerov a obsahu, ktorý zahŕňa aj rastlinolekársky pas. Táto certifikácia je zárukou kvality a zdravotného stavu materiálu.
Veľkosť a vlastnosti sadbových zemiakov
Pri nákupe sadby venujte pozornosť veľkosti hľúz. Ideálna veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 30 až 55 mm, pričom optimálna je okolo 45 mm. Sadbové zemiaky by mali mať na sebe dostatok očiek (aspoň niekoľko výrastkov), z ktorých neskôr vyklíčia nové rastliny. Pri kúpe môžete zemiaky aj pokrájať, ale každý kúsok musí mať minimálne jedno očko, ktoré predstavuje potenciálny výhonok. Ak máte sadby málo, môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia. Platí pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz.
Príprava pôdy
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké, humózne a kypré pôdy. Najvhodnejšie sú piesočnaté až hlinitopiesočnaté pôdy s dostatkom humusu a mierne kyslou pôdnou reakciou (pH 5,5 až 6,5). Príliš utužená pôda znižuje výnosy, rovnako ako ťažké, zamokrené pôdy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy. Nepestujte ich na zamokrených pôdach alebo zatienených plochách.
Pôdu pre výsadbu zemiakov je ideálne pripraviť už na jeseň. Pozemok by sa mal dôkladne zrýľovať a zapracovať doň organické hnojivá, ako je maštaľný hnoj alebo kompost, prípadne anorganický síran draselný. To zabezpečí kvalitnú pôdnu silu a zlepší štruktúru. Na jar pred výsadbou môžete pôdu prihnojiť druhýkrát. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Predklíčenie hľúz
Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti. Pri predklíčovaní je odporúčané po objavení malých klíčkov sadivo zemiakov vystaviť dennému svetlu, nižším teplotám a výdatne vetrať, čo spevní klíčky. Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložte na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo.
Ako naklíčiť zemiaky pred ich výsadbou
Výsadba zemiakov
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno. Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 9 °C. Príliš skorá výsadba do studenej pôdy zvyšuje riziko hniloby hľúz a poškodenia mrazom. Neskorá výsadba zasa skracuje vegetačné obdobie a môže viesť k nižšej úrode. V nížinách je výsadba možná už koncom marca, v stredných polohách začiatkom až v polovici apríla a vo vyšších polohách koncom apríla alebo začiatkom mája, vždy však s prihliadnutím na aktuálne počasie.
Zemiaky sa obvykle sadia do plytkých brázd vo vzdialenosti cca 70 cm. Hľuzy ukladajte do vzdialenosti cca 30 cm. Hľuzy potom prihrňte (hrobčekovanie). Vytvoríte malé kopčeky s ľahšou ílovitou pôdou. Pozor, aby ste nepolámali klíčky. Prihŕňanie zemiakov je proces, kedy hľuzy zasypete kopcom hliny. Zemiaky nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy ale nad ňu. Hľuzy zemiakov nemajú rady slnko, pretože jeho vplyvom zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Viacerí záhradkári odporúčajú pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Sadenie zemiakov nie je žiadna veda.
Starostlivosť počas vegetácie
Aj počas rastu zemiakov je potrebné dodržiavať určité zásady, aby sa predišlo problémom. Zemiak v prvých týždňoch rastu čerpá vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať.
Zavlažovanie a výživa
Zemiak je plytko koreniaca plodina, ktorej väčšina koreňov dosahuje hĺbku 30 až 40 cm. Potrebuje teda dostatok živín a vody v tejto hĺbke. Závlahová dávka sa pohybuje okolo 20 až 40 litrov vody na meter štvorcový, rozdelená podľa potreby a rastovej fázy. Počas intenzívneho rastu a najmä vo fáze nasadzovania hľúz je dostatočná vlhkosť kľúčová. Nadmerné zavlažovanie však môže viesť k prevlhčeniu koreňovej zóny a narušiť pomer vody a vzduchu, čo spomaľuje rast hľúz a môže spôsobiť hnilobu. Stačí ich raz za 2 týždne výdatne poliať medzi riadkami, rozhodne ich dlhodobo neprelievajte.
