Kompletný sprievodca pestovaním paradajok doma

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov potrebujú dobrú starostlivosť. Paradajky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. V našich podmienkach sa pestujú z predpestovaných priesad, ktorých dopestovanie trvá približne dva mesiace. Na hriadku sa vysádzajú v polovici mája, keď pominie riziko neskorých jarných mrazov.

Dnešné paradajky majú korene v Andách a rastú v častiach Bolívie, Čile, Kolumbie, Ekvádoru a Peru. Od voľne rastúcej divokej rastliny v Amerike až po tisíce odrôd pestovaných po celom svete, sa dnes paradajky vyvinuli do jednej z najobľúbenejších potravinárskych plodín na svete. Za pôvodnú domovinu rajčiaka jedlého (Solanum lycopersicum) sa považujú horské údolia peruánskych Ánd. Podobne ako zemiaky sa rajčiaky dostali do Európy v 16. storočí. Divý predok mal červené bobule veľké asi ako čerešňa. Keď boli paradajky v 16. storočí prvýkrát uvedené do Európy, boli malé, zlaté a o veľkosti čerešní. Tento vzhľad im dal názov „zlaté jablká“. Mnoho krajín to považovalo za inšpiráciu a pomenovalo ich zlatými názvami, ako napr. nemecký „goldapfel“. Dnes existuje toľko odrôd, že je ťažké si z nich vybrať - od niekoľko gramov vážiacich miniríbezľových až po pol kilogramové tzv. biftekové rajčiaky. Červená farba je najrozšírenejšia, no sú aj oranžové, žlté, hnedé, zelené, fialové až takmer čierne odrody, môžu byť i s pásikmi. Líšia sa aj tvarom, okrem okrúhlych sú vajcovité, súdkovité, hruškovité, sploštené, v tvare srdca, rebrovité. Podľa vzrastu sa delia na kolíkové a kríčkové. Čína je najväčším producentom paradajok a predstavuje približne štvrtinu celkovej svetovej produkcie.

Výsadba paradajok - zo semien a z priesad

Rajčiaky sa radia k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať. Ak by ste sa rozhodli preskočiť tento krok a sadiť paradajky priamo zo semena, narobili by ste si robotu. Ani v tých najhodnejších oblastiach na pestovanie paradajok sa to týmto spôsobom často nevydarí. V obchodoch teda hľadajte semená na predpestovanie paradajok. Ak chcete ušetriť nejaké peniažky, alebo sa radi držíte odskúšaného, rovnako dobre poslúžia aj semienka z minuloročnej úrody. S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom, prípadne začiatkom až v polovici marca. Vyhovuje im slniečko, no nie moc ostré.

Pestovanie vlastných sadeníc

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Ak sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. V prípade pestovania rajčiakov zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi, aby mali sadenice na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Následne trvá rajčiakom 60 až 80 dní, kým vyprodukujú prvé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov paradajok až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny. Vegetačnú sezónu paradajok môžeme predĺžiť pestovaním v skleníkoch.

Výber a aklimatizácia priesad

Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra. Aklimatizácia sadeníc rajčiakov: Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

Príprava pôdy a výsadba

Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná, pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Paradajky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach, zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia. Dajte si pozor aj na to, aby ste nesadili do substrátu, v ktorom ste minulý rok alebo 2-3 pred ním pestovali papriku, paradajku alebo baklažán. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Hnojenie pôdy

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Keď sa začínajú objavovať prvé plody, podporíte ich hnojením rybou múčkou, slepačím hnojom alebo vopred namiešaným hnojivom s vysokým obsahom fosforu a nízkym obsahom dusíka. Vápnik je dôležitý aj proti hnilobe. Paradajky sa oplatí pravidelne prihnojiť hnojivom určeným špeciálne pre tieto rastliny.

Ako sadiť rajčiaky

Na sadenie rajčín si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy. Presadenie sadeníc paradajok: Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m). Následne môžeme sadiť rajčiny vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy, na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc paradajok odstránime všetky lístky, ktoré vyrastajú pod poschodím vrcholových listov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 2 cm od vrchných listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože paradajky majú schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe rajčiakov zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, po ktorej bude môcť rajčiak šplhať.

Vysádzanie na vodu

Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku.

