Pestovanie ovocných stromov a zeleniny môže byť pre začínajúcich záhradkárov výzvou. V tomto článku sa zameriame na otázky týkajúce sa rastu jabloní, najmä problému s výskytom dvoch výhonkov pri stopke jablka, a zároveň poskytneme podrobné informácie o pestovaní paradajok od semienka po úrodu.
Rast dvoch výhonkov pri stopke jablka: príčiny a riešenie
Čitateľka Alena, ktorá je v pestovaní ovocných stromov začiatočníčka, sa pýta na stĺpovité jablone a hrušku, ktoré zasadili na jeseň. Hoci na hruške nemala žiadnu úrodu, červené jablká sa jej zdajú pekné, no zelené zostali zoslabnuté a malé, a navyše bojuje s voškami. Pýta sa, ako stromy rezať a prečo zelené jablká zostali malé.
Malé plody na jabloniach ostali z dôvodu nedostatočnej prebierky plodov. Aby sa predišlo tomuto problému, je dôležité vykonávať pravidelnú prebierku, čím sa zabezpečí dostatok živín pre zostávajúce plody a ich kvalitný vývoj.
Rez jabloní
Čo sa týka rezu, existujú dve možnosti:
- V prípade ponechania silných bočných výhonkov budú stromy rásť svietnikovito.
- Pokiaľ chcete udržať stromy v striktne stĺpovitom tvare, režte silnejšie bočné výhony na konárový krúžok, prípadne na čapík.
Rezanie stromov je dôležité pre ich zdravý rast, rodivosť a udržanie požadovaného tvaru. Správny rez pomáha zabrániť preťaženiu stromu plodmi, čo by mohlo viesť k ich zoslabnutiu a zmenšeniu. Tiež je prevenciou proti chorobám a škodcom.
Ako správne rezať ovocné stromy pri výsadbe - Rez jablone na štíhle vreteno
Pestovanie paradajok: Od semienka po úrodu
Pestovanie paradajok môže byť zábavné a odmeňujúce. Dobrý pocit z vlastnej úrody, menej zaťažené životné prostredie a zmysluplne využitý čas sú hlavnými dôvodmi pre túto činnosť. Aj keď so záhradkárčením nemáte väčšie skúsenosti, aj z vás sa môžu stať úplní profesionáli.
Výber a príprava semien a priesad
Paradajky si môžete zasadiť už z vopred kúpených priesad alebo si vypestovať priesady vlastné. Pestovanie vlastných priesad nám ponúka väčší výber z rôznych odrôd, viete si tak nájsť ten správny typ paradajky, ktorá chutí najviac vám. Pri už vypestovaných priesadách je výber odrôd značne menší.
Na získanie vlastných semiačok budete potrebovať zdravú a zrelú paradajku. Prekrojte ju na polovicu a do sitka vyberte semienka. Dobre ich prepláchnite pod vodou a porozkladajte ich na bavlnené handričky alebo kuchynské papierové obrúsky. Je potrebné nechať semiačka úplne vyschnúť. Suché semienka oddelíme od handričky/papiera jemným šúchaním, budúce paradajky pekne opadajú.
Ak si semiačka na priesady kupujete v záhradníctve, odporúčame vyberať semienka s označením „nehybridná odroda“. Na predpestovanie potrebujeme substrát, ktorý je vzdušný a sterilný - neobsahuje semená burín, spóry húb či zárodky chorôb. Niekedy semená vyklíčia rýchlo, inokedy klíčenie trvá dlhšie.
Kedy začať s predpestovaním?
S predpestovaním priesad začíname koncom februára - začiatkom marca. Semienka vysádzame do malých kvetináčov, ktorý má na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody, aby nebol substrát trvale premáčaný a priesady nezahnívali. Po výsadbe pôdu nezalievme prúdom vody, ale pravidelne kropíme rozprašovačom tak, aby substrát nikdy nevyschol. Vyhnime sa umiestneniu na priame slnečné svetlo, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny. V druhej polovici apríla môžete začať priesady pomaly otužovať - vynášajte ich pri peknom počasí von na slniečko, alebo ich nechajte pár minút pri otvorenom okne.
Výsadba priesad do záhrady
V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Podľa dlhoročnej tradície by sa po troch zamrznutých už nemali vyskytovať nočné mrazy. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny.
Vyhĺbte jamu o niečo hlbšiu ako je dĺžka koreňov priesady. Priesadu položte šikmo do vyhĺbenej jamy a jej korienky opatrne zahrňte zemou. Zalejte vodou a zahrňte zvyšnou zeminou celú jamu. Takto si paradajka vytvorí rozsiahlejší koreňový systém. Rastlinu polievajte tak, aby bola pôda vlhká a vodu nikdy nelejte na listy a plody. Odporúča sa spôsob sadenia, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu.
Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.
V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Ideálne je to ráno s prvými lúčmi slnka. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou.
Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme).
Odstraňovanie prvých kvetov
Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne? Alebo treba siahať po odolnejších odrodách? V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).
V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.
Mnohí záhradkári sa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou.
Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom.
Pozor! Netreba si zamieňať listy s bočnými výhonkami. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým súkvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
Hnojenie paradajok
Čím hnojiť paradajky? Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu.
Z ovčieho hnojiva je možné pripraviť kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustíte v 10 litroch vody. Necháte to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
Kontrola zdravotného stavu priesad
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas.
Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
Výživa ovocných rastlín, význam živín a hnojivá
Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív.
Význam živín pre rastliny
Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v našej pôde nachádzajú, avšak ovocné stromčeky a rastliny ich každým rokom odčerpávajú z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, ktoré sú potrebné pre úspešný rast a rodivosť následne pestovaných plodín. Rastliny pre nedostatok živín nám poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia.
Do záhradky je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky. Nestačí používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky. Ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka. Fosfor je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov a takto by sme mohli pokračovať pri všetkých živinách, ktoré rastliny nevyhnutne potrebujú.
Ako sa môžeme dozvedieť, čo nám v pôde chýba?
Najlepšie je si urobiť pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív. V praxi málokto z pestovateľov tieto rozbory má a každý z nás sa spolieha, že do pôdy zapracuje tie hnojivá, ktoré sú dostupné. Najmenšie chyby urobíme, ak do pôdy zapracujeme viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí, napr. NPK hnojivo, Cererit a pod., ktoré do pôdy je potrebné zapracovať každý rok na jar tak, aby ich využiteľnosť pre rastliny bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí, ich účinnosť je pre rastliny nízka. V jesennom období môžeme použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napr. superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec a pod. Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.
Stavebné prvky rastlín
Rastliny potrebujú pre svoj rast a vývoj rôzne stavebné prvky a živiny. Tu je prehľad tých najdôležitejších a ich funkcie:
- Uhlík (C): Základný prvok všetkých organických látok. Rastliny ho prijímajú prevažne z ovzdušia vo forme CO2. Tvorí asi 45 % organických látok v sušine.
- Vodík (H): Rastliny ho prijímajú najmä z vody. Je chemicky veľmi aktívny a uplatňuje sa v oxidačno-redukčných procesoch.
- Kyslík (O): Tvorí časť organických zlúčenín a vody. Rastliny ho vylučujú pri fotosyntéze a spotrebúvajú pri dýchaní. Zlučovaním kyslíka s ostatnými látkami získavajú rastliny energiu potrebnú na život.
- Dusík (N): Dôležitá zložka bielkovín. Rastliny ho prijímajú z pôdy vo forme solí. Na dusík sú najbohatšie rozmnožovacie orgány rastlín. Pri nedostatku dusíka rastliny blednú, žltnú, nerastú, nasadzujú málo kvetov, a tým aj plodov.
