Pstruh potočný (Salmo trutta fario) patrí medzi najznámejšie a najpopulárnejšie ryby na Slovensku. Mnohí rybári ho nazývajú kráľovskou rybou a sú ochotní precestovať pre týchto bodkovaných dravcov celý svet. Je to prekrásna pôvodná ryba a zaslúži si obdiv pre svoju krásu, eleganciu, ale i prostredie, v ktorom bežne žije.
Pstruh obyčajný - ryba horských riek a potokov je symbolom čistoty a krásy Slovenska. Spája sa s prekrásnou prírodou, zurčiacou vodou a voľnosťou. Jeho sfarbenie patrí k najkrajším medzi našimi rybami. Pstruh potočný patrí k pôvodným druhom našej ichtyofauny.
Základná charakteristika pstruha potočného
Pstruh potočný má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička, ktorá je umiestnená medzi chrbtovou a chvostovou plutvou.
Sfarbenie pstruha je veľmi variabilné a závisí od prostredia, v ktorom žije. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Okrem toho na bokoch, chrbte, chrbtovej a tukovej plutvičke máva tmavé škvrny.
Výskyt a životné prostredie
Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov s vodou bohatou na kyslík a teplotou do 18 stupňov. Tieto toky sa podľa výskytu pstruha nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.).
Ideálnym domovom pstruha je horská alebo podhorská rieka s významným zatienením toku, ktorého hĺbka je v priemere okolo pol metra. Teplota vody nesmie prekročiť 20°C. Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie.
Pstruh je teritoriálny druh, verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len pri neresovej migrácii alebo migrácii súvisiacej s rastom. Svoje teritórium agresívne bráni. Každý teplotný stupeň navyše znamená posun populácie pstruha do vyšších, chladnejších polôh.
Potrava a lovecké správanie na hmyz
Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku.
Na jar, v čase topenia sa snehu a prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.
Pstruh potočný je veľmi žravý a má značne široký sortiment potravy. Žerie prakticky všetko mäsité s čím sa vo vode stretne pokiaľ mu sústo objemovo vyhovuje. Medzi zložky potravy pstruha potočného patrí pestrá škála lariev vodného hmyzu, hmyz lietajúci nad hladinou, náletový suchozemský hmyz žijúci na brehoch a pobrežných stromoch.
Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. Znamená to, že si v toku nájde svoje obľúbené miesto - napríklad hlboký vír, vymletý breh alebo úkryt pod koreňmi stromov - ktoré si stráži a z ktorého vyráža za potravou. Pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu, ale aj obranou svojho teritória.
Ulovte si sami svojho pstruha
Rozmnožovanie a dĺžka života
Pohlavne dospieva v 2. až 4. roku. Trie sa zvyčajne od októbra do decembra. Na trenie tiahnu pstruhy potočné do vyšších úsekov a užších prítokov. Typické neresisko pstruha je zvyčajne plytšie miesto potoka s konštantným, mierne rýchlym prúdom (ktorý zabraňuje vrstveniu sedimentov a zabezpečuje prísun kyslíka) a dnom s jemnejším štrkom.
Spúšťačom samotného trenia býva výrazné jesenné ochladenie sprevádzané dažďami, keď teplota vody klesne na 6°C alebo menej a vlásočnice sa po lete zaplnia vodou. Samica vytĺka v štrkovom alebo pieskovom dne priehlbinu (hniezdo), kam kladie počas neresenia ikry, ktoré následne oplodňuje samec. Neresenie je jednorazové, počet ikier, ktoré samica zahrabáva do hniezda, sa pohybuje v závislosti od jej veľkosti v rozmedzí 150 až 5 000. Hniezdo vytvára samica a samotný výter sa opakuje niekoľkokrát. Vývoj ikier, ktoré sú pomerne veľké (5 - 6 mm), prebieha počas zimy a trvá okolo 520 denných stupňov (pri priemernej dennej teplote 5°C).
Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života.
V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.
Spôsoby lovu pstruha potočného
Pstruhy sa najčastejšie lovia na rotačné blyskáče, gumové nástrahy, umelé mušky a voblery. Práve voblery patria k najúčinnejším nástrahám na ich lov. Vobler patrí k najčastejšie používaným a najobľúbenejším pstruhovým nástrahám u väčšiny rybárov. Okrem základných spôsobov vedenia a techník má lov na voblery svoje špecifiká.
Lov pri protiľahlom brehu
Predstavme si skupinku rýb pri protiľahlom brehu, kde nad vodu prevísa tráva a pobrežná vegetácia. Slabý vetrík občas pomôže k pádu do vodného živlu nejakému chrobákovi, lúčnej kobylke či inému hmyzu. Aktivitu rýb môžeme veľmi často v takýchto partiách rieky aj vizuálne pozorovať a ryby sa prezrádzajú zbieraním potravy z hladiny - krúžkovaním.
Našou výhodou je, že ryby väčšinou stoja tesne pod hladinou, teda ich zorné pole na hladine nie je veľké, čo je predpokladom reflexívneho záberu. Ďalšou výhodou je, že pod brehom stojí väčšinou viac rýb a hmyz na hladinu dopadáva sporadicky. Platí tu známe porekadlo, kto prv príde, ten prv žerie. Hmyz nie je nejako ťažko získateľná korisť pre ryby, ale potravná konkurencia býva dosť značná.
Výrazným plusom je ešte aj moment prekvapenia a na to všetko má ryba naozaj iba pár sekúnd. Lov pri protiľahlom brehu môže byť ďalšou možnosťou ako oklamať aj starú a opatrnú rybu. Nevýhodou je potreba veľmi presných hodov: čím bližšie k brehu, tým lepšie. Štyridsať centimetrov mimo tu často znamená neúspech a vyplašenie rýb. Na každú opatrnú rybu máme väčšinou iba jeden, dva pokusy; keď zle nahodíme, záberu sa nedočkáme väčšinou ani v nasledujúcich hodoch a ryby vyplašíme. Negatívom tohto lovu je aj skutočnosť, že lovíme cez prúd a dosť rýb vypneme pri zdolávaní, či vôbec nezasekneme. No napriek týmto skutočnostiam je lov pod protiľahlým brehom veľmi efektívny.
Splavovanie voblera v prúde
Toto je ďalší veľmi často praktizovaný a účinný spôsob. Na menších vodách je ideálne kombinovať ho s lovom na dopad. Nástrahu nahodíme kolmo na prúd a postupne začneme vobler priťahovať k sebe. Pri silnejšom prúde väčšinou vobler iba splavujeme na napnutom vlasci a pridŕžame ho v prúde. Záber často prichádza bezprostredne po nahodení alebo pri vyrovnávaní oblúka, ktorý nástraha v prúde opisuje. Veľa záberov býva aj pri podržaní voblera na mieste, respektíve pri jeho ďalšom potiahnutí.
Vedenie voblera proti prúdu
Je to často opomínaný a napriek tomu mimoriadne účinný spôsob vedenia voblerov pri love všetkých lososovitých rýb. Nástrahu nahadzujeme proti prúdu a relatívne rýchlo ju vedieme. Vedenie musí byť rýchlejšie ako je rýchlosť prúdu. V tomto prípade používam väčšinou štíhle voblery s agresívnejšou akciou.
Veľa nástrah pri vedení po prúde nepracuje, preto je vhodné skontrolovať prácu voblerov pri brehu predtým, ako na ne začneme chytať. Tento spôsob využívam hlavne na opatrné, či vyplašené ryby. Rýchlym vedením nemá pstruh príliš čas obzerať si nástrahu a musí sa neraz rozhodnúť, či na ňu zareaguje alebo ju nechá prejsť okolo seba. Jeho reflexy ho však nútia zaútočiť, a tak aj opatrné ryby zvyčajne končia na našej nástrahe.
Výbava pre lov pstruha potočného
Pri love pstruhov na potoku je vhodné zvoliť jemnejšiu výbavu, na ktorej si dokážeme záber ryby patrične užiť, ale zároveň si môžeme byť istý, že rybku na breh dostaneme. Na potok alebo menšiu rieku je vhodný prút v dĺžke od 1,60 m maximálne do 2,30 m s rýchlou akciou, aby dokázal tlmiť prudké výpady ryby. Dlhé hody nie sú prioritou, a tak je táto dĺžka ideálna. Vrhacia záťaž môže byť v rozpätí od 0 g po 10 g v závislosti od toho, aké nástrahy budeme používať. Čo sa týka voľby navijaku, taktiež ostávame pri menšej veľkosti 100 maximálne však 300, čo už je na hranici ľahkej prívlače.
Vlasec alebo šnúra?
Po rokoch experimentovania s rôznymi vlascami, nanofilmi a šnúrami, mnohí rybári ostávajú verní splietanej šnúre s priemerom 0,06 mm, ktorú ukončujú fluorcarbónovým náväzcom Akashi, cca 30 cm v priemere od 0,12 mm po 0,16 mm s ohľadom na úseky, na ktorých chytajú. Splietaná šnúra má veľkú výhodu oproti silonu, a tým je, že rybár má s rybou po zábere okamžitý kontakt a cíti ju priamo na prúte, kde silon má svoju rozťažnosť a záber na jemnej udici nemusí byť vždy taký razantný, aby rybu zasekol. Do vody s viacerými prekážkami treba väčší priemer a na otvorenejšie vody menší priemer. Tento náväzec sa viaže priamo na šnúru bez použitia obratlíka. Čím menej prvkov montáže, tým lepšie. Fluorcarbónový náväzec je vo vode 100% priehľadný, a tak dokážeme presvedčiť aj opatrnejšiu rybu v úplne čistej vode.
Nástrahy na pstruhy
Pstruh potočný aj pstruh dúhový sú dravce, niekedy kanibali. Pri love v rýchlejších prúdoch je ideálnou voľbou Mepps tzv. vrbový list, ktorý má štíhly tvar a ľahko sa prerezáva prúdmi. Ďalšou výbornou voľbou sú voblery vo veľkostiach 2 až 5 cm v naturálnych farbách, pstruh potočný, dúhový alebo čerebľa či hlaváč. Ak chytáme v pomalšej vode, alebo prechytávame kaskády či jamy, výbornou voľbou sú klasické blinkre Mepps vo veľkostiach 00-2 alebo plandavky vo veľkostiach cca 3 cm výrazných farieb vhodné na začiatok sezóny, keď vody ešte nie sú prechytané.
Gumenné nástrahy a jigovanie
Výbornou alternatívou, na ktorú nesmieme zabudnúť, sú gumenné nástrahy v kombinácii s jig háčikom. Touto technikou dokážeme prechytať akékoľvek miesto pod hladinou, či už je to jama, spadnutý strom alebo kaskáda. Vďaka jigovaniu sa dostaneme naozaj všade. Pohybu gumenej nástrahy vo forme hmyzu, červíka alebo malej rybky odolá pstruh len veľmi ťažko.
Nymfy ako univerzálne nástrahy
Nymfy patria k najúspešnejším pstruhovým nástrahám. Podľa názoru skúsených rybárov práve nymfa patrí k najuniverzálnejším nástrahám na lov pstruha. Nymfa žije väčšinu života relatívne skrytým spôsobom života v spleti trsov rastlín, tŕstia a korienkov. Živí sa planktónom a rôznymi drobnými živočíchmi dna, z času na čas sa jej korisťou stávajú aj malé rybky.
Ohrozenie a ochrana pstruha potočného
V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra) a zhoršujúce sa životné prostredie. Rybársky zväz býva kritizovaný, že pstruhové vody málo zarybňuje a že treba zvyšovať objemy násad. Problematika je však oveľa zložitejšia a riešením môže byť iba prijatie radu komplexných opatrení.
Prevažná väčšina ochranárov prírody je presvedčená, že pstruh potočný dokáže odolať predátorskému tlaku vydry. Že jeho schopnosti v nezregulovaných potokoch s množstvom úkrytov dokážu pstruha potočného ochrániť. Ale žiaľ, tieto krásne znejúce teórie prakticky neplatia. Vydry dokážu absolútnu väčšinu pstruhových potokov vyžrať doslova do poslednej generačnej ryby. Zostáva len pár mladých - juvenilných jedincov, ktoré často ani nedokážu dospieť a založiť novú generáciu. Mali by sme preto k nemu pristupovať s náležitou opatrnosťou a úctou.
tags: #pstruh #potocny #za #hmyzom #vyskoci