Z hľadiska výživy je dôležitá kombinácia dusíka, fosforu a draslíka (NPK). Dusíkom nehnojte na jeseň, pretože sa počas zimy vyplavuje. Prihnojuje sa na jar pod zemiak a počas vegetácie sa dodávajú mikroelementy. Prehnojenie dusíkom má za následok silný rast vňate, čo môže maskovať symptómy viróz a vytvárať podmienky pre pleseň zemiakovú. Prehnojené hľuzy sú navyše náchylnejšie na mechanické poškodenie. Zemiaky z pôdy potrebujú získavať osvedčenú trojicu - dusík, fosfor a draslík. Dusík je nevyhnutný pre rast rastlín a tvorbu hľúz. Pri jeho nedostatku je rast nadzemnej časti slabší, vňať rýchlo žltne a výnos hľúz je slabý. Fosfor podporuje silný koreňový systém a je dôležitý pre tvorbu a vývoj hľúz.
Kopcovanie (prihrňovanie)
Kopcovanie zemiakov je dôležitý proces. Hľuzy rastú nad úrovňou sadenej hľuzy, a preto potrebujú dostatok nakyprenej pôdy nad sebou, aby sa mohli rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenajú a strácajú svoju hodnotu. Prihŕňaním pôdy ku stonke sa podporuje tvorba nových hľúz a zároveň sa zabráni ich zelenaniu. Robí sa to, keď rastliny dosiahnu výšku približne 15 až 20 cm. Okopávať by sa mali aspoň dvakrát.
Odburiňovanie
Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú a vytvoria dostatočný tieň, rast burín sa prirodzene potlačí. Taktiež je potrebné počas obdobia rastu vyplieť burinu.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Zemiaky sú pomerne odolná plodina, no patria medzi plodiny, ktoré sú napádané chorobami nielen na poraste, ale infekcie sa šíria aj na hľuzách pri skladovaní. Škodcovia môžu tiež výrazne znížiť kvalitu a množstvo úrody.
Najčastejšie choroby
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Obávaná skaza zemiakovej úrody sa šíri najmä vo vlhkom a teplom počasí. Najskôr zasahuje vňať, na ktorej sa objavujú hnedohrdzavé až čierne škvrny (typicky na špičkách listov). V zasiahnutých miestach vňať vysychá, prestáva ďalej rásť a odumiera. Zemiaky proti nej možno chrániť meďnatými postrekmi, preventívne aj v prípadoch, keď sú už napadnuté, aby sa zastavilo šírenie. Preventívne opatrenia zahŕňajú zdravé sadivo, pestovanie zemiakov vo voľnejšom spone na vlhkejších stanovištiach, uprednostňovanie vzdušných a slnečných hriadok a zavlažovanie podmokom.
- Alternaria solani: Prejavuje sa hnedými sústrednými škvrnami na listoch, ktoré predčasne vädnú. Vyskytuje sa častejšie v teplejších oblastiach.
- Suchá hniloba hľúz: Spôsobujú ju huby rodu Fusarium alebo Alternaria, ktoré prenikajú do zemiaku mechanickými poraneniami vzniknutými počas zberu. Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy (choroba sa šíri v skladoch od hľuzy k hľuze). Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6 °C a vysádzajte len zdravé hľuzy.
- Chrastavitosť: Prejavuje sa rôznymi typmi chrastičiek na šupke hľúz. Baktérie (Streptomyces scabies) zostávajú v pôde, preto je vhodné pestovať menej citlivé odrody a predchádzať podmienkam vhodným na rozvoj baktérie. Chrasta môže vzniknúť aj v dôsledku nedostatočnej závlahy v čase nasadzovania hľúz alebo nesprávneho načasovania zberu. Pôdu príliš nevápnite a nehnojte čerstvým maštaľným hnojom. Chorobu obmedzíte použitím fyziologicky kyslých hnojív (síran amónny, superfosfát), zeleným hnojením a listovou výživou (horčík, mangán). Vo veľmi suchých rokoch výdatne zavlažujte hlavne v čase intenzívneho rastu hľúz podmokom. Odrody odolné chrastavitosti zemiakov sú napríklad Annabelle a Rosara.