- Fosfor (P): V tele rastlín sa vyskytuje najmä vo forme organických zlúčenín. Veľké množstvo fosforu majú najmä delivé meristematické pletivá, kvety a semená. Je stavebnou zložkou zložitejších bielkovín bunkového jadra. V pôde podporuje mikrobiálnu činnosť a rozklad organických látok. Pri nedostatku fosforu rastliny málo kvitnú, kvety sa nedostatočne rozvíjajú a skoro odumierajú.
- Draslík (K): Prítomný v hľuzách, mladých pletivách a semenách. Významný je pri látkových premenách. Zvyšuje odolnosť rastlín proti mrazu, suchu a chorobám. Veľa draslíka spotrebujú rastliny, ktoré hromadia zásoby glycidov, napr. repa, zemiaky, kukurica, vinič hroznorodý. Pri nedostatku draslíka rastliny žltnú, na listoch sa vytvárajú hnedé škvrny, listy zasýchajú. Novonarastené listy sú malé.
- Vápnik (Ca): V rastlinách sa väčšinou viaže v nerozpustnej forme a vyskytuje sa v bunkových blanách. Má zásadný význam pri neutralizácii kyselín vznikajúcich počas metabolizmu rastlín. Spevňuje podporné pletivá. Pomerne veľa ho obsahujú listy rastlín. Pri nižších rastlinách inkrustuje ako uhličitan vápenatý bunkové steny.
- Síra (S): V rastlinách je súčasťou bielkovín a je prítomná v rozličných siliciach. Najviac síry obsahuje kvet. Nedostatok síry spôsobuje v tele rastlín nahromadenie nerozpustných dusíkatých zlúčenín a sacharidov. Tým sa spomaľuje rast, listy blednú a rastliny zakrpatievajú.
- Horčík (Mg): Nevyhnutný pri energetických premenách v bunke. Je zložkou chlorofylu. Podporuje príjem fosforu a tvorí protiváhu vápnika a draslíka. Pri nedostatku horčíka listy blednú, žltnú, vznikajú hnedé škvrny. Bunkové jadrá a chloroplasty sú znetvorené.
- Železo (Fe): Má katalytický účinok predovšetkým pri tvorbe chlorofylu. Pôdy obsahujú dostatok železa, aj keď vo forme zle rozpustných zlúčenín. Najviac železa je v listoch. Jeho nedostatok spôsobuje blednutie listov čiže chlorózu.
- Meď (Cu): Je súčasťou niektorých enzýmov a podporuje tvorbu vitamínov. Jej nedostatok (napr. pri ovse) sa prejavuje tým, že metliny majú hluché kvety.
- Mangán (Mn): Pôsobí ako katalyzátor pri tvorbe chlorofylov. Jeho príjem sťažuje zásaditá reakcia pôdy.
- Zinok (Zn): Potrebujú na rast predovšetkým kvasinky a huby.
- Bór (B): Ovplyvňuje vodný režim, tvorbu kvetov a plodov i delenie buniek. Ak je v pôde nedostatok bóru, cukrová repa trpí srdiečkovou hnilobou, pri marhuliach nastáva rozpad kambia a lyka.
- Chlór (Cl): Zvyšuje napučiavanie základnej cytoplazmy, čím sa zvyšuje osmotický tlak buniek. To zapríčiňuje zníženie transpirácie a zlepšenie vodného režimu rastlín. Pri nadbytku chlóru sa ruší účinok draslíka pri výmene cukrov, rastliny strácajú chlorofyl a znižuje sa ich fotosyntéza.
- Sodík (Na): Môže dopĺňať funkciu draslíka, pokiaľ ide o udržiavanie aktivity koloidných látok v základnej cytoplazme.
- Kremík (Si): Obsah kremíka v rastlinách stúpa s vekom rastlinných orgánov. Dodáva pevnosť bunkovým stenám. Pri obilninách tvorí až 50 % popola.
- Molybdén (Mo): Nevyhnutný na asimiláciu dusíka nitrogénnymi baktériami a na celkovú redukciu nitrátov. Reakcia rastlín na nedostatok molybdénu je rovnaká ako na nedostatok dusíka.
Príjem živín rastlinami
Živý organizmus z vonkajšieho sveta neustále prijíma rozličné látky a do svojho okolia vylučuje produkty, ktoré vznikli v jeho tele. Tento proces voláme látkovou výmenou, ktorá je základným prejavom každej živej hmoty. Látková výmena podmieňuje vzájomné ovplyvňovanie živého organizmu s okolitým prostredím a živých organizmov medzi sebou. Zastavenie látkovej výmeny znamená zánik života - smrť.
Rastliny prijímajú minerálne látky tak koreňovou sústavou, ako aj nadzemnými orgánmi. Rastliny môžu biogénne prvky z pôdy prijímať len vo forme iónov. Disociáciu minerálnych látok na ióny umožňuje v prírode najrozšírenejšie rozpúšťadlo - voda.
Prijímanie živín koreňmi rastlín
Zabezpečovanie správnej koreňovej výživy rastlín spolu s používaním kvalitného osiva výkonných kultivarov je najúčinnejšou cestou na zvyšovanie úrovne rastlinnej výroby. Hlavnou úlohou koreňovej sústavy je zásobovať rastliny vodou, živinami a upevňovať ich v pôde. Okrem toho plní aj funkciu zásobných orgánov. Rastliny prijímajú z pôdy vodu a živiny takmer výlučne koreňovými vláskami. Korene rastlín prijímajú z pôdy aj CO2. Z pozorovaní vyplýva, že rastliny prijímajú živiny viacerými spôsobmi. Časť živín a iných látok (i škodlivých) z pôdy vniká do koreňov rastlín samovoľne difúziou a osmotickými silami najmä pôsobením transpirácie. Tento spôsob príjmu živín bez účasti rastliny je pasívny príjem.
Čím má pôda väčší a kvalitnejší sorpčný komplex a čím je biologicky aktívnejšia, tým lepšie udržiava vhodné zloženie živného roztoku.
Hnojivá
Hnojivá sú látky, ktorými sa zvyšuje obsah jednotlivých živín v živnom prostredí rastlín. Dodávajú sa prevažne do pôdy a zlepšujú výživu pestovaných rastlín. Rozdeľujú sa na hospodárske (organické) a priemyselné hnojivá.
Význam priemyselných hnojív a ich zložiek
| Prvok | Funkcia |
|---|---|
| Uhlík (C) | Základná stavebná jednotka rastlinných a živočíšnych buniek a organizmov |
| Vodík (H) | Zložka vody a organických zlúčenín, potrebný pri fotosyntéze |
| Dusík (N) | Tvorba úrody, súčasť bielkovín, podporuje nasadzovanie plodov |
| Fosfor (P) | Dôležitý pre rast rastlín, tvorbu plodov |
| Draslík (K) | Pomáha regulovať hospodárenie s vodou, katalyzátor rôznych reakcií |
| Horčík (Mg) | Súčasť chlorofylu |
| Vápnik (Ca) | Súčasť bunkovej steny, význam pri metabolizme rastlín |
Rozdelenie hnojív - hospodárske
Hospodárske hnojivá sa vyrábajú v poľnohospodárskom podniku. Okrem živín, ktoré rastliny potrebujú, obsahujú navyše organickú hmotu, mikroorganizmy a rastové látky. Ich význam rastie najmä v súčasnosti, keď priemyselné hnojivá znižujú obsah a kvalitu humusu, zhoršujú pôdnu štruktúru, a tým aj ostatné dôležité biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy.
Maštaľný hnoj je zmes pevných a čiastočne i tekutých výkalov hospodárskych zvierat so stelivom. Jeho význam sa pre udržanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy stále zvyšuje. Priemerný maštaľný hnoj prevažne od hovädzieho dobytka obsahuje 75 % vody, 18 - 20 % organických látok, 0,45 % N, 0.10 % P, 0,40 % K, 0,30 % Ca 0,06 % Mg a stopové prvky. Obsah jednotlivých látok často kolíše.
Močovka je čiastočne alebo úplne skvasený moč hospodárskych zvierat, často zriedený splachovacou vodou. Hnojivá hodnota močovky je veľmi rozdielna. Obsahuje ľahko prijateľné látky pre rastliny a niektoré rastové látky. Močovka je bohatá na dusík a draslík, ale chudobná na fosfor a vápnik. Obsahuje približne 0,25 % dusíka, 0,50 % draslíka, stopy fosforu a vápnika. Fosfor dopĺňame pridaním superfosfátu v dávke asi 2 kg na 100 l močovky. Aby nevznikali straty dusíkatých látok, treba čo najviac obmedziť styk močovky so vzduchom. Močovkou podľa potreby vlhčíme komposty. Podporuje rozvoj a činnosť mikroorganizmov, urýchľuje rozklad organických látok a obohacuje komposty o dusík a draslík.
Hnojovica je skvasená zmes pevných a tekutých výkalov hospodárskych zvierat zriedená vodou. Podmienkou úspešného založenia hnojovicového hospodárstva je dostatok prírodných vodných zdrojov, väčšia súvislá plocha trvalých trávnych porastov, výkonné čerpacie zariadenie, ľahko zostaviteľné a prenosné rozvodné potrubie.
Priemerné zloženie a obsah živín pri hnojovici hovädzieho dobytka je 0,50 % N, 0,10 % P, 0,40 % K, 7 % rastových látok, mikroorganizmy a voda. Hnojovica podobne ako močovka je chudobná na fosfor a vápnik. Preto pri jej použití pravidelne pri hnojujeme fosforečnými a vápenatými hnojivami. Zásady správneho použitia hnojovice. V horských hnojovicových hospodárstvach sa trávne porasty hnoja viackrát počas vegetácie, vždy po spasení alebo zbere sena. Dávka pri jednorazovej aplikácii je asi 10 m3 na 1 ha. Súčasne pri hnojujeme asi 20 - 30 kg superfosfátu. Pri použití hnojovice na ornej pôde sú dávky podstatne vyššie. Ich výška závisí od druhu hnojenej plodiny, stupňa zriedenia a spôsobu aplikácie.
Komposty sú hospodárske hnojivá, ktoré vyrábame z odpadových surovín organického pôvodu a zeminy. Na rozdiel od ostatných druhov hospodárskych hnojív rozkladné procesy v kompostoch prebiehajú oveľa dokonalejšie. Väčšina živín pri zrení kompostu sa premení až na prijateľnú formu, takže sú ihneď prijateľné pre rastliny. Kompost používame pri všetkých plodinách, ktoré si vyžadujú organické hnojenie. Pod okopaniny a zeleniny hnojíme dávkou od 30 - 50 t na 1 ha, pod ostatné plodiny dávame menšie dávky. Je to výborné hnojivo na hnojenie lúk, pasienkov a v záhradníckej výrobe. Do pôdy sa zaoráva na jeseň. Na jar sa do pôdy zapracúva kultivátormi alebo bránami.
Zelené hnojenie je zaorávanie zelených rastlín do pôdy, ktoré sa na tento účel na pozemku vypestovali. Rastliny na zelené hnojenie sa pestujú ako hlavná plodina, podsev alebo ako strnisková plodina. Je to univerzálne hnojivo, pretože obsahuje všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje.
