Spomienky na detstvo sú často spojené s vôňami a chuťami, ktoré nás dokážu preniesť späť do bezstarostných čias. V tomto článku sa ponoríme do histórie mliečnych výrobkov v Československu počas obdobia socializmu, s dôrazom na obľúbený Miláčik jogurt a ďalšie mliečne produkty, ktoré boli v tej dobe populárne. Pripomeňte si s nami tie najlepšie retro sladkosti, na ktoré s nostalgiou spomíname. Hoci mnohé prežili do dnešných dní, pamätníci si zvyknú povzdychnuť, „že už nie sú také, aké bývali.“
Ako to bolo s mliekom za socializmu?
Po roku 1948 došlo v Československu k znárodneniu mliekarní, podobne ako v celom hospodárstve. Následne bol v každom kraji vytvorený minimálne jeden mliekarenský národný podnik. Mlieko sa najskôr do obchodov dopravovalo vo veľkých, niekoľkolitrových mliekarenských konviciach. Odtiaľ ho predavači rozlievali do nádob, ktoré si priniesli spotrebitelia. Do týchto nádob sa stáčalo nielen mlieko, ale aj smotana a jogurt.
Neskôr začali mliekarne distribuovať mlieko v sklenených fľašiach s hliníkovým uzáverom. Od 80. rokov 20. storočia sa mlieko začalo plniť do polyetylénových vreciek. Polotučné mlieko v sáčkoch s modrou potlačou malo podiel tuku 2 % a stálo 2 Kčs. Plnotučné mlieko v sáčkoch s červenou alebo fialovou potlačou malo podiel tuku 3,6 % a stálo 3,10 Kčs. V roku 1988 sa v Československu objavilo prvé krabicové mlieko.
V mnohých domácnostiach sa mlieko preváralo, pretože podmienky pre jeho uskladnenie neboli také, ako sú dnes, keď máme k dispozícii chladničky.
Maslo a iné mliečne výrobky
Ďalšou dennou potravinou, hneď po mlieku, bolo maslo. Pôvodne sa maslo vyrábalo z kyslej smotany. Na začiatku 70. rokov 20. storočia sa trh stretával s nedostatkom mliečneho tuku a zároveň rástol dopyt po roztierateľnom masle. V tej dobe nebolo jednoduché rovnomerne rozotrieť maslo na chlieb, pretože maslo nedokázalo vždy vytvoriť na chlebe rovnomerne roztierateľnú vrstvu. V libereckom závode preto vzniklo tzv. nátierkové maslo, ktoré vyvolalo senzáciu. Okrem mlieka a masla boli za socializmu populárne aj ďalšie mliečne výrobky.
Ovocné jogurty a značka Jovo
Medzi obyvateľmi bol veľmi obľúbený ovocný jogurt, ktorý bol primárnym produktom pražskej radlickej mliekarne. Vyrábal sa pod značkou Jovo. Marmeláda sa naliala hore na jogurt, takže bolo potrebné pred konzumáciou sladký povrch s jogurtom najprv rozmiešať. Vyrábali sa jogurty krémové a smotanové.
Syry: Eidam, Moravský bochník, Ementál a tavené syry
Ďalšou veľmi obľúbenou mliekarenskou potravinou boli syry. Z polotvrdých syrov boli v Československu za socializmu k dispozícii Eidam, Moravský bochník a Ementál. Nemenej populárnym výrobkom bol aj tavený syr, pretože sa dal rýchlo a ľahko rozotrieť na pečivo.
Retro spomienky na ďalšie potraviny z čias socializmu
O retro výrobky z čias socializmu je aj v súčasnosti veľký záujem. Preto sa výrobcovia a obchodné reťazce snažia zákazníkom ponúknuť rôzny, najmä potravinový tovar, ktorým sa domácnosti zásobovali v časoch socializmu. Mnohé dobroty sa žiaľ už vôbec nevyrábajú, ale ich chuť zostala naveky zafixovaná v našich hlavách.
- Mlieko sa predávalo v litrových fľaškách a neskôr aj v plastových vreckách, na ktoré ste doma potrebovali ešte aj nádobku s držiakom, aby ste ho mohli bez problémov zo sáčku nalievať do pohárov. Vyrábalo sa aj 2,5-decové mlieko, ktoré dostávali školáci spolu s rožkom ako tzv. desiatu.
- Salco sa predávalo v konzervách a slúžilo na dochucovanie niektorých jedál. Deti ho pre jeho sladkú chuť konzumovali aj samotné.
- V kelímkoch sa predávali rôzne smotanové krémy.
- Zmrazené drene boli za totality veľmi obľúbené.
