Pruh (hernia): Komplexný prehľad o typoch, diagnostike a liečbe

Pruh, známy aj ako hernia, je stav, pri ktorom sa obsah brušnej dutiny, ako sú črevá alebo tukové tkanivo, pretlačí cez oslabené miesto v brušnej stene, čím vytvára viditeľnú alebo hmatateľnú vypuklinu na povrchu tela. Často je bezbolestný, no môže spôsobovať nepríjemné pocity alebo bolesť pri námahe. Pruh patrí medzi pomerne časté stavy a vyskytuje sa u novorodencov, detí, dospelých mužov, žien či seniorov. Základom problému je oslabená brušná stena.

Čo je pruh (hernia)?

Pruh alebo hernia, znamená vyklenovanie obsahu dutiny brušnej cez defekt či rozšírený kanál v brušnej stene. Pruh je patologický stav, pri ktorom dôjde k oslabeniu alebo narušeniu pevnosti brušnej steny, čo umožňuje časti orgánov alebo tkanív preniknúť cez oslabenú oblasť. Oslabenie môže byť vrodené alebo získané. Brušná dutina, v ktorej sú uložené vnútorné orgány, je tvorená pružnými svalmi. V prednej časti brušnú dutinu oddeľuje a drží sval musculus rectus abdominis. O niečo nižšie sa nachádza musculus pyramidalis a po bokoch sú tri svaly brušnej dutiny, a to musculus obliquus externus, musculus obliquus internus a musculus transversus abdominis.

Hernia vzniká oslabením svalov brušnej steny, pričom sa v mieste oslabenia vyklenie pobrušnica (svalovina brušnej dutiny) alebo rovno orgán, prípadne jeho časť.

Anatomický nákres brušnej steny s vyznačenými svalmi

Príčiny vzniku pruhu

Pruh vzniká v dôsledku kombinácie oslabenia brušnej steny a zvýšenia vnútrobrušného tlaku. Príčinami môžu byť vrodené defekty, chronický kašeľ, obezita, ťažká fyzická práca, zdvíhanie ťažkých predmetov alebo opakovaný tlak pri zápche. U detí môže byť príčinou nedostatočný vývin brušnej steny po narodení.

Typy pruhov a ich špecifiká

Existuje niekoľko typov hernií (pruhov), ktoré sa líšia podľa miesta ich výskytu a príčin. U detí je pruh spravidla vrodený, a teda nevzniká neprimeranou záťažou či oslabením brušnej steny.

Pupočný pruh (umbilikálna hernia)

Pupočný pruh sa prejavuje vyklenovaním v oblasti pupka, ktoré je spôsobené vytláčaním alebo premiestnením časti obsahu brušnej dutiny cez oslabený pupočný prstenec navonok. Vyklenovanie je najvýraznejšie pri zvyšovaní vnútrobrušného tlaku (napríklad pri plači, pri tlačení na stolicu atď.), ale môže byť viditeľné i v pokoji. U novorodencov a detí sú časté umbilikálne hernie, ktoré vznikajú, keď sa pupočný otvor neuzavrie úplne po narodení. Väčšinou sa tento problém spontánne vyrieši do veku 4-5 rokov, keď sa svaly v oblasti pupka prirodzene spevnia. Ak však prietrž spôsobuje bolesť, opuch alebo iné problémy, môže byť potrebná operácia. Pokiaľ pruh pretrváva aj v predškolskom veku, je naplánované operačné riešenie. Operačná plastika pretrvávajúceho pupočného pruhu je dôležitá najmä u dievčat, pretože neskôr, počas tehotenstva, dochádza k jeho zväčšeniu.

Epigastrické hernie

Prejavujú sa vyklenovaním alebo hmatnou rezistenciou (hrčkou) v strednej čiare brucha nad pupkom. Tieto hernie sú spôsobené otvorom v brušnej stene, v oblasti linea alba. Linea alba vzniká v strednej čiare brucha spojením priamych brušných svalov oboch strán. Pokiaľ je v tomto spojení otvor, dochádza k vyklenovaniu obsahu dutiny brušnej. Obsahom hernie je často tukové tkanivo z dutiny brušnej a v tomto prípade môže byť pruh na tlak bolestivý. Liečba týchto hernií je podobne ako u pupočného pruhu operačná, plánovaná, a spočíva v uzavretí defektu.