Zásady správneho použitia zeleného hnojenia. Porast určený na zelené hnojenie musí v krátkom čase vytvoriť veľké množstvo zelenej hmoty. Na to potrebuje množstvo pohotových živín, ktoré dodávame priemyselnými hnojivami. Zelené hnojenie možno použiť na hnojenie všetkých plodín, ktoré si vyžadujú hnojenie hospodárskymi hnojivami, najlepšie kŕmnych plodín a okopanín. Na chudobných pôdach ich môžeme použiť aj na hnojenie obilnín. Tento spôsob hnojenia možno kombinovať so zaorávaním slamy. Na ľahších pôdach zaorávame zelenú hmotu neskoro na jeseň a do väčšej hĺbky, na ťažších pôdach skôr plytšie, aby k zaoranej hmote mal prístup vzduch. Ak je porast hustý a vysoký, najskôr sa povalcuje v smere orby, alebo pobráni tanierovými bránami, aby sa organická hmota dokonale zapracovala do pôdy.
Rašelina je organické hnojivo s vysokým obsahom organických látok a veľkou nasávacou schopnosťou. Používame ju ako podstielku alebo pri výrobe kompostov a na prípravu zemín v záhradníctve.
Priemyselné hnojivá
Priemyselné hnojivá sú druhým hlavným zdrojom náhrady odčerpaných živín z pôdy. Podľa obsahu hlavných živín sa rozdeľujú na jednoduché, viaczložkové a špeciálne hnojivá.
Priemyselné hnojivá - dusíkaté
Dusík je hlavnou živinou v dusíkatých priemyselných hnojivách. Z celkovej potreby priemyselných hnojív pripadá na dusíkaté hnojivá približne jedna tretina. Potrebu nestačíme pokryť vlastnou výrobou, preto ich dovážame zo zahraničia. Dusík sa v týchto hnojivách vyskytuje vo forme liadkovej (dusičnanovej), čpavkovej (amoniakálnej) alebo organickej.
- Dusičnanové (liadkové, nitrátové) hnojivá
- Liadok vápenatý Ca(N03)2 - dusičnan vápenatý. Obsahuje asi 15 - 16 % dusíka a 30 % OaO. Vo vode je dobre rozpustný. Rastliny ho ihneď prijímajú, preto sa používa na prihnojovanie počas vegetácie. V pôde sa púta slabo a ľahko sa vyplavuje. Nepoužíva sa na hnojenie do zásoby.
- Liadok horečnatovápenatý je dusičnan vápenatý a dusičnan horečnatý. Obsahuje 14 % N, 9 % Ca, 6 % Mg. Má podobné vlastnosti ako liadok vápenatý.
- Amoniakálne (čpavkové) hnojivá
- Síran amónny (NH4)2S04 obsahuje 20,5 - 21 % čpavkového dusíka. Vyrába sa z odpadových čpavkových vôd a kyseliny sírovej. Vo vode je dobre rozpustný. V pôde sa katión NH4+ dobre púta. Síran amónny sa z pôdy uvoľňuje postupne, obyčajne sa ním hnojí pred sejbou. Pretože pôsobí fyziologicky neutrálne, používa sa na neutrálnych alebo slabo zásaditých pôdach.
- Hnojivá s dvoma formami dusíka
- Liadok amónny čiže dusičnan anióny NH4N03. Obsahuje 35 % dusíka, z toho polovicu v dusičnanovej a polovicu v amoniakálnej forme. Je veľmi výbušný a hygroskopický.
- Liadok C-33. Obsahuje 33 % dusíka, 16 % NO3_, 17 % NH4+ a 0,3 % Ca. Je výbušný a hygroskopický.
- Liadok amónny s vápencom. Typ LAV-25 s obsahom najmenej 24.5 % dusíka a 6 - 7 % Ca. Typ LAV-30 s obsahom najmenej 29.5 % dusíka a 3 - 3,6 % Ca. Polovica dusíka je v dusičnanovej a polovica v amoniakálnej forme.
- Hnojivá s dusíkom v organickej väzbe
- Močovina CO(NH2)2.
tags: #rast #dvoch #vyhonkov #pri #stopke #jablka