Pestovanie poľnohospodárskych plodín je komplexná práca, ktorá si vyžaduje obrovské množstvo odborných znalostí. Kvalita pôdy je kľúčovou súčasťou úspešného pestovania plodín. Zdravie plodín vo veľkej miere závisí od rovnováhy úrovní pH v pôde.
Čo je pH pôdy a prečo je dôležité?
Hodnota pH pôdy je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravý vývoj rastlín. PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Kyslá pôda má za následok menej dostupných živín a tým pádom aj nižší výnos.
Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku. Kyslosť sa meria v pH. Neutrálna hodota je 7. Ak je hodnota nižšia, hovoríme o kyslej pôde. Čím je kyslejšia pôda, a teda pH nižšie, tým je pre rastlinky viac toxická.
Asi najdôležitejším faktorom pre rýchly a zdravý rast rastlín je stav pôdy a jej kyslosť, resp. hodnota pH. Pôdna reakcia určuje zásaditosť alebo kyslosť substrátu a udáva chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy. Vhodné pH umožňuje rastlinám správne absorbovať živiny. Preto má pH pôdy pri pestovaní rastlín veľký význam. Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.
To, aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu, akým na pôde hospodárime.
Typy pôd podľa pH
Pre lepšie pochopenie vplyvu kyslosti na rastliny je dôležité poznať základné typy pôd podľa ich pH:
- Neutrálna pôda má pH v rozmedzí približne 6,5 až 7,5 a je ideálna pre väčšinu pestovaných rastlín. Pôdy v tomto rozmedzí poskytujú vyvážené množstvo živín a mikroorganizmy v nich dobre fungujú.
- Zásaditá pôda (alkalická) má pH nad 7,5 a často obsahuje vyšší podiel vápnika. Takéto pôdy sa nachádzajú najmä v oblastiach s nižšími zrážkami. Môžu spôsobovať nedostatok železa a zinku, čo vedie k chloróze listov.
- Kyslá pôda je charakterizovaná nízkym pH, zvyčajne pod hodnotou 6,5. Kyslá pôda s pH pod 6,5 je vhodná pre špecifické druhy rastlín, ktoré sú prispôsobené vyššiemu obsahu železa a mangánu. Takéto pôdy sa často nachádzajú v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Kyslé pôdy majú tendenciu byť bohaté na hliník a železo, no môžu mať nedostatok vápnika, horčíka a fosforu. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.
Na Slovensku prevládajú mierne kyslé, kyslé a neutrálne pôdy, pričom podiel alkalických pôd je minimálny. V Poľsku prevládajú kyslé pôdy (asi 40 % substrátu), čo je spôsobené najmä miernym a vlhkým podnebím. Nadmerné okysľovanie je tiež dôsledkom ľudskej činnosti, hlavne používania minerálnych hnojív (hlavne dusíkatých a draselných).
Zloženie a vlastnosti pôdy
Pôda v záhrade sa skladá z minerálnych častíc ako piesok, spraš a íl, a tiež humus, teda rozložené organické látky. Pri práci v záhrade a pre zdravý rast rastlín rozlišujeme tri druhy pôd - ľahké piesčité pôdy, stredne ťažké sprašové a hlinité pôdy a ťažké ílovité pôdy. Pôda vo vašej záhrade poskytuje podporu koreňom rastlín. Navyše uchováva vodu a živiny a postupne ich uvoľňuje tak, aby ich rastliny mohli prijímať.
Prehľad druhov pôdy
| Druh pôdy | Vlastnosti |
|---|---|
| Piesčitá pôda | ľahká, prepúšťa vodu, rýchlo vysychá, rýchlo sa zohrieva, zlá schopnosť zhromažďovania vody a ukladania živín |
| Hlinitá pôda | ideálna záhradná pôda, skladá sa približne z rovnakého podielu piesku, spraše a ílu, dobrá schopnosť zhromažďovania vody a ukladania živín |
| Ílovitá pôda | ťažká, vysoký potenciál zhromažďovania vody a ukladania živín, ľahko sa utlačí, nebezpečenstvo trvalého zamokrenia |
Ako zistiť pH pôdy?
Zistiť pH pôdy v záhrade nie je vôbec zložité. Existuje niekoľko metód, ako určiť reakciu pôdy.