- Sirup s príchuťou čaju bol tiež určitý čas veľmi obľúbený. Dal sa totiž piť za studena, ako aj zaliaty horúcou vodou. Nebolo treba čakať, kým sa vám vyluhuje sáčok so sypaným čajom a osviežujúci nápoj ste mali prakticky okamžite k dispozícii.
- Letná a zimná zmes cukríkov v kovových dózach.
- Žuvačky sme ako malí milovali. Báli sme sa, že ak ich prehltneme, tak sa nám zlepia črevá a trpezlivo sa učili z nich robiť ústami bubliny. Ako bonus sme v nich pri rozbaľovaní našli rôzne farebné obrázky či tetovačky na ruku.
- Malinovky sa predávali v rôznych príchutiach, ktoré ste si dokázali domyslieť podľa farby tekutiny v sklenenej fľaške s obsahom 0,33 litra.
Ikonické sladkosti a spomienky na detstvo
Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Stačilo vziať stoličku, vyliezť na linku a uchmatnúť si to, po čom vaše srdce ráčilo. Nie vždy sa to však stretlo s pochopením rodičov. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.
Medzi obľúbené sladkosti patrili:
- Bonpari: Kto mal Bonpari bol iný pán. A kto mal fialový cukrík, bol už riadny kráľ. Tieto takmer nerozkusateľné cukríky na naťahovacej šnúrke dopĺňali našu vizáž.
- Lipo: Na cukríkoch Lipo, ktoré pripomínajú malé tehličky, si pochutil ne jeden mlsný jazýček. Dosť podobné cukríkom PEZ ale chuťovo boli iné. Najlepšie na nich bolo, že pasovali do dávkovacích figúrok od PEZ.
- Šumienky: Každé socialistické dieťa poznalo šumienky. Tí najmenší ich neraz zlízali priamo z rúk radšej, ako by si ich rozpustili vo vode. Bez nich by žiadna narodeninová oslava nemala tie správne grády.
Žuvačky: Od buržoázneho prežitku k obľúbenej pochúťke
Žuvačky v Československu mali pohnutú históriu. Až do roku 1957 bola ich výroba u nás zakázaná, keďže sa považovali za nehygienický buržoázny prežitok. Žuvačky mali pritom v Československu bohatú tradíciu, veď prvé české žuvačky Ricy sa objavili už v roku 1903. Obľúbenosť žuvačiek, najmä u detí, prudko narástla spolu s pútavými obrázkovými prílohami. Najskôr sa v polovici šesťdesiatych rokov objavili rôzni Káčerovia Donaldovia, neskôr populárni speváci. Medzi obľúbené žuvačky patrili aj tie s tetovačkami. Žuvačky, ktoré viac než chuťou, zaujali tetovačkami. Stačilo ich navlhčiť vodou, pritlačiť, počkať a výsledok bol zväčša zaručený. Žiaľ, niekedy sa stalo, že tetovačka nevyšla najlepšie. "Mamííí kúp mi hubbu bubbu prosíííím." Ktoré dieťa by nechcelo žuvačku, z ktorej sa dali robiť tie najlepšie bubliny a bola úžasne sladká?
Sladkosti z Tuzexu a domácej výroby
Keď mal niekto možnosť vycestovať na Západ, akosi povinne musel doviezť nejaké sladkosti, často aj pre širšiu rodinu. V mikulášskej čižme sa však objavovali aj cukrovinky z Tuzexu. Samozrejme, najväčšiu časť mikulášskych balíčkov tvorili sladkosti domácej výroby. Mnohé z nich však tiež kopírovali západné predlohy.
Od začiatku si veľkú popularitu získali napríklad tyčinky Deli. Na trhu sa objavili v roku 1980 v troch príchutiach. Nepoložilo ich ani otvorenie trhu o desať rokov neskôr, keď sa do obchodov dostali aj ich skutočné západné predlohy. Prežili však aj iné značky. Lentilky, ktoré sa v modernej podobe predávajú od roku 1954, sú rovnako populárne aj dnes. Každý deň sa vyrobí päť miliónov kusov lentiliek, ročne teda zákazníci zjedia 1 miliardu a 820 miliónov kusov týchto farebných cukríkov.
História spoločnosti Sedita a legendárne slovenské sladkosti
Príbeh Sedity sa začína pred takmer 70 rokmi, kedy bola výroba trvanlivého pečiva na Slovensku ešte len v plienkach. V 50. rokoch sa preto výrobne začali združovať. Pri pohľade späť sa nám to zdá ako večnosť, ale aj napriek tomu niektoré výrobky z tejto éry prežili a na pultoch obchodov ich nájdete aj dnes.