Pestovanie paradajok v nádobách (balkón/terasa/interiér)

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Pestovanie paradajok v nádobách vôbec nie je náročné a patrí k jednému z najobľúbenejších spôsobov pestovania tejto zeleniny. Veľkou výhodou pestovania paradajok v nádobách je to, že ich môžeme podľa potreby presúvať a zabezpečiť rastlinám ideálne podmienky na ich rast a neskôr aj bohatú úrodu. Kontajnery alebo väčšie kvetináče sú často jediným riešením, ak nemáte k dispozícii záhradu. Môžete ich pestovať na balkónoch, terasách, vetraných zimných záhradách alebo všade tam, kde by ste ich za štandardných okolností nemohli pestovať. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C, pri teplote pod 12 °C sa zastavuje ich rast, rovnako nebezpečné sú aj horúčavy nad 35 °C.

Výber odrody a nádoby

Doma neporastie každá rajčina rovnako. Preto je nutné siahnuť po vhodnej odrode. Na pestovanie paradajok v interiéri sú vhodné cherry paradajky, ktoré nevyžadujú toľko priestoru. Vyberajte teda trpasličie odrody paradajok. Odrôd mini paradajok existuje viac, niektoré je možné bez problémov pestovať v kvetináči na okennom parapete. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre zabezpečenie úspechu, je použitie dostatočne veľkého kvetináča - čím väčší, tým lepší. Pre jednu rastlinu potrebujete nádobu, ktorá má objem 25 - 30 litrov, ale ani väčšia nie je na škodu. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.

Starostlivosť o paradajky v nádobách

Paradajky potrebujú teplo a svetlo minimálne po dobu 8 až 10 hodín. Svetlo aj teplo môžete čiastočne nahradiť umelým osvetlením, ale parapet na južnej strane by mal byť dostačujúci. Dôležité je rastliny pestované na parapete často otáčajte tak, aby všetky strany dostávali potrebnú dávku slnka. Prihnojovanie dvakrát mesačne je dostatočné na zaistenie optimálnych živín pre vašu rastlinu. Hnojte vyváženým tekutým hnojivom každé dva týždne predtým, než rastlina začne produkovať kvety. Akonáhle uvidíte kvety, začnite používať hnojivo s vysokým obsahom draslíka. Používajte prírodné hnojivá. Ideálny je výluh šupky z banánov, pridajte do zeminy prášok vaječných škrupín, kávy, čaju a podobne. Akonáhle paradajky začnú kvitnúť, vyžadujú zvýšenie teploty a jej zmenu pre deň a noc. Cez deň sa vhodná teplota pohybuje v rozmedzí 22-28 °C, v noci potom medzi 17 °C a 21 °C. Cez deň je nutné zaistiť svetlo s vysokou intenzitou, inak sa výrazne spomalí vývoj a dozrievanie plodov. Nedostatok svetla možno spoznať z vyťahovania a vyblednutia stoniek. Pretože ide o pestovanie v interiéri, akonáhle paradajky rozkvitnú, musíte sa postarať o ich opelenie. Keďže túto prácu za vás nespravia žiadne včely ani hmyz. Prírodu musíte nahradiť napríklad pomocou vatovej tyčinky. Tyčinkou stačí len ľahko prejsť vo vnútri kvetu. Opeľovanie vykonávajte priebežne podľa toho, kedy sa budú otvárať ďalšie kvety.

Polievanie a starostlivosť o paradajky

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Polievanie: Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody. Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.

Vylamovanie zálistkov a spodných listov

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím. Výhonok pod prvým súkvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Hnojenie počas rastu

Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať. Ak rastlina paradajok dostane príliš málo vody, bude vädnúť a slabnúť. Ak sú vaše rastliny zavlažované nepravidelne väčším množstvom vody, plody paradajok môžu praskať. Počas letných horúčav alebo horúcich dní možno budete musieť polievať rastliny dvakrát denne. Najlepšie je zavlažovať rastliny ráno, aby bola zabezpečená dostatočná vlhkosť po celý deň. Je dôležité zalievať priamo na pôdu a zabrániť zvlhčovaniu listov, pretože pri premokrených listoch často dochádza k vzniku plesní, ktoré rastlinu zahubia. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Príliš veľa vody by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov rastliny.

Paradajky sú náročné na pravidelný prísun živín. Keď sa sadia do nádob, vyžadujú si hnojenie asi každé dva týždne. Uistite sa, že rastliny zásobujete základnými živinami, ktoré potrebujú - dusíkom, fosforom a draslíkom. Tieto tri prvky sú všetko, čo je potrebné na pestovanie takmer všetkých druhov rastlín. Niektoré hotové substráty vo vreciach už obsahujú hnojivá, preto si prečítajte, akú zem ste použili, aby ste zistili, či sú tieto základné živiny už v zmesi obsiahnuté.

Pestovanie paradajok - choroby a škodcovia

Paradajky sú jednou z najobľúbenejších plodín, no sú aj náchylné na rôzne choroby a škodcov. Mať zdravé paradajky znamená pravidelne kontrolovať rastliny, ich zdravie, zamerať sa na hmyz a príznaky ochorení. Buďte pripravení ich riešiť. Dnes už mnohé problémy a ich riešenie nájdete na internet - riaďte sa pomocou fotografií.

Hubové a bakteriálne ochorenia

1. Pleseň zemiaková (fytoftóra): Ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať. Fytoftóra sa prejavuje tvorbou hnedých škvŕn na listoch aj plodoch.
2. Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
4. Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
5. Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
6. Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia paradajok

• Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
• Molica skleníková (biela muška): Je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov. Molice známe ako biele mušky sú najpravdepodobnejším škodcom, ktorý postihuje paradajky. Ich vzhľad sa podobá malým moliam a dospelé jedince kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Rastúce vajíčka sa živia listami a zanechávajú lepkavý sekrét, ktorý priťahuje ďalšie choroby. Na naše šťastie, molice majú prirodzeného nepriateľa, malé osy, ktoré sa nimi živia.
• Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková. Ak ich nájdete na listoch, odtrhnite ich a zlikvidujte. Ľahkou pomocou pri napadnutí voškami je nasadenie nechtíka lekárskeho. Ten skutočne priťahuje užitočný hmyz, ako sú lienky a pestrice pruhované („falošné“ osy), ktoré radi jedia vošky. Funguje aj postrek vodou - čiernu mušku jednoducho zrazí z rastliny.
• Blší chrobák (Alticini): Útočí na paradajky z viacerých smerov. Dospelí jedinci obľubujú lístie, na ktorom nechávajú početné malé diery, larvy sa živia koreňmi.

Vírusové ochorenia

• Vírus mozaiky paradajok: Existuje mnoho druhov vírusu mozaiky, ktoré môžu postihnúť paradajky, ale všetky je možné identifikovať podľa žltých, potom bronzových a zdeformovaných listov. Je to najrozšírenejšia známa choroba rajčín na listoch. Je to veľmi infekčný vírus, ktorý môžu aj ľudia prenášať z rastliny na rastlinu.

Najchutnejšie odrody paradajok

Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín rajčiakov, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové).

Rozdelenie odrôd podľa vzrastu

Typ odrody	Popis	Príklady odrôd
Indeterminantné (Kolíkové) rajčiaky	Pestované v prirodzenej forme rajčiakov (liana) za pomoci opory. Rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny.	Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead, Yellow Gazi Ribbet F1, Tornado, Torino F1, San Marzano Gigante 3
Determinantné (Kríčkové/trpasličie) rajčiaky	Dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči. Väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov.	Tumbling Tom Red, Tumbling Tom Yellow, Minigold, Rubinek, Šejk, Orbit, Diana

Obľúbené odrody

• Vysoké odrody: Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1.
• Skoré odrody s veľkými plodmi: Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
• Poloskoré odrody (obrie plody): Patrí sem napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi (tzv. paradajky býčie srdce, s hmotnosťou až do 500 g).
• Kríčkové odrody (nízke):
  • Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi: Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
  • Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi: Minigold so žltými plodmi a Rubinek.
  • Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi: Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
  • Poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g.

tags: #rajciny #domw #pestovane

Populárne príspevky:

• Parené buchty pre športovcov
• Ako vybrať sirup na kašeľ pre dieťa?
• Slovenská múka z Kolárova
• Prehľad syrov a ich vplyv na zdravie
• farebná alternatíva zemiakovej kaše