Jednoduché domáce metódy
Jednou z jednoduchých metód je použitie červenej kapusty a pijavého papiera. Postačí Vám napríklad pijavý papier, takzvaný pijak a červená kapusta. Pijak nastrihajte na pásiky. Dajte variť asi 250 g červenej kapusty, nakrájanej nadrobno. Odstavte ju, keď sa voda intenzívne sfarbí do fialova a kapusta bude mäkká. Po vychladnutí ju preceďte a do sfarbenej vody namočte pripravené papieriky. Nechajte ich uschnúť. Až potom budú pripravené na použitie. Správnosť výroby papierika si overíte tak, že keď naň nakvapkáte citrónovú šťavu, mal by sa sfarbiť do ružovej až červenej farby - kyslé prostredie. Ak ho priložíte na navlhčené mydlo, zafarbí sa do modra až zelena - zásadité prostredie. Kyslé prostredie teda farbí papierik do žlta (slabo kyslé), oranžova až červena (silno kyslé), zásadité do zelena až modra.
Meranie pomocou prístrojov a indikátorových papierikov
V predaji sú však aj špeciálne prístroje na meranie pH - nielen pôdy, takzvané pHmetre a indikačné papieriky. Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy. Pri samotnom testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a mohla by ovplyvniť meranie. Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH. Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy. Správna diagnostika umožňuje zaviesť vhodné zmeny v duchu regeneratívneho poľnohospodárstva.
Test pH pôdy svojpomocne - Rýchla záhradná skúsenosť, epizóda 114
Laboratórny rozbor pôdy
Rozbor pôdy poskytne informácie o všetkých vlastnostiach pôdy v záhrade. Potrebujete na to odobrať na sklonku jesene alebo na začiatku jari asi na 10 až 20 miestach obrábanej pôdy malé vzorky na hĺbku rýľa. Na rozbor stačí zmes vzoriek s hmotnosťou asi 250 až 500 g. Zeminu zo záhrady môžete odovzdať v ústave pôdoznalectva. Rozbor záhradnej zeminy by sa mal opakovať každých tri až päť rokov. Na základe testu pôdy môžete vo vzorke pôdy zistiť prítomnosť rôznych živín.
Živiny a ich vplyv na rastliny
| Živina | Prečo sú potrebné? | Ako sa prejaví nedostatok v rastlinách | Ako sa prejaví nadbytok v rastlinách |
|---|---|---|---|
| Bór | vytvára sodík a vápnik | slabý rast, povrch rastlín praská a korkovatie | nedostatočná tvorba listového farbiva, odumierajúce listy |
| Železo | základný enzymatický prvok, sfarbuje pôdu do červena/červeno-hneda, zabezpečuje drobivú štruktúru pôdy | žily listov sú zelené alebo dokonca biele, odumierajúce listy | vedie k nedostatku horčíka |
| Draslík | posilňuje rastlinné tkanivo a odolnosť proti mrazu, reguluje hospodárenie s vodou | ochabnuté listy aj napriek polievaniu, vysychanie zvonku dovnútra | obmedzený rast, rastlina môže odumrieť |
| Meď | dôležitá pre tvorbu bielkovín a enzymatických procesov, má fungicídny účinok | spôsobuje prebytok dusíka, ktorý prispieva k vzniku chorôb; nižšia úroda | spôsobuje nedostatok železa, molybdénu a zinku, a tiež žlté listy a narušený rast koreňov |
| Horčík | najdôležitejšia zložka listového farbiva, dôležitý pre tvorbu bielkovín | malé plody, svetlé listy | vedie k nedostatku vápnika |
| Molybdén | dôležitý pre tvorbu enzýmov | slabý rast, sfarbené listy | - |
| Fosfor | dôležitý pre stavbu bunkového jadra, tvorbu semien, kvetov a plodov | slabý rast; sfarbené, odumierajúce listy; neúrodnosť | narušený rast, blokáda prísunu železa, následný nedostatok živín |
| Hodnota pH | kyslosť pôdy, pre väčšinu rastlín neutrálna až mierne kyslá | zelené až biele žily listov, odumieranie listov | spôsobuje nedostatok horčíka |
| Zinok | dôležitý stopový prvok | narušená tvorba bielkovín a metabolizmus fosfátov, hromadenie dusičnanov, zlý rast | poškodzuje rastliny a pôdne mikroorganizmy |
Burina ako indikátor pH a zloženia pôdy
Okrem „valčekového testu“ môže byť ďalším skvelým ukazovateľom kvality a zloženia pôdy práve burina. Znie to možno zvláštne, no aj nechcené rastliny na záhone tam nerastú len tak náhodou. Každý druh buriny preferuje určitý typ živín, pH či prostredie, ktoré dokáže využiť vo svoj prospech. Vďaka tomu dokážete aspoň orientačne posúdiť, či máte kyslú, neutrálnu alebo zásaditú pôdu, a následne sa rozhodnúť, čo s ňou robiť ďalej.
