Pstruh potočný (Salmo trutta fario) je pôvodný a veľmi cenený obyvateľ európskych vôd a najrozšírenejším zástupcom čeľade lososovitých v našich vodách. Tento druh ryby patrí na Slovensku spolu s hlavátkou k jediným pôvodným druhom z čeľade lososovitých.
Predstavuje sladkovodnú formu druhu Salmo trutta, ktorá sa tisícročia prirodzene prispôsobovala životu v tečúcich riekach a potokoch. Pstruh obyčajný ako druh vytvára tri formy, a to formu morskú, potočnú a jazernú. Z hľadiska nárokov na prostredie je výborným indikátorom zdravej prírody. Pre svoj spokojný život vyžaduje chladnejšiu a na kyslík bohatú vodu. Pstruh je obľúbená sladkovodná ryba patriaca do čeľade lososovitých. Má pevné, jemne aromatické mäso, bohaté na živiny.
Charakteristika pstruha potočného
Pstruh potočný má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Telo má prúdnicovitý tvar, hlava je pomerne malá s ozubenými čeľusťami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Telo pokrývajú malé šupiny, ktoré sú pevne vrastené v koži. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička, ktorá zdobí chrbát (medzi chrbtovou a chvostovou plutvou), rovnako ako iným lososovitým rybám.
Sfarbenie
Sfarbenie pstruha potočného je asi najvariabilnejšie spomedzi našich druhov rýb. Jeho sfarbenie je majstrovským dielom prispôsobivosti - mení sa podľa toho, v akom prostredí ryba žije. Základná farba bokov je žltá s dvomi typmi škvŕn. Prvé sú tmavé, druhé červené s bielym lemom. Najcharakteristickejším znakom sú výrazné červené a čierne škvrny na bokoch tela, ktoré bývajú často olemované jemným bielym prstencom. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Tmavé jedince s červenou farbou na tmavom podklade sú obzvlášť výrazné. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň. Škvrny sa môžu nachádzať aj na chrbtovej a tukovej plutve.
Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Boky mladých exemplárov sú doplnené niekoľkými modrastými zvislými pruhmi, ktoré zrejme plnia funkciu ochranného sfarbenia, pokiaľ ich majiteľ nedorastie do väčších rozmerov. Po prekročení dĺžky asi 20 cm sa vytrácajú. Malé rybky majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života. Veková zmena sfarbenia prináša fádnejšie a menej výrazné farby u starších rýb.
Rozlíšenie pohlavia
Rozdiel medzi pohlaviami je dobre pozorovateľný u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha za oko. U ikernačky dosahuje len na úroveň oka. Na spodnej čeľusti samcov sa objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov. Sfarbenie samcov je výraznejšie. Staršieho mliečniaka je jednoduché určiť vďaka výrazným, klenutým čeľustiam, ktoré sú samé o sebe viditeľne väčšie, ako u ikernačky.
Pstruh z potoka
Dĺžka života a veľkosť
Pstruh potočný je v našich podmienkach krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, vzácne až 7 rokov. Staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Väčšina pstruhov sa dožíva 5 - 9 rokov života. Jazerná forma dorastá väčších rozmerov, napríklad slovenským rekordom je pstruh z nádrže Hriňová chytený v roku 1985 dlhý 107 cm a vážiaci 15 kg. Ešte väčšia je morská forma vzácne dosahujúca i hmotnosti okolo 20 kg. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg.
Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm. Populácie z horských bystrín ťažko prekračujú dĺžku 20 cm, zatiaľ čo ryby z veľkých uživiteľných vôd rastú pomerne rýchlo a môžu prekročiť dĺžku 80 cm, v prípade jazernej formy i 1 m.
Základné údaje o pstruhovi potočnom:
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Latinsky | Salmo trutta |
| Maďarsky | Sebes pisztráng |
| Anglicky | Trout |
| Rad | Lososotvaré |
| Čeľaď | Lososovité |
| Potrava | Všežravec, dravec |
| Dĺžka života | Priemerne 3-5 rokov, jazerné populácie do 20 rokov |
| Pohlavná dospelosť | 2-4. rok |
| Doba rozmnožovania | Október - február |
| Bežná veľkosť | 20 až 40 cm |
| Maximum | Cez 110 cm |
| Lovná miera | 25 cm |
| Doba hájenia | 1.9 - 15.4 |
Výskyt a životné prostredie
Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe, severnej Afrike a časti Ázie. Je obľúbená sladkovodná ryba patriaca do čeľade lososovitých. V Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Ideálnym domovom pstruha je horská alebo podhorská rieka s významným zatienením toku, ktorého hĺbka je v priemere okolo pol metra. Pôvodný areál pstruha potočného zahŕha Európu, severnú Afriku a časť Ázie.
Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode. Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Pstruh potočný je veľmi citlivý na znečistenie vody, a tak ho môžete vidieť iba vo vodách, ktoré sú naozaj čisté. Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Teplota vody nesmie prekročiť 20°C (jednoročné pstruhy majú toleranciu o stupeň až dva vyššiu a vice versa). Každý teplotný stupeň naviac znamená posun populácie pstruha do vyšších, chladnejších polôh. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m.
Pstruh potočný je typická stanovištná ryba. Znamená to, že si v toku nájde svoje obľúbené miesto - napríklad hlboký vír, vymletý breh alebo úkryt pod koreňmi stromov - ktoré si stráži a z ktorého vyráža za potravou. Ako pstruha potočného spoznáte: Vzhľad „potočáka“ patrí k najkrajším v ríši rýb. Telo má torpédovité a svalnaté, ideálne stavané na prekonávanie silných prúdov. S rastúcou veľkosťou je pstruh stále viac teritoriálnou rybou vyberajúcou si výhodné stanovisko s dostatočnou hĺbkou, ktorá ho ukrýva pred svetlom a dáva mu zrejme väčší pocit istoty. Pstruh je teritoriálny druh, verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len pri neresovej migrácii alebo migrácii súvisiacej s rastom. Svoje teritórium agresívne bráni. Stanoviská pstruhov sú pomerne stále a menia sa len v období neresu alebo za extrémnych prietokov. K istým migráciám dochádza i s príchodom zimného obdobia (do isté miery koliduje s neresením) a následne jari.
Potrava pstruha potočného
Pstruh potočný má veľmi pestrý jedálniček. Pstruh sa živí živočíšnou potravou. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. Väčšie jedince sú aktívnymi dravcami a svoju stravu si s obľubou spestrujú menšími rybkami, napríklad čerebľami alebo hlaváčmi. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče. Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku.
- Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium.
- Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou.
- Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.
Rozmnožovanie
Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia. Pohlavne dospieva v 2. až 4. roku života, samce o niečo skôr. Neresenie pstruha potočného prebieha v chladnom období. Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Neresenie je jednorazové, počet ikier, ktoré samica zahrabáva do hniezda, sa pohybuje v závislosti od jej veľkosti v rozmedzí 150 až 5 000. Relatívna plodnosť je 2 500 ikier na kilogram hmotnosti samice.
Výteru predchádza ťah rýb do vyšších polôh, resp. do prítokov až vlásočníc. Typické neresisko pstruha je zvyčajne plytšie miesto potoka s konštantným, mierne rýchlym prúdom (ktorý zabraňuje vrstveniu sedimentov a zabezpečuje prísun kyslíka) a dnom s jemnejším štrkom. Spúšťačom samotného trenia býva výrazné jesenné ochladenie sprevádzané dažďami, keď teplota vody klesne na 6°C alebo menej a vlásočnice sa po lete zaplnia vodou. Hniezdo vytvára samica a samotný výter sa opakuje niekoľkokrát.
Vývoj ikier, ktoré sú pomerne veľké (5 - 6 mm), prebieha počas zimy. Ikry pstruha sú prekvapivo veľké (4,5 - 6 mm) a obsahujú značné množstvo zásobných látok pre vývoj plôdiku, takže sa ich do tela samice vojde len obmedzený počet. Bežne ide len o niekoľko stoviek kusov, u veľmi veľkých samíc s hmotnosťou niekoľko kg môže prekročiť i 5 000 ks. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov (pri priemernej dennej teplote 5 st. C). Potočáky sa neresia na jeseň a plôdik sa liahne až na jar, čo umožňuje chladná voda. Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej.
Ďalšie formy pstruha
V zásade rozlišujeme tri druhy pstruhov: pstruh riečny (potočný), pstruh jazerný a pstruh morský. Jednotlivé populácie pstruha obyčajného sa líšia vzhľadom, veľkosťou a sfarbením a v minulosti mala každá lokalita geneticky jedinečnú a typickú populáciu tejto ryby a bola popísaná celá rada foriem. Dnes je tento stav minulosťou. Sústavným lovom boli niektoré lokálne formy vyhubené či zdecimované, na iných miestach dochádza vďaka vysadzovaniu ku kríženiu pstruhov z mnoho vzdialených oblastí.
