Európska únia (EÚ) dlhodobo uplatňuje systém spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, ktorý zastrešuje rôzne sektory, vrátane cukru a mlieka. Tento systém zahŕňa aj nástroje ako produkčné kvóty, ktoré priamo ovplyvňujú výrobu a ceny týchto komodít. Cieľom tohto článku je analyzovať dopady produkčných kvót na trh s cukrom a mliekom, s osobitným zameraním na situáciu na Slovensku.
Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov v EÚ
EÚ zaviedla spoločné pravidlá v oblasti poľnohospodárskych trhov, pričom pre niektoré sektory určuje právny rámec spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov. Tento mechanizmus zohľadňuje špecifické potreby jednotlivých sektorov a ich vzájomnú závislosť. V prípade ohrozenia trhov môže EÚ prijať výnimočné opatrenia na podporu.
V minulosti sa na cukor a mlieko vzťahovali vnútroštátne výrobné kvóty, ktoré členské štáty rozdeľovali medzi výrobné podniky. Nariadenia upravovali prenos kvót medzi podnikmi a správu nadbytočnej výroby. Na dovoz niektorých výrobkov sa vzťahujú clá podľa Spoločného colného sadzobníka a osobitné ustanovenia, napríklad pre zmesi obilnín alebo ryže. Komisia môže stanoviť dovozné colné kvóty, obmedzujúce množstvo tovaru, ktorý môže byť dovezený so zníženým clom. Vývoz niektorých výrobkov môže podliehať vývozným náhradám, ktoré kompenzujú rozdiel medzi svetovými a EÚ cenami.
V poľnohospodárskych sektoroch sa uplatňuje európske právo hospodárskej súťaže s určitými výnimkami, ktoré Komisia toleruje. Rovnako sa uplatňuje európsky režim štátnej pomoci.
Mliečny sektor v EÚ
Európska únia je významným výrobcom mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sú začlenené do spoločnej organizácie trhu (SOT). Mlieko sa produkuje vo všetkých krajinách EÚ a jeho produkcia predstavuje významný podiel na hodnote poľnohospodárskej produkcie EÚ. Celková produkcia mlieka v EÚ sa odhaduje na približne 155 miliónov ton ročne. Hlavnými výrobcami sú Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Holandsko, Taliansko a Írsko, ktoré spoločne predstavujú viac než 70 % produkcie EÚ.
V posledných rokoch sa počet dojníc v EÚ zmenšuje, keďže sa zlepšuje dojivosť na kravu. V roku 2023 bolo v EÚ 20 miliónov dojníc s priemernou dojivosťou 7 800 kg mlieka na kravu. Veľkosť poľnohospodárskych podnikov a počet dojníc sa výrazne líšia a to isté platí aj pre mieru ich produkcie. Keďže sa sektor mlieka a mliečnych výrobkov rozvíja v celej EÚ, rozdiely v dojivosti a iných technických faktoroch sa znižujú. Menej rozvinutí výrobcovia mlieka rýchlo dobiehajú výrobcov, ktorí už výrobu reštrukturalizovali a modernizovali.
Trhová intervencia v mliečnom sektore
Na ochranu sektora mlieka a mliečnych výrobkov sa v období zvýšeného narušenia trhu využíva rad mechanizmov. Trhová intervencia v podobe verejnej intervencie a pomoci na súkromné skladovanie poskytuje záchrannú sieť pre prípad vážnej nerovnováhy na trhu.
Verejná intervencia
Pri verejnej intervencii orgány verejnej moci nakúpia tovar a uskladňujú ho tak dlho, ako je potrebné, kým podmienky na trhu umožnia opätovné uvedenie tovaru na trh. V rámci sektora mlieka a mliečnych výrobkov sa verejná intervencia môže vykonať v prípade masla a prášku z odtučneného mlieka.
Súkromné subjekty môžu každoročne od 1. februára do 30. septembra ponúknuť na výkup pri pevnej sadzbe maximálne 109 000 ton prášku z odtučneného mlieka a 50 000 ton masla, ktoré spĺňajú osobitné požiadavky na kvalitu. Po dosiahnutí týchto objemov pokračuje trhová intervencia až do konca obdobia intervencie vo forme verejnej súťaže. Verejné intervenčné zásoby sa opätovne predávajú na trhu postupom zadávania verejnej zákazky, ktorý otvára Európska komisia. Platobné agentúry krajín EÚ sú zodpovedné za riadenie a zabezpečenie kontrol operácií týkajúcich sa intervenčných opatrení v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.