Diastáza priamych brušných svalov

S diastázou sa u detí stretávame pomerne často, ide o vrodený rozostup priamych brušných svalov v oblasti linea alba. Prejavuje sa pozdĺžnym pruhovitým vyklenovaním v strednej čiare brucha zhora nadol pri zvýšení vnútrobrušného tlaku - napríklad pri plači, zdvíhaní sa z ľahu na chrbte do sedu a podobne. Diastáza je nebolestivá a môže mať rôzny rozsah. Stav je však u malých detí považovaný za fyziologický (normálny) a nevyžaduje žiadnu liečbu. Diastáza sa zvykne spontánne upraviť do puberty.

Slabinový pruh (inguinálna hernia)

Ingvinálna hernia sa prejavuje vyklenovaním v slabine a vyskytuje sa u dievčat i chlapcov. Aj slabinová hernia je vrodená a vzniká v dôsledku neuzavretia processus vaginalis peritonei. Na rozdiel od pupočnej hernie, ingvinálna hernia sa sama neupraví, vždy ju treba chirurgicky uzavrieť. Samotná operácia ingvinálnej hernie spočíva v uzavretí komunikácie medzi bruchom a slabinou po predchádzajúcom vrátení obsahu hernie do dutiny brušnej. Slabinová prietrž sa zvyčajne vyskytne, keď tukové tkanivo alebo časť čreva prenikne cez zoslabnuté svaly do slabín v hornej časti vnútorného stehna. Tkanivo sa pretláča cez slabé miesto v svalovej stene do oblasti nazývanej inguinálny kanál. Prietrž sa zvyčajne objaví po nadmernom tlaku zvnútra - napríklad pri namáhaní svalov pri zápche alebo pri nosení ťažkých bremien. Neriešený slabinový pruh môže ísť u mužov až do mieška, u žien do gynekologických orgánov.

Inguinálne hernie, prietrže v oblasti slabín, sú bežnejšie u chlapcov, no môžu sa vyskytnúť aj u dievčat. Pri tomto type hernie hrozí riziko, že orgán alebo tkanivo, ktoré sa dostalo do prietrže, sa v nej „zasekne“, čo môže obmedziť prietok krvi a spôsobiť poškodenie.

Trieslová hernia (2009)

Hydrokéla (vodný pruh)

Hydrokéla býva nazývaná i vodným pruhom. Princíp jej vzniku je podobný ako pri ingvinálnej hernii, avšak pretrvávajúca komunikácia medzi slabinou a dutinou brušnou je natoľko úzka, že prepúšťa iba tekutinu. Tá sa môže voľne pohybovať von a dnu alebo býva izolovaná. Môže byť prítomná iba v slabine, vtedy hovoríme o hydrokéle semenného povrazca, alebo v miešku. Samotná hydrokéla sa najčastejšie prejaví pri infekte dieťaťa a najmä u malých detí sa už nemusí neskôr opakovať. Hydrokéla semenníka predstavuje nahromadenie čírej tekutiny medzi obalmi semenníka. Tento stav spôsobuje zväčšenie mieška, ktoré môže byť jednostranné alebo obojstranné. Zaujímavosťou je, že hydrokéla sa často vyskytuje bez zjavnej príčiny a nemusí spôsobovať žiadne výrazné ťažkosti. Vrodená (komunikujúca) hydrokéla vzniká, keď počas vývoja plodu nedôjde k úplnému uzavretiu spojenia medzi brušnou dutinou a mieškom. Získaná (nekomunikujúca) hydrokéla sa vyvíja v priebehu života. Jednou z najčastejších príčin vzniku hydrokély u dospelých mužov sú zápalové ochorenia. Tieto zápaly zvyšujú priepustnosť ciev v oblasti mieška, čo umožňuje únik tekutiny do okolia semenníka. Fyzické poranenie semenníkov môže tiež viesť k vzniku hydrokély. Poškodenie tkaniva pri úraze spôsobuje uvoľnenie tekutiny do mieškovej dutiny. Existujú aj prípady, kedy hydrokéla vznikne bez zjavnej príčiny - hovoríme o idiopatickej forme.

