Makrobiotická strava získava v posledných rokoch na popularite ako spôsob zlepšenia celkového zdravia a pohody. Slovo makrobiotika vychádza z gréckeho „macro bios“, teda veľký život, čo je výstižné pomenovanie pre ucelený systém, akým makrobiotika je. Zahŕňa obsiahle stravovacie odporúčania, telesné cvičenia, liečebné procedúry a celý životný štýl, ktorý chápe hlboké prepojenie človeka s prírodou.
Zakladateľom makrobiotiky je George Ohsawa. V polovici 20. storočia predstavil západnému svetu stravovací systém inšpirovaný tradičnou japonskou kultúrou jedenia. Tajomstvo zdravia je v posilnení tela zvnútra za pomoci harmonického životného štýlu a stravy. Makrobiotická teória sa vyvíjala takmer celé jedno storočie, čo poskytlo dostatok príležitostí na jej preverenie a plný rozvoj potenciálu.
Princípy a filozofia makrobiotickej stravy
Tento typ stravy je založený na princípoch rovnováhy a harmónie medzi telom a prostredím. Je založená na celých potravinách, ktorá kladie dôraz na konzumáciu organických, nespracovaných a lokálne pestovaných potravín. Makrobiotická strava sa zameriava na konzumáciu čerstvých, sezónnych a miestnych potravín, ktoré neobsahujú toxíny, pesticídy a ďalšie škodlivé chemické látky.
Celkovým cieľom makrobiotickej stravy je dosiahnutie rovnováhy v tele. Toho sa dosahuje dodržiavaním princípov „jin“ a „jang“, podľa ktorých by sa potraviny mali konzumovať v rovnováhe. Napríklad konzumácia sladkých, kyslých, slaných a horkých potravín by mala byť v makrobiotickej strave vyvážená.
Makrobiotika pracuje s energiami potravín a delí ich na uvoľňujúce (jin) a sťahujúce (jang). Makrobiotická teória sa vyvinula z predstavy, že všetko obsahuje živú energiu, podobne ako princípy uplatňované pri akupunktúre, tai či a jóge. Táto živá energia - známa ako či v Číne, ki v Japonsku a prana v Indii - prúdi naším telom a nesie so sebou emócie, spôsob nazerania na svet a elán. Potrava, ktorú konzumujeme, významne ovplyvňuje naše zdravie, preto sa makrobiotika zameriava na zložky potravín, ktoré konzumujú najzdravšie skupiny ľudí na svete.
Na našu energiu vplýva všeličo - počasie, iní ľudia, náš domov, pohybová aktivita, najviac však potrava. Potrava má vlastnú živú energiu, ktorú pri konzumácii vstrebávame hlboko do tela, pričom tým priamo meníme vlastnú životnú silu zvnútra. Potrava mení nielen biologickú, ale aj energetickú úroveň nášho organizmu. Vplyv pokrmu na životnú silu môžeme odhadnúť podľa spôsobu, akým sa daný produkt pestuje, kedy dozrieva, kde rastie, ako sa spracúva a ako sa varí.
Sezónnosť a lokalita
Odporúča sa jesť potraviny z klimatického pásma, v ktorom žijeme. Preto sa môžeme v našich podmienkach inšpirovať aj japonskou stravou, lebo japonské ostrovy sú v našom klimatickom pásme. Uprednostňujú sa potraviny, ktoré sú lokálne, pestované organicky bez chemických zásahov. Konzumuje sa to, čo práve dorastá, alebo je prirodzeným spôsobom uchované, uskladnené. Ročným obdobiam sa prispôsobuje aj štýl varenia. V lete varíme kratšie, pripravujeme ľahšie, menej tučné jedlá. Dôležité je aj komu varíme, každý človek je individualita, má inú konštitúciu a inú kondíciu.
Makrobiotika v miernom podnebnom pásme je veľmi dynamická, striedajú sa štyri ročné obdobia, ktorým sa neustále prispôsobujeme, aby sme zostali zdraví. Inak sa makrobioticky stravujeme v podnebí, kde je celoročne teplo, a úplne odlišne na územiach blízko severného pólu. Preto v makrobiotike nie sú zakázané potraviny, každá potravina môže byť liekom za určitých okolností (a jedom zasa inokedy).