- Púpava sa často vyskytuje v pôde bohatej na dusík a draslík, no s relatívne menším množstvom vápnika či fosforu.
- Žihľava, netýkavka, rozrazil, prýštec alebo ptačinec indikujú skôr neutrálnu, humóznu pôdu, ktorá je ideálna na pestovanie mnohých druhov zeleniny.
- Ďalšie indikátory: žihľava, lipkavec syridlový, loboda, hviezdica prostredná, iskierník prudký, púpava lekárska - pôda bohatá na dusík.
- Rozchodník prudký - pôda chudobná na dusík.
- Šťiav kyslý - kyslá pôda.
Za dôležitý ukazovateľ kyslej pôdy sa považuje praslička roľná. Jej prítomnosť môže naznačovať prebytok železa a nedostatok mangánu či fosforu a vápnika.
Existujú aj univerzálnejšie druhy buriny, ktoré sú prispôsobivé a môžu rásť takmer všade, preto sa pri „burinovej diagnostike“ zamerajte najmä na tie rastliny, ktoré sa vyskytujú vo väčšom množstve. Pravdou je, že niektoré divoko rastúce rastliny nie sú veľmi náročné na kvalitu pôdy a dokážu vyrásť takmer kdekoľvek. Takým zmätočníkom môže byť napríklad ptačinec, ktorý môže klamať aj skúseného záhradkára, pretože sa mu darí v rozmanitých podmienkach. Ak sa chcete spoľahnúť na diagnostiku burinou, je dôležité sledovať výskyt rastlín vo väčších skupinách - čím viac jedného druhu buriny sa na vašom pozemku objavuje, tým silnejší signál o type pôdy vám dáva.
Ako riešiť problémy s kyslou pôdou
Keď sa pôda stane príliš kyslou, môže to veľmi sťažiť maximalizáciu výnosu poľnohospodárskych plodín. Našťastie existuje spôsob, ako si s problémom poradiť. Keď sa pôda stane kyslou, je najlepšou praxou aplikovať vápno, kde sa pestujú plodiny, ako spôsob zvýšenia pH a zníženia kyslosti. Aby sa zabránilo vysokej kyslosti pôdy, môže sa pristúpiť k určitým úpravám pôdy na zvýšenie úrovne pH a neutralizáciu kyslej pôdy.
Vápnenie pôdy
Poľnohospodárske vápno je najúčinnejšou cestou na zvýšenie hodnôt pH s cieľom zlepšiť zdravie plodín a produkciu. Je to prípravok na úpravu pôdy zvýšením úrovne pH, vyrobený z drveného vápenca, ktorý obsahuje prírodné živiny na podporu zdravého rastu rastlín. Keď sa vápno pridáva do pôdy, rozpúšťa sa a uvoľňuje zásadu, ktorá pôsobí proti kyslosti pôdy alebo ju neutralizuje.
Ak je pôda príliš kyslá a je potrebné ju upraviť, najčastejšie sa používa vápnenie. Pridanie mletého vápenca alebo dolomitického vápenca pomáha neutralizovať kyslosť a dopĺňa pôde vápnik a horčík. Úprava pH je postupný proces a vyžaduje pravidelné meranie pôdneho pH. Pri príliš nízkom pH (pod 5,5) možno pôdu vápniť (vápencovou múčkou či dolomitickým vápencom) a pridať humus (napríklad kvalitný kompost). Ak chceme pH zvýšiť, tak pridávame postupne vápno. Pridávaním vápna znižujeme kyslosť pôd. Proces odkysľovania pôdy by sa mal vykonávať na jeseň po zbere alebo skoro na jar. Celý postup nie je zložitý.