- Vločkovitosť hľúz: Viac poškodzované sú porasty pestované na ťažkých a vlhkých pôdach alebo tam, kde pred výsadbou nebol v pôde dostatočne rozložený organický materiál. Riziko sú aj hostiteľské rastliny - mrkva, fazuľa, hlúboviny. Preventívne opatrenia: dodržiavanie osevného postupu a používanie zdravého sadiva. Hnojenie dobre vyzretým maštaľným hnojom už na jeseň, včasné likvidovanie buriny a predkličovanie zemiakov, aby ste urýchlili ich vzchádzanie.
- Rakovina zemiakov: Zdroj infekcie môže byť pôda infikovaná hubou, ktorá sa prenáša na znečistenom pracovnom náradí alebo strojmi, prípadne aj infikované sadivo zemiakov. Preventívne opatrenia: základ je výsadba certifikovaného sadiva rezistentných odrôd zemiakov. Pomocou nich je tiež možné pôdu ozdraviť, avšak v takom prípade nesmie byť úroda použitá ako sadivo na budúce pestovanie.
- Zelenanie hľúz: Príčinou zelenania šupky a dužiny je svetlo. Hľuzy počas pestovania vyčnievali nad povrch pôdy alebo boli dlhodobo skladované v svetelne nevyhovujúcich podmienkach. Nazelenané zemiaky obsahujú viac glykoalkaloidov, napríklad solanínu, preto sú nevhodné na konzum, ale aj skrmovanie.
Hlavní škodcovia
- Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata): Je jedným z najvýznamnejších škodcov. Najväčšie škody spôsobujú larvy, ktoré sa živia listami. Na malých plochách je účinný ručný zber, pravidelná kontrola vajíčok a ničenie napadnutých listov. Pri pestovaní zemiakov rok čo rok po sebe na tom istom mieste sa zvyšuje riziko výskytu pásavky zemiakovej, ktorá na záhone prezimuje.
- Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú najmä hľuzy, v ktorých vytvárajú chodbičky. Mechanické obrábanie pôdy a dôkladné okopávanie môžu pomôcť.
Prečo zemiaky nanovo rastú alebo "vzdušné zemiaky"
Nedávno bola vo Vnútornom Mongolsku a Hebei objavená zvláštna udalosť, keď jednotlivé sadenice zemiakov pestovali zemiaky nad zemou. Úroda týchto nadzemných zemiakov je extrémne nízka. Tento jav nazývajú miestni farmári „zázrakom“, no v skutočnosti, ak pochopíte pravdu, zázraky neprekvapia. Tento jav tvorby hľúz na zemi je fyziologickou prekážkou, ku ktorej dochádza pri tvorbe zemiakových hľúz. Hovorí sa mu tiež "vzdušný zemiak".
Hlavným dôvodom "vzdušných zemiakov" spočíva v tom, že v období dynamického rastu rastlín je kmeňové tkanivo, ktoré transportuje živiny nadol, mechanicky poškodené alebo fyziologicky narušené v dôsledku infekcie patogénmi. Živiny sa potom nemôžu transportovať do podzemných hľúz a nemajú sa kde hromadiť. Následne sa v pazuchách listov nadzemných stoniek vytvoria vzdušné hľuzy bez jedlých hodnôt.
Tento jav má navyše určitý vzťah s rastom rastlín, klimatickými podmienkami, najmä vysokou teplotou, zhutňovaním pôdy a hustotou kultivácie.
Rast rastlín zemiakov a tvorba a rast hľúz sú komplementárne a protichodné. Vegetačné obdobie rastu stoniek a listov pred tvorbou hľúz je základom pre tvorbu úrody. Po vytvorení hľuzy je rýchlosť rastu týchto dvoch rastlín veľmi rýchla, kým rast stonky a listu nedosiahne vrchol. Rast stoniek a listov dosahuje vrchol v období kvitnutia, zatiaľ čo hľuzy stále rýchlo rastú. Keď stonky a listy prestanú rásť, živiny v hľuzách sa naďalej hromadia a výnos sa stále zvyšuje, až kým stonky a listy nezačnú vädnúť a hľuzy úplne dozrejú. Kultivačné techniky musia spĺňať nielen najvhodnejšie podmienky pre tvorbu a expanziu hľúz, ale musia zodpovedať aj potrebám rastu stoniek a listov.