Zloženie a kľúčové potraviny makrobiotickej stravy
Makrobiotická strava zahŕňa rôzne druhy obilovín (vrátane varených krúp), zeleniny, strukovín, morských rias, orechov, semien a fermentovaných sójových výrobkov. Složení makrobiotické stravy mají tvořit z 50 - 60% obilniny, 20 - 30% zelenina, 5 - 10% luštěniny příp. mořské řasy a 5% ochucovadla s ostatními potravinami. Zrna majú zostať celé a takto sa majú aj konzumovať. Makrobiotici neuznávajú múku.
Základom makrobiotickej stravy sú celé obilné zrná (ryža, pšeno, pšenica, raž, pohánka, ovos, jačmeň), zelenina a morské riasy, strukoviny, ryby, ovocie, oriešky a semená. Ryby, vajcia, mliečne výrobky a mäso sú pri tomto type stravy obmedzené alebo sa im úplne vyhýbame. Aj keď diéta vyzerá ako bezmäsitá, pripúšťa sa obmedzená konzumácia rýb a kôrovcov. Preferujú sa ale strukoviny a sója. Odporúča sa vyhnúť kravskému mlieku a mliečnym výrobkom, cukru, mäsu a vajciam. Zo zeleniny sú to druhy, ktoré rastú v noci a majú nevyrovnaný podiel draslíka a sodíka (napr. zemiaky, paradajky, papriky, zelenina z čeľade ľuľkovitej).
Zdravotné prínosy makrobiotiky
Táto strava údajne prináša rad zdravotných výhod. Má vysoký obsah vlákniny, ktorá môže pomôcť znížiť riziko srdcových ochorení, mŕtvice a cukrovky. Má tiež prirodzene nízky obsah nasýtených tukov a cholesterolu, čo môže prispieť k zníženiu krvného tlaku a zníženiu rizika srdcových ochorení. Makrobiotická strava sa vyznačuje všetkými atribútmi zdravej výživy: obsahuje veľa vlákniny a málo nasýtených tukov, je v nej mnoho minerálnych látok, vitamínov a komplexných sacharidov. Vďaka harmonizujúcemu účinku stravy je makrobiotika prevenciou civilizačných chorôb, môže pomôcť aj pri liečení rakoviny.
Simon G. Brown, odborník na feng šuej a šiacu, spomína svoju osobnú skúsenosť: „Spoločne s Melanie sme sa dohodli, že ak sa mi stav nezlepší, môžem s ňou prestať. Súhlasil som a naučil som sa, ako treba variť. Spočiatku mi jedlo pripadalo trocha fádne, ale inak dobré. Chýbalo mi pečivo, dezerty a iné sladkosti. Časom som si nové pokrmy obľúbil a predošlá strava mi už natoľko nechýbala. V prvých šiestich týždňoch sa môj zdravotný stav postupne zlepšoval. Bol som milo prekvapený úžasnou zmenou zažívania a pohybu čriev, hoci som predtým podobné problémy nemal. Zrazu som pociťoval viac energie a namiesto ťažkostí, občas sprevádzaných aj bolesťou hlavy, som sa cítil ľahšie a voľnejšie. Po celé tri mesiace som nepocítil pakostnicu, aj srdce mi lepšie fungovalo.“
Čo je makrobiotická diéta?
Prekvapivé je zavedenie makrobiotickej stravy v niektorých väzniciach v Amerike a Portugalsku, kde harmonická strava pomohla skľudniť väzňov (patril medzi nich aj Al Capone).
Možné riziká a dôležité upozornenia
Napriek potenciálnym prínosom je dôležité si uvedomiť, že makrobiotická diéta nie je pre každého. Výživa zastáncov makrobiotiky nie je plnohodnotná, aj keď sa tomuto zisteniu makrobiotici bránia. Strukoviny, sója a obilniny nie sú schopné pokryť potrebu esenciálnych aminokyselín, môže sa prejaviť aj deficit niektorých vitamínov skupiny B a vitamínu D. Tvrdenie, že riasy dodajú do tela všetky potrebné minerály v dostatočnom množstve, je v odporúčaných dávkach rias nepravdivé, čo preukazujú výsledky analýz a bilančné výpočty. Má nízký obsah bílkovin, což může být pro některé lidi problém, zejména pro ty, kteří jsou velmi aktivní. Z tohto dôvodu je dôležité nezabúdať na dostatok bielkovín a zdravých tukov.