- Romanca: Dve oválne sušienky s kakaovou náplňou uprostred.
- Kávenky: Sú s nami od roku 1961 a stále patria medzi naše najobľúbenejšie výrobky.
- Horalky: Vznikli v roku 1965 a sú symbolom domova pre mnohých Slovákov žijúcich v zahraničí. Horalky od pečivární Sedita môžeme s čistým svedomím považovať za národnú sladkosť. Táto obľúbená maškrta zo Serede nám úspešne pomáha zahnať hlad a chúťky na sladké už od roku 1965.
- Princezky: Objavili sa v roku 1968.
- Mila: Začala sa vyrábať v roku 1969.
- Venčeky: Vznikli v roku 1984 v Liptovskom Hrádku.
V 90. rokoch sa Pečivárne Sereď stali súčasťou slovenskej spoločnosti I.D.C. Niektoré slovenské sladkosti si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože pretrvali desaťročia a stále nám pripomínajú staré dobré časy. Hoci možno chutia trochu inak, stále majú svoje čaro.
Ďalšie ikonické produkty socializmu
Treska v majonéze: Fastfood socializmu
Synonymum pracujúcej triedy a fastfood socializmu sa teší svojej obľube už viac ako 60 rokov, keďže výroba tohto šalátu z treskovitých rýb od spoločnosti RYBA Košice sa datuje do roku 1954. Pôvodnú receptúru tresky v majonéze má na svedomí rodák z Nového Mesta nad Váhom, kuchár Július Boško, ktorý ju vytvoril na objednávku vtedajšieho vedenia firmy. Táto sladkokyslá pochúťka sa v časoch socializmu predávala iba na Slovensku. Mimo slovenských hraníc ju bolo možné dostať len v Ostrave, kde si ju vyžiadali Slováci pracujúci v ostravských baniach. Na tresku v majonéze nedajú mnohí Slováci dodnes dopustiť.
Pigi čaj: Fenomén medzi slovenskými čajmi
U nich taká obyčaj, pije sa len pigi čaj - znie text piesne z roku 1988 od skupiny Zenit. Je v ňom kus pravdy, pretože legendárny Pigi čaj bol svojho času jediným porciovaným čajom v celom Československu. Pigi čaj, ktorý môžeme s čistým svedomím nazvať aj fenoménom medzi slovenskými čajmi, sa na domácom trhu drží už vyše 50 rokov, a ročne sa ním vraj naplní až 55 miliónov šálok.
Deva: Návrat legendárnej čokolády
Ani malá, ani veľká, mňam-mňam sladká čokoládka. Presne takto znel slogan azda najznámejšej slovenskej čokoládovej tyčinky DEVA, ktorá sa začala vyrábať pred viac ako pol storočím v trebišovskom závode. Hoci fabrika po zmene režimu viackrát zmenila aj majiteľa, v roku 2013 sa jej chopili bratia Kaiferovci z Košíc, ktorí chcú tento čokoládový výrobok opäť dostať do povedomia ľudí - najmä mladšej generácie. Košickí podnikatelia sa snažia nadviazať na viac ako 60-ročnú históriu čokoládovej výroby v Trebišove. Okrem Devy Kaiferovci budujú aj druhú značku, a to BonAmi. Najväčšou výzvou pre nich bolo udržať predaj na zahraničných trhoch najmä na belgickom trhu. Kaiferovcom sa oplatila aj stávka na tradíciu. Rozhodnutie priniesť značku Deva znovu na slovenský trh bolo správne a predčilo ich vlastné očakávania. „Za 4 roky sa nám podaril nárast o vyše 200 percent na našom trhu,“ priblížil. Aktuálne výrobky Deva a BonAmi nepredávajú len na slovenskom trhu.
Snehulky: Mentolové cukríky z Figara
Medzi nestarnúce cukrovinky rozhodne patria aj Snehulky, mentolové cukríky z výroby najstaršej slovenskej cukrovinkárskej fabriky FIGARO. Ich história siaha do roku 1969, kedy ich receptúru vymyslel dlhoročný pracovník a vedúci výroby fabriky FIGARO, Ing. Štrba. Snehulky si okamžite získali množstvo priaznivcov po celom Českloslovensku, a zaradili sa medzi prvé mentolové cukríky na osvieženie dychu v krajine. Tieto legendárne cukríky sa dodnes predávajú nielen na Slovensku, ale aj v susednom Česku a Maďarsku, a sú zaručeným osviežením v každom ročnom období.
