Ružové korenie, ktoré sa v bežnej reči často označuje aj ako červené korenie, patrí medzi najzaujímavejšie koreniny súčasnej gastronómie, hoci mnohí spotrebitelia si ho stále zamieňajú s klasickým čiernym korením. Ružové korenie sa pre svoj vzhľad často považuje za typ čierneho korenia. Líšia sa však nielen chuťou, ale aj botanickým pôvodom.
Botanický pôvod a pestovanie
Napriek vizuálnej podobnosti nejde o rovnakú rastlinu. Ružové korenie vlastne nie je príbuzným čierneho korenia. Poprovec brazílsky, z ktorého ružové korenie pochádza, nie je nijako spriaznený s čiernym korením. V skutočnosti patrí do čeľade obličkovcovité (Anacardiaceae), rovnako ako mangovník či pistácia. Ružové korenie pochádza zo stromov rodu Schinus, najčastejšie z druhov Schinus terebinthifolius a Schinus molle, ktoré prirodzene rastú v subtropických a tropických oblastiach Južnej Ameriky, predovšetkým v Brazílii, Peru a Paraguaji.
Tento vždyzelený strom je veľmi nenáročný na starostlivosť a dorastá do výšky až 9 metrov. Do Európy sa táto rastlina po prvýkrát dostala v 16. storočí z Brazílie. V súčasnosti sa pestuje najmä na Réunione, v Brazílii a Peru.
Chuťový profil a kulinárske využitie
Na rozdiel od čierneho korenia a jeho variantov nie sú guľôčky ružového korenia, ktoré majú veľkosť hrášku, vôbec štipľavé. Svojou sladkou, aromatickou, mierne drevitou chuťou a terpentínovou vôňou skôr pripomína borievku. Chuť ružového korenia je delikátne sladkastá s kvetinovým podtónom, doplnená jemnou pikantnosťou na konci.
Osobitá chuť ružového korenia sa používa na zvýraznenie morských plodov, hydiny, zeleniny a ľahkých omáčok - a netreba zabúdať ani na dezerty a čokoládu. Pridaním ružového korenia môžete zaujímavo oživiť aj drinky a kokteily, ovocný punč a džin s tonikom.
FoodLink: Peppers
Zásady práce s ružovým korením
- Chuť ružového korenia sa uvoľní len drvením alebo mletím. Vcelku plní len dekoratívnu funkciu.
- Chuť ružového korenia nie je odolná voči teplu, preto je najlepšie ho pridať až tesne pred podávaním jedla.
- Na rozdiel od čierneho korenia, ružové korenie nie je tvrdé, takže ho možno jesť aj vcelku.
- Používať ho treba s mierou.
| Vlastnosť | Ružové korenie |
|---|---|
| Botanická čeľaď | Anacardiaceae |
| Chuťový profil | Sladkastý, ovocný, živicový |
| Ideálne kombinácie | Ryby, hydina, syry, dezerty |
| Skladovanie | Suché, tmavé a chladné miesto |
Zdravotné aspekty a bezpečnosť
Ružové korenie obsahuje antioxidanty a aromatické silice, ktoré v laboratórnych podmienkach vykazujú antibakteriálnu a mierne protizápalovú aktivitu. V kulinárskom množstve je ružové korenie považované za bezpečné a môže prispieť k zlepšeniu tráviaceho komfortu tým, že stimuluje tvorbu tráviacich štiav.
Je však potrebné upozorniť na jeho botanickú príslušnosť k čeľadi Anacardiaceae. Ľudia, ktorí sú alergickí na pistácie alebo mango, by mali byť opatrní, pretože môže existovať riziko precitlivenosti. Konzumácia vo veľmi vysokých dávkach sa neodporúča, najmä u malých detí. Dôležité je kupovať iba potravinársky certifikované produkty určené na konzumáciu.
Esenciálny olej z ružového korenia
Esenciálny olej z ružového korenia je známy svojou schopnosťou podporovať zdravý metabolizmus a imunitný systém. Hlavná chemická zložka, limonén, pomáha pri podpore zdravej hladiny cukru v krvi a udržiava cholesterol v normálnej hladine. Aromaticky pôsobí upokojujúco na nervový systém a pomáha pri podpore pocitu bdelosti. V psychologickej rovine sa v aromaterapii využíva na podporu sebalásky a súcitu, pričom pomáha jednotlivcom pri prijímaní strednej cesty rovnosti zistenej prostredníctvom vlastného sebaprijatia.
tags: #ruzove #korenie #phytos