Po úprave pôdy na pH je potrebné počkať s ďalším testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne nezneutralizujú (cca. 2-3 týždne).
Aké vápna sú vhodné?
V záhradníctve sa najčastejšie používajú 2 druhy vápna: Dolomitický vápenec a Dusíkaté vápno. V závislosti od vlastností vašej pôdy môže vyžadovať jeden alebo druhý typ vápna, prípadne kombináciu oboch materiálov na vápnenie.
Dusíkaté vápno, okrem samotného vápenca, obsahuje cca 20% organicky viazaného dusíka. Výhoda dusíkatého vápna spočíva aj v likvidácii slimákov a ich vajíčok. Je preukázané, že správna aplikácia dusíkatého vápna znížila množstvo slimákov až o 90%.
Poľnohospodárske vápno je dlhodobým riešením na zabezpečenie maximálnej úrody. V prípade strukovín môže poľnohospodárske vápno pomôcť zlepšiť fixáciu dusíka. Toto je proces, pri ktorom baktérie, ktoré žijú v koreňoch strukovín, sú schopné premeniť atmosférický dusík na živiny, ktoré môžu plodiny využiť. Vápno zlepšuje účinnosť hnojív a herbicídov. Vďaka tomu sú rastliny pripravené prijímať viac živín z hnojenia a má to ekonomické dôsledky aj pre vás, keďže hnojenie v podstate „nespláchnu“ najbližšie výdatné dažde.
Úprava zásaditej pôdy
Naopak, ak je pôda príliš zásaditá a potrebujeme zvýšiť jej kyslosť, používajú sa rašelina, síran železnatý alebo síra. Tieto látky postupne okysľujú pôdu a vytvárajú priaznivé prostredie pre kyslomilné rastliny. Ak chceme pri zásaditej pôde pH naopak znížiť, pridávame viac humusu a podporujeme život v pôde. Vysoké pH obyčajne napovedá o nedostatku mikroorganizmov v pôde a nedostatku humusu.
Ďalšie opatrenia na skvalitnenie pôdy
Pre úpravy pH pôdy k rastlinám môžete použiť multibakteriálne pôdne hnojivo NovaFerm Multi, ktoré obohacuje pôdnu mikroflóru a prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín. Tiež zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu v pôde a zvyšuje odolnosť a zdravie vašich rastlín. Prirodzený upravovateľ pH na neutrál je dážďovka, ktorá pôdu neutralizuje. Tiež kompost a vermikompost od dážďoviek nám pomôže neutralizovať pôdu.
Pri výsadbe nových záhradných rastlín sa rozhodujte nielen podľa miesta na slnku, v polotieni alebo tieni, ale treba zohľadniť aj druh pôdy.
Materiály na skvalitnenie pôdy:
- Piesok, Štrk, Lávová drvina - zvyšuje priepustnosť, vhodné pre ťažkú pôdu.
- Kamenná múčka, bentonit - zvyšuje kapacitu zhromažďovania vody.
- Kompost, Kôrový humus, Hnoj (skompostovaný) - zvyšuje obsah humusu, vhodné pre ľahkú pôdu.
- Záhradné vápno - reguluje hodnotu pH v pôde (proti kyslím pôdam).
Aby ste dodali záhradnej zemine ďalšie živiny a podporili rast rastlín, môžete použiť hnojivo, napríklad biohnojivo. Výraz mykoríza sa používa na označenie určitej symbiózy húb a koreňov rastlín. Huba zväčšuje koreňovú plochu a umožňuje rastline lepšie vstrebať vodu a živiny.
Rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu
Niektoré rastliny sú prispôsobené na rast v kyslej pôde a vyžadujú ju pre optimálny vývoj. Kyslomilné rastliny preferujú pôdy s pH 4,5 až 5,5, prípadne až do 6,0 podľa konkrétneho druhu. Tieto rastliny sú citlivé na vysoký obsah vápnika a alkalických látok v pôde.
