Ryby tvoria obrovskú a rozmanitú skupinu úžasných vodných tvorov, ktoré sú vynikajúco prispôsobené životu vo vodnom prostredí. Žijú vo vode a dýchajú žiabrami, telo rýb zväčša pokrývajú šupiny a pri plávaní si pomáhajú plutvami. Sú to stavovce, čo znamená, že majú chrbticu tvorenú zo stavcov. Ryby patria medzi najstaršie žijúce stavovce. Prvé rybám podobné predstavovce sa začali vyvíjať približne pred 500 miliónmi rokov a dnešné formy rýb sa diferencovali asi pred 100-200 miliónmi rokov. Počas dlhého historického vývoja osídlili prakticky všetky vody zemského povrchu a výborne sa prispôsobili vodnému prostrediu či už tvarom, alebo stavbou a funkciou vnútorných orgánov. Rôznorodosť životných podmienok sa odrazila aj na pestrosti tvarov rybieho tela. Aj keď u nás žije len nepatrný zlomok z obrovského množstva druhov i foriem morských a sladkovodných rýb, predsa vidíme, že aj naše druhy sa veľmi odlišujú stavbou tela a vonkajším vzhľadom.
Anatómia plutiev a ich funkcie
Plutvy sú pohybovým orgánom rýb, slúžia na udržiavanie rovnováhy a zmenu smeru. Ryby majú dva typy plutiev - párové a nepárové. Aktívny pohyb zabezpečujú plutvy, ktoré sú vystužené kostenými lúčmi. Kostra plutiev je uložená prevažne voľne v svalovine a nie je pripojená k osovej kostre, ako končatiny vyšších stavovcov.
Párové plutvy
- Prsné plutvy (pektorálne): Nachádzajú sa hneď za hlavou. Lopatkové pásmo nesie prsné plutvy. Majú ich vyvinuté všetky naše druhy.
- Brušné plutvy (ventrálne): Našich rýb sú umiestnené v brušnej časti, a to približne v polovici trupu. Panvové pásmo nesie brušné plutvy. Brušné plutvy sú väčšinou menšie než prsné plutvy.
Párové plutvy slúžia prevažnej väčšine rýb na manévrovanie a kormidlovanie. Ostriežovité ryby sa napríklad vyznačujú tým, že prsné a brušné plutvy majú len kúsok od seba, takmer pod sebou. Býčkovité zasa majú brušné plutvy zrastené do akejsi prísavky, ktorou sa dokážu pridržať o kameň aj v silnejšom prúde.
Nepárové plutvy
Nepárovými plutvami sú:
- Chrbtová plutva (dorzálna): Niektoré druhy ich majú až 3.
- Análna plutva (ritná):
- Chvostová plutva (kaudálna): Jedinou plutvou, ktorá sa priamo napája na chrbticu, je nepárová chvostová plutva.
Veľkosť a rozmiestnenie plutiev na tele vypovedá o plaveckých schopnostiach rýb. Nie všetky ryby sú vytrvalostní a ani rýchli plavci. Veľká chvostová plutva a súmerne rozložené ostatné plutvy na úzkom a dlhom tele boleňa nám prezrádzajú, že je rýchlym a vytrvalým plavcom a vie v rýchlosti aj veľmi obratne manévrovať, meniť smer. Šťuka zas má ku chvostu premiestnenú pomerne veľkú chrbtovú, ale aj ritnú plutvu a vyzerá ako dajaké pádlo, s ktorým vie poriadne zabrať. To jej umožňuje vyvinúť veľmi veľkú počiatočnú rýchlosť, potrebnú na bleskový výpad na ryby. Nevie sa však za unikajúcou rybou zvrtnúť ani ju prenasledovať, lebo na to nie je prispôsobená. Keď sa premiestňuje z miesta na miesto, pláva pomerne pomaly a nemotorne.
Charakteristické znaky plutiev
Plutvy, najmä ich sfarbenie a tvar, sú jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov rýb. Veľa rýb má plutvy sfarbené do rôznych odtieňov červenej, začínajúc oranžovou a končiac červeno-čiernou. Iné ryby zasa majú plutvy v odtieňoch sivej až čiernej. Pri niektorých druhoch sa farebné odtiene kombinujú, napríklad chrbtová a chvostová plutva sú tmavé až čierne, a plutvy na spodnej strane tela sú sfarbené dočervena, prípadne sú bledosivé. Intenzita sfarbenia sa počas roka mení, preto farba nie je vždy rozhodujúcim faktorom určenia druhu.
Farby rýb sú najvýraznejšie tesne pred neresom. Plutvy sú nápadne sfarbené aj počas leta, keď majú ryby dostatok kvalitnej potravy. Voda býva viac zakalená a podľa výrazného sfarbenia sa orientujú jednotliví členovia húfu. V zime ryby „vyblednú“. V čistej a priezračnej vode sa stávajú menej nápadnými, lebo aj úkrytov je pomenej, keďže väčšina vodného rastlinstva v zime zmizne. Dôležité je preto všímať si aj tvar plutiev. Niektoré ryby majú okraj plutvy oblúkovitý, čiže zaoblený, iné rovný, a ďalšie zas viac alebo menej vykrojený. Niekedy, hoci len zriedka, sa naozaj môže stať, že spoľahlivo určíte druh ryby len podľa tvaru plutiev.
Pri plutvách si musíme všímať aj ich umiestnenie na tele. Niežeby niektoré druhy mali nejako výrazne inak umiestnené plutvy. Stačí však, ak je napríklad chrbtová plutva trochu posunutá dozadu a už ide o iný druh. Prípadne je plutva umiestená na klenutom, či, naopak, na rovnom chrbte, a už môžete spoľahlivo určiť, aký druh ryby máte pred sebou. Tieto malé odchýlky však treba dôkladne poznať.
Typy plutvových lúčov
Plutvy sú vystužené dvoma typmi plutvových lúčov:
- Tvrdé plutvové lúče: sú pevné, nerozvetvené ostne, buď hladké, alebo zo strany viac či menej pílovito ozubené.
- Mäkké plutvové lúče: sú článkované, ku koncu sa postupne rozvetvujú.
Evolúcia a diverzita rýb s ohľadom na plutvy
Lúčoplutvovce (Actinopterygii)
Lúčoplutvovce (Actinopterygii) predstavujú z evolučného hľadiska najúspešnejšiu a najpočetnejšiu skupinu recentných stavovcov (tvoria asi polovicu všetkých známych druhov). Sú to primárne vodné čeľustnatce, ktorých sesterskú vývojovú vetvu tvoria násadcoplutvovce (Sarcopterygii, v staršej literatúre označované aj ako mäsitoplutvovce).
Podtrieda Cladistia
Podtrieda Cladistia predstavuje úplne najstaršiu, bazálnu vývojovú vetvu lúčoplutvovcov. Dnes ich zastupuje jediný žijúci rad bichirotvaré, známe aj ako plutváňotvaré (Polypteriformes). Vyznačujú sa predĺženým, úhorovitým telom dorastajúcim do veľkosti 40-120 cm, ktorého povrch pokrývajú veľmi tvrdé a lesklé archaické ganoidné šupiny. Na chrbte nesú rad malých nezávislých plutvičiek a ich nápadne mäsité prsné plutvy vizuálne pripomínajú skôr končatiny starobylých násadcoplutvovcov. Pôvodnú chordu majú zachovanú po celý život, no postupne je vo veľkej miere zatláčaná tvoriacimi sa stavcami.
Jeseterotvaré (Acipenseriformes)
Jeseterotvaré (Acipenseriformes) sú z evolučného hľadiska unikátne tým, že ich pôvodne kostená vnútorná kostra sa v priebehu fylogenézy druhotne zmenila späť na primárne chrupavkovitú (ide o výsledok tzv. neoténie) a chorda u nich ostáva prítomná po celý život. Telo im pokrývajú tvrdé ganoidné šupiny, často tvoriace výrazné kostené štítky. Majú archaickú, nápadne nesúmernú (heterocerknú) chvostovú plutvu. Ústa majú umiestnené na spodnej strane predĺženej hlavy a v dospelosti nemajú zuby.
Pravé ryby (Neopterygii)
Z evolučného hľadiska predstavujú pravé ryby (Neopterygii) tú najmodernejšiu a najpočetnejšiu vetvu lúčoplutvovcov. Sú fylogeneticky charakteristické takmer úplne kostenou vnútornou kostrou, v ktorej je pôvodná chorda už silne zatlačená dobre vyvinutými telami stavcov. Oproti starobylejším rybám sa im mení aj povrch tela - ťažké ganoidné šupiny sú u drvivej väčšiny nahradené tenšími a pružnejšími leptoidnými (elasmoidnými) šupinami.
Prvokostnaté (Holostei)
Prvokostnaté (Holostei) predstavujú akýsi živý evolučný medzistupeň medzi starobylými chrupkokostnatými a modernými kostnatými rybami. Je to reliktná a druhovo veľmi chudobná skupina, ktorá si zachovala viacero archaických znakov. Telo im stále pokrývajú pôvodné tvrdé ganoidné šupiny, ich chvostová plutva je asymetrická (heterocerkná) a vo vývoji srdca je stále prítomný srdcový násadec. V čreve majú zachovaný zvyšok špirálnej riasy a ich plynový mechúr si navyše stále čiastočne zachováva dýchaciu funkciu.
tags: #ryba #a #pocet #plutiev