Pomoc na súkromné skladovanie
Pomoc na súkromné skladovanie je ďalší mechanizmus, ktorým EÚ chráni sektor mlieka a mliečnych výrobkov pred narušením trhu. V rámci sektora mlieka a mliečnych výrobkov sa môže táto podpora poskytnúť v prípade masla, prášku z odtučneného mlieka a syrov s chráneným označením pôvodu (CHOP) alebo s chráneným zemepisným označením (CHZO).
Pomoc je určená na podporu časti nákladov na skladovanie, pričom sa výrobky dočasne stiahnu z trhu. Pomoc na súkromné skladovanie sa nezavádza automaticky (na rozdiel od verejnej intervencie) a vyžaduje si prijatie nariadenia Komisie. Zo schém pomoci na súkromné skladovanie masla a prášku z odtučneného mlieka sa zvyčajne financujú náklady na skladovanie počas obdobia minimálne 90 dní a maximálne 210 dní (podľa vymedzenia v nariadení Komisie, ktorým sa schéma zavádza). Pomoc zvyčajne obsahuje pevnú sadzbu na tonu a dennú sumu na tonu.
Obchod s mliečnymi výrobkami s krajinami mimo EÚ
EÚ je významným vývozcom mliečnych výrobkov a najväčším vývozcom syrov a prášku z odtučneného mlieka na svete. Vývoz mliečnych výrobkov podľa určitých kvót, ktoré zaviedli krajiny mimo EÚ, podlieha vývoznej licencii. Okrem toho sa na vstup mliečnych výrobkov do EÚ uplatňuje dovozný režim. Na preferenčný dovoz sa uplatňujú dovozné licencie a vo všeobecnosti dovozné clá (kvóty).
Počítanie nákladov - Extra - Mliečne kvóty EÚ sa vyčerpávajú
Zrušenie mliečnych kvót a ich dopady
Podobne ako v prípade cukru, aj v sektore mlieka EÚ v minulosti uplatňovala systém produkčných kvót. Cieľom bolo obmedziť nadprodukciu a stabilizovať ceny. Zrušenie mliečnych kvót v roku 2015 malo za následok zvýšenie produkcie mlieka v niektorých krajinách, čo viedlo k poklesu cien. Loňské zrušení letitých kvót na výrobu mléka v EU v kombinaci s embargem na vývoz do Ruska loni způsobilo chaos nejen na českém trhu, prudký pokles výkupních cen a ztráty producentů.
Mliečna kríza a reakcia Slovenska
Slovensko, podobne ako iné krajiny EÚ, zaznamenalo po zrušení mliečnych kvót mliečnu krízu. Pokles cien mlieka ohrozil rentabilitu chovu dojníc a viedol k znižovaniu stavov dobytka. EÚ vyčlenila 450 miliónov eur pre celú EÚ na riešenie dopadu embarga na pokles cien mlieka a bravčového mäsa.
Dopady zrušenia cukrových kvót
Európska únia zrušila výrobné kvóty na cukor 30. septembra 2017. Toto rozhodnutie malo zásadný vplyv na trh s cukrom, keďže krajiny EÚ mohli od tohto dátumu produkovať toľko cukru, koľko potrebovali. Analytici očakávali zvýšenie konkurencie medzi producentmi cukru a pestovateľmi cukrovej repy, ako aj zvýšenie výroby cukru v krajinách EÚ, vrátane Slovenska. Zrušenie kvót tiež znamenalo zníženie administratívnej záťaže pre producentov.
„Zrušení kvót bude pro výrobce znamenat svobodu prodeje jak v Česku a na trzích EU doposud regulovaných kvótami, tak také vývozu do třetích zemí,“ uviedol mluvčí největšího tuzemského producenta Tereos TTD provozující dva ze sedmi zdejších cukrovarů Jakub Hradiský. Zrušení kvót a vývozních licencí podle něj otevírá pro české výrobce trh s více než sedmdesáti miliony zákazníků. Výroba oproti spotřebě by tak měla po zrušení kvót stoupnout v celé Evropě, podle odhadu firmy o dva až čtyři miliony tun ročně. Loni se přitom v EU vyrobilo 24 milionu tun bílého cukru. „Lze očekávat výrazný tlak na ceny cukru a její sbližování se světovou cenou. Ceny cukru budou také volatilnější než doposud,“ dodal Hradiský.
I podle Agrární komory jsou tuzemští producenti ve srovnání s celým evropským trhem plně konkurenceschopní. Cukrovarnický průmysl je podle mluvčí komory Dany Večeřové po restrukturalizaci stabilizovaný a stát pěstování cukrové řepy alespoň v nějaké míře podporuje. Výhodou je i to, že tuzemské cukrovary nevyrábějí jen cukr, ale i další výrobky jako pitný líh, krmiva či hnojiva.
Česko je navyše na rozdiel od bravčového či mlieka vo výrobe cukru sebestačné, a zostane tak preexportnou krajinou. Podľa priemeru produkcie za posledné tri roky je Česko na siedmom mieste v EÚ a vyrobí sa tu viac cukru napríklad ako v Španielsku, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku alebo na Slovensku.
„Všechny tyto faktory svědčí o tom, že čeští pěstitelé a zpracovatelé cukrovky jsou na příchod liberálního prostředí připraveni lépe, než tomu bylo u mléka. Zavedení kvót si v roce 1968 vynutila Světová obchodní organizace (WTO). Požadovala, aby vyspělá Evropa nebránila v obchodu méně rozvinutým státům.“ Nyní chce WTO liberální zemědělství.
Cukrovary sa na voľný trh dlho pripravovali, investovali a navýšili výrobu. A to aj napriek tomu, že spotreba cukru v Európe dlhodobo klesá. „Máme potenciál vyvážet do států na východ nebo jih od nás, kde máme historické vazby,“ myslí si český ministr zemědělství Marian Jurečka. Tuzemským cukrovarníkům podľa neho nahráva aj celosvetovo rastúca populácia a s ňou požiadavky na vyššiu životnú úroveň.
Voľný trh spoločne s väčším množstvom cukru ovplyvní cenu, ktorá už tak posledné dva roky v Európe a vo svete klesá. Ďalšie zníženie cien je podľa ľudí z oboru isté. Či sa však klesajúce ceny prejavia aj v domácnostiach, už tak jasné nie je. Situácia je teraz výhodná pre odberateľov, ktorí cukor používajú pre ďalšiu výrobu.
Hoci zrušenie kvót viedlo k poklesu cien cukru, nevylučuje sa opakovanie situácie s mliekom, kde po zrušení kvót a následnom znížení výrobných kapacít došlo k nedostatku a rastu cien. Podľa Jarmily Halgašovej z Potravinárskej komory Slovenska, predpovedať cenu cukru je ťažké a závisí od vývoja na svetových trhoch. Sadovská pripúšťa, že napriek prebytku cukru na trhu, v budúcnosti môže byť opäť drahší, podobne ako to bolo pri mlieku. To spôsobilo neskôr nedostatok ponuky mlieka a tým aj jeho rast cien.
Scenáre vývoja po zrušení kvót na cukor
Štúdia vypracovaná pre Európsky parlament analyzovala možnosti budúcej politiky EÚ v oblasti cukru po zrušení kvót. Odvetvie výroby cukru je strategickou súčasťou potravinárskeho sektora EÚ s ekonomickým, environmentálnym a sociálnym významom. Trh s cukrom bol jedným z najregulovanejších trhov v EÚ a trhové obmedzenia silne ovplyvňovali trhové sily.
Zrušenie kvót na výrobu cukru a izoglukózy a minimálnej nákupnej ceny cukrovej repy spôsobilo významné zmeny v podmienkach na trhu, ovplyvnilo výrobu, distribúciu, konkurenciu medzi výrobcami, riziko konkurencie náhradných produktov, vstup nových hráčov a vyjednávaciu silu pestovateľov.
Silnejšie prepojenie so svetovým trhom
Odstránenie kvót na výrobu cukru znamená väčšie možnosti pre zásobovanie vnútorného trhu. Ostatné nástroje regulácie trhu, hlavne v oblasti medzinárodného obchodu, zostali nezmenené. Na základe súčasných obchodných dohôd môžu rozvojové krajiny vyvážať cukor do EÚ za zvýhodnených podmienok. Odstránenie výrobných kvót a nezmenené obmedzenie zahraničného obchodu znamená, že zahraničný obchod bude mať významnejšiu úlohu pri udržiavaní rovnováhy na trhu EÚ.
Svetový trh s cukrom v dlhodobom horizonte vykazuje stredný rast, určený rastúcim dopytom. Svetový dopyt bude rásť približne o 2 percentá ročne, ovplyvnený rastúcou populáciou a zmenenými spotrebiteľskými návykmi v rozvojových krajinách. Rastúci dopyt bude stimulátorom produkcie surového trstinového cukru v mnohých regiónoch, hlavne v Južnej Amerike. Rastúci svetový dopyt vytvára príležitosť pre sektor cukru v Európe. Svetové ceny cukru sú veľmi kolísavé a cyklus obchodu trvá približne 5 rokov. Ceny cukru sú určované situáciou v zásobách a dopyte a korelujú s cenami ropy. Monitorovanie týchto trendov a schopnosť interpretovať a využiť tieto informácie je dôležitým prvkom regulácie trhu.