Ak zistíte, že máte na pozemku práve kyslú pôdu, nezúfajte - je výborná pre pestovanie napríklad červeného ríbezlia, čučoriedok, azaliek alebo jahôd. Mnohé okrasné a ovocné rastliny uprednostňujú mierne kyslé prostredie, takže sa mu dokážu lepšie prispôsobiť a odmeniť vás bohatým kvitnutím alebo chutnými plodmi.
Okrasné rastliny
Medzi typické kyslomilné rastliny patria:
- Rododendrony (Rhododendron): Obľúbené pre svoje nádherné kvety, odolnosť a nenáročnosť. V kyslej pôde majú lepší prístup k potrebným živinám.
- Azalky: Krásne kvitnúce kry, ktoré dobre rastú v tienistých polohách a kyslej pôde. Ponúkajú širokú paletu farieb a dlhú dobu kvitnutia.
- Hortenzie: Sú obľúbené pre svoju krásu a širokú škálu farieb. Farba kvetov hortenzie kalinolistej (Hydrangea macrophylla) sa mení na základe pH pôdy - v kyslej pôde sú modré, v zásaditej ružové.
- Vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea): Nízke kríky, ktoré kvitnú neskoro v sezóne a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny. Potrebujú kyslú pôdu s pH 4,5-6 a dobre priepustný substrát.
- Pieris japonský (Pieris japonica): Stálozelený ker obľúbený pre svoje listy, kvety a odolnosť v kyslých pôdach. Kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi.
- Paprade: Vhodné pre tienisté miesta, kde vnesú textúru zelených listov.
- Zimozeleň (Vinca minor): Celoročne zelená rastlina s krásnymi fialovými kvetmi.
Ovocné kríky
Kyslé pôdy sú vhodné aj pre niektoré ovocné kríky:
- Čučoriedky (Vaccinium): Obľúbené pre svoje veľké plody, lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov. Kanadské čučoriedky (Vaccinium corymbosum) sú jedným z najznámejších zástupcov.
- Brusnice pravá (Vaccinium vitis-idaea): Nízka rastlina s lesklými listami, ktorá vytvára červené bobule.
- Kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon): Známá ako americká brusnica.
Zelenina
Hoci väčšina zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú výnimky:
- Zemiaky: Priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie (pH 5,8 - 6,5).
Nároky kyslomilných rastlín
Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy, ktorý musí byť nielen kyslý (ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu), ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu.
Hnojenie
Kyslomilné rastliny majú špecifické nároky na hnojenie. Neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť škodlivé, pretože pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti, čo spomalí alebo zastaví rast rastlín. Odporúča sa používať špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.
Starostlivosť
Okrem správneho pH a hnojenia je dôležitá aj pravidelná zálievka a dôsledné mulčovanie. Niektoré rastliny, ako napríklad hortenzie, sú náchylné na sucho, preto je potrebné zabezpečiť im stále vlhkú, ale nie premočenú pôdu.
Pseudoglej - špecifický typ pôdy na Slovensku
Pseudoglej, známy aj ako oglejená pôda, je pôdny typ, ktorý vzniká na ťažších, málo priepustných uloženinách. Je charakteristický pre slovenské podmienky, najmä v rovinatých alebo mierne svahovitých oblastiach s nižšími polohami a v terénnych zníženinách. Tento typ pôdy vzniká v hydromorfnom prostredí, kde dochádza k sezónnemu premokreniu.
Proces vzniku pseudogleja
Proces vzniku pseudogleja je spojený s redukčnými procesmi v pôde. V období prebytočného prevlhčenia sa pôdna voda obohacuje o organické látky a pôsobí na zlúčeniny železa a hliníka. Dochádza k odkysličovaniu (redukcii) zlúčenín železa a k „odfarbovaniu“ pôdnej hmoty, najmä v horizonte A2g, čo vedie k vzniku svetlosivého sfarbenia. Voda preniká z vrchnej časti pôdy hlbšie cez chodby vytvorené koreňmi a cez pukliny, ktoré vznikli zmrašťovaním pôdnej hmoty v predchádzajúcom suchom období, a odfarbuje ich steny. Tak vzniklo svetlosivé pruhovanie horizontu g. Oglejená pôda sa mohla vytvoriť priamo z málo priepustnej horniny alebo z illimerizovanej pôdy oglejenej zosilňovaním procesu oglejenia. Oglejená pôda bahnistá je väčšinu roka prebytočne prevlhčená.