Jazerná forma pstruha
Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné. Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený. Najznámejšie nádrže s výskytom „jazerákov“ sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách. Jazerné pstruhy sa vyskytujú bežne v jazerách severnej Európy.
Morská forma pstruha
Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia, a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Baltské, Severné a ďalšie európske moria obýva vzhľadovo podobná morská forma, tiahnuca k výteru do riek Nemecka, Poľska, Dánska, Švédska a rady ďalších krajín.
Sivoň potočný
Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.
Pstruh dúhový
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) nie je, na rozdiel od pstruha potočného, pôvodným druhom. Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia, konkrétne v roku 1880 z Kalifornie. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce. Vyskytujú sa tu dve formy: pôvodná, na jar sa vytierajúca, a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Pstruh dúhový žije v tečúcich aj v stojatých vodách. Obľubuje pobyt v čistých a teplých vodách. Živí sa hmyzom, červami a slimákami, neskôr menšími rybkami a vo veľkej miere aj planktónom.
To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie. Prirodzene sa pstruh dúhový vyskytuje v riekach Ázie a Severnej Ameriky, pričom farba jeho mäsa môže byť v prírode naozaj sfarbená do „lososova“ v prípade, že sú jeho potravou nymfy morských kôrovcov s obsahom prírodného farbiva astaxantínu (ide o rovnaké farbivo, ktoré farbí lososa). Pstruh dúhový z pultov našich tuzemských supermarketov je kŕmený špeciálnym typom stravy bohatej na obsah karotenoidov prírodného pôvodu, ktoré dáva mäsu charakteristické sfarbenie a aj vyššiu cenovku oproti klasickému pstruhovi.
Ohrozenie a ochrana pstruha potočného
V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov. Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou.
Pôvodná genetická premenlivosť a rozmanitosť pstruha postupne zaniká, pretože sa stále viac uplatňujú ryby pochádzajúce od najväčších chovateľov násad. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode.
Revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4), ktorá sa nachádza pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.
Umelý výter lososovitých rýb
Pre rozvoj prirodzených populácií lososovitých rýb je absolútne zásadná ich úspešná prirodzená reprodukcia, ktorá je za optimálnych podmienok zárukou zachovania genetickej variability a čistoty pôvodných populácií, a teda aj ich stability. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov. Príprava na výter sa začína vytvorením vlastného generačného stáda. Najskôr treba vybrať vhodné jedince z celého chovu, ktoré by mali mať dobré rastové vlastnosti, ideálny tvar tela a dobrú kondíciu. Na kvalitu pohlavných produktov vplýva aj vek ryby. Tieto ryby sa potom zaradia do generačného stáda. Popri bežnej starostlivosti sa v období na prelome novembra a decembra sleduje aj správanie generačných rýb.
Skracovanie svetelnej časti dňa a ochladzovanie vody spúšťa u lososovitých rýb zvýšenú produkciu hormónov, a tým aj dozrievanie pohlavných produktov. Hormóny spôsobia aj morfologické zmeny na tele rýb, hlavne u samcov. Tie sa veľmi nápadne zafarbia, spodná čeľusť sa predĺži, vytvorí sa na nej tzv. hák, aký poznáme u lososov, koža na bruchu a brušných plutvách zhrubne. Dôvod je jednoduchý: sivone si na neres vytĺkajú do štrkového dna hniezdo a zhrubnuté kožné bunky ich chránia pred mechanickým poškodením. Ikry totiž nemôžu prísť do styku s vodou. Potom stačí už len jemný tlak rukou na brušnú dutinu a do misky začnú padať prvé žlté ikry. Pracovník plynule prechádzal prstami po bruchu ikernačky od hlavy smerom k chvostu, pokým nevypadli aj posledné ikry.
Športový rybolov
Lov lososovitých rýb prináša potešenie športovým rybárom už desiatky rokov. Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší. V minulosti veľmi rozšírený spôsob lovu na vláčenú mŕtvu rybku je na väčšine revírov zakázaný a postupne zrejme vymizne.
Možný výber náradia pre lov pstruha
- Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
- Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.
tags: #pstruh #potocny #distribution