Manažment výsadby na zabránenie "vzdušným zemiakom"
Pri riadení výsadby by sa mala venovať osobitná pozornosť rastu nadzemných stoniek. Ak je rast nadzemných stoniek slabý, ovplyvní to fotosyntézu a prísun živín pre rast hľúz. Ak stonky rastú príliš energicky na zemi, ovplyvní to aj rast hľúz. To farmári často nazývajú "sadenice", čo ovplyvní premenu vegetatívneho rastu zemiakov na reprodukčný. Spotreba fotosyntézy je väčšia ako akumulácia živín, čo vedie k tomu, že hľuzy nemôžu normálne rásť, čo má za následok zníženie výnosov. Živé stonky a listy sú navyše väčšinou jemné tkanivá, ktoré sa pri poľných operáciách ľahko zlomia. V dôsledku mechanického poškodenia sú indukované choroby a "vzdušné zemiaky" sú náchylné na výskyt.
Pri obhospodarovaní výsadby často upravujeme výšku nadzemných stoniek postrekom chemikálií na kontrolu rastu. Najlepší čas na kontrolu rastu je vtedy, keď bola nadzemná časť zemiakov práve zavretá a vidíte, ako rozkvitli jednotlivé puky. Príliš skoro, nadzemné stonky a listy ešte nedosiahli množstvo fotosyntézy potrebné pre vysoký výnos, a príliš neskoro nemôže hrať úlohu pri kontrole rastu.
Okrem udržania správnej výšky zemiakov by ste mali dosiahnuť aj nasledujúce 3 body:
- Hlboká orba: Tvorba a vývoj hľúz zemiakov vyžaduje hlbokú kyprú pôdu. Hlboká orba môže uvoľniť pôdu, mať dobrú priepustnosť, zlepšiť schopnosť pôdy uchovávať vodu a zadržiavať hnojivá a je priaznivá pre rozvoj koreňových systémov a tvorbu a rozvoj podzemných hľúz.
- Kultivácia pôdy: Skoré obrábanie pôdy v štádiu sadeníc (prvé obrábanie pôdy, keď je výška sadenice 15-20 cm) podporí včasnú tvorbu hľúz. Druhé obrábanie pôdy v štádiu pučania a kultivácia pôdy je ukončená pred uzavretím hrebeňa počas obdobia kvitnutia. Kultivujte pôdu čo najvyššie, aby ste vytvorili voľné pôdne prostredie a nižšiu teplotu pôdy pre rast a expanziu hľúz, čo môže znížiť "vzdušné zemiaky" a zabrániť tomu, aby boli hľuzy vystavené zeleni, čo ovplyvňuje komerčné vlastnosti.
- Ochrana pred chrastavitosťou: Chrastavitosť zemiakov je choroba rastlín, ktorá je spôsobená baktériou Streptomyces scabies. Pri infekcii táto baktéria vytvára na povrchu zemiakov charakteristické chrasty alebo vredy. Prevencia chrastavitosti zemiakov zahŕňa používanie zdravého sadbového materiálu, striedanie plodín (zemiaky by sa mali na rovnakom stanovisku pestovať raz za štyri roky), dodržiavanie vhodnej výsadbovej hĺbky, udržiavanie optimálneho pH pôdy a primerané zavlažovanie. Proti chrastavitosti je možné bojovať aj použitím kyslých hnojív (síran amónny, superfosfát).
Prirodzené organické hnojivo, ako je Hnojík (obsahujúce svlečky múčnych červov), môže mať repelentný účinok proti chorobám vďaka chitínu. Chitín je prírodný biopolymér, ktorý posilňuje rastliny podporou ich imunitného systému (indukovaná systémová rezistencia) a rastu prospešných mikroorganizmov v pôde. Zlepšuje tiež štruktúru pôdy. Hnojivo sa dá použiť ako sypké a zapraviť do pôdy, alebo ako roztok, ktorým môžete zemiaky zalievať alebo postriekať.
Deformácie zemiakov
Pri zemiakoch sú deformácie zapríčinené stresom, ktorý spôsobuje nevyrovnaný rast hľuzy. Príčinou môže byť nevyrovnaná vlhkosť pôdy - obdobia sucha striedajúce sa s výraznými zrážkami. Vtedy vznikajú výrastky, ktoré sú znakom takzvaného sekundárneho rastu. Sekundárny rast môže byť spôsobený aj nevhodnou chemickou ochranou, ktorá má na svedomí stres nadzemnej časti rastliny. Príčinou môže byť aj vysoká teplota, hustý spon alebo nevhodná pôda. V optimálnych podmienkach vám narastú zemiaky ako vojaci - jeden ako druhý.
