Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Rajčiaky majú vďaka ich vlastnostiam medzi jednotlivými druhmi zeleniny špeciálne postavenie a patria medzi najpestovanejšie v našich záhradkách.
Pestovanie paradajok podomácky je v dnešnej dobe in. Mnohí sa rozhodli pestovať paradajky doma, najmä kvôli vytrácajúcej sa chuti a absencii vitamínov v komerčne pestovaných plodoch. Čo však, ak máme miniatúrny pozemok alebo túžime po vlastných chutných paradajkách na balkóne či terase? Riešením môže byť pestovanie paradajok v zavlažovacích hniezdach.
Čo je zavlažovacie hniezdo a ako funguje?
Princíp zavlažovacieho hniezda nám ponúka spôsob, ktorým dokážeme pestovať rajčiny, aby sme im zabezpečili stabilnú oporu, ideálne rastové podmienky a efektívny závlahový systém. Výsledok je jednoduchý, pôsobivý a zvládne ho vyhotoviť každý.
K vyhotoveniu zavlažovača pre paradajky nám postačí staré 15 - 25 litrové vedro (napríklad z farby, prachu na pranie a podobne). Ako opora pre rastliny slúži zvárané pletivo s veľkými okami (pozinkované, pogumované či farbené), ktoré môže byť vysoké až dva metre. Tajomstvom úspechu je aj zálievka, ktorá sa veľmi podobá takzvanému kompostovému čaju. Kompostový čaj je extraktom toho najlepšieho, čo sa dá získať z kvalitného kompostu. Je to práve tekutá forma, ktorá rozširuje možnosti hnojenia na novú úroveň - aplikovateľnú ako zálievku ku koreňom.
Ako vybudovať zavlažovacie hniezdo?
- Podľa potreby a našich možností (veľkosti záhonu, na ktorom chceme pestovať) si pripravíme plastové vedierka. Nemusia mať kryt, ani rúčku na prenášanie.
- Rovnako tak si pripravíme zvárané pletivo. Jeho rozmer si určíme podľa priemeru hniezda. Ak má napríklad vedro priemer 30 cm, musíme rátať s tým, že medzi jeho stenou a pletivom by mala byť približne 20 centimetrová medzera a tak priemer hniezda bude 70 cm.
- Na záhone vykopeme kruh s priemerom väčším, ako je dno vedra a s hĺbkou približne 10 centimetrov.
- Prakticky ihneď môžeme okolo vedra zasadiť priesady paradajok. Množstvo zvolíme podľa potreby a odrody.
- Okolo vedra umiestnime kôš z pletiva. Ako sme spomínali, medzi stenou vedra a pletivom by mala byť približne 20 centimetrová medzera.
- Najprv nalejeme do vedra cca 7 litrov vody a počkáme, kým cez navŕtané dierky nevsiakne do okolitej pôdy, resp. ku koreňom priesad.
- Potom zoberieme za lopatu kompostu a nasypeme ho do vedra. Zalejeme vodou takmer doplna.
Ako často budeme musieť dopĺňať vodu vo vedre uvidíme po pár dňoch. Podstatné je, že závlaha pôjde priamo ku koreňom rastlín a nie na ich listy, čo sa pri pestovaní paradajok neodporúča. Budete veľmi milo prekvapení výnosmi paradajok, ktoré ste si takýmto spôsobom dopestovali.
Výber a predpestovanie sadeníc rajčiakov
Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Pestovanie vlastných sadeníc rajčiakov Vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice rajčiakov zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete) či v skleníku. Semienka rajčiakov môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjeme cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejeme. Substrát udržiavame vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť 2 semienka, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie. Sadenice rajčiakov sú pripravené na presadenie ako náhle dosiahnu 10 - 20 cm výšku.
Ako si môžete vypestovať priesady rajčiakov. 20. mája 2024.
Príprava pôdy a výsadba
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
V našich podmienkach sa pestujú z predpestovaných priesad, ktorých dopestovanie trvá približne dva mesiace. Na hriadku sa vysádzajú v polovici mája, keď pominie riziko neskorých jarných mrazov. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C, pri teplote pod 12 °C sa zastavuje ich rast, rovnako nebezpečné sú aj horúčavy nad 35 °C.
Najviac im vyhovuje priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Vysádzajte ich do širšieho sponu, kolíkové asi na vzdialenosť 60 cm, kríčkové a nízke môžu byť bližšie, asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.
Presádzanie sadeníc rajčiakov do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (15 °C). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Na sadenie rajčín si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Pôda: Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Paradajky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená aby bola výsadba jednoduchšia.
Aklimatizácia a presadenie sadeníc paradajok
Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Presadenie sadeníc paradajok: Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m). Následne môžeme sadiť rajčiny vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc paradajok odstránime všetky lístky, ktoré vyrastajú pod poschodím vrcholových listov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 2 cm od vrchných listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože paradajky majú schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe rajčiakov zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, po ktorej bude môcť rajčiak šplhať.
Polievanie a starostlivosť o paradajky
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody. Hnojenie: Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať.
Metódy zavlažovania
- Postrekovač: Ide o najobľúbenejší spôsob zavlažovania poľných plodín. Systém pozostáva z vhodne umiestnených poľných postrekovačov, ktoré zmáčajú úrodu zhora. Pri tomto spôsobe je vysoké riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami, preto sa postrekovač odporúča používať len v ranných hodinách, aby navlhčené listy a plody mohli rýchlo uschnúť.
- Kvapková závlaha: Kvapková závlaha je najznámejší spôsob zavlažovania. Tento systém nepremáča rastliny, čím sa eliminuje riziko ich vystavenia hubovým chorobám. Jeho nepochybnou výhodou je vysoká účinnosť a schopnosť udržiavať stálu vlhkosť pôdy. Pri tomto spôsobe zavlažovania je práce v teréne možné vykonávať aj počas prevádzky systému. Pre optimalizáciu systému a vysokú presnosť sa odporúča použiť kvapkovú hadicu s kvapkacími otvormi každých 20 až 40 cm, v závislosti od gravitácie pôdy (čím ľahšia pôda, tým bližšie by mali byť kvapkacie otvory. Prietok z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 1,00 l/h a stena potrubia by nemala byť tenšia ako 30 mil. Plocha kvapková hadica tzv. Prietok kvapkovej hadice z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 0,75 l/h a stena pásky by nemala byť tenšia ako 8 mil. Kapacita z jedného kvapkacieho otvoru podzemnej kvapkovej hadice / pásky by nemala byť nižšia ako 0,6 l / h. Hadicu sa odporúča zakopať pod zem do hĺbky približne 20 cm (ľahká pôda) alebo 30 cm (ťažká pôda). Životnosť systému sa odhaduje na 5-7 rokov bezporuchovej prevádzky. Stena hadice by nemala byť tenšia ako 12-15 mil , pričom otvory by mali byť rozmiestnené každých 20 až 30 cm. Jednotlivé kvapkadla dávajú možnosť presného podávania vody do koreňovej zóny rastliny. Jedno kvapkadlo zvládne pomocou súpravy so 4-hadicou zavlažovať až 4 rastliny. K kvapkadlu je pripojený 5 mm konektor, za ktorým nasleduje jednoduchá, dvojitá alebo štvornásobná hadica zakončená kvapkadlom (ihlou) zapichnutým do zeme.
Starostlivosť o rastliny
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Takto rajčiak prinútime k tomu aby energiu nasmeroval do produkcie plodov namiesto nových vetiev a listov. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami. Rajčiakom tiež prospieva ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme.
Na konci sezóny je najlepšie zastaviť rastlinám rast zaštipnutím vrcholu stonky. Nové plody sa prestanú tvoriť a tie nasadené dozrú.
Choroby a škodcovia paradajok
Boj proti voškám, moliciam a rôznym druhom hubových či bakteriálnych ochorení paradajok je neodmysliteľnou súčasťou života záhradkárov a pri pestovaní rajčín sa im nevyhne nik, no s použitím správnych metód ich môžete podstatne zredukovať.
Najčastejšie choroby paradajok:
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Závlahová voda nesmie zvlhčovať listy ani plody.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Najčastejšie škodcovia paradajok:
- Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková (biela muška): Škodca zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Odrody paradajok vhodné na pestovanie v kvetináči
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku.
- Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Tradičnejšie kríčkové odrody paradajok, ako napríklad Sub-Arctic Plenty, Totem, Summerlast a Veranda Red, zaberajú viac miesta v porovnaní s previsnutými typmi. Keďže rastú dohora, vyviažeme ich ku krátkej opore.
- Trpasličie odrody: Umožňujú nám vypestovať domáce paradajky na obmedzenom priestore - jedna rastlina sa zmestí do nádoby s priemerom 25 cm. Sú oveľa menej náročné na starostlivosť, vďaka čomu sú perfektné pre začínajúcich pestovateľov. Medzi previsnuté odrody patria napríklad Romello, Maskotka a Losetto. Bohato rodia začiatkom a počas leta, s príchodom jesene úroda začína klesať. Ak hlavnú stonku vyviažeme k približne 60-centimetrovej opore, nepotrebujú žiadne iné úpravy.
Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči. Nech už sa rozhodnete pre akékoľvek paradajky, je dôležité zaobstarať si zdravé a silné priesady. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu. Alternatívou k zakúpeným priesadám je výsev. Pokojne vysejte o niečo viac semien. Neskôr si vyberiete iba tie najsilnejšie rastliny.
Zber a využitie paradajok
Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Ak ste na konci sezóny pozbierali zelené, nedozreté plody, uložené napríklad na okennom parapete rýchlo dozrievajú.
Surové rajčiaky sú veľmi chutné, pridávajú sa najmä do zeleninových šalátov, po tepelnej úprave sa používajú na polievky, omáčky, dajú sa aj konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín.
tags: #rajciny #v #zavlazovacom #hniezde