Ryby sú fascinujúce tvory, ktoré obývajú sladké, brakické i morské vody. Medzi nimi sa nájdu aj také, ktoré si osvojili unikátny spôsob lovu - striekanie vody na hmyz. V tomto článku sa pozrieme na zaujímavosti o týchto rybách a na rôzne aspekty lovu rýb pomocou umelých múch - muškárenie, ktoré je umenie kombinujúce vedomosti o prírode, zručnosť a trpezlivosť.
Ryba striekajúca vodu: Unikátny lovec hmyzu
Jedným z najzaujímavejších príkladov rýb, ktoré doslova lovia muchy, je ryba striekajúca vodu (známa aj ako strelec alebo Toxotes jaculatrix). