Kultový čítankový miniromán Trumana Capoteho, ktorý sotva na sto stranách majstrovsky rozohráva príbeh Holly Golightlyovej, je dielom, ktoré si získalo srdcia čitateľov i divákov po celom svete. Hoci si väčšina ľudí spomenie len na čierne šaty Audrey Hepburn a klenotníctvo Tiffany & Co. v New Yorku z filmového spracovania, knižná verzia ponúka hlbší a komplexnejší pohľad na hlavnú postavu a jej osud.
Film „Raňajky u Tiffanyho“ je klasickým filmom, ktorý uchvátil divákov od svojho uvedenia v roku 1961. Je založený na rovnomennej novele Trumana Capoteho, vydanej v roku 1958. Truman Capote (1924 - 1984) bol americký prozaik, ktorý písal poviedky, novely a romány. Jeho najslávnejším dielom je novela Raňajky u Tiffanyho (1958), ktorú spopularizovalo aj legendárne filmové spracovanie. Novela na malom priestore rozohráva príbeh nevšednej mladej ženy na pozadí atmosféry vojnového New Yorku.
Truman Capote: Majster slova a jeho vplyv
Truman Capote (vlastným menom Truman S. Persons) patrí medzi najvýznamnejších amerických prozaikov a esejistov dvadsiateho storočia. Pre Capoteho tvorbu je charakteristický štýl „nová žurnalistika“, ktorý definoval svojím románom Chladnokrvne (1965). V novele Raňajky u Tiffanyho z roku 1958 sa prejavujú náznaky tohto štýlu na pomedzí žurnalistiky či dokumentárneho písania. Sú to drobné detaily v autorovom rukopise, ktoré však rozprávaniu zabezpečujú svižnosť a plynulosť, pričom mu zároveň dodávajú autentickosť.
Jeho próza je neobyčajne tvárna, strieda rôzne nálady a rozpoloženia. Dokáže evokovať rovnako účinne ovzdušie hrôzy, groteskného veselia i nostalgického smútku. Ľudia, veci i situácie majú u Capoteho vždy nejakú príchuť, farbu, vôňu, pach. Neutrálnu rovinu akoby autor nesnášal. Všade cítime nejakú atmosféru.
Holly Golightlyová: Viac než len "dievča na telefóne"
Hlavnou hrdinkou knihy je 19-ročné dievča ľahkých mravov, Holly Golightlyová, ktorá má za sebou tvrdé detstvo a chce za každú cenu dosiahnuť úspech. Jej rodičia zomreli na tuberkulózu, keď boli malá Lulamae (Hollyino pôvodné meno) a jej milovaný brat Fred ešte malí. Od tej doby sa sami pretĺkali životom, boli vychudnutí a hladní. Doktor Golightly ich chytil a malú Lulamae - Holly si zamiloval natoľko, že sa s ňou v jej štrnástich rokoch oženil. Jedného dňa sa zbalila a utiekla, aby začala nový život v New Yorku.
Holly Golightlyová nie je práve ideál susedy. Pravidelné divoké párty, hlučné rozhovory a hádky, neskoré príchody a vyzváňanie na zvončeky, neporiadok v byte, kocúr bez mena - to sú len niektoré návyky človeka, ktorý nie je v bytovom dome populárny. Ani v New Yorku nie. Sama Holly priznáva, že ju „nevzruší muž, ak nemá aspoň 42 rokov“ a „je tak trocha lesbička“. Kniha, ktorá vyšla v roku 1958, pokrýva pomerne slušnú množinu tém a sociálnych javov, ako homosexualita, podvody, krádeže, mafia, drogy, depresie.
Holly robí spoločníčku bohatým ľuďom a zrejme nevedomky aj spojku medzi „advokátom“ O´Shaughnessym a mafiánskym väzňom Sallym Tomatom, ktorý si odpykáva trest v Sing Singu. Dvadsaťročná Holly je chronická klamárka, nadáva, manipuluje ľuďmi, kradne z roztopaše, necháva si platiť v reštauráciách a financovať si bývanie. Sama nevie, čo presne chce, či sa vydať za bohatého Trawlera alebo Josého Ybarra-Jaegara či za niekoho úplne iného. Hľadá sa aj tak, že uteká od muža, z miesta na miesto, uteká od zodpovednosti a pred strachom. Najlepšie sa cíti tam, kde sa o ňu starajú ako o váženú zákazníčku, teda ako v luxusnom klenotníctve Tiffany & Co.
Symbolika mena a správania
V diele je zdôraznená absencia domova, keďže Holly má na vizitke poštovej schránky uvedené slová „Slečna Holiday Golightlyová, Na cestách“. Výber mena postavy je v tomto prípade naozaj signifikantný, keďže jedným z významov slova anglického slova holiday je aj dovolenka, asociácia s neustálym putovaním či hľadaním niečoho nového a dobrodružného je tu teda ešte znásobená.