Zber a skladovanie
Nesprávny termín zberu a manipulácia s hľuzami pri skladovaní môžu viesť k stratám.
Kedy zberať zemiaky?
Základným pravidlom je, že zemiaky by sa mali zbierať až po odkvitnutí. Do tej doby sú hľuzy príliš malé. Pri skorých odrodách je možné zbierať prvé hľuzy krátko po odkvitnutí, aj keď vňať je ešte zelená. Zrelosť sa dá overiť testom: ak sa šupka pri trení prstom nezošúcha, zemiaky sú pripravené na zber. Skoré zemiaky nie sú určené na dlhodobé uskladnenie.
Zemiaky určené na skladovanie potrebujú čas, aby ich šupka dozrela. Zberajte ich až dva týždne po uschnutí vňate, ideálne v suchom období. Pri zbere dávajte pozor na mechanické poškodenia hľúz. Zemiaky sa zbierajú po odkvitnutí, pretože dovtedy zber hľúz nemá význam - sú maličké. Zemiaky zbierame zboku. Pod rastlinou zakopnite zboku, nadvihnite hľuzu a vyberte ju. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
Doba zberu úrody podľa odrody:
- Veľmi skoré odrody: cca 90 - 100 dní od sadby.
- Skoré odrody: 100 - 110 dní.
- Stredne skoré odrody: 110 - 130 dní.
- Stredne neskoré zemiaky: 130 a viac dní.
Správne skladovanie
Zdravé a nepoškodené zemiaky sa najčastejšie uchovávajú v dobre vetraných pivniciach a v nízkych debničkách. Optimálna teplota počas skladovania sa pohybuje medzi 3 až 5 stupňami Celzia, maximálne do 7 stupňov. Vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať medzi 85 až 95 percentami. Zemiaky nemajú rady príliš vysoké teploty, svetlo alebo vlhkosť, pretože to môže viesť k hnilobe a klíčeniu. Skladujte ich v tme, aby sa zabránilo tvorbe toxického solanínu. Mechanicky poškodené hľuzy by sa mali ihneď spotrebovať, pretože nie sú vhodné na skladovanie a rýchlo podliehajú hnilobe. Zelené a nahnité hľuzy sa neskladujú.
Alternatívne metódy pestovania
Pestovanie zemiakov v nádobách alebo v slame, sene či opadanom lístí sú alternatívne spôsoby, ktoré môžu priniesť výhody, najmä pokiaľ ide o kontrolu nad kvalitou pôdy, vlhkosťou a jednoduchšie predchádzanie škodcom. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zabezpečiť dostatočne veľkú nádobu (ideálne aspoň 60 cm hlbokú) s drenážnymi otvormi a pravidelne dosypávať substrát. Týmto spôsobom sa podporuje tvorba hľúz a zabráni sa ich zelenaniu. Pestovanie v pneumatikách umožňuje postupné pridávanie zeminy a podporuje tvorbu hľúz po celej dĺžke stonky. Sadenie zemiakov do slamy môže byť zaujímavý nápad a určite stojí za vyskúšanie.
Pestovanie zemiakov koncom leta
Mnohí si myslia, že sadiť zemiaky koncom leta je bláznovstvo, no vôbec to tak nie je. Takto sa sadí každý rok, približne v polovici augusta, a vždy býva bohatá úroda. Koncom októbra sa zberajú krásne zdravé zemiaky. A ešte jeden dôvod, prečo sadiť zemiaky koncom leta - budete mať omnoho menší problém so škodcami. Takéto pestovanie je naozaj celkom bez starostí, len zasadíte a poznačíte v kalendári čas 60 dní! Základom je vybrať odrodu zemiakov, ktorá je veľmi skorá, skorá alebo stredne skorá. Takto máte istotu, že zemiaky môžete zberať 2x do roka.