Je absolutně nevhodná pro děti, v jejich případě byl prokázaný zpomalený růst a významně zvýšený výskyt rachitidy (zejména v zimních měsících). Lidé s určitými zdravotními potížemi, jako je cukrovka a onemocnění ledvin, by tento typ diety neměli dodržovat bez předchozí konzultace s lékařem nebo odborníkem na výživu. Dojčiace matky makrobiotičky majú nízke hladiny niektorých minerálov a vitamínov, čo je pre ich dieťa veľký problém. Aj dospelí si musia pri tomto spôsobe stravovania strážiť dostatok vitamínov a bielkovín. Tvrdenie, že makrobiotická strava efektívne funguje ako prevencia rakoviny alebo iných chorôb a môže vás efektívne vyliečiť, nebola preukázaná žiadnou serióznou lekárskou štúdiou.
Pokiaľ sa rozhodnete s touto diétou začať, rozhodne doporučujeme konzultáciu s odborníkom ohledně správného jídelníčku. Oplatí sa preto makrobiotickú stravu konzultovať s lekárom, ideálne odborníkom, ktorý sa ňou dlhodobo zaoberá a má s ňou skúsenosti. Pokiaľ vám ale tento spôsob stravovania bude vyhovovať, môžete ho aj dlhodobo aplikovať, ale je treba byť pod trvalým lekárskym dohľadom. Pri každom novom liečebnom režime je dôležité, aby sme hneď na začiatku pochopili, čo robíme a ako to na nás pôsobí. Iste, v prvom rade je potrebné zistiť, či to vôbec pôsobí. Dostatočným dôkazom môže byť posilnená vitalita, strata prebytočných kilogramov alebo zotavenie z nejakej choroby. Ak s makrobiotikou začíname je dobré prečítať si knižky venované tejto téme, navštíviť kurzy varenia, nájsť podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí nás podporia.
Tipy pre makrobiotikov - špeciálne ingrediencie
Aby ste vedeli, čo máte nakupovať a ako pripraviť špecifické makrobiotické prísady:
- Arowroot - škrob, ktorý sa používa na zahusťovanie.
- Gomasio - ochucovadlo, ktoré podporuje trávenie, zlepšuje kvalitu krvi, odstraňuje celkovú únavu. Pripravíte si ho sami v pomere 1:18. Jeden diel morskej soli a 18 dielov sezamového semienka. Príprava: Semienka preberieme, prepláchneme pod prúdom vody, necháme oschnúť. Opražíme ich na suchej panvici, aby sa dali rozomlieť medzi prstami. Potom zohrejeme soľ, pokiaľ začne voňať. Obe zložky vložíme do mažiarika a trieme. Teplé semienko na seba naviaže soľ a zmes je hotová. Sezam môžeme nahradiť makom, slnečnicou alebo tekvicovým semienkom. Postup je vždy rovnaký.
- Hraška - zmes hrachovej múky a korenia používaná na zahusťovanie jedál a obaľovanie pokrmov.
- Kuzu - škrob dovážaný z Japonska a používaný na zahusťovanie.
- Kvások - prirodzene fermentovaná celozrnná múka a voda. Kedysi sa kvások používal bežne, dnes sa nahrádza kvasnicami. Pripraviť si ho môžete jednoducho. Zmiešajte múku a vodu na redšie cesto. Každý deň do tejto zmesi pridávame múku a podľa potreby aj vodu, aby bola konzistencia stále redšia.
- Miso pasta - kvasená sójová pasta, ktorá sa často používa na dochucovanie polievok alebo ako prísada do zeleniny. Je bohatá na bielkoviny a enzýmy a vyrába sa zo sójových bôbov, jačmeňa a nelúpanej ryže.
- Morské riasy - je potrebné zaradiť ich do jedálnička i napriek tomu, že nepochádzajú z nášho zemepisného pásma, pretože obsahujú veľké množstvo minerálnych látok, ktoré náš organizmus stráca vplyvom civilizačných zmien.
- Orieškové maslo - používa sa na prípravu dezertov namiesto klasického masla. Postup prípravy: Lieskovce si opražíme na suchej panvici, aby začala praskať šupka. Preložíme ich do utierky, kde ich krúživými pohybmi šupky zbavíme. Oriešky opäť na panvici zohrejeme a následne vložíme do mixéra. Mixujeme dovtedy, kým nezískame ľahkú orechovú zmes. Nepridávame vodu ani tuk.
- Pickles - kvasená zelenina. Je to krátkodobo kvasená zelenina. Príprava je jednoduchá. Na jeden kilogram akejkoľvek zeleniny pridáme jednu zarovnanú lyžičku morskej soli, dáme do skleneného pohára a zaťažíme. Necháme fermentovať tri až päť dní v teple.
- Robi - rastlinné „mäso“ vyrobené z ryže, pšenice, kukurice. Kúpite v špecializovanom obchode.
- Sójové omáčky Shoyu a Tamari - ochucovadlá, ktoré sú vyrobené prirodzenou fermentáciou sójových bôbov a pšenice.
- Tofunéza - sójová majonéza pripravená z tofu. Biele tofu dáme variť do vody so štipkou soli a potom rozmixujeme s olejom a citrónom.
- Umeocot - šťava, ktorá vzniká pri kvasení sliviek. Používa sa namiesto klasického octu, zlepšuje trávenie a stav čriev.
- Zeleninový vývar - všetku nepotrebnú zeleninu nakrájame na malé kúsky a dáme variť do neosolenej vody. Varíme maximálne dvadsať minút a precedíme.
Makrobiotické recepty
Makrobiotická ryža s morskými riasami Arame a mrkvou
Ako prvé sa vám ponúka veľmi chutné makrobiotické jedlo, ktoré si zamilujú hlavne vegetariáni.
- Najprv si ryžu prepláchnite a namočte ju na dve hodiny do vody so štipkou soli. Potom ryžu uvarte podľa návodu do mäkka.
- Ďalej si rozohrejte v stredne veľkej panvici sezamový olej a na ňom dozlatova osmahnite lúpanú a jemne pokrájanú cibuľu.
- Teraz rozbaľte morskú riasu Arame a vsypte do misky s vodou. Nechajte máčať 3 až 5 minút.
- Nakoniec morskú riasu sceďte a výluh z nej si ponechajte na dovarenie pokrmu.
- V záverečných krokoch vložte k restovanej cibuľke lúpanú a na kúsky pokrájanú mrkvu, máčanú morskú riasu, prelejte všetko výluhom z nej (tak, aby boli suroviny zľahka ponorené) a duste pod pokrievkou do mäkka zhruba 20 minút.
- Ku koncu stiahnite plameň sporáka, pridajte uvarenú ryžu a dochuťte sójovou omáčkou Tamari.
Marocká zeleninová zmes s kuskusom
Ďalší pokrm je taktiež vegetariánsky, ale o nič menej chutný. Smísí sa v ňom mnoho neodolateľných vôní.
- Vo veľkom hrnci si zohrejte olivový olej a potom na ňom osmahnite lúpanú a krájanú mrkvu spolu s tekvicou, cibuľou, lisovaným cesnakom a mletým kmínom.
- Všetko prelejte dvoma lyžicami vody, premiešajte a varte 5 až 10 minút, kým zelenina nezmäkne.
- V ďalšej fáze pridajte k surovinám varenú cícer, sóju alebo seitan, konzervované paradajky, zeleninový vývar, mrazený hrášok, škoricu, soľ, korenie, premiešajte vareškou a duste pod pokrievkou asi pol hodiny.
- Medzitým si uvarte podľa návodu kuskus.
- V poslednej fáze servírujte svoj makrobiotický „guláš“. Na dno taniera dajte trochu kuskusu, ten prelejte voňavou marockou zmesou a povrch dozdobte petržlenovou vňaťou a strúhanou kôrou z citróna. Podávajte teplé.
Krevetové rizoto
Makrobiotická strava dovoľuje v jedálničku tiež raz až dvakrát za mesiac morské plody a vajcia, prečo si teda nepripraviť lahodné krevetové rizoto?
- Celozrnnú ryžu prepláchnite a nechajte niekoľko minút v miske so studenou vodou.
- Medzitým si na troche rozohriateho olivového oleja osmahnite šalotku.
- Až zosklovatie, pridajte k nej kari korenie, kurací bujón a minútu opekajte.
- Potom pridajte ryžu, 300 mililitrov vody a priveďte k varu. Duste pod pokrievkou do mäkka (asi 10 minút).
- Na hotový pokrm následne poklaďte varené krevety, varené a lúpané vajíčka pokrájané na štvrtky, pridajte kúsky masla, znovu priklopte pokrievkou a nechajte krátko prehrať (asi minútu).
- Potom podávajte ozdobené napríklad nasekanou petržlenovou vňaťou.
tags: #recepty #makrobiotickej #stravy