Rozporuplnosť, ktorú jej postava prináša, sa javí pochopiteľnejšou, keď zoberieme do úvahy fakt, že Holly túži po niečom stabilnom, avšak nedokáže to nájsť. Symbolom toho je jej kocúr, ktorému schválne nedala meno, pretože vie, že mu ešte nemôže poskytnúť trvalý a bezpečný domov. Tento kocúr je symbolom jej vlastnej nezávislosti a túžby po slobode. Rovnako ako kocúr, ani Holly nechce byť nikomu majetkom.
Rozprávač a jeho vzťah k Holly
Kniha začína tým, že Joe Bell, majiteľ baru na Lexington Avenue, zavolá rozprávača príbehu a ukáže mu novinový výstrižok, na ktorom je fotka Holly kdesi v Afrike. Obaja sú tým značne šokovaní. A tým sa začína odvíjať príbeh - rozprávač si spomína na čas prežitý s Holly Golightlyovou. Keď totiž prišiel ako mladý a ambiciózny spisovateľ do New Yorku, aby tu napísal svoju prvotinu, a prenajal si byt v jednom činžiaku, jeho susedkou sa stala práve dievča s nápisom na poštovej schránke: "Holly Golightlyová - na cestách".
Rozprávač (v knihe neprezradí svoje meno) si spomína na svoje stretnutie a epizódy s Holly z bytu číslo 2. Ženu s nejasným pôvodom, by sme dnes nazvali kaviarenská povaľačka, možno drsnejšie ako platená, vydržiavaná spoločníčka, call girl, zlatokopka, sugar baby alebo epickejšie ako americká gejša, umelkyňa, herečka a múza. Truman Capote je tu rozprávačom príbehu v prvej osobe. Je citovo zaangažovaný do hlavnej hrdinky, i keď jeho láska má skôr tútorský charakter. Svoju hrdinku chápe a sympatizuje s ňou, aj keď sa predáva. Chápe aj jej tvrdosť - moment, keď opúšťa hrdinka svojho kocúra - aj jej naivitu. Dokonca sa snaží pochopiť aj jej svojskú predstavu o zodpovednosti a cti.
Tiffany & Co.: Metafora vysnívaného miesta
Klenotníctvo Tiffany & Co. je pre Holly metaforou vysnívaného miesta pre život. Hovorí: „Keď sa jedného krásneho dňa zobudím a pôjdem na raňajky k Tiffanymu, chcem byť sama sebou.“ Sama nevie, čo presne chce, ale najlepšie sa cíti tam, kde sa o ňu starajú ako o váženú zákazníčku, teda ako v luxusnom klenotníctve Tiffany & Co. Klenotníctvo používa ako úkryt pred „čiernym psom“, nazývaným angst, čo je v preklade neistota, strach, osobné pociťované nešťastie. „Keby som našla v živote miesto, kde by som sa cítila ako u Tiffanyho, kúpila by som si nábytok a pokrstila kocúra.“
Symbolom novej éry pre spoločnosť Tiffany & Co. sa stala nedávna rekonštrukcia budovy, ktorá je oveľa viac než len klenotníctvo - je to kultúrne centrum, prehliadka architektúry, pohostinnosti, špičkového umenia a dizajnu. Zaujímavosťou je, že od roku 2017 sa v klenotníctve Tiffany & Co. na newyorskej Piatej avenue vôbec prvú kaviareň s názvom Blue Box Café, kde si dnes môžete skutočne dať raňajky u Tiffanyho.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1853 | Charles Tiffany zveril realizáciu sochy Atlasa do rúk sochára Henryho Fredericka Metzlera. |
| 1940 | Pôvodná stavba na Piatej avenue dokončená, otvorenie obchodu. |
| 1961 | Premiéra filmu Raňajky u Tiffanyho, ktorý celosvetovo preslávil klenotníctvo. |
| 1980 | Budova rozšírená o trojposchodovú nadstavbu. |
| 2017 | Otvorenie kaviarne Blue Box Cafe na štvrtom poschodí. |
| 2019 | Francúzsky koncern LVMH sa začína pripravovať na kúpu spoločnosti. |
| 2021 | Akvizícia LVMH dokončená. |
| 2023 | Slávnostné otvorenie zrekonštruovanej budovy (The Landmark). |
Rozdiely medzi knihou a filmom: Otvorený koniec vs. Happy End
Hoci film Raňajky u Tiffanyho je ikonický, existujú podstatné rozdiely medzi ním a knižnou predlohou. Jedným z najvýraznejších rozdielov je koniec príbehu. Zatiaľ čo film končí happy endom, kniha má oveľa otvorenejší a melancholickejší záver.
Knižný koniec: Holly odchádza
V knižnom závere Holly odchádza do cudziny, pretože je podozrivá z účasti na mafiánskych aktivitách. Jej náhle zmiznutie zanecháva rozprávača a jej priateľov v neistote a smútku. Nikto nevie, kam presne odišla a čo sa s ňou stalo. Tento otvorený koniec ponecháva čitateľa s množstvom otázok. Naozaj Holly našla svoje šťastie? Utečie pred svojou minulosťou? Alebo bude navždy blúdiť bezcieľne?