Odrody vhodné na výsadbu koncom leta:
| Odroda | Varný typ | Charakteristika | Špeciálne vlastnosti |
|---|---|---|---|
| Adora | N/A | Výborná chuť, nenáročná na pestovanie | Niekedy nekvitne, zber po 60 dňoch |
| Carrera | AB | Veľké oválne hľuzy, žltá šupka a dužina | Sadiť hlbšie (3-4 cm) |
| Monika | B | Skorá odroda, pevná konzistencia po uvarení | Nehnedne po uvarení |
| Victoria | Agria | Vyrovnané hľuzy, žltá šupka a dužina | Odolná voči rakovine zemiaka a háďatku, dobre sa skladuje |
| Talentine | Šalátová | Luxusná šalátová odroda | Dlhá doba dormancie, sadivo pripraviť pred výsadbou |
Prečo zemiaky nekvitnú?
Hoci kvety nie sú priamo spojené s produkciou hľúz, ich absencia môže signalizovať určité problémy v raste a vývoji rastliny. Kvitnutie signalizuje, že rastlina má dostatok energie a živín na reprodukciu. Ak zemiaky nekvitnú, môže to znamenať, že rastlina trpí stresom, nedostatkom živín alebo inými problémami, ktoré ovplyvňujú jej schopnosť rásť a produkovať hľuzy.
Príčiny, prečo zemiaky nekvitnú
- Odroda zemiakov: Niektoré odrody zemiakov jednoducho nekvitnú, alebo kvitnú veľmi zriedka. Napríklad, odroda Adora je známa tým, že niekedy ani len nekvitne, no napriek tomu prináša bohatú úrodu. Ak pestujete odrodu, ktorá prirodzene nekvitne, nemusíte sa obávať.
- Nedostatok svetla: Zemiaky potrebujú dostatok slnečného svetla na rast a kvitnutie. Ak sú rastliny vysadené v tieni, alebo sú tienené inými rastlinami, nemusia kvitnúť.
- Nadmerné hnojenie dusíkom: Dusík je dôležitý pre rast listov a stoniek, ale nadmerné množstvo dusíka môže potlačiť kvitnutie. Rastlina sa potom zameriava na rast vegetatívnych častí namiesto kvetov.
- Stresové podmienky: Stresové podmienky, ako sú sucho, horúčava, alebo nedostatok živín, môžu zabrániť kvitnutiu. Rastlina sa potom zameriava na prežitie namiesto reprodukcie.
- Nesprávna hĺbka výsadby: Ak sú cibule zemiakov vysadené príliš hlboko, môžu mať problém s kvitnutím. Optimálna hĺbka výsadby je dôležitá pre správny vývoj rastliny.
- Zhnité cibule: Cibule zemiakov môžu zhnil z nadmernej zimnej vlhkosti alebo závlahy. Ak máte príliš ťažkú ílovitú pôdu, vytvorte cibuliam drenáž. Dno jamy vysypte štrkom.
- Škodcovia: Cibule už nie sú, zožrali ich myši a iné hlodavce.
Riešenia pre podporu kvitnutia zemiakov
- Výber správnej odrody: Ak vám záleží na kvitnutí, vyberte si odrodu zemiakov, ktorá je známa tým, že kvitne pravidelne.
- Zabezpečenie dostatku svetla: Zemiaky by mali byť vysadené na slnečnom mieste, kde majú aspoň 6-8 hodín slnečného svetla denne. Ak nemáte slnečné miesto, môžete použiť umelé osvetlenie.
- Vyvážené hnojenie: Používajte hnojivo s vyváženým pomerom dusíka, fosforu a draslíka. Vyhnite sa hnojivám s vysokým obsahom dusíka. Prechod na výživu s vyšším podielom fosforu (napr. NPK s pomerom 5-15-10) stimuluje tvorbu kvetných pukov. Na doplnenie horčíka v ekologickej podobe výborne poslúži epsomská soľ - síran horečnatý (MgSO₄).
- Zabezpečenie optimálnych podmienok: Zemiaky potrebujú dostatok vody a živín na rast. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie premočenú, a pravidelne hnojte.
- Správna hĺbka výsadby: Cibule zemiakov by mali byť vysadené v správnej hĺbke, aby mali dostatok priestoru na rast a kvitnutie.
tags: #preco #zemiaky #nanovo #rasu