Štúdia prezentuje tri scenáre vývoja situácie v zásobovaní a dopyte v EÚ v závislosti na ekonomickej situácii a úrovne cien na svetovom trhu s cukrom. Zahŕňa to tiež úroveň cien palív, ktoré určia spotrebu cukrovej repy na výrobu bioetanolu.
- Prvý scenár predpokladá, že sa svetové ceny bieleho cukru v dlhodobom výhľade udržia na súčasnej úrovni (350 Eur/t). V podmienkach relatívne nízkych cien bude vyžadovaná reštrukturalizácia európskeho sektoru cukru. Zníži sa plocha pestovania cukrovej repy a tento pokles bude kompenzovaný zvýšením hektárových úrod. Znížená spotreba cukrovej repy na výrobu bioetanolu spôsobí mierne zvýšenie výroby cukru (do 17 miliónov ton). Vzhľadom k poklesu dopytu na vnútornom trhu (na 17,1 milióna ton) by nastalo zníženie dovozu a zvýšenie vývozu. Sebestačnosť na trhu EÚ by sa zlepšila. Ceny cukru by sa pohybovali okolo 400 € za tonu.
- Druhý scenár predpokladá väčší dlhodobý pokles cien na medzinárodnom trhu (250 Eur/t), čo by tlačilo na ceny v EÚ. V takýchto trhových podmienkach by bola potrebná hlboká reštrukturalizácia sektoru cukru v EÚ. Pestovanie cukrovej repy a výroba cukru by zostali len v najkonkurenčnejších regiónoch, hlavne v starých členských krajinách EÚ (EÚ- 15). Výroba cukru by klesla (na 16 mil. ton).
Vstup Slovenska do Európskej únie a dopady na poľnohospodárstvo
Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004 znamenal zásadný zlom v riadení poľnohospodárstva. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) únie bola prezentovaná ako nástroj, ktorý mal priniesť stabilitu, podporu vidieka a rovnaké podmienky pre všetkých členov únie.
Slovenskí farmári sa stali súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá priniesla jednotné pravidlá podpôr, kvóty na výrobu mlieka, cukru či hovädzieho mäsa a povinnosť prispôsobiť sa prísnym hygienickým a environmentálnym normám. Po rokoch transformácie a privatizácie vstup do Európskej únie bol vnímaný ako historický míľnik a slovenský agrárny sektor vstupoval do EÚ s veľkou nádejou, hoci oslabený transformáciou, privatizáciou a reštitúciami deväťdesiatych rokov, rozdrobenou vlastníckou štruktúrou pôdy. Európska únia sľubovala otvorenie trhov, prístup k dotáciám a modernizačným fondom, ale aj pevnejšie ukotvenie v západných štruktúrach.
Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie vznikla v 60. rokoch 20. storočia s cieľom zabezpečiť potravinovú sebestačnosť, stabilitu cien a primerané príjmy pre poľnohospodárov členských štátov. Po vojne bola Európa hladná a nedostatok potravín predstavoval strategický problém.
V praxi sa však ukázalo, že východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, vstupovali do systému s nerovnakými podmienkami a s obmedzeným prístupom k priamym platbám. Na rozdiel od starších členov únie, slovenskí poľnohospodári dostávali v prvých rokoch len približne 25-30 % úrovne podpôr pôvodných členských štátov. Tento rozdiel sa len pomaly dorovnával, no spôsobil útlm výroby a zníženie konkurencieschopnosti. Mnohé podniky sa prispôsobili systému dotácií namiesto trhu, čo viedlo k zníženiu produkcie a k rastúcej závislosti na dovoze potravín. Podpora sa navyše viazala skôr na výmeru pôdy než na množstvo produkcie.
Napriek týmto nedostatkom mala SPP aj viacero pozitívnych stránok. Slovenské poľnohospodárstvo získalo prístup k finančným fondom, ktoré umožnili modernizáciu techniky, obnovu fariem, zlepšenie kvality pôdy a ochranu životného prostredia. Fondy EÚ podporili rozvoj vidieka, výstavbu miestnych komunikácií, agroturizmus a zachovanie tradičného kultúrneho prostredia. SPP tiež prispela k zavedeniu jednotných hygienických a environmentálnych štandardov.