Hydrokéla vs. Pruh (Hernia)

Pri vyšetrení je potrebné odlíšiť hydrokélu od pruhu (hernie), ktorý môže obsahovať črevný obsah. Ak je pruh redukovateľný (možno ho zatlačiť späť do brušnej dutiny), naznačuje to, že ide o herniu.

Hydrokéla vs. Nádor semenníka

Je mimoriadne dôležité vylúčiť nádor semenníka, ktorý sa zvyčajne prejavuje ako pevnejšie tkanivo. Nádor semenníka často spôsobuje asymetrické zväčšenie semenníka a môže byť sprevádzaný bolesťou alebo pocitom tlaku.

Hydrokéla často nespôsobuje bolesť, čo môže viesť k tomu, že muži tento stav podceňujú a návštevu lekára odkladajú. Bezbolestný priebeh však neznamená, že ide o neškodný stav. Hydrokéla môže maskovať iné vážne ochorenia, ako sú nádory semenníka. Ignorovanie hydrokély môže viesť k postupnému zväčšovaniu objemu tekutiny. Hlavným príznakom je zväčšenie jednej alebo oboch strán mieška. Pri dotyku je hydrokéla mäkká a hladká.

Ilustrácia hydrokély semenníka

Diagnostika a liečba hydrokély

Ak máte podozrenie na hydrokélu, je dôležité navštíviť urológa, ktorý vykoná komplexné vyšetrenie. Urológ začne rozhovorom, aby zistil vašu zdravotnú históriu a súčasné príznaky. Kľúčovým vyšetrením je ultrazvuk mieška. Tieto diagnostické metódy sú zásadné pre správne určenie vášho stavu a následný postup liečby. V prípade malých, asymptomatických hydrokél, najmä u novorodencov, sa často odporúča pozorovanie. Ak zväčšenie mieška pretrváva a spôsobuje nepohodlie, alebo ak nastanú zmeny ako náhle zväčšenie, začervenanie či bolesť, je indikovaná chirurgická liečba. Chirurgický zákrok sa zvyčajne vykonáva v lokálnej alebo celkovej anestézii a trvá približne 30-60 minút. Existujú aj alternatívne metódy ako je punkcia s následnou skleroterapiou, ktoré môžu poskytnúť dočasnú úľavu.

Typ hydrokély Liečba
Malá, asymptomatická (najmä u novorodencov) Pozorovanie
Pretrvávajúca, spôsobujúca nepohodlie Chirurgická liečba
Alternatívna metóda Punkcia s následnou skleroterapiou

Príznaky a prejavy pruhu

Pruh sa zvyčajne prejavuje viditeľnou alebo hmatateľnou vypuklinou na bruchu, v oblasti slabín alebo pupka. Táto vypuklina môže byť mäkká na dotyk a často zmizne v ľahu alebo pri jemnom zatlačení. V počiatočných štádiách môže byť asymptomatický, no pri námahe, kašli alebo zdvíhaní ťažkých predmetov sa môže objaviť bolesť alebo tlak. Pruh na bruchu spoznáte podľa vydutiny, zvyčajne v tvare pologule. Je voľným okom viditeľná a je možné ju nahmatať. Menšiu vydutinu je možné zatlačiť, no po čase sa objaví znovu. Často je miesto veľmi bolestivé a znemožňuje prirodzený pohyb. Slabinový pruh a jeho príznaky najčastejšie prezradí bolestivosť alebo pálenie v mieste, kde sa nachádza.