Hollyin odchod na konci knihy je kľúčový pre pochopenie jej postavy a jej hľadania identity. Holly je divoká a nespútaná bytosť, ktorá sa nechce nechať nikým a ničím obmedzovať. Ako sama hovorí: „Jenže divokému zvířeti nemůžete dát své srdce - čím víc si ho zamilujete, tím je pak silnější a silnější. Až je už tak silný, že vám uteče do lesa. Nebo ulítne na strom. Pak ještě vyšší strom. A pak až do nebe. Takhle to nakonec dopadne, pane Belle, jestli se zapomenete a zamilujete si divokého tvora.“ Jej odchod je prejavom jej túžby po slobode a nezávislosti. Nechce sa viazať na žiadne miesto, žiadneho človeka. Chce si udržať svoje "ja" a nechce sa stať majetkom nikoho iného.
Filmový koniec: Romantický happy end
Vo filme má Holly doma funkčný telefón, bolo to počas vojny, mať vlastný telefón bol luxus. Filmová adaptácia románu Raňajky u Tiffanyho z roku 1961 bola natočená štúdiom Paramount Pictures pod režisérskym vedením Blakea Edwardsa. V hlavnej úlohe Holly sa objavila Audrey Hepburn, hoci autor Truman Capote preferoval Marilyn Monroe. George Peppard stvárnil vypraváča, premenovaného na Paula Varjaka. Film končí happyendom, ale v knihe sa nevie, či Holly skončila mŕtva, vydatá alebo v blázinci. V knižnej verzii spolu žiaden románik nemali. S filmovým prevedením svojej novely bol značne nespokojný aj Truman Capote; označil ju za „perverziu“ svojej vízie a kritizoval výber Hepburnovej ako nevhodný pre drsnejšiu postavu Holly z knihy.
Ikonický vplyv filmu na popkultúru a módu
„Raňajky u Tiffanyho“ boli nielen komerčným úspechom, ale zanechali aj významný kultúrny vplyv. Často sa uvádza ako symbol pôvabu a sofistikovanosti mesta New York na začiatku 60. rokov 20. storočia. Ikonickým prvkom filmu je úvodný záber Audrey Hepburn ako Holly Golightly, stojaca pred klenotníctvom Tiffany & Co. Stvárnenie Holly Golightlyovej Audrey Hepburnovej sa stalo jednou z jej najikonickejších úloh.
Móda a hudba
Oblečenie Audrey Hepburn vo filme, najmä čierne šaty Givenchy, ktoré má na sebe v úvodnej scéne, sa stalo nadčasovým a vplyvným módnym kúskom. Šaty „little black dress“ od značky Givenchy sú považované za jeden z najznámejších odevov v histórii 20. storočia a možno aj najslávnejšie čierne šaty všetkých čias. Pre tento film ich navrhol herečkin priateľ Hubert de Givenchy a položil tak základy pre celú kategóriu módy a doplnkov zvanú „dostupný luxus“. Šaty sa predali v roku 2006 v Londýne v aukcii za vyše 807 000 dolárov. Film mal výrazný vplyv na ženskú módu v 60. rokoch 20. storočia. V modernej dobe došlo k oživeniu štýlu Holly v módnych trendoch 2010. Hepburn sa s čiernymi šatami s odhalenými ramenami, vyčesanými vlasmi, náhrdelníkom a cigaretou na dlhej špičke stala symbolom a inšpiráciou pre nejednu modelku, módny dom či časopis. Dokonca bola inšpiráciou pre komiksovú hrdinku „Catwoman“.
Hudba k filmu, ktorú zložil Henry Mancini, je ikonická, najmä ústredná pieseň „Moon River“. Práve v scéne na požiarnom rebríku vo filme pôvodne skladba ani nemala zaznieť, zanovitá Audrey si ju však presadila, zahrala a zaspievala „Moon River“. Napokon film získal v roku 1962 dva Oscary (Academy Awards) práve za hudbu: za Najlepšiu pieseň (Best Music, Original Song, Henry Mancini (music), Johnny Mercer (lyrics)) a Najlepšiu hudbu (Henry Mancini).
Kontroverzia a kritika
Film čelil kritike za zobrazenie Mickeyho Rooneyho ako pána Yunioshiho, japonskej postavy hranej ako karikovaný stereotyp. Ide o typický príklad whitewashingu, kedy úlohy iných rás hrali belosi. Paradoxne vo filme sa objaví v úlohe komparzu v Hollynom byte „pravá“ Ázijčanka. Dnes by sa to v americkej produkcii stať nemohlo a navyše by bol celý film oveľa viac rasovo a genderovo vyvážený. Rooney si vyslúžil tiež dávku kritiky a ako 87-ročný sa v jednom interview priznal, že ho veľmi mrzela, lebo jeho stvárneniu bláznivého Yunishiho sa smiali aj samotní Ázijčania.
tags: #ranajky #u #tiffanyho #koniec