Poľnohospodárstvo na Slovensku po vstupe do EÚ prešlo zásadnou premenou, ktorú nemožno hodnotiť len prostredníctvom čísel o investíciách či dotáciách. Skutočná zmena spočíva v presune dôrazu z výroby na administráciu. Európske fondy umožnili modernizáciu, ale vytvorili aj závislosť od dotačného systému, ktorý často odmeňuje držbu pôdy viac než produkciu potravín. Výsledkom je technicky rozvinuté, ale produkčne oslabené poľnohospodárstvo, ktoré sa čoraz viac spolieha na dovoz. Sebestačnosť ustúpila ekonomickej racionalite veľkých subjektov, ktoré optimalizujú dotácie, nie výrobu. Malí hospodári, ktorí by mohli byť nositeľmi potravinovej istoty, sa často ocitajú mimo systému podpory.
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ priniesla Slovensku modernizáciu, technologický pokrok a zlepšenie kvality života na vidieku. Súčasne však spôsobila útlm produkcie, pokles sebestačnosti a závislosť od dovozu. Európske fondy - najmä Európsky poľnohospodársky záručný fond (EAGF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD) - priniesli významné investície do modernizácie fariem, techniky a infraštruktúry. Vďaka nim sa obnovili niektoré podniky, zlepšila sa kvalita pôdy, spracovanie potravín aj životné podmienky na vidieku. Programy SPP prispeli k rozvoju vidieckych regiónov, podpore cestovného ruchu a zlepšeniu životného prostredia.
Napriek tomu však fondy mali aj nežiaduce štrukturálne účinky: koncentrovali pôdu a kapitál do rúk veľkých subjektov, pričom menší hospodári stratili schopnosť konkurovať. Časť prostriedkov smerovala skôr na udržiavanie existujúceho stavu než na rast produkcie. Slovenské poľnohospodárstvo sa tak dostalo do paradoxnej pozície - je technicky modernejšie, ale produkuje menej potravín než pred vstupom do únie. Okrem toho podpora sa vo väčšej miere viazala na výmeru pôdy než na objem produkcie, čo zvýhodnilo pestovateľov rastlinných komodít (obilniny, olejniny) a znevýhodnilo živočíšnu výrobu, ktorá je investične i pracovnoprávne náročnejšia.
Výsledkom bol dlhodobý útlm chovov hospodárskych zvierat - napríklad počet hovädzieho dobytka klesol od roku 2004 o viac než 40 %, ošípaných o viac než polovicu a produkcia mlieka i mäsa sa výrazne znížila. Rastlinná výroba sa síce rozšírila, no jej zameranie sa zúžilo - dominujú obilniny, kukurica a repka olejná určené prevažne na export alebo technické využitie. Výroba ovocia, zeleniny a krmovín pre domáci trh pritom dlhodobo stagnuje.
Protesty farmárov a Zelená dohoda
Proti spoločnej poľnohospodárskej politike farmári v členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenska už niekoľko rokov opakovane protestujú. Hlavným dôvodom je rastúca byrokracia, nerovné podmienky a tlak ekologických noriem, ktoré podľa nich znižujú konkurencieschopnosť európskej výroby voči dovozu z krajín mimo EÚ.
Farmári upozorňujú, že EÚ od nich žiada stále viac - prísnejšie environmentálne limity, obmedzenie používania hnojív a pesticídov, povinné úhory či administratívne správy -, ale finančné kompenzácie tomu nezodpovedajú. Protesty sa začali zintenzívňovať po roku 2020, najmä v súvislosti s tzv. Zelenou dohodou pre Európu (Green Deal) a stratégiami „Z farmy na stôl“ a „Ochrana biodiverzity“.
Európska komisia reagovala len postupne. Pod tlakom verejných protestov, najmä vo Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Holandsku či Belgicku Brusel v roku 2024 ustúpil z niektorých plánovaných opatrení. Napriek tomu ostáva nespokojnosť veľká.
Počítanie nákladov - Extra - Mliečne kvóty EÚ sa vyčerpávajú
Finančné príspevky z EÚ
Finančné príspevky z EÚ zohrávajú neodmysliteľnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Medzi rokmi 2004 a 2013 Slovensko od EÚ dostalo 12,86 miliardy eur. Poľnohospodárstvo sa z toho dotovalo - priame platby približne 1,951 miliardy eur a rozvoj vidieka cca 2,18 miliardy eur. Tieto finančné prostriedky prispeli k modernizácii a rozvoju sektora, avšak s dopadmi, ako sú pokles produkcie a rastúca závislosť od dovozu.
tags: #produkcne #kvoty #trh #cukru #a #mlieka