Ak je pruh hmatateľný a dieťatko je podráždené alebo plačlivé, vyhľadajte lekársku pomoc. Niekedy je hernia u detí vidieť iba vtedy, keď dieťa plače, kašle alebo sa vyprázdňuje.

Osoba s pruhom má zvyčajne aj problémy s trávením, trpí nechutenstvom a nevoľnosťou. Brucho javí známky nafúknutia a človek je unavený či slabý. Vzniknutý zápal sa odzrkadlí na zvýšenej telesnej teplote, v horšom prípade sa dostaví horúčka.

Komplikácie pruhu

Najzávažnejšou komplikáciou je inkarcerácia (priškripnutie, privretie) hernie, kedy dochádza k náhlemu “uväzneniu” obsahu vnútri hernie, čo je sprevádzané výraznou bolestivosťou. Ak dôjde k uviaznutiu pruhu, môže spôsobiť vážne komplikácie, ako je porucha prekrvenia tkaniva, čo vyžaduje okamžitú operáciu. Neliečený pruh môže viesť k vážnym komplikáciám, ak sa nechá bez liečby. Jednou z najzávažnejších komplikácií je strangulácia, pri ktorej sa časť čreva alebo iného orgánu zachytí v herniálnom vaku a obmedzí jej prietok krvi. Tento stav môže spôsobiť nekrózu tkaniva, čo znamená, že orgán začne odumierať. K tomu dochádza, keď sa prietrž zväčší a zakliesni v malom otvore brušnej steny. Strangulácia spôsobuje silnú bolesť, nevoľnosť, zvracanie, a môže byť život ohrozujúca, ak sa neodstráni okamžite chirurgickým zákrokom.

Okrem toho, že hernia je veľmi bolestivá a nepríjemná, obrovským rizikom je priškrtenie vačku. To vedie k nedostatočnému prekrveniu tkaniva alebo orgánu. Ak je hernia prítomná dlhšie, ďalším tlakom (kašľanie, kýchanie) sa môže zväčšovať. Pruh môže v prípade čriev viesť k ich nepriechodnosti, vzniku zápalu a v najhoršom prípade k postupnému odumieraniu tkaniva. V niektorých prípadoch môže nastať perforácia alebo roztrhnutie čreva, pri ktorom sa obsah čriev vyleje do brušnej dutiny.

Ak je pruh interný, je zákerný v tom, že je veľmi ťažko rozpoznateľný a do nemocnice vás niekedy dovedie až akútny, život ohrozujúci stav, kedy dochádza k nepriechodnosti čriev, v horšom prípade až prederaveniu čriev.

„Nebezpečné je, keď sa tam zaškrtia a uzavrú sa cievy, pretože začne odumierať tkanivo. Môže sa napríklad prederaviť črevo, čo je život ohrozujúci stav. Pritom operácie brušného pruhu sú relatívne veľmi jednoduché a odstránia takéto ohrozenie,“ vraví chirurg MUDr. Július Muranský z kliniky jednodňovej chirurgie.

Neliečený pruh môže mať pokojný priebeh a neudeje sa do konca života nič, nikdy nedôjde k priškrteniu orgánov. Alebo sa pruh môže zapáliť, zápal sa prelieči a viac sa neudeje. „No môže sa aj zväčšovať, a to až do veľkosti futbalovej lopty, alebo dôjsť k prederaveniu niektorého vnútrobrušného orgánu. A ak je to hrubé črevo, ktoré obsahuje množstvo baktérií, ktoré sa vylejú do brucha, zachrániť môže človeka len okamžitá operácia, najneskôr do šesť hodín. U hernie teda veľmi záleží od toho, aký je to typ, kde sa nachádza, aký je tam tlak, čo robí pacient,“ vysvetľuje doktor Muránsky, že u jedného môže byť hernia prakticky neškodná a iného môže skončiť aj smrťou.

