Slovenskí prvovýrobcovia mlieka sa dlhodobo potýkajú s nepriaznivou situáciou, ktorá ohrozuje budúcnosť celého mliečneho sektora. Napriek snahám o zvyšovanie efektivity a kvality produkcie, čelia podstatne nižšej podpore a vyšším výrobným nákladom v porovnaní s ich európskymi kolegami. Táto nerovnováha vedie k poklesu počtu dojníc, znižovaniu produkcie mlieka a k celkovým stratám v odvetví.
Finančná podpora a jej nedostatočnosť
Prvovýrobcovia mlieka od októbra 2021 požadujú od agrorezortu mimoriadnu podporu na finančnú kompenzáciu výrazného nárastu cien energií a krmív. Dôvodom je enormný nárast nákladov, ktorý aktuálne spôsobuje stratu 10 centov na každom vyrobenom litri mlieka. Agrorezort avizuje spustenie podpory pre producentov mlieka do konca mája, avšak potvrdená mimoriadna štátna pomoc vo výške len 10 miliónov eur, namiesto požadovaných 35 miliónov eur, je vnímaná ako nedostatočná.
Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM), uviedol: „Vážime si navrhovanú podporu chovu dojníc zo štátneho rozpočtu vo výške 10 miliónov eur. Problémom je, že situácia je mimoriadne vážna práve v tomto období a 10 miliónov eur na jej dostatočné riešenie jednoducho nestačí. Ak preto práve teraz nepristúpime k mimoriadnym opatreniam na záchranu slovenskej prvovýroby mlieka, tak je pravdepodobné, že mnohí prvovýrobcovia sa nových dotačných pravidiel nemusia vôbec dočkať.“
Agrominister Samuel Vlčan (nominant OĽANO) sa po rokovaní vlády vyjadril, že už sa nedá očakávať ďalšia podpora sektoru prvovýroby mlieka. Podľa odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vníma agrorezort situáciu veľmi pozorne. Agroministerstvo uviedlo, že spustí podporu pre chovateľov hovädzieho dobytka a producentov mlieka vo výške 10 miliónov eur do 31. mája 2022.
Ďalšou možnosťou je podľa MPRV čerpanie finančných prostriedkov z výzvy číslo 52/PRV/2022 z podopatrenia 4.1, s celkovou alokáciou 110 miliónov eur. Z tejto sumy bude možné realizovať investície v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe, do výstavby, rekonštrukcie či modernizácie objektov, skladovacích kapacít, závlahových systémov, taktiež na obstaranie technologického vybavenia vrátane strojov, zariadení, technológií a náradia.
Dlhodobá nepriaznivá situácia a jej dôsledky
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka nemali dobrý rok, uviedla riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Margita Štefániková. Prvých 10 mesiacov tohto roka prvovýrobcovia žili vo viere prísľubov, že sa nájdu v štáte zdroje na realizáciu systémových opatrení na rozvoj sektora mlieka a podporí sa sektor mlieka ešte v roku 2017. Toto sa neudialo a prvovýrobcovia mlieka to prijali ako krutý fakt.
Veľké rozčarovanie opäť prišlo vtedy, keď sa podpora pre sektor prvovýroby mlieka nedostala ani cez položku štátnej pomoci do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018. A tak zostali vypracované systémové opatrenia na rozvoj sektora mlieka bez finančného krytia len bezvýznamným kusom papiera. Prvovýrobcovia veria, že sa im budúci rok podarí presvedčiť predstaviteľov štátu, že súčasné rozdiely v úrovni podpory medzi jednotlivými štátmi vážne oslabujú konkurencieschopnosť a môžu viesť k likvidácii chovu dojníc na Slovensku.
Margita Štefániková dodala, že veľkým hendikepom pre slovenských prvovýrobcov naďalej zostávajú veľké rozdiely v príjmoch oproti ich európskym kolegom. Cena surového kravského mlieka je na Slovensku v priemere 35 centov za kilogram a náklady na jeho výrobu prevyšujú 40 centov. Slovenskí prvovýrobcovia mlieka dostávajú za surovinu v priemere až o 4 centy na kilogram menej ako ich európski kolegovia. Úroveň ich podpory je tiež oveľa nižšia.
Dlhodobo nepriaznivá situácia sa odrazila aj na ekonomických výsledkoch podnikov, na poklese počtu dojníc a nižšej produkcii mlieka. „Za posledných šesť rokov prvovýrobcovia mlieka dosiahli celkové straty vyše 300 miliónov eur. V súčasnosti je na Slovensku 530 prvovýrobcov mlieka - chovateľov dojníc, ktorí dodávajú surové kravské mlieko na jeho ďalšie spracovanie na mliečne výrobky. O tom, že hlavne posledné roky to nemajú ľahké, svedčí aj fakt, že od vstupu SR do EÚ sa ich počet znížil o viac ako 200 podnikov,“ upozornila Štefániková.
Pokles stavov dojníc a produkcie mlieka
Pád cien mlieka pokračuje a ich úroveň je už hlboko pod výrobnými nákladmi. V priemere sú v súčasnosti výrobné náklady na úrovni 52 - 53 eurocentov na kilogram mlieka. Priemerné náklady sú zhruba o desať eurocentov na kilogram vyššie, ako je nákupná cena. Prepad cien mlieka zastihol prvovýrobcov v zimnom období, keď je mlieko jediným zdrojom príjmu a robí im cash-flow.
Neúnosná situácia v sektore sa prejavuje na výraznom poklese stavov dojníc. V roku 2020 poklesol počet dojníc o dvetisíc kusov, v roku 2021 o päťtisíc kusov a alarmujúce je, že v prvom štvrťroku tohto roka sa tempo poklesu ešte zvýšilo. V marci sa na Slovensku chovalo už len 114.544 dojníc. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka bijú na poplach. Trvajú na požiadavke mimoriadnej pomoci od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vo výške 35 miliónov eur.
„Podstata problému v sektore prvovýroby mlieka spočíva v tom, že výrobné náklady rastú výrazne vyšším tempom ako príjmy prvovýrobcov. Nákupná cena mlieka sa síce medziročne zvýšila o necelých 20 %, ale energie sa zvýšili v niektorých prípadoch až o 200 %. Podnikom to spôsobuje vysoké straty a núti ich rušiť chovy dojníc, čo, samozrejme, ohrozuje produkciu mlieka ako základnej potraviny pre výživu ľudí," povedala Margita Štefániková, riaditeľka SZPM. „Požiadavka o mimoriadnu podporu prvovýroby mlieka vo výške 35 miliónov eur vychádza z reálnych čísel. Ide o 4 centy na každý liter mlieka, ktoré by mohli stabilizovať stavy dojníc a zabezpečiť výrobu tejto základnej potraviny."
Slovenské dodávky mlieka dosiahli minulý rok približne objem predchádzajúceho roka - necelých 813 miliónov kilogramov. Ale veľkí producenti mlieka, ako je napríklad Nemecko, Francúzsko a Holandsko, na konci roka zaznamenali medziročný nárast dodávok mlieka až o sedem až osem percent. V produkcii mlieka nezaostávali ani iné produkčné regióny, ako sú USA, Austrália a Nový Zéland. „My na Slovensku produkciu mlieka neovplyvníme ani z európskeho, ani z celosvetového hľadiska. SZPM s veľkým znepokojením pozoruje situáciu na európskom a slovenskom trhu s mliekom.“
Komunikujú s rezortným ministerstvom a žiadajú potrebu podpory sektoru mlieka. Na Slovensku je už len okolo 300 podnikov prvovýroby mlieka, ktoré dodávajú mlieko na trh. Ešte v roku 2016 ich bolo takmer 450. „Veríme, že prebiehajúca mliečna kríza nebude mať taký dlhý priebeh a nevyberie si také veľké obete ako tá predchádzajúca. Voláme aj po celoplošných opatreniach na európskej úrovni.“
Napätú situáciu a nadprodukciu mlieka na európskej úrovni by mohol uvoľniť napríklad aj intervenčný nákup komodít, ale, samozrejme, nie za intervenčné ceny, ktoré boli stanovené asi pred 20 rokmi, keď boli výrobné náklady na diametrálne odlišnej úrovni. Toto opatrenie by si, samozrejme, vyžadovalo aktualizovanie intervenčných cien na úrovni EÚ.
Vývoj ukazovateľov mliečnej prvovýroby na Slovensku (2004 - 2024)
| Ukazovateľ | 2004 | 2023 | Zmena (2004-2023) |
|---|---|---|---|
| Úžitkovosť (kg mlieka na dojnicu) | 5 235,3 | 8 052 | +2 816,7 kg (+54 %) |
| Priemerný počet dojníc (tis. ks) | ~200 | ~110 | -90,2 tis. ks (-44 %) |
| Produkcia mlieka (mil. kg) | 1 079 | 937 | -142 mil. kg (-13 %) |
| Počet prvovýrobcov | 755 | 323 | -432 (-56 %) |
Alexander Pastorek konštatoval: „Od nášho vstupu do EÚ, máme žiaľ, len jediný pozitívny produkčný ukazovateľ, a to úžitkovosť. Ukázalo sa, že v sektore prvovýroby mlieka ostali tí chovatelia, ktorí to s chovom dojníc myslia vážne a úžitkovosť navyšujú. Od roku 2004 stúpla o 2 816,7 kg, čo je viac ako 54 %, na 8 052 kg mlieka v roku 2023. Ostatné ukazovatele sú negatívne - priemerný počet dojníc na Slovensku klesol o 90,2 tis. ks (o 44 %), produkcia mlieka klesla o 142 mil. kg (o 13 % na 937 mil. kg mlieka v roku 2023) a počet prvovýrobcov klesol o 56 %. Kým v roku 2004 bolo u nás 755 podnikov produkujúcich mlieko, k 30. 6. 2024 sa ich počet „scvrkol“ na číslo na 323.“ Ako však podotkol, dobrou správou je, že kým zo slovenského trhu "odchádzalo" priemerne 24 podnikov ročne, teraz je to „iba“ 6 podnikov.
Slovenský mliekarenský sektor a jeho význam
Na Slovensku 25 väčších mliekarenských podnikov spracováva vyše 90 % kravského mlieka vyrobeného na farmách. Jana Planková, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) doplnila: „Máme ale ešte cez 200 fariem a malých podnikov, ktoré spracovávajú ovčie a kravské mlieko.“ Konštatovala, že slovenský mliekarenský sektor má v potravinárskom priemysle významné postavenie, keďže jeho podiel na celkovej potravinárskej výrobe je vyše 18 %. Veľké mliekarenské podniky zamestnávajú takmer 3000 pracovníkov a ich tržby dosahujú asi 600 miliónov eur ročne.
Slovenské mliekarne denne spracujú 2,25 milióna kilogramov mlieka. Spracovatelia mlieka nedokážu svoje prevádzky upraviť na inú výrobu ako na spracovanie surového kravského mlieka na mliečne výrobky. „V prípade nedostatku suroviny môže dôjsť k zastaveniu výroby v niektorých mliekarňach. Sektor pritom tvorí ucelenú vertikálu výroby a spracovania na Slovensku, čím vytvára pridanú hodnotu, ktorá zabezpečuje zamestnanosť a prostriedky do štátneho rozpočtu v podobe daní a odvodov.“
V týchto dňoch na Slovensku zostáva aj produkcia surového kravského mlieka, ktorú niektorí poľnohospodári ešte na začiatku marca vyvážali do zahraničia. Situácia s vývozom sa skomplikovala a pomocnú ruku podali zástupcovia Slovenského mliekarenského zväzu. Mliekarne sú umiestnené najmä vo väčších mestách, kde už teraz existujú z dôvodu možného šírenia koronavírusu viaceré požiadavky na obyvateľov. Spracovatelia urgentne potrebujú dodávky osobných ochranných pomôcok, hlavne rúšok pre svojich zamestnancov a pracovníkov logistiky pri vstupe suroviny a výstupe výrobkov. Prvovýrobcovia a spracovatelia veria, že si zodpovední uvedomujú, že popri zdravotníctve a energetike je dôležitá aj výroba základných potravín.
Propagácia a podpora spotreby slovenských mliečnych výrobkov
Propagačná kampaň zameraná na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska, financovaná z prostriedkov Mliečneho fondu, do ktorého spoločne prispievajú všetci prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka, pokračuje aj v tomto roku. Táto propagácia, ako aj všetky doterajšie kampane a aktivity Mliečneho fondu zamerané na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska, môžu byť realizované najmä vďaka prispievateľom do Mliečneho fondu.
Pri nákupe mlieka a mliečnych výrobkov by mal spotrebiteľ brať do úvahy aj ich pôvod. Pulty s mliečnymi výrobkami v obchodoch ponúkajú širokú paletu rôznych mliečnych výrobkov, domácich, aj zahraničných. Slovenské mliečne výrobky čelia silnej produktovej a cenovej konkurencii a častokrát najmä kvôli cene nie sú prvou voľbou spotrebiteľov. Cena sa stala fenoménom dnešnej doby a v povedomí spotrebiteľa sa podporuje názor, že potraviny by mali byť lacné. Tento prístup zvádza spotrebiteľov k tomu, že im uniká hodnota potravín a nikto sa nezamýšľa nad tým, že potraviny sa na pulte v obchode len tak neobjavia, ale že musia predtým prejsť dlhú cestu procesu produkcie suroviny, jej spracovania, zušľachtenia, zabalenia a distribúcie.
Žijeme v regióne, v ktorom mliečne výrobky sú tradične súčasťou našich jedálničkov. Tradícia dáva potravinám silnú pečať, je priamym spojením pôvodu, regionálnosti a kvality. Definuje vzťah ľudí v regióne k pôde, k poľnohospodárstvu a k spracovaniu surovín na potraviny. Zaručuje, že potraviny majú pôvodné receptúry bez zbytočných prídavných látok, čím garantuje čerstvosť, chuť a zdravotné benefity.