Charakteristika pôdneho profilu pseudogleja
Pôdny profil pseudogleja je typicky vrstvený a vykazuje špecifické horizonty:
- Ag (Humusový horizont / Ornica): Tento horizont je sivý a často býva hrdzavoškvrnitý. Obsahuje 3-5 % humusu horšej kvality.
- A2g (Prechodný horizont): Nachádza sa pod ornicou a má hrúbku niekoľko centimetrov až decimetrov. Je bielosivej až zelenkavosvetlosivej farby s rôzne veľkými čiernohnedými guľôčkovitými útvarmi (konkréciami).
- g (Oglejený horizont): Tento horizont je charakteristický pestrým (fľakatým) sfarbením - svetlosivé fľaky a pásy sa striedajú s hnedou farbou.
- Cg (Substrát): V hĺbke asi 1,5 m i viac tento horizont postupne zaniká a začína sa substrát, ktorý takisto býva viac-menej oglejený, a preto fľakatý.
Vlastnosti a výskyt pseudoglejnej pôdy
Pseudoglejná pôda má špecifické vodné pomery: na jar býva vrchná časť prebytočne prevlhčená (zamokrená), určitý čas má normálnu vlhkosť, v lete často dochádza k úplnému preschnutiu - vtedy silno stvrdne a popraská. Reakcia a nasýtenosť sorpčného komplexu sú rôzne - podľa charakteru substrátu a veku pôdy. V hornej časti býva oglejená pôda najčastejšie kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom.
Tento typ pôdy sa nachádza najmä v rovinných alebo len málo sklonených elementoch reliéfu i v miernych terénnych zníženinách. Pôvodné porasty tvorili dubovo-hrabové lesy až bučiny. Oglejené pôdy sa sústreďujú v najvlhších, okrajových častiach nížin, okrajových častiach nízko položených kotlín a v stredne a vysoko položených kotlinách, kde pôvodný vegetačný kryt tvorili dubovo-hrabové až bukové lesy.
Na Slovensku sa pseudogleje pokrývajú značné plochy vo Východoslovenskej nížine pod Slanskými vrchmi, Vihorlatom a Popričným. Na Podunajskej nížine sú lokálne oglejené pôdy s illimerizovanými oglejenými pôdami a hnedými lesnými pôdami v pruhoch pod Malými Karpatmi, medzi Považským Inovcom a Strážovskými vrchmi, pod Tríbečom, Pohronským Inovcom a Štiavnickými vrchmi. V podobnom súbore ležia na Krupinskej planine, pod Slovenským rudohorím v Lučensko-rimavskej i v Košickej kotline a vo všetkých stredne a vysoko položených kotlinách.
Nároky zeleniny na pH pôdy
Každá rastlina zeleniny, bylinky, okrasnej rastliny, či stromov uprednostňuje určité pH pôdy. Preto je dôležité pred vysadením poznať pH pôdy, aby sme ho vedeli pred vysadením upraviť. Tu je prehľad nárokov vybranej zeleniny na pH pôdy:
| Zelenina | pH |
|---|---|
| Baklažán | 5,5 - 6,8 |
| Cesnak | 5,5 - 7,5 |
| Cibuľa | 6,0 - 7,5 |
| Cvikla | 6,5 - 7,5 |
| Dyňa | 6,0 - 7,5 |
| Karfiol | 6,0 - 7,5 |
| Melón | 5,5 - 7,0 |
| Mrkva | 5,5 - 6,8 |
| Pór | 6,0 - 7,5 |
| Rebarbora | 5,0 - 6,8 |
| Reďkovka | 5,5 - 6,5 |
| Ružičkový kel | 6,0 - 7,5 |
| Sladké zemiaky | 5,5 - 6,5 |
| Šalotka | 6,5 - 7,5 |
| Špargľa | 6,5 - 7,5 |
| Uhorka | 6,0 - 7,5 |
| Zeler | 5,5 - 7,5 |
| Zemiaky | 5,8 - 6,5 |