Diagnostika pruhu

Diagnostika pruhu zahŕňa fyzikálne vyšetrenie, počas ktorého lekár zhodnotí prítomnosť vypukliny pri kašli, námahe alebo v stoji. V prípade potreby sa využíva ultrazvuk alebo CT vyšetrenie. Diagnostika pruhu spočíva vo vyšetrení brušnej dutiny hmatom a použitím zobrazovacích metód USG/SONO, RTG, CT alebo MRI. Väčšina prípadov končí chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa vydutina zatlačí späť na miesto a posilní sa oslabená brušná stena.

Diagnostika pruhu je väčšinou jednoduchá a lekárovi stačí na jej odhalenie pohľad, u obéznejších pacientov pohmat, lebo herniu majú schovanú v tuku. „Ťažšie viditeľné to môže byť u mladších ľudí či športovcov. Keď hernia vzniká, šľachy sa tam trhajú, rozostupujú sa, objavuje sa väčšinou pocit pálenia, ťahania, trhania, no samotnú herniu nemusí byť vidno. Vtedy nám pomáha ultrazvukové vyšetrenie, hlavne keď sa robí v stoji. V ľahu nezistíme nič, no akonáhle sa pacient postaví alebo zakašle, vtedy vidno, ako sa orgány vyklenujú. Preto ani CT vyšetrenie, ktoré sa robí poležiačky, nemá také hodnoverné výsledky ako jednoduchšie vyšetrenia - pohľadom, pohmatom, prípadne ultrazvukom.“

Liečba pruhu

Liečba hernie závisí od jej typu, veľkosti a symptómov, ktoré pacient pociťuje. Pri menších pruhoch, ktoré nespôsobujú výrazné problémy, sa môže zvoliť konzervatívna liečba. Tá zahŕňa nosenie špeciálnych podporných pásov na pruh, úpravu stravy, vyhýbanie sa zdvíhaniu ťažkých predmetov a pravidelné posilňovanie brušných svalov. Konzervatívny prístup však herniu neodstráni, len zmierni symptómy a spomalí zhoršovanie stavu. V mnohých prípadoch je preto potrebná chirurgická liečba, ktorá pruh odstráni. Operácia môže byť vykonaná otvorenou metódou alebo minimálne invazívnym laparoskopickým zákrokom, pri ktorom sa oslabené tkanivá spevnia, často pomocou špeciálnej sieťky na podporu svalov.

Pruh sa zvyčajne nezahojí sám. Ide o štrukturálny problém oslabeného svalstva alebo väzivových tkanív, ktorý telo nedokáže spontánne opraviť. Konzervatívne opatrenia môžu zmierniť symptómy, avšak definitívne riešenie poskytuje iba chirurgický zákrok. Ak pacient nemá po zákroku žiadne komplikácie, odchádza do domácej liečby. Malé hernie sa dajú ľahko zatlačiť, no trvalé riešenie si vyžaduje odbornú konzultáciu s lekárom. Samozrejme stav kontroluje a posudzuje pediater. Komplikované stavy (kedy sa hernia nedá zatlačiť) si vyžadujú chirurgický zákrok. Ak je pruh redukovateľný (možno ho zatlačiť späť do brušnej dutiny), naznačuje to, že ide o herniu.

Brušný aj slabinový pruh je pomerne jednoducho operovateľný, ak sa zachytí v pokojnom štádiu a skôr, ako stihne zaškrtiť nejaký orgán či prederaviť črevo.

Riziká a benefity chirurgickej liečby

Operácia pruhu prináša množstvo benefitov, ale aj určité riziká, ktoré je dôležité zvážiť. Medzi hlavné benefity patrí trvalé odstránenie problému, keď chirurgický zákrok eliminuje pruh a spevňuje oslabené tkanivá, čím znižuje riziko jeho návratu. Na druhej strane, každá operácia so sebou prináša aj riziká, ako sú infekcie rany, krvácanie alebo tvorba hematómov. Existuje aj možnosť opätovného výskytu pruhu, hoci moderné techniky toto riziko výrazne minimalizujú. Pri väčších zákrokoch môže byť rekonvalescencia dlhšia, čo obmedzuje fyzickú aktivitu, pričom niektorí pacienti môžu pociťovať trvalú bolesť, necitlivosť v operovanej oblasti alebo asymetriu brušnej oblasti.

Sieťka pri operácii pruhu

Niekedy sa v rámci liečby hernie vkladá do brucha sieťka na posilnenie brušnej steny. Sieťky sú viac menej umelohmotné materiály, väčšinou polypropylén, ktorý dráždi a vytvára potrebnú jazvu. Tá je pevnejšia ako bežná jazva. Nie vždy je však sieťka najlepšie riešenie. „Treba mať na zreteli, že je to cudzí materiál, ktorý môže spôsobiť určité komplikácie. Veľmi častou je posunutie sieťky, aj keď je správne zafixovaná. Alebo je to infekcia a vtedy treba sieťku vybrať, čo je dosť veľká komplikácia. Môj osobný pohľad je, že čím menej umelých vecí je v tele, tým lepšie. Ale je na pohľade operátora, pre akú metódu sa v konkrétnom prípade rozhodne,“ vraví chirug. Dnes už existujú aj ultraľahké sieťky, ktoré sú takmer ako pavučina, ale takisto vyvolajú fibroprodukciu, teda spevňujú jazvu. Následne sa rozpúšťajú a v tele zostáva iba jemný povlak. „Keď tam nie je infekcia, je to úplne fajn. Keď áno, je to trošku väčšia komplikácia.“

Rekonvalescencia po operácii pruhu

Po operácii pruhu je dôležité dbať na správnu rekonvalescenciu, aby sa minimalizovali riziká a urýchlil návrat k bežným aktivitám. Po operácii je odporúčané dodržiavať pokyny lekára, ako je odpočinok a postupné zvyšovanie fyzickej aktivity. Počas prvých dní by sa pacienti mali vyhýbať ťažkej fyzickej námahe a zdvíhaniu ťažkých predmetov. Mierne prechádzky a ľahká činnosť pomôžu zlepšiť krvný obeh a zabrániť vzniku komplikácií. Na zmiernenie bolesti môžu byť predpísané lieky, ktoré by sa mali užívať podľa odporúčaní. Dôležité je tiež dbať na správnu výživu a hydratáciu, aby sa podporil proces hojenia tkaniva. Odborná literatúra uvádza, že približne dva mesiace trvá, kým vznikne asi 80 % pôvodnej pevnosti štruktúr v mieste operácie. Väčšina ľudí sa zotaví do šiestich týždňov, pričom niektorí pacienti sú schopní ľahkej aktivity už po dvoch týždňoch. To samozrejme závisí od regenerácie organizmu každého človeka osobitne.

Prevencia vzniku hernie

Prevencia vzniku hernie zahŕňa niekoľko dôležitých opatrení, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko jeho vzniku. Prvým krokom je používanie správnych techník pri zdvíhaní ťažkých predmetov. Správne zdvíhanie pomáha minimalizovať tlak na brušnú stenu, čím sa znižuje riziko vzniku pruhu. Je dôležité predmety vždy zdvíhať s ohnutými kolenami a rovnými chrbtom, aby sa využívali svaly nôh a nie chrbtica. Ďalšou prevenciou je udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti, pretože nadváha vyvíja tlak na brušnú stenu, čo môže spôsobiť jej oslabenie a zvýšiť riziko hernie. Posilňovanie core svalov, teda svalov panvovej a brušnej oblasti, je tiež kľúčové. Cvičenia ako plank pomáhajú posilniť tieto svaly a zlepšujú ich elasticitu, čím sa znižuje riziko vzniku pruhu. Ďalej je dôležité kontrolovať cukrovku, pretože vysoká hladina cukru v krvi môže zhoršiť hojenie a zvýšiť riziko komplikácií po chirurgických zákrokoch na opravu hernie. Nakoniec, prestať fajčiť je nevyhnutné, pretože fajčenie a chronický kašeľ môžu spôsobiť tlak na brušnú stenu a prispieť k rozvoju hernie.

tags: #pruh #na #mocovej #rure

Populárne príspevky: