Pštrosy patria medzi nelietavé a dnes najväčšie žijúce vtáky. Žijú v kŕdľoch na stepiach a polopúšťach Afriky, Arábie a Ázie. Ich chov sa rozšíril do južnej Európy, Austrálie, Nového Zélandu, USA, Kanady a v poslednom období aj do strednej Európy, Ruska a Anglicka.
Na Slovensku sa v posledných rokoch čoraz častejšie stretávame s chovom pštrosov. Tieto impozantné vtáky, pôvodom z Afriky, sú chované nielen pre mäso, vajcia a perie, ale aj ako domáci miláčikovia.
Veľkosť a hmotnosť pštrosieho vajca
Pštros africký dvojprstý dosahuje výšku 2,10 - 2,70 m, samica 1,75 - 1,90 m, dĺžka tela od zobáka po koniec chvosta je 2 m. Živá hmotnosť dospelého pštrosa je 100 až 150 kg, samice 90 - 110 kg. Polročný pštros váži 50 kg, ročný 100 kg, neskôr sa intenzita rastu znižuje a vo veku jeden a pol roku váži 120 kg.
Pštrosie vajce je najväčšie vajce na svete. Hmotnosť pštrosieho vajca tvorí asi 1,2 - 1,5 % jeho ročnej hmotnosti, pohybuje sa v rozpätí 700 - 1 800 g, čo závisí od hmotnosti nosnice a jej veku.
Pštrosie vajce váži okolo 1,4 - 1,8 kg a dokáže nahradiť 25 až 30 slepačích vajíčok. Jeho priemerné rozmery sú 15 cm na dĺžku a 12,5 cm na šírku.
Pre lepšiu predstavu uvádzame porovnanie pštrosieho a slepačieho vajca:
| Parameter | Pštrosie vajce | Slepačie vajce |
|---|---|---|
| Hmotnosť | 1,4 - 1,8 kg | cca 50-70 g |
| Počet slepačích vajec, ktoré nahradí | 25-30 | 1 |
| Rozmery | 15 x 12,5 cm (dĺžka x šírka) | cca 5,5 x 4 cm |
| Hrúbka škrupiny | 2-3 mm | cca 0,3-0,4 mm |
Vlastnosti pštrosieho vajca
Pštrosie vajce má veľmi silnú škrupinu, ktorá je hrubá 2 až 3 mm a je taká pevná, že sa na vajce môže postaviť dospelý človek bez toho, aby ho poškodil. Podiely súčastí pštrosieho vajca sú: bielok 54,3 %, žĺtok 23,8 % a škrupina s blanami 22 %.
Pštrosie vajco má iný pomer žĺtka a bielka ako klasické vajíčka. Tretinu tvorí žĺtok a dve tretiny bielok, čiže je veľmi chutné. Pštrosie vajce je výnimočné tým, že má podstatne menej cholesterolu ako slepačie a jedno vajce nasýti 8 až 10 osôb.
Varí sa 60 až 90 minút, podľa potreby spotrebiteľa. Farba škrupiny je od smotanovej po svetlohnedú, gramáž a pórovitosť je typická pre každú nosnicu.
Chov pštrosov a znáška vajec
Pštrosy sa chovajú v pároch alebo triádach (jeden samec a 2 samice). Znáška začína po 14 - 16 mesiacoch, obyčajne skoro na jar a trvá do augusta až septembra. Počas znáškového obdobia znesie od 30 do 80 vajec, obyčajne v cykloch s 12 - 18 vajcami v jednom cykle. Znáša každý druhý deň. Samica znáša vajcia obdeň do spoločného hniezda.
Liahnutie trvá v závislosti od hmotnosti vajca od 42 - 43 dní. Vajíčka sa môžu liahnuť prirodzene alebo v liahňach. Prirodzená inkubácia trvá 42 dní a o vajcia sa stará samec. Pštrosie mláďatá sa liahnu s hnedým perím a vážia približne 1 kg. Po vyliahnutí ich treba chrániť pred chladom a vlhkosťou. Kŕmia sa zmesou určenou pre malé pštrosy, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny na rast a vývoj.
Inkubácia pštrosích vajec v domácom inkubátore
Využitie pštrosích vajec
Pštrosie vajcia sú jedlé a v kuchyni sú špeciálnou delikatesou. Sú ideálne na veľké rodinné raňajky, kde jedno vajce stačí na prípravu praženice pre viac ľudí. Môžu byť tiež pečené, varené alebo použité do veľkých omeliet.
Konzumné vajcia
Pštrosie vajce je výnimočné tým, že má podstatne menej cholesterolu ako slepačie a jedno vajce nasýti 8 až 10 osôb. Varí sa 60 až 90 minút, podľa potreby spotrebiteľa.
Na čo si dať pozor!
Pštrosie vajce, ktoré bolo hoci len jeden deň v inkubátore pod stálou teplotou 36 stupňov, prešlo po biologickej stránke vývojovou fázou a teda už nie je vhodné na konzumáciu. Takéto vajce sa hodí už len na vyfúknutie ako kraslica. Čím je vajíčko dlhšie v inkubátore, tým je vyššia pravdepodobnosť, že po konzumácii takéhoto vajíčka by ste mohli byť nakazený salmonelózou alebo inými chorobami.
Pštrosie kraslice
Domorodé obyvateľstvo Afriky používalo vyfúknuté pštrosie vajcia ako nádoby na skladovanie vody a škrupinami z vajec sa zdobili ženy. Dnes sa škrupiny používajú buď ako celé v nábytkárskom priemysle na výrobu ozdobných predmetov, lámp, pohárov a pod., alebo ako úlomky, ktoré sa môžu spracovať na zvláštne brošne, náhrdelníky, náramky a náušnice. Každé vajce je veľmi cenné.
Kraslice už nie sú podľa jej ďalších slov "doménou" len slepačích vajec, po novom sa už robia i z vajec pštrosa či nandu pampového. "Dá sa s nimi lepšie pracovať, keďže majú väčšiu plochu. Vyzerá to aj veľmi pekne," podotkla Anna Kohutková zo Zoologickej záhrady v Bojniciach.
Význam chovu pštrosov
Chov pštrosov vo svete sa stáva populárnym a v niektorých oblastiach sveta je významným hospodárskym odvetvím pre výrobu potravín - hlavne mäsa, a aj vajec, ale využívajú sa aj ostatné časti tela ako koža, perie, kožné útvary (zobák, pazúry).
Pštrosy patria medzi mimoriadne úžitkové zvieratá - z jedného jedinca sa dá získať až 35 kg mäsa, 1,5 m² kvalitnej kože, 2 kg peria, 1,5 kg tuku a 30 až 80 vajec. Ich produkty sú vysoko cenené, čo sa odráža aj na ich hodnote.
- Mäso: Pštrosie mäso je výživné, diétne mäkké mäso vysokej kvality, nízky obsah tuku a cholesterolov, ľahko spracovateľné, výrazne červené, pripomína hovädzie mäso. Je zložené z vody 75,4 %, tuku 1,2% a bielkovín 21,7 %.
- Koža: Pštrosia koža sa vyznačuje mimoriadnou pevnosťou a trvanlivosťou. Je odolná voči opotrebovaniu a v nepriepustnosti vody predstihuje kožu z krokodíla, ktorú je schopná úplne nahradiť.
- Perie: Pštrosie perie má svoje miesto i v módnom priemysle. Najrozšírenejšie a zároveň najznámejšie je jeho využitie v dámskej móde. Keďže má jedinečnú štruktúru, výborne sa farbí na akýkoľvek odtieň pastelovej farby.
- Olej: Pštrosí olej získavaný z tuku pštrosa je v súčasnosti žiadanou základnou surovinou v kozmetickom i farmaceutickom priemysle. Pripravujú sa z neho predovšetkým kozmetické prípravky na ošetrenie pokožky, významnú úlohu však zohráva aj v oblasti výživy.
- Oči a cievy: Svoje využitie vo farmaceutickom priemysle majú aj oči a cievy Pštrosa afrického dvojprstého. Farmaceutické spoločnosti a výskumné ústavy vykupujú pštrosie oči za účelom výskumu zameraného na liečenie šedého zákalu u ľudí.
tags: #pstrosie #vajce #velkost