Arizonky: Ryžové pochúťky zo Serede
Ryžové Arizonky sa podľa tradičného postupu a rokmi overenej receptúry vyrábajú v závode B. M. Kávoviny v Seredi už od roku 1966. Šesťdesiat gramové balenie plné pastelovo sfarbených sladkých ryžových pochúťok zhltne na počkanie snáď každý z nás, a to bez rozdielu veku. Či ste malí a či veľkí, Arizonky zostávajú klasikou, ktorá nikdy neomrzí.
Vinea: Konkurentka Kofoly
Najväčšia konkurentka Kofoly, Vinea, sa zrodila v roku 1973, kedy Vinárske závody v Pezinku obdržali štátnu zakázku, ktorej úlohou bolo vytvoriť konkurenciu pre zahraničné kolové a citrusové nápoje. Po páde komunizmu však pre Vineu nastali temnejšie časy, a jej produkcia sa začala postupne znižovať. Našťastie tento unikátny nápoj s hroznovou chuťou v polovici 90-tych rokov opäť vrátilo do hry vinárstvo Vitis Pezinok. V roku 2008 Vineu odkúpila spoločnosť Kofola a.s.
BB puding: Dietetická výživa pre dojčatá
O tom, že je receptúra BB pudingu jedinečná, svedčí aj fakt, že v regáloch našich potravín úspešne zotrváva takmer 70 rokov. Málokto však vie, že za jeho receptúrou stojí piešťanský lekárnik, ktorý pôvodne hľadal dietetickú výživu pre dojčatá. Aj keď sa prvotná výroba BB pudingu spustila v piešťanskom podniku Panvita, po vojne sa presťahovala do Slovakofarmy v Hlohovci. V polovici 50. rokov však výrobu BB pudingu prevzali Škrobárne Boleráz, ktoré preň zároveň dodávali kukuričný škrob. V 90-tych rokoch bol BB puding odkúpený spoločnosťou Dr. Oetker, ktorá ho vyrába dodnes.
Zlatý Bažant: Svetové slovenské pivo
História najznámejšieho slovenského piva Zlatý Bažant siaha až do roku 1969, kedy bol v Hurbanove založený pivovar. Prečo práve Hurbanovo? Mohla za to atraktívna poloha tohto malého mestečka, ktoré sa vďaka svojej ideálnej klíme a úrode kvalitného jačmeňa stalo Mekkou slovenského pivovarníctva. Okrem toho je však okolie Hurbanova známe aj pre zvýšený výskyt bažantov, a presne tento fakt stál aj pri zrode názvu tohto zlatistého moku. Populárne slovenské pivo Zlatý Bažant bolo už 10 rokov po založení hurbanovského pivovaru vyvážané do 12 krajín, čím si zaslúžene získalo označenie svetové slovenské pivo. Zlatý Bažant bol taktiež prvým pivom v Československu, ktoré sa začalo predávať v plechovkách, a to konkrétne v roku 1971.
Kukuričné chrumky MIVA
Kto by nezbožňoval túto tradičnú slanú pochúťku, ktorá nesmie už roky chýbať v žiadnej správnej slovenskej krčme či bufete? Kukuričné arašidové chrumky od nitrianskej spoločnosti MIVA, ktoré sa vyrábajú od roku 1974, však nájdeš aj na pultoch supermarketov. Obľúbené chrumky sú už od čias socializmu vyhľadávanou pochúťkou na každej oslave, či len tak, pri posedení s priateľmi.
Sladkosti, ktoré zmizli z pultov
Nie všetko je večné, a to sa týka aj obľúbených sladkostí alebo iných pochúťok. Pamätáš si ich z detstva, možno patrili medzi tvoje obľúbené, no dnes by si ich hľadal v regáloch len márne. Nik si nevie vysvetliť, prečo sa len tak vytratili, a tvoj život už bez nich nie je to, čo kedysi. Viaceré majú možno nástupcov, originál je však len jeden. Nehovoriac o dobrotách, ktoré už neexistujú vôbec a nikde ich už nenájdeš. Môžeš akurát tak slintať nad ich obrázkami a márne dúfať, že ich raz nejakým zázrakom objavíš v regáloch obchodov. Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú.
Vlnky: Legendárny keksík z Opavy
Keks Vlnky sa začal vyrábať niekedy na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia a posledné kusy sa v obchodoch objavili v roku 2011. Každý z nás si určite pamätá na ikonické farebné obaly, ktoré symbolizovali štyri rôzne príchute Vlniek. Ich výroba bola ukončená, pretože zákazníci o ne prestali mať záujem. Spoločnosť reaguje svojou ponukou na dopyt.