Literárne časopisy zohrávajú kľúčovú úlohu pri utváraní dejín literatúry a poskytujú platformu pre nové talenty, kritickú reflexiu a polemiku. Na Slovensku boli takýmito dôležitými periodikami okrem iných aj Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Romboid a Dotyky. Každý z nich mal svoju špecifickú úlohu a prispel k rozvoju slovenskej literárnej scény.
Mladá tvorba: Inkubátor nezávislého myslenia
Časopis Mladá tvorba bol viac než len mesačník pre literatúru, umenie, život. Najmä za šéfredaktorstva Petra Hrivnáka a Jána Buzássyho sa stala naozajstnou generačnou stanicou nezávislého myslenia a cítenia. Trochu nešikovný rozmer zrezanej A4 sa dal ľahko spoznať medzi ostatnými normalizovanými formátmi časopisov. Rozsah bol 64 strán, grafická úprava invenčná, pestrá a zároveň jednotiaca. Samozrejme, privilegované miesto mala literatúra, verše mladých básnikov, poviedky, umelecké reportáže, preklady, recenzie i hlbšie štúdie, ale aj mystifikácie, poznámky na okraj, citáty, rozhovory, portréty osobností. A potom články o výtvarných či hudobných avantgardách. Roku 1969 vychádzala v rámci MT 8-stranová vložená príloha Infarkt, v ktorej bujnel čiernohumorný svetonázor Lasicu-Satinského, bratov Popovičovcov, Vlada Bednára a iných.
Mladá tvorba nebola len zberným miestom mladých talentov, ktorí tu našli predprípravu pred knižným publikovaním alebo kritickou tribúnou, kde by sa navzájom potľapkávali kamaráti za svoje výkony. Fungovala v nej generačná reflexia, náročná na seba i na objekty svojho záujmu. Plodivo sa vzmáhala aj polemika, žáner, ktorý dnes takmer vymizol z kultúrnych rubrík a periodík. Ku koncu päťdesiatych rokov sa stal časopis platformou Trnavskej skupiny okolo Ľubomíra Feldeka, koncom šesťdesiatych rokov sa v ňom zabývali Osamelí bežci. Dôležitou bola však aj polemická iniciatíva Štefana Moravčíka príznačne nazvaná O veľkom veršovanom mamutovi, kde na jednej strane stáli rozkročení a rozhorčení Moravčík a Peteraj a na strane druhej Ján Štrasser, Ivan Štrpka a ďalší, často rôznorodí autori. Z odstupu času musí čitateľ obdivovať nielen noblesu, ale aj vnútornú angažovanosť a autenticitu zúčastnených osobností.
Z Mladej tvorby sa po jej zákaze stala legenda a trauma. Neexistenciu časopisu pre mladých autorov sa pokúsili až po rokoch saturovať Dotyky, obávam sa však, že dávnu charizmu sa im už nepodarilo vrátiť.
Romboid: Platforma pre teóriu a kritiku
Časopis Romboid, ktorý trpel v niektorých rokoch teoretickou preťaženosťou, sa prinajmenšom trinásť rokov formuje ako inšpiratívny časopis, ktorý prekračuje hranice literatúry a zachytáva myslenie o kultúre i multikultúrnych presahoch.
Slovenské pohľady a Romboid bývali v zlatých časoch svojej slávy tak trochu rivalmi. Pohľady sa brali ako generátor umeleckých textov, poézie a prózy, zatiaľ čo v Romboide dominovala vysoká teória, štúdie, ale aj recenzie. Romboid je časopis pre literatúru a umeleckú komunikáciu. Vydáva ho Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska s finančnou podporou z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. V súčasnosti vychádza desaťkrát ročne. Časopis vznikol v roku 1966, pomenovaný je podľa básnickej zbierky Romboid Laca Novomeského. Založili ho Miroslav Válek a Stanislav Šmatlák. V druhej polovici 70. rokov sa realizovali v časopise kritici ako Valér Mikula a Peter Zajac. Ako redaktori časopisu pôsobili významní spisovatelia, ako napríklad Pavel Vilikovský, Mila Haugová a Ivan Štrpka. V rokoch 2010 až 2015 časopis viedol Radoslav Passia, v rokoch 2016 až 2017 bola šéfredaktorkou Stanislava Reparová, po nej Jaroslav Vlnka a do roku 2023 Igor Hochel, ktorého ako 13. šéfredaktor v poradí strieda Matej Rumanovský.
