Gaštany jedlé (Castanea sativa) patria medzi ušľachtilé ovocné stromy, ktoré si získavajú popularitu aj v našich záhradách. Sú mimoriadne obľúbené najmä v kuchyni - ako výborná pochutina. Gaštany zaraďujeme do skupiny škrupinového ovocia. Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill, inými názvami tiež gaštanovník jedlý alebo len jedlý gaštan, je opadavý strom z čeľade bukovitých. Strom sa najčastejšie pestuje pre jeho plody - gaštany.
Rozdiel medzi gaštanom jedlým a pagaštanom konským
Pagaštan, divý gaštan, maďal iným názvom tiež pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) má síce podobný ľudový názov ako gaštan jedlý, príbuzné však rastliny nie sú. Radíme ho do čeľade mydlovníkovitých. Jeho plody jedlé nie sú. Využíva sa ako okrasný strom a v nábytkárstve. Okrem toho je pagaštan konský dôležitou rastlinou pre včelárov aj pre ľudovú a modernú medicínu.
Ani pagaštan pleťový (Aesculus x carnea) čiže pagaštan červený nie je s naším gaštanom jedlým blízko príbuzný. Tento druh radíme opäť do čeľade mydlovníkovitých. Oproti pagaštanu konskému má sýto ružové až červené kvety. Je tiež nižší a stretneme sa s ním menej často. Inocarpus, ľudovo zvaný ako tahitský gaštan, patrí do čeľade bôbovitých. Je to tropická rastlina, s ktorou sa u nás bežne nestretneme.
Ako rozoznať gaštan jedlý od pagaštanu konského? Prvým znakom, ktorý nám pri rozpoznávaní napovie, je obal semien. Pri jedlom gaštane je husto pokrytý tenkými štetinami. Vnútri obalu sú v prípade jedlého gaštana dve, tri, pokojne aj štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté.
Ďalším znakom je potom samotný strom, konkrétne jeho listy. Pri konskom gaštane čiže pagaštane sú listy typicky dlanite zložené po piatich až deviatich listoch. U gaštanovníka vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.
Charakteristika a pestovanie gaštana jedlého
Gaštanovníky (Castanea sativa) sú majestátne a dekoratívne stromy, ktoré prinášajú lahodné a zdravé plody - gaštany. Gaštany (Castanea sativa) botanicky zaraďujeme do čeľade Fagaceae. Tvoria vysoké statné stromy s guľovitými korunami. V našich podmienkach je gaštan jedlý mohutná drevina, ktorá zriedkavo rastie ako krík. Dožíva sa 500 až 600 rokov, v južnej Európe sa môže dožiť aj 1 000 rokov a viac.
Jedlý gaštan je strom dorastajúci do výšky až 25 metrov. Koruna má vajcovitý tvar, borka je mierne sivobiela a kmeň môže byť hrubý aj dva metre. Listy sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch, usporiadané striedavo po troch až piatich listoch. Kvety sa objavujú počas mája. Jedlý gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, radí sa medzi cudzoopelivé druhy. Plodom gaštanu je nažka - jednotlivé semená sú po dvoch až troch usporiadané v pichľavom dužinatom obale.
Nároky na stanovište a pôdu
Gaštany sa pestujú najmä v južných krajinách Európy (Španielsko, Taliansko, Grécko, Turecko, Portugalsko), kde má ich pestovanie dlhoročnú tradíciu a klimatické podmienky umožňujú pestovať širokú škálu odrôd. Gaštany patria medzi dlhoveké dreviny, na stanovišti ich vďaka tomu pestujeme dlhé desaťročia. Vďaka svojim rozmerom je potrebné ich pestovať v dostatočne širokom spone, optimálne 10 - 12 m od seba.
Na pôdu nie sú náročné, viac im však vyhovujú kyslejšie pôdy, ktoré sú pre ich dokonalý rast prirodzenejšie. Gaštanom sa dobre darí v teplejších a vinárskych oblastiach, kde bohato plodia. Gaštany sú vhodné pre pestovanie v teplejších oblastiach s priepustnou, mierne kyslou pôdou. Po zapestovaní sú pomerne odolné voči mrazu aj suchu. Vyznačujú sa bohatým kvitnutím, dlhou životnosťou a pravidelnou rodivosťou.
Jedlý gaštan sadíme na priame slnko. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických (vápenatých) pôdach prežíva, iba ak mu do pôdy každoročne zapracujeme kyslú rašelinu. Po zakorenení je odolný voči suchu.
Vegetačné obdobie a opeľovanie
Pri gaštanoch je jemne posunuté vegetačné obdobie. V praxi to znamená, že začínajú vegetovať pomerne neskoro. To je svojím spôsobom ich výhodou, nakoľko u nich zväčša nedochádza k poškodeniu neskorými jarnými mrazmi. Neskoré je tiež kvitnutie - zvyčajne až koncom júna. Súkvetia sú pri väčšine odrôd cudzoopelivé, na čo treba myslieť už pri výbere vhodnej odrody. Ako neskoro gaštany začnú vegetovať, tak neskoro následne aj vegetáciu ukončia - listy držia na strome často až do konca októbra.
Kvety sa objavujú od mája do júna. Ide v podstate o jahňady, vyzerajú úplne inak ako kvety pagaštanov, s ktorými si ľudia gaštan jedlý často zamieňajú. Gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými, cudzoopelivými kvetmi. Pokiaľ nechcete strom pestovať len ako okrasný, ale radi by ste sa dočkali aj úrody, vysaďte minimálne dva stromy blízko seba. Alebo je vhodné zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s 2 odrodami na jednom strome, pre opeľovanie. Na trhu sa objavujú aj samoopelivé kultivary. Jedlé gaštany nie sú samoopelivé, preto sa odporúča vysadiť aspoň dve rôzne odrody s podobným obdobím kvitnutia.
Výsadba a starostlivosť
Gaštan vysádzame rovnako ako väčšinu stromov. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, korene budú ľahšie prerastať. K výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. Vyberte miesto, kde bude mať strom dostatok priestoru. Dobre sa mu darí na slnku aj v polotieni. Nezabudnite, že sa jedná o pomerne mohutné stromy, ktoré potrebujú dostatok priestoru. Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Hnojenie stačí raz ročne na jar kompostom alebo hnojivom pre ovocné stromy.
Pestovanie gaštanov zo semien - 94% klíčivosť - sadenice 2019
Rez gaštanov
Gaštan rez nepotrebuje, avšak pri pestovaní pre plody v záhradách je žiaduce pravidelné odstraňovanie starých vetiev i tvarovanie koruny, ktorú sa snažíme udržať čo najviac kompaktnú. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne. Rez je skôr mierny a vykonáva sa hlavne v mladosti na vytvorenie koruny.
Odrodový sortiment gaštanov
Gaštany možno pestovať ako semenáče alebo štepené odrody. Výhodou semenáčov je jednoznačne ich nízka cena, resp. možnosť dopestovať si ich prakticky zdarma doma. Negatívom je ich neskorý vstup do plodnosti a neisté vlastnosti budúcich plodov. Naopak, štepené odrody majú svoje vlastnosti vopred dané, čiže záhradkár vopred vie, čo má od konkrétnej odrody očakávať.
Odrodový sortiment gaštanov je pomerne úzky. Najrozšírenejšie sú u nás slovenské odrody Bojar a Mistral vyšľachtené vo VÚOOD v Bojniciach. V našich podmienkach sú vhodné slovenské aj rakúske odrody, a to: Ecker 1, Margit, Martina, Bojar, Mistral, Volou, Marionia. Zaujímavé odrody sú najmä krížence (Castanea sativa × C. crenata poprípade C. mollissima): Bouche de Bétizac, Bournette, Maraval, Marsol.
Slovenské odrody
- Bojar: Tvorí mohutné stromy s kompaktnými valcovitými korunami a veľmi dobrého zdravotného stavu. Plody dozrievajú začiatkom októbra, sú veľké, lesklé, tmavohnedej farby, na priereze bielej farby.
- Mistral: Odroda tvorí redšie košaté koruny guľovitého tvaru. Plody sú pretiahnutého tvaru, tmavohnedej farby, so smotanovobielym jadrom. Do plodnosti vstupuje pozvoľna, následne prináša pravidelné a vysoké úrody. Veľmi plastická odroda, ktorá sa u nás v posledných rokoch objavuje s úspechom. Vyznačuje sa umierneným rastom, možno pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Je úrodná, plody sú stredne veľké až veľké a veľmi sladké. Vysokoúrodná odroda gaštana, určená prevažne do teplejších polôh. Vyniká veľmi veľkými chutnými plodmi s vysokou výťažnosťou jadra. Odroda je cudzoopelivá, dobre ju opelí napríklad odroda Volou.
Francúzske hybridy gaštanov
Zabudnite na mýty, že pestovanie sladkých gaštanov je len pre profesionálov. Vďaka desaťročiam šľachtenia vo Francúzsku si teraz môžete vypestovať veľké a chutné plody vo vlastnej záhrade. Tento sprievodca vás prevedie svetom piatich špičkových francúzskych hybridov, ktoré definujú moderné pestovanie.
Kľúčový slovník pestovateľa: Marron vs. Gaštan
- Marron: Toto označenie patrí najvyššej triede ovocia. Sú veľké, okrúhle a ich vnútorná šupka (episperm) nepreniká do záhybov jadra, čo umožňuje ich ľahké a celé olúpanie po upečení.
- Gaštan: Označenie pre bežné sladké gaštany. Sú menšie a ich vnútorná šupka často vrastá do jadra, čo sťažuje lúpanie.
5 špičkových francúzskych hybridov:
- 'Bouche de Bétizac' je synonymom spoľahlivosti. Ideálna voľba pre každého, kto začína s pestovaním gaštanov. Opeľovanie: Krížovoopelivé (peľ je sterilný). Odolnosť: Vysoká odolnosť voči rakovine gaštanov a atramentu.
- 'Maraval', vyšľachtený v srdci francúzskeho gaštanového regiónu Ardèche, je stelesnením vitality. Opeľovanie: Krížovoopelivé. Odolnosť: Odolný voči atramentovej chorobe.
- 'Marigoule' je skutočný klenot. Nielenže produkuje bohatú úrodu, ale má aj vzácnu vlastnosť - je samoúrodný. Odolnosť: Odolný voči rakovine gaštanov a atramentovej chorobe. Zaujímavosťou je aj gaštan jedlý ´Marigoule´, ktorý má veľké mahagónové plody, zrenie plodov je v septembri. Dužina je biela, sladká. Je to cudzoopelivá odroda, opelí ho akákoľvek odroda gaštana jedlého. Je vysoko mrazuvzdorný. Rezistentný voči parazitickej hube!
- Ďalší úspešný hybrid, 'Marsol', je synonymom vysokej produkcie a kvality. Opeľovanie: Krížovoopelivé. Odolnosť: Odolný voči atramentovej chorobe.
- Názov "Precoce" znamená "skorý", a to je presne hlavná výhoda tejto odrody. Odolnosť: Odolný voči rakovine gaštanov.
Ak ste začiatočník a chcete mať istotu: Vašou voľbou je Bouche de Bétizac. Je odolný a nenáročný na údržbu. Pamätajte, že kľúčom k úspechu je zabezpečiť mierne kyslú pôdu a naplánovať správne opelenie.
Ďalšie odrody gaštanov
- Gaštan Lyon má veľmi veľké plody, chutné, sladké. Veľmi úrodná, francúzska odroda jedlého gaštana. Plody dozrievajú v októbri, sú veľké až veľmi veľké.
- Veľkoplodá neskoršia odroda gaštana jedlého, dozrieva v polovici októbra. Francúzska veľkoplodá odroda jedlého gaštana. Plody sa zbierajú od začiatku októbra.
- Veľkoplodá, skoršia odroda jedlého gaštana, zber plodov je možný od konca septembra.
- Hybridná odroda vytvorená krížením, je rezistentná voči rakovine kôry, ktorá je najnebezpečnejšou chorobou gaštana jedlého. Skoro, už od 2-3 rokov po výsadbe rodí. Veľmi úrodná odroda, plody je možné oberať už začiatkom septembra. Tenká koža sa ľahko odlupuje, jeho plody sú dobre skladovateľné. Moderná kuchyňa ich používa rôznymi spôsobmi, chutné sú pečené aj varené.
- Silne rastúci strom prináša ovocie už v treťom roku. Tvorí vzpriamený strom, ktorý dorastá do výšky 10 m.
- Silne rastúci, samoopelivý, opadavý strom, dosahujúci výšku 15 - 20 m. Tradičná, spoľahlivo plodiaca odroda s veľkými plodmi a raným zberom.
- Novšia odroda s menej bujným rastom ako zvyčajne. Kultivar dorastajúci štandardne do výšky okolo 8 - 15 m, podľa podmienok pestovania.
- Spoľahlivá francúzska odroda so skorým nástupom plodnosti, dorastajúca do výšky 4-7 m.
- Trpasličia, pomalšie rastúca odroda, ktorá v dospelosti dosahuje výšku 1,5-3 m a šírku 1,2-2 m.
- Vysoko produktívna odroda, ktorá v každej ostnatej šiške ukrýva až 1-3 plody.
- Odolná odroda gaštana jedlého, ktorú možno pestovať aj v menej priaznivých podmienkach.
Charakteristika plodov vybraných odrôd gaštanov
| Odroda | Charakteristika plodov |
|---|---|
| Bojar | Veľké, lesklé, tmavohnedé, s bielym prierezom. |
| Mistral | Pretiahnutého tvaru, tmavohnedé, so smotanovobielym jadrom, stredne veľké až veľké, veľmi sladké. |
| Lyon | Veľmi veľké, chutné, sladké. |
| Bouche de Bétizac | Veľké, okrúhle, ľahko lúpatelné. |
| Maraval | Veľké plody s lesklou hnedou šupkou a sladkou, jemnou dužinou. |
| Marigoule | Veľké mahagónové plody, sladká biela dužina. |
| Marsol | Stredne veľké až veľké plody s tmavohnedou šupkou a jemne sladkou dužinou. |
| Precoce | Menšie až stredne veľké plody s tmavou šupkou a sladkou, jemnou dužinou. |
| Iná úrodná francúzska odroda | Veľké plody s tmavohnedou šupkou a výrazne sladkou chuťou. |
| Iná skorá odroda | Stredne veľké, veľmi chutné. |
| Iná prémiová odroda | Veľké, sladké a dobre lúpatelné plody. |
Choroby a škodcovia gaštana jedlého a rezistentné odrody
Medzi najzávažnejšie choroby jedlého gaštana patria rakovina kôry a atramentová škvrnitosť gaštana. Koreňový systém gaštana napáda najnebezpečnejšia hubová choroba, a tou je atramentová škvrnitosť gaštana jedlého. Je spôsobená patogénom Phytophthora cambivora a P. cinnamomi.
Rakovina kôry gaštana
Táto choroba je spôsobená hubou Cryphonectria parasitica (syn. Endothia parasitica). Ide o hubu ríše Fungi, oddelenie Ascomycota, podkmeň Pezizomycotina, trieda Sordariomycetes. Patogén má pôvod vo východnej Ázii, kde sa vyskytuje ako málo významný parazit, nakoľko sú japonský gaštan (Castanea crenata) a čínsky gaštan (Castanea mollissima) rezistentné. Na začiatku 20. storočia sa hubové ochorenie s nakazenými rastlinami z Ázie prenieslo do USA, čo viedlo k vzniku epidémie. V priebehu 30. rokov rakovina kôry takmer úplne zničila obrovské gaštanové lesy vo východnej časti Spojených štátov.
V roku 1938 sa táto nebezpečná choroba stromov objavila aj v Európe. Rýchlo sa rozšírila do Talianska a do susedných krajín. Spóry sa šíria vetrom, hmyzom i vtákmi. V Európe toto hubové ochorenie patrí medzi najzávažnejšie ochorenia gaštana jedlého. Cryphonectria parasitica sa tiež vyvíja na duboch, kde však spôsobuje len mierne škody. Na rozdiel od americkej epidémie rakoviny kôry bol priebeh tejto hubovej choroby v Európe menej dramatický.
V 80. rokoch 20. storočia sa našla populácia gaštana jedlého, ktorá bola napadnutá rakovinou kôry. Vyskytovala sa na severnej strane švajčiarskych Álp. Prejav choroby bol veľmi pomalý. Genetické analýzy ukazujú, že vo väčšine prípadov bol patogén zavlečený z južnej strany Álp. Pri zamorení rakovinou usychajú jednotlivé konáre vo vegetačnom období, listy sú zvyčajne normálne.
Atramentová škvrnitosť gaštana
Spočiatku sa prejavuje bledozelenými listami, ktoré majú len polovičnú veľkosť. Olistenie koruny redne, kvetenstvá sú nápadne bledé a tenké. Z kvetov sa vyvinie len málo plodov. Strom postupne od vrcholu koruny usychá. Pod kôrou môžeme nájsť výrazné nekrotické pletivá. V okolí koreňového krčka v dôsledku infekcie a reakcií tanínu so železom a na báze kmeňa a koreňov sa vytvára čierna tekutina, podobná atramentu (inkoust), ktorá je vo vode nerozpustná.
Huba Phytophthora cambivora je rozšírená na všetkých kontinentoch v dôsledku medzinárodného obchodu. Do Európy bola dovezená v 18. storočí a po prvýkrát ju popísal Pucinelli, ako „atramentovú škvrnitosť“ na gaštanoch, kde bola choroba najvýznamnejšia. V roku 1876 bola táto huba pozorovaná vo Francúzsku, v Pyrenejach a v niektorých častiach Cévennes. P. cambivora sa vyskytuje v lesných stromoch (gaštan, buk a dub) a v plantážach a škôlkach v mnohých európskych krajinách.
Korene napadnutých stromov sú mäkké, hubovité a krehké a vykazujú tmavočervené až takmer čierne oblasti, z ktorých sa vylučuje modročierna látka, ktorá farbí pôdu v blízkosti koreňov a dáva chorobe svoje meno (atramentová škvrnitosť). Mykorhízne huby sa môžu ukázať ako účinné pri kontrole P. cambivora a môžu pomôcť pri sanácii pôdy a pri produkcii zdravých sadeníc, najmä sadeníc gaštanov. Trichoderma harzianum a T. koningii, ktoré sú antagonistické voči P. cambivora, sú zahrnuté v komerčnom produkte Promot. Gaštany v Grécku ošetrené týmto biologickým produktom dostali významný stupeň ochrany proti P. Phytophthora cinnamomi - predpokladá sa, že bola zavlečená do Európy v 15. storočí, ale pravdepodobnejšie je, že bola privezená až v 18. storočí na základe výskytu koreňového ochorenia gaštanu jedlého. P. cinnamomi je pôdny patogén, v mnohých častiach sveta je široko rozšírený.
Ochranné opatrenia proti atramentovej škvrnitosti
Ochranné opatrenia zahŕňajú najmä prevenciu. Je nevyhnutné, aby sa zabránilo prenosu pôdy z výsadieb infikovaných populácií na zdravé. Pri výsadbe by sa mali používať iba zdravé rastliny. Jedlé gaštany sa nesmú pestovať v kontaminovanej pôde. Pri odvodňovaní by sa malo predchádzať prehrievaniu vody a tečúcu vodu je potrebné odvádzať. Nemala by sa robiť hlboká orba, aby nedošlo k poškodeniu koreňovej sústavy. Odporúča sa zničenie postihnutých stromov aj susedných stromov, odstránenie koreňového systému spaľovaním koreňov a zamoreného dreva. Použitie mulčov bohatých na celulózu často znižuje populácie P. cinnamomi, lebo mikroorganizmy, ktoré rozkladajú celulózu, tiež degradujú bunkové steny P.
Hrčiarka gaštanová (Dryocosmus kuriphilus)
Hrčiarka gaštanová - žlabatka (Dryocosmus kuriphilus) patrí do radu blanokrídlych, čeľade Cynipidae - hrčiarkovité. Za rok má jednu generáciu. Rozmnožuje sa partenogeneticky. Larvy prvého instaru prezimujú vo vnútri púčikov gaštana jedlého. Škodca sa vyvíja v čase nalievania púčikov na jar, v polovici apríla na výhonoch spôsobuje do ružova sfarbené hrčky. Hrčiarka sa kuklí prevažne od polovice mája do polovice júla, čo závisí od odrody a nadmorskej výšky. Vyletovanie dospelých škodcov nastáva koncom mája až koncom júla. Všetky jedince sú samičky. Opäť kladú vajíčka do vnútra púčikov, asi 3-5 kusov. Jedna samička môže naklásť až 100 vajíčok. V niektorých púčikoch môže byť 20-30 vajíčok. Dĺžka života samičky je krátka, asi 10 dní.
Hrčiarka gaštanová môže zničiť 50-70 % úrody gaštanov, silné napadnutie môže veľmi zoslabiť stromy gaštana jedlého, čo môže mať za následok ich odumretie. Ochrana spočíva v dodržiavaní preventívnych opatrení, ako sú dôsledná kontrola dovážaného reprodukčného materiálu a výsadba zdravého materiálu.
tags: #reistentne #odrody #gastany