Rozprávka o zázračnom hrnčeku je klasickým príbehom, ktorý fascinuje deti i dospelých po celom svete. Svojou jednoduchosťou a hlbokým posolstvom o skromnosti a dôležitosti správnych hodnôt si získala srdcia mnohých. Tento príbeh nielenže pretrváva v ústnej tradícii, ale stal sa aj základom pre slávny muzikál a filmové adaptácie.
Pôvodná rozprávka: Janko, Anička a divotvorný hrnček
Boli raz dve deti, Janko a Anička, nebožiatka nemali ani mamku ani otca, samy bývali v malej chalúpke pod horou. Nuž bolo im veru všelijako. Nevedeli si oprať ani uvariť, a čo horšie, ani si nemali čo. Ale hora nebola bezcitná, predsa im len nedala zahynúť. Od jari do jesene im dávala aj čosi do úst, aj dreva na zohriatie. „Lenže čo bude v zime?“ strachoval sa Janko, ktorý bol starší a skúsenejší. „Čo bude s nami v zime?“
Raz sa Janko vybral do hory na hríby. Zašiel už ďaleko od domu, keď tu začul volanie. Pobehol za hlasom a čo vidí: žena, už postaršia, zaviazla s taligou v mokradi, nemôže sa hnúť. Priskočil Janko a pomohol jej z bariny. Ba potiahol taligu až dolu pod horu, kde už bola cesta rovnejšia. „Čo veziete na tej talige, tetuška?“ spytuje sa. „Podľa toho, ako to hrká, myslím, že hrnce.“ „Tak je, chlapček. Hlinené hrnce veziem do mesta na jarmok. Môj muž ich doma robí a ja chodím predávať.“
Siahla pod plachtu a vytiahla jeden hrnček. Taký neveľký, na pohľad celkom obyčajný. „Tento hrnček ti darujem,“ podáva mu ho. „Zato, že máš dobré srdce, že si mi pomohol z galiby. „Ďakujem, tetuška, veru sa nám zíde. Budeme si v ňom so sestričkou vodu nosiť,“ potešil sa Janko. "Môžete si aj vodu, ale radšej nie. Aby ste ho dakde o kameň nebuchli. Bolo by ho škoda. Lebo tento hrnček nie je obyčajný, ale divotvorný. Taký sa podarí len raz za tridsať rokov. Tomuto hrncu keď povieš:
Var, hrnček, var!, sám od seba začne variť. A keď mu povieš:
Ďakujem, hrnček, už dosť!, hneď variť prestane."
„Ach, tetuška, to je ten najlepší dar, aký sme mohli ja a moja sestrička dostať!“ zaradoval sa Janko. „Ďakujem vám nastokrát.“
Rozbehol sa chytro domov, položil hrnček na stôl a kričí: „Anička, Anička! Dones misku a lyžice!“ Sadli si obaja k stolu a Janko povie: „Var, hrnček, var!“ V hrnčeku zabublalo, zakypelo, zapufkalo - hneď bol plný kaše, iba misku podstaviť. A či vám to len bola kaša! Chutná, sladká ani s medom! Jakživ takú Janko a Anička nejedli. A keď sa už do chuti najedli, povedal Janko: „Ďakujem, hrnček, už dosť!" A hrnček hneď prestal variť. Deti sa nazdali, že im hrnček na druhý deň navarí azda nejaké iné jedlo, ale v tom sa mýlili. Hrnček jednostaj iba kašu varil, inakšiu váru nevedel. Nečudujme sa. Tak si deti nažívali dlhý čas. Ani zima im už nebola strašná. V piecke raždie pukotalo, na stole hrnček sladkú kašu varil - tak sa už dá prežiť i najkrutejšia zima.
Keď chýba správne slovo: kašová pohroma
Raz sa Janko zasa vybral sám do hory a akosi dlho sa nevracal. Prešlo aj poludnie, a jeho nikde. Anička bola hladná, nevládala už čakať. Vzala z poličky divotvorný hrnček, postavila ho na stôl a vraví: „Var, hrnček, var!“ V hrnčeku zakypelo, zapufkalo, hneď bol plný kaše a hneď bola aj misa plná kaše. „Dosť, hrnček, dosť!“ kričí Anička, lebo kaša sa už začala z misy vylievať. Ale hrnček varí a varí a kaša sa leje a leje. „Prestaň už, hrnček! Už netreba!“ kričí Anička a prikrýva ho pokrievkou. Ale kaša nadvihuje pokrievku aj s Aničkinou rukou a leje sa a leje, steká už zo stola na zem. „Tak kedy už prestaneš variť, ty hlúpy hrniec!“ Aničke schádzajú na um všelijaké hrubé slová a nadávky, len to jediné, pravé slovo „ďakujem“ jej nie a nie zísť na um. Nečudujme sa, predsa to len bolo celkom malé a nerozumné dievčatko.
Keď sa Janko napokon vrátil domov, našiel Aničku na plote sedieť. A kaša sa liala cez prah chalúpky a roztekala sa po podstienke a urobila už na dvore celé jazero. Janko sa hneď dovtípil, čo sa stalo. Prebrodil sa cez kašu až k dverám a zakričal: „Ďakujem, hrnček, už dosť!“ A hrnček hneď prestal variť. Potom Janko zložil z plota svoju sestričku.
Čínska verzia: zázračný hrniec, ktorý rozmnožuje ryžu a peniaze
V dávnych časoch žil kdesi uprostred ďalekej Číny jeden roľník. Nemal na svete nikoho okrem ženy a svojho staručkého otca. Deň čo deň chodieval na pole, kde sa v pote tváre staral o vysadenú zeleninu, aby ju mohol predať na trhu. Peňazí nemali nazvyš a žena na neho neustále hromžila: „Keby sme sa nemuseli starať o tvojho otca, bolo by nám lepšie. Aj tak sa už nevie chytiť žiadnej roboty!“ Muž sa však bránil: „Nebyť môjho otecka, ani túto strechu nad hlavou by sme nemali. Predsa nevyženiem vlastného otca z domu!“
Jedného dňa šiel muž ako obvykle na pole, ale vrátil sa oveľa skôr, než mal vo zvyku. „Pozri, čo som našiel!“ ukazoval žene starý hrniec. „Prečo sa tak raduješ zo starého hrnca? Dúfam, že ho zajtra na trhu predáš! Hoci oň určite nikto ani pohľadom nezavadí! Zatiaľ doň uložím aspoň ryžu na večeru.“ Žena vsypala do hrnca skromnú hŕstku ryže. Aké však bolo jej prekvapenie, keď sa ryža v hrnci odrazu zdvojnásobila! Teraz už jej bola celkom štedrá kôpka. Žena razom zmenila názor. „Ten hrniec je určite zázračný! Už viem, čo urobíme. Budeš teraz na trhu predávať ryžu,“ rozhodla. Odobrala z hrnca trochu ryže a počkala, až ju hrniec zase zmnoží. Aj muž mal radosť. Ženina nenásytnosť mu však trošku robila starosti. Vari nestačí, že majú dosť ryže pre seba? Načo ešte pokúšať šťastie?
Ale žena sa nemienila zastaviť. Len čo muž na druhý deň priniesol z trhu pár mincí za predanú ryžu, nasypala ich do hrnca, až to zacinkalo. Uhádnete, čo sa stalo? Veru áno - hrniec začal množiť peniaze. Teraz už nemusel muž ani chodiť na trh s ryžou, stačilo len vyberať nové a nové mince z hrnca a ukladať si ich.
Zázračný hrnček v modernej kultúre
Rozprávka Divotvorný hrnček je klasický príbeh o chudobných deťoch a zázračnom hrnčeku, ktorý varí kašu. Táto rozprávka sa stala základom pre slávny muzikál, ktorý pre české javisko preložili a upravili Jiří Voskovec a Jan Werich.
Muzikál Divotvorný hrnec: česká adaptácia
Divotvorný hrnec sa stal populárnym vďaka muzikálu, ktorý pre česká jeviště preložili a upravili Jiří Voskovec a Jan Werich. V ich úprave sa zmenil leprikón Og na českého vodníka Čochtana, z amerických pestovateľov sú družstevníci a z Írov a írskych emigrantov sú Česi. Česká verzia mala premiéru 6. marca 1948 a zožala búrlivý úspech. Čochtana hral Jan Werich a réžiu mal na starosti Voskovec. Príbeh muzikálu je zasadený do pomyselného jihoamerického štátu Missitucky a hlavnú úlohu v ňom hrá hrniec plný zlata. Jihočech Josef Maršálek ukradne hrniec třeboňskému vodníkovi Čochtanovi v naivní víře, že díky němu v Americe snadno zbohatne a své jediné dceři Káče zajistí bezstarostný život.
Soňa Červená, známa operná speváčka a herečka, mala tiež blízky vzťah k Divotvornému hrncu. V pražskom Osvobozeném divadle bola po Druhej svetovej vojne prvou Káčou v muzikále Divotvorný hrniec Voskovca a Wericha. Predstavenie malo mimoriadny úspech a hrali ho 324 krát.
Filmová adaptácia Francisa Forda Coppoly
Nestárnúci muzikál bol adaptovaný aj do filmu v réžii Francisa Forda Coppoly so skvelým Fredem Astairem. Astaire ztvárnil postavu irského tuláka, ktorý zasadí ukradený hrnec plný zlata do země poblíž Fort Knox v domnění, že sklidí opravdu bohatou úrodu. Vo filme zazneli klasické skladby z pera autorov Burtona Lanea/E.Y. Harburga ako How Are Things in Glocca Morra, Look to the Rainbow, If This Isn’t Love a Old Devil Moon.
Iné rozprávkové príbehy o hrncoch a hrnčiaroch
Svet rozprávok je plný príbehov, kde hrnce a hrnčiari hrajú dôležitú úlohu, často s prvkami mágie a nadprirodzena. Tu je niekoľko ďalších zaujímavých príkladov:
- Zázračný oriešok a hrnčiarsky týždeň: Podujatie, na ktorom súťažia rozhlasové príbehy pre deti a mládež a kde sa stretávajú obľúbení spisovatelia, ilustrátori či herci. Hrnčiarsky týždeň bol obohatený o dve rozhlasové hry pre deti, ktoré zazneli aj v Piešťanoch.
- Rozbitý obrázkový hrnček: Príbeh o vnúčikovi Kubovi, ktorému starý otec nechtiac rozbije jeho obrázkový hrnček. Kubko z iného piť nechce a starý otec ho vyhodí. Neskôr stretnú dievčatko s čriepkom z hrnčeka, čo vedie k zaujímavému rozuzleniu.
- Hrnčiar a žmurkajúci Mesiac: Jeden hrnčiar raz vyrobil krásnu misku a jeho žena ju ozdobila. Ráno však na miske uvidel skutočný Mesiac, ktorý naňho dokonca z tej misky zažmurkal. Zlatá miska sa ocitne pred dverami do hrnčiarskej dielne a žmurkajúci Mesiac na nej sa každému tak páči, že odvtedy sa hrnčiarovi i jeho žene obchody daria ako nikdy predtým.
- Múdry hrnčiar a cár: Príbeh Márie Ďuríčkovej o múdrom hrnčiarovi, ktorý sa viezol z jarmoku a stretol cára, ktorý ho požiadal o službu. Mal vytrhať husiam pierka, no brká im mali ostať, a vyrobiť desať vozov jedinečného riadu.
- Princezná, hrnčiar a kúzelná vodička: V rozprávkovej hre Voňavé šťastie sa princezná Diana, utekajúca z paláca, stretne s kúzelníkom, ktorý jej dá kúzelnú vodičku. Na svojej ceste na trh, kde hľadajú kúzelníka, aby odčinil, čo napáchal, stretne aj hrnčiara.
- Hrbatý mládenec a hrnčiarova dcéra: Rozprávková hra Eleny Čepčekovej o hrnčiarovi Matejovi s dcérou Ilonou a mladom junákovi Ondrejovi, ktorý sa do Ilony zaľúbi. Ondrej je hrbatý a dievčatá sa mu posmievajú, ale snaží sa splniť jej nesplniteľné želanie.
- Japonský hrnčiar a Bambusová princezná: Príbeh z japonskej hory Fudži o statočnom hrnčiarovi, ktorý sa zastane starenky na trhu. Hrnčiarovi rozbijú všetko okrem jednej misky. Neskôr si od hory vyprosí dcéru, Bambusovú princeznú, o ktorej sníva krutý cisár, ale aj mladý hrnčiar.
tags: #roypravka #zazracny #hrniec