Socializmus, éra, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v našich spomienkach, sa nám často vybavuje prostredníctvom chutí a vôní. Mliečne bary, ruské vajcia, Vitacit, kubánske pomaranče a UHO (univerzálna hnedá omáčka) - tieto pojmy evokujú nostalgiu, úsmev, ale aj mierne ošklbanie.
Docent Martin Franc vysvetľuje, že chute nás dokážu veľmi rýchlo vrátiť do detstva. Spomienky na detstvo a mladosť sú spojené s určitými jedlami a vôňami, ktoré v nás vyvolávajú príjemné pocity. Typické jedlá z čias socializmu v Československu boli jednoduché, no pre mnohých nezabudnuteľné.
Ako sa varilo a nakupovalo v socializme
To, čo sa naši rodičia nestihli naučiť v kuchyni od svojich mám, museli dohnať sami. Ako svadobný dar často dostali kuchársku knihu, z ktorej čerpali základy. Ostatné vychytávkové recepty si gazdinky vymieňali medzi sebou. Mama pravidelne chodila z práce s novým receptom a takmer z každej návštevy sme odchádzali s lístočkom, na ktorom bol recept na práve ochutnaný zákusok. Recepty sa opisovali do zošitov. Tí pokrokovejší mali na to takzvané karisbloky, v ktorých sa dali listy vyberať, a teda recepty triediť a zoraďovať podľa abecedy alebo typu jedla. Ďalšia možnosť bola recepty vystrihovať z časopisov, ako bol Život alebo Slovenka, prípadne zo stolových kalendárov. Dnes tak populárne televízne relácie o varení neexistovali.
Recepty na exotické alebo zahraničné pokrmy takmer neexistovali, jednak preto, že na akúkoľvek kulinársku extravaganciu sme nevedeli zohnať suroviny a ani zahraniční návštevníci neboli u nás častí, takže chýbalo know-how. Z nášho jedálneho lístka si spomínam len na akože čínske kung-pao - teda kuracie mäso v sójovej omáčke s arašidami. V porovnaní so súčasnosťou sa varilo jednotvárnejšie a jednoduchšie a myslím, že aj menej často. Každý predsa musel chodiť do práce a závodná jedáleň bola súčasťou každého podniku.
Nakupovanie a nedostatok tovaru
Nakupovať sa chodilo peši a každý deň, nie ako dnes - autom a raz týždenne. Neexistovali čerstvé mliečne výrobky s neuveriteľne dlhou trvanlivosťou, pečivo sa nepredávalo balené, bolo teda treba nakupovať často. Každé ráno sme zabehli do blízkej „mliekarne“ - ako sme ju volali - pre čerstvé mlieko, osminku masla a rožky. Supermarkety neexistovali, mäso sa kupovalo u mäsiara, zelenina v zelovoci, mlieko v mliekarni, ostatné v samoobsluhe. Ak ste v nedeľu pred obedom zistili, že vám chýba olej na vyprážanie rezňov, šanca, že nájdete otvorený obchod bola nulová. Utužovali sa tak susedské vzťahy a rodičia vysielali svoje deti s trojdecovým zaváracím pohárikom „do susedov“.
Nebolo veľmi čo nakupovať, neboli výpredaje, rovnaký tovar stál všade rovnako. Nepredávalo sa toľko druhov potravín ako v dnešných dňoch, nedostatkový tovar sa odkladal pre známych „pod pult“. Sortiment bol obmedzený, z každého typu suroviny bolo dostať len jeden druh, v podstate neexistovali značky. Teda ak ma mama poslala kúpiť mlieko, mohla špecifikovať len polotučné alebo plnotučné. Ak cestoviny, v regáli som našla len kolienka alebo fliačky, nanajvýš špagety.
Stravovanie za socializmu (1977)
Záhrada a chalupárstvo
Záhrada suplovala chatrné zásobovanie obchodov. Mať záhradku v záhradkárskej kolónii bolo pre ľudí z mesta „in“. Záhradky boli v podstate bio. Vošky sa striekali odležaným roztokom žihľavy, mandelínky sa oberali ručne. Sadilo sa húževnato a veľa, takže potom nezostávalo nič iné len celé leto veselo zavárať, konzervovať, nakladať. Ten kto nezáhradničil, mal aspoň chalupu, ktorú si svojpomocne a veľmi pomaly rekonštruoval.
Aj naša rodina sa pridala k tejto chalupárskej komunite, takže každý piatok hneď po škole sme sa nabalili do nášho kyselkasto zeleného Trabanta a drmolili sme sa na našu chalúpku, kde sme strávili - ničiť si naše pestované mestské nechty a chrbtice, celý víkend. V nedeľu popoludní sme dorazili domov celý špinaví a unavení. Mama ešte večer spracovávala nazbieranú úrodu a nás - deti naložila do vane, aby sa z nás odmočila cez víkend nadobudnutá špina. Zaváranie bolo bežnou súčasťou prípravy na zimu.
Školské desiaty a závodné stravovanie
Na desiatu do školy som obvykle dostávala dva zlepené polkrajce „pilinového“ chleba zabalené v servítke, ktorá sa vždy na chlebík krásne nalepila. A k tomu nejaké to jabĺčko. V tej dobe pre nás exotické ovocie ako banány, mandarínky alebo pomaranče boli dostať len v predvianočnom období. Treska alebo vlašský šalát s rožkom, prípadne ruské vajce či nejaký ten aspik bola špecialita bufetov.
Všetci chodili na obedy do školskej jedálne. O alergiách a intoleranciách na potraviny sme nechyrovali, takže každý jedol všetko. Základom jedálenskej stravy bola ÚHO (univerzálna hnedá omáčka), v ktorej plávali kúsky neidentifikovateľného mäsa. Skvosty ako pľúcka na smotane alebo kapustné fliačky dodnes nemusím ani len vidieť, nieto ešte cítiť.
Chlebíčky: ikona socialistických lahôdok
Chlebíčky, vraj Paukertov vynález z konca 19. storočia, boli ikonou socialistických lahôdok. Blíži sa Veľká noc a spolu s ňou aj večná dilema: čím ponúknuť šibačov a návštevy? Inšpirujte sa receptami, ktoré predviedli súťažiaci v šou Pečie celé Slovensko, alebo vyskúšajte recept na chlebíčky s vajíčkovým rezňom, ktoré sa pamätajú zo socialistických lahôdok.
Retro chlebíčky ako z bufetu pre porotkyne pripravila finalistka Gabriela. Jej pochúťka je dokonalou kombináciou pečiva, domácej majonézy, zemiakového šalátu a vyprážaného rezňa.
Recept na chlebíčky s vajíčkovým rezňom
Pripravte pre svoju návštevu niečo nové a možno trochu netradičné. Skúste chlebíčky s vajíčkovým rezňom! Aj keď niektorí si tieto vajíčkové rezne možno pamätajú zo socialistických lahôdok a nebude to pre nich úplne netradičné, určite ich potešia. Tieto chlebíčky sú skvelou voľbou pre všetkých hostí a určite zabodujú na každej párty.
Ingrediencie:
- Sendvič
- Maslo
- Horčica
- Vlašský alebo zemiakový šalát
- Šunka (obdĺžnikový tvar)
- Kyslá uhorka
- Červená kápiu (alebo červené baranie rohy)
- Tvrdý syr na strúhanie
- Vajíčka
- Syr v črievku
- Soľ
Postup:
- Uvaríme vajíčka na tvrdo (10 minút po začatí varu). Necháme ich vychladnúť a ošúpeme.
- Každý plátok sendviču natrieme tenkou vrstvou masla a horčice.
- Rozložíme za lyžicu majonézového šalátu.
- Šunkové chlebíčky: Plátok podlhovastej šunky uložíme na podložku. V strede ho zmačkneme k sebe, aby vznikol tvar mašličky. Okraje prehneme ku stredu a šunku na zdobenie chlebíčkov máme hotovú. Uložíme ju na šalát. Kyslú uhorku nakrájame na kolieska, červenú papriku na prúžky a vajíčka na štvrťky. Všetko uložíme do záhybov v šunke. Vrch posypeme strúhaným syrom.
- Syrové chlebíčky: Vajíčka prekrojíme na polovice a malou lyžičkou z nich opatrne vyberieme žĺtka. K nim pridáme maslo, črievkový syr, horčicu a soľ. Všetko poriadne premiešame a touto zmesou naplníme polovičky vajec. Plátok tvrdého syra narežeme a stočíme do ihlanu. Na chlebíčky umiestnime ihlan zo syru. Pridáme polovičku plneného vajíčka, koliesko uhorky a prúžok červenej papriky.
Ďalšie obľúbené chlebíčky z minulosti
Ak dostanete chuť na niečo špeciálne, pripravte si Vladiho zabíjačkové chlebíčky. Základom je nadýchaná veka so šafranom, ktorú následne potriete domácim zabíjačkovým šalátom. V prípade, že dávate prednosť klasike, musíte vyskúšať Zuzkin recept na tradičné „Parižáky“. Domáca veka v kombinácii s domácim parížskym šalátom zaručene poteší chuťové poháriky všetkých hostí. Jana porotkyne prekvapila chlebíčkami s nátierkou z tresky. Základom je opäť mäkučká veka, tentoraz však potretá domácou treskou. Viktoria porotkyne prekvapila celkom netradičnými chlebíčkami, ktoré nazvala Bertine chlebíky. V hlavnej úlohe šalát z krabích tyčiniek, ktorý chutí naozaj fantasticky. Babkine chlebíčky v podaní finalistky Lenky vyzerajú aj chutia dokonalo.
tags: #recept #na #chlebicky #ktore #sa #predavali