Z hľadiska sebestačnosti produkcie mliečnych výrobkov je nesmierne dôležité, aby sme na Slovensku mali dostatok mlieka, ktorého produkciu nám zabezpečujú slovenskí prvovýrobcovia mlieka, a dostatok spracovateľských podnikov - slovenských mliekarní, v ktorých nám vyrobia mliečne výrobky slovenských značiek. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov na úrovni 220 kg na osobu a rok. Význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravú výživu ľudí opakovane potvrdzujú odborníci na výživu po celom svete, pričom vyzdvihujú mlieko ako jednu z najkomplexnejších potravín z hľadiska výživovej hodnoty.
Kúpou slovenských výrobkov podporujeme nielen slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka ale v širšom meradle aj zamestnanosť a ekonomiku Slovenskej republiky. Uprednostňovaním mliečnych výrobkov slovenskej výroby pomáhame aj prostrediu, v ktorom žijeme. Keď siahame po mliečnych výrobkoch overených slovenských značiek, volíme si aj dostupnosť, kvalitu a čerstvosť.
Bohatstvo krajiny sa meria aj mierou potravinovej sebestačnosti, t.j. tým, či vieme zabezpečiť dostatok potravín pre obyvateľov Slovenska z vlastných zdrojov. Zvyšovaním dopytu po slovenských mliečnych výrobkoch totiž môžeme zvyšovať ich výrobu, produkciu a tým aj sebestačnosť pri výrobe mliečnych výrobkov. Overené slovenské značky mliečnych výrobkov si budú hľadať cestu k vám počas celého roka s podporou kreatívnej komunikácie.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka už od roku 2008 spoločne realizujú informačné a propagačné kampane z prostriedkov Mliečneho fondu, aby zvyšovali znalosť slovenského mlieka a mliečnych výrobkov medzi spotrebiteľmi. Denná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov je totiž neodmysliteľnou súčasťou zdravej výživy pre každého už od útleho veku.
Mliečne raňajky na festivale Grape
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka prichystali v sobotu 9. augusta 2025 na festivale Grape nečakaný zážitok pre všetkých festivalových návštevníkov. Spoločnými silami išli prekonávať svoj vlastný rekord spred desiatich rokov, kedy naraz raňajkovalo 565 ľudí. Profesionálne pripravené mliečne raňajky priniesli svoj očakávaný výsledok a znovu sa zrodil historický okamih. Slovenská mliečna rodina pod taktovkou Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) úspešne prekonala svoj desaťročný rekord v najväčšej účasti na mliečnych raňajkách.
Myšlienke prekonať rekord z Mliečnych raňajok na festivale Grape spred desiatich rokov prialo hneď viacero faktorov. Športová tematika tohtoročného festivalu ako keby ruka v ruke podčiarkovala význam benefitov konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Koncentrácia mladých ľudí na festivale je na priamy kontakt s mliekom a mliečnymi výrobkami priam ideálna na ukázanie širokého portfólia overených slovenských značiek mliečnych výrobkov a toho najlepšieho, čo slovenský mliekarenský sektor vie v podobe kvalitných domácich mliečnych výrobkov ponúknuť.
Mliečne raňajky na Grape sa mohli pýšiť skutočne bohatým menu, neobsahovali len klasické mliečne výrobky, ako sú syry a mlieko, ale ponúkli aj špeciality, ktoré slovenskí farmári a mliekari pripravujú s veľkým zápalom a úctou k prírode. Slovenská mliečna rodina nezabudla ani na tých, ktorí majú intoleranciu na laktózu a do raňajkovej ponuky zaradila aj bezlaktózové mliečne výrobky. Aj mladým ľuďom na festivale Grape chceli farmári a mliekari ukázať, že za každým kvalitným mliečnym výrobkom stojí človek - slovenský farmár, tzv. prvovýrobca, a potom aj spracovateľ mlieka a mliečnych výrobkov. Ich práca sa odráža nielen v kvalite výrobkov, ale aj v šetrnom prístupe k prírode a zvieratám. Výroba mlieka a mliečnych výrobkov má na Slovensku dlhodobú tradíciu.
Dlhé desaťročia sa farmári s láskou starajú o dojnice, ktoré nám dávajú mlieko, a rovnako v slovenských mliekarňach sa od nepamäti špecializujú na výrobu kvalitných mliečnych výrobkov, ktoré majú nielen výnimočnú chuť, ale aj dôležité ekologický prínos. Mliečne raňajky sa niesli v úžasnej atmosfére. Poctivé mliečne výrobky. Od vlastných kráv. „Naše produkty sú vyrábané zo surového mlieka, kde nie je z mlieka nič odoberané a takmer nič pridávané. Celá produkcia mlieka spracovaná výhradne v severoslovenskom regióne.“
tags: #prvovyrobcovia #mlieka #na #slovensku