Matej Rumanovský a nový "refresh" Romboidu
Trinástym šéfredaktorom slovenského literárneho časopisu Romboid, ktorý v roku 1966 založili Miroslav Válek a Stanislav Šmatlák a viedli ho osobnosti ako Pavel Vilikovský či Ivan Štrpka, sa stal nedávno Matej Rumanovský. Redakčný tandem dopĺňa spisovateľka Vanda Rozenbergová. Sľubujú kompletný „refresh” po obsahovej i formálnej stránke. Romboid tak možno chápať ako celkom logické vyústenie a prepojenie toho, čo má Matej Rumanovský rád, čomu sa venuje a do čoho chce a je ochotný vkladať energiu. Vanda Rozenbergová je plnohodnotnou redaktorkou, čo znamená, že sa podieľa na formovaní ďalších čísel, prináša témy, príspevky, nových prispievateľov.
Redakcia Romboidu pracuje s množstvom nových prispievateľov a čoskoro predstaví novú vizuálnu identitu tlačenej verzie. O novú vizuálnu identitu sa od ďalšieho dvojčísla (5-6) postará košický dizajnér a pedagóg Samuel Čarnoký. Jeho práca hovorí za všetko, získal Národnú cenu za dizajn (dvakrát) aj cenu Bibiany Najkrajšie knihy Slovenska.
Prvé dvojčíslo (3-4), ktoré vyšlo začiatkom mája, je ešte výsledkom spolupráce Mateja Rumanovského s Igorom Hochelom, teda ho možno aj vnímať ako medzičlánok medzi starým a novým fungovaním. Už v tomto dvojčísle sa nachádza napríklad rozhovor Ivany Zacharovej s Janou Bodnárovou, autorský stĺpček Laca Keratu, príspevok z Ukrajiny od Zuzany Cascino či preklady ukážok z kníh nórskych autoriek, ktoré sa tento rok zúčastnia Mesiaca autorského čítania.
Romboid má svoju históriu, svoje zameranie, a to skrátka nemôžeme ignorovať. „Jadro“ časopisu teda zostáva rovnaké a z neho sa vychádza pri formovaní nového obsahu, ktorý sa rozširuje do strán. Rubrika „Čo sme písali pred (cca) 50. rokmi“ zostáva. Nie však z nejakej nostalgie či povinnosti, ale skôr aby sme cez tieto texty mohli poukázať na dobu v akej sme žili, čo sme písali, na čo sme sa zameriavali. Obzvlášť prínosné to môže byť pre mladšiu generáciu, ktorá nič z toho nemohla zažiť a nepozná. A možno nám všetkým to pomôže zas o trochu lepšie pochopiť dnešok.
Financovanie a výzvy
Tento rok bude, zdá sa, pre niekoľko slovenských literárnych časopisov náročný, a je otázne, či vôbec prežijú. Fond na podporu umenia (FPU) totiž neschválil dotácie pre Literárny týždenník, Romboid ani Dotyky. Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) žiadala na podporu časopisu Romboid o literatúre, umení a literárnej vede dotáciu vo výške 52 480 eur. Odborná komisia odporúčala žiadosť nepodporiť z dôvodu pretrvávajúcej nestability vydavateľa a absencie pozitívnej vízie udržateľného rozvoja a prevádzky časopisu.
Matej Rumanovský spustil crowdfundingovú kampaň s dvojakým zámerom - jeden bol, prirodzene, crowdfunding, pretože ako väčšina kultúrnych projektov je i Romboid finančne podhodnotený, a to nehovoriac o tom, že rozšírili redakciu, robia na novej vizuálnej identite, plánujú sériu podujatí po Slovensku, prevádzkujú nový web, pripravujú ďalšie promo, aby sa časopis dostal zas viac do povedomia. To všetko však niečo stojí a potrebujú s tým pomôcť. Z tohto hľadiska ide kampaň pomerne pomaly, no iný priebeh sa neočakával. Druhotný zámer kampane je predstavenie a medializácia plánovaných zmien. Tieto reakcie sú naozaj veľmi pozitívne a úprimne si ich váži. Práve preto si myslí, že aj napriek pomalému tempu crowdfundingu napokon vyzbierajú aspoň nevyhnutné minimum.
Dotyky: Časopis pre mladú literatúru
Časopis Dotyky začal vychádzať ako samostatný časopis v roku 1989, dovtedy bol súčasťou časopisu Romboid ako príloha pre mladú literatúru od roku 1986. Časopis sa od svojho vzniku sústredí na mladých autorov, nielen spisovateľov, ale i výtvarných umelcov, ktorí majú možnosť predstaviť svoju tvorbu na jeho stránkach. Práve to je výhoda časopisu Dotyky - že ponúka priestor mladému umeniu všeobecne, nielen literatúre. V doterajších číslach sa publikuje autorská tvorba mladých spisovateľov, poetov, ale predstavuje sa i tvorba mladých výtvarníkov.
Ďalším neúspešným kandidátom na grant bol časopis Dotyky, ktorý je určený predovšetkým mladým začínajúcim spisovateľom a umelcom. Žiadosť na dotáciu vo výške 42 925 eur podala konateľka spoločnosti BREFIT-e, s.r.o. Odborná komisia odporúča žiadosť nepodporiť a konštatuje dlhodobo nedostatočnú úroveň obsahovej a grafickej stránky časopisu, nekompatibilnú s veľmi náročnou skupinou mladých recipientov, ako aj neschopnosť časopisu plniť koordinačnú a integrujúcu funkciu mladej literatúry, ktorú v ostatnom období prevzali iné subjekty pôsobiace v oblasti kultúry. Zároveň platí, že mladá literatúra, t. j. „Ide o jediné celoštátne printové periodikum, ktoré sa dlhodobo venuje prezentácii tvorby mladých začínajúcich autorov,“ vysvetľuje Brendza. Neposkytnutie dotácie je pre časopis likvidačné a v súčasnosti nevie povedať, či Dotyky prežijú. Šéfredaktor časopisu ďalej upozorňuje na možný konflikt záujmov. „Rozhodnutie FPU je aj v ostrom kontraste, ak nie v priamom konflikte záujmov člena komisie FPU pre časopisy Radoslava Passiu, ktorý bol prednedávnom šéfredaktorom časopisu Romboid.“
Život a dielo Júliusa Balca
Július Balco, JUDr., slovenský spisovateľ, prozaik, scenárista, autor literatúry pre deti, redaktor, pôvodným povolaním právnik, sa narodil 28. februára 1948 v robotníckej rodine v Cíferi, kde aj vyrastal, kým sa s rodičmi nepresťahoval do Pezinka. S manželkou JUDr. Kamilou Balcovou, rod. Základnú školu vychodil v Cíferi. Strednú školu navštevoval v Pezinku, kde aj maturoval (1966). Po absolvovaní základnej vojenskej službe pracoval ako právnik na Ministerstve lesného a vodného hospodárstva (1972 - 1973).
Potom sa už profesionálne venoval práci v oblasti literatúry a kultúry. Bol redaktorom Romboidu - časopisu pre literatúru a umeleckú komunikáciu (1973 - 1996). Bol redaktorom a šéfredaktorom štvrťročníka Literika (1997 - 1999), ktorý vydávalo Národné literárne centrum, premenované na Literárne informačné centrum (roku 1998). Po zrušení Literiky pracoval v Národnom osvetovom centre v redakcii časopisu pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti Národná osveta (2000 - 2010) ako redaktor prílohy Tradícia a súčasnosť, štvrťročníka pre tradičnú ľudovú kultúru. Od roku 2011 bol na dôchodku. Bol členom redakčnej rady časopisu Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život, členom komisie Literárneho fondu pre pôvodnú literatúru a opakovane aj porotcom súťaže Literárna Senice Laca Novomestského. Zomrel 9. decembra.
Literárne sa začal prejavovať počas vysokoškolského štúdia, poviedky publikoval v Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch, Romboide, rozhlase a literárnych prílohách týždenníkov a denníkov. Debutoval komorne ladenou novelou Voskovožlté jablko (1976), v nej sa netradičným spôsobom dotkol vojnovej tematiky, keď hlavným problémom je morálny konflikt hlavného hrdinu medzi občianskou povinnosťou a láskou k synovi, zodpovednosťou za jeho život. V širšie koncipovanej baladickej próze Husle s labutím krkom (1979) tematicky spracoval príbeh niekoľko tragicky sa odvíjajúcich osudov rómskych hudobníkov - ich bytostný vzťah k hudbe, túžbu po slobodnom živote, náruživosť lásky, nepokoj, ktorý ženie jej predstaviteľov z miesta na miesto. Kniha Ležoviská (1986) obsahuje sedem poviedok s príbehmi zo súčasnosti, ale i nedávnej minulosti, v nich stvárnil pestrú paletu typov a charakterov súčasníkov a ich vnútorný pocitový svet. V novele Cestujúci tam a späť (1988) vychádza z intelektuálneho prostredia, láska, smrť, agresivita, túžby a snové vízie, morálne a životné hodnoty tvoria základnú osnovu novely, ľúbostný príbeh redaktora, v ktorom sa reálny dej preplieta so spomienkami a reminiscenciami na minulosť. Kniha Diablova trofej (2006), zahŕňajúca 14 poviedok, sa stala knihou roka 2006 v ankete týždenníka Knižné revue.
Popri próze sa venoval aj tvorbe pre deti. Inšpirovaný zážitkami z pobytov a návštev starej hájovne v liptovských horách napísal knihy Strigôňove Vianoce (1991), Strigôňove prázdniny (1994), Strigôňov rok (1999) a Strigôňov školský rok (2007). Podľa prvých dvoch kníh napísal televízne scenáre animovaných rozprávok.
Ďalšie literárne časopisy a ich výzvy
Z radu literárnych časopisov nemožno vynechať Revue svetovej literatúry, ktorá mapuje dianie v zahraničných literatúrach. Od päťdesiatych rokov sa stala dodávateľom nových mien, ale aj nových tém a formálnych výbojov. Spolu s českou Světovkou k nám prenikali najprv existencialisti, potom nový román, beatnici, magický realizmus, ale pripomínali sa aj surrealisti, dadaisti a vôbec svetové avantgardy. V šesťdesiatych rokoch sa podarilo splynutie komerčnosti a kvality a napodiv sa ukázalo, že ani svetové bestsellery nemusia byť nutne brakom a že aj poézia či esejistika môže byť komunikatívnym čitateľským zážitkom. Časopis poskytoval aj spoľahlivú orientáciu vo výtvarnom umení, svetovej karikatúre či fotografii. So cťou sa usiluje na túto svoju tradíciu nadviazať aj v súčasnom období.
Po Novembri sa prihlásilo k životu niekoľko nových literárnych a kultúrnych časopisov, z ktorých najsilnejšiu tradíciu mal Fragment, ktorý vznikol po zlúčení s časopisom K a spočiatku vychádzal ako Fragment-K. Toto dietko disentu, odchované na tvrdej strave samizdatu, nezvyknuté na rozmaznávanie štátnou podporou, si hľadá spôsob prežitia dodnes. Dnes je Fragment skôr almanachom, ktorého riedka periodicita nie je ideálna pre literárny časopis. Na druhej strane to núti redakciu, aby vyhľadávala dlhodobé témy a vyhla sa tak krátkodychej publicistike. Podobné almanachy, ktoré mali rovnako vysoké ambície (napríklad Tichá voda Erika Grocha) rovnakú životaschopnosť neprejavili.
K časopisom, ktoré akosi ešte stále nemôžu nájsť svojho čitateľa, svoju názorovú platformu a hádam ani stabilný okruh autorov, patrí RAK. Možno sa v ére internetových zinov naozaj vytráca atmosféra, ktorá žičila rozvoju časopisov. Možno sa naozaj dnes, keď si každý môže vydať alebo nablogovať svoju tvorbu bez uzávierok a dlhého čakania, keď sa ľudia nezoskupujú do literárnych skupín a platforiem, pretože je každý sám, sa naozaj už skončila éra časopisov. A predsa majú literárne časopisy pre zdravý a organický literárny vývoj svoju nezastupiteľnú úlohu. Stávajú sa inkubátorom, v ktorom sa zjavujú nové mená. Toto predknižné publikovanie, pri ktorom si autor overí svoju silu, ale aj predbežné reakcie čitateľov či kritiky, dnes mnohým rýchlopublikujúcim samorastom chýba. Nezastupiteľnú úlohu pri kultúrnej hygiene literatúry hrá literárna kritika a publicistika, ktorú tie dve strany kultúry v dvoch mienkotvorných denníkoch na Slovensku naozaj nemôžu suplovať.
tags: #priloha #romboidu #dotyky