Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.
Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. Dnes existujú stovky odrôd líšiacich sa veľkosťou, tvarom aj chuťou. Medzi nimi si vyberie určite každý.
Druhy paradajok a ich pestovanie
Paradajky delíme do troch základných skupín:
- Tyčkové (indeterminantné) odrody: Dorastajú do výšky až 2 m, vyžadujú oporu a vyštipovanie zálistkov. Plodia priebežne a majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy.
- Kríčkové (determinantné) odrody: Rastú kompaktnejšie, nevyžadujú toľko starostlivosti, plodia naraz. Sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory.
- Cherry odrody: Sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Patrí sem napríklad Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté), ktoré sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
Populárne sú aj stredne vysoké odrody s veľmi skorými plodmi ako Toro F1 a Start S F1. Medzi skoré odrody s veľkými plodmi patrí Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Poloskoré odrody s obrími plodmi s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce) zahŕňajú Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
Pestovať paradajky je možné buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo.
Výsadba paradajok
V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patria paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny. Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa paradajky mali sadiť ďalej od seba.
Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra. Ak sú sadenice vytiahnuté, sadíme ich šikmo až po prvú časť listov. Riadime sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu". Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.
Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.
Čo sa stane, keď presadíte paradajky 3 rôznymi spôsobmi?
Pestovanie paradajok v kvetináčoch
V súčasnosti je populárne pestovať zeleninu aj v kvetináčoch na terasách či balkónoch. Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod. Samozrejme, výnosy z takého pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade. Ak nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Nízka odroda je „Miniboy“, vhodná aj do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom a podoprieť ich. Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Zálievka a starostlivosť
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.
Okopávka a prevzdušnenie pôdy
Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Vyštipovanie zálistkov a listov
Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, lebo je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.
Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Hnojenie paradajok
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.
Keď hnojíme paradajky, dodávame rastline zložky, ktoré vytvárajú úrodu. Jún je kľúčovým mesiacom pri pestovaní paradajok, pretože vtedy je konečný termín na doplnenie prípadných nedostatkov. Výživa paradajok sa zvyčajne zameriava na aplikáciu dusíkatých prípravkov. Kamarát záhradkár, ktorý ma zasvätil do tajov rozumného pestovania tejto chutnej zeleniny, však radí nepreháňať to. Ak urobíte chybu a dáte paradajkám príliš veľa dusíka, prvé príznaky prehnojenia si všimnete už v júni. Nadmerné hnojenie ohrozuje plody aj celý krík. S dusíkom buďte opatrní najmä v období dozrievania plodov, pretože jeho nadmerné podávanie v tomto období môže viesť k praskaniu mladých paradajok.
Prírodné hnojivo na paradajky
Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
Ďalším obľúbeným domácim hnojivom je droždie. Príprava je jednoduchá a lacná. Postačí vám asi 10 g droždia na 4 litre vody. Voda by musí byť teplá. Potom ešte pridajte 2 lyžice cukru a dôkladne premiešajte. Nechajte odstáť 12 hodín - najlepšie cez noc, aby ste už ráno mohli používať. Po 12 hodinách opäť dôkladne premiešajte a použite na zálievku rajčiakov.
Chemické hnojivá a doplnky
Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch sa zásoba hnojív rýchlo vyčerpáva. Raz za 14 dní aplikujeme zálievku s hnojivom (vhodný je napríklad Kristalon - na počiatku rastú zelené hmoty, hnojte Kristalonom Start; akonáhle sa začnú objavovať prvé kvety, prejdite na Kristalon Plod; použiť môžte aj Kristalon Gold a Kristalon Zdravá paradajka a paprika). Odolnosť voči stresu, maximálnu násadu kvetu a stálu vitalitu, môžeme podporiť hnojivovou zálievkou s aplikáciou Vitality Komplex.
Počas fázy plodenia odporúčame použiť nadväzujúci produkt Jungle Garden G3, ktorý svojím perfektným zložením podporí rast vašej rastliny, dodá jej potrebné živiny a podporí tvorbu kvalitných a zdravých plodov.
Nedostatok draslíka možno odstrániť napríklad použitím živicovo-kostného hnojiva, tiež vo forme postreku. Na druhej strane bór, ktorý mnohí začínajúci záhradkári podceňujú, ale ktorý je taký dôležitý pre zdravie rastlín, je dobré postriekať priamo na kvety.
Choroby a škodcovia paradajok
Nezabúdame na prevenciu proti chorobám a škodcom, hlavne ak je daždivý rok a vlhké počasie pre rozvoj plesne a hubových ochorení. Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas.
Plesňové ochorenia
V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.
Najčastejším problémom je pleseň zemiaková (Phytophthora infestans), ktorá napadá listy aj plody. Dôležité je vetrať, nepolievať listy a pestovať paradajky v dostatočnom sponu. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Ak sa vyskytnú na rastlinách škodci (vošky, molice, roztoče), môžeme už pri prvom výskyte aplikovať ekologický prípravok Rock Effect - prítomní škodcovia sú zahubení a navyše ošetrené rastliny ďalším škodcom nebudú chutiť.
Ďalšie plesňové ochorenia a choroby:
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia
Molica skleníková, známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Pásavka zemiaková, známa aj ako mandelínka, si pochutnáva nielen na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Strapka západná je drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín.
tags: #rajciny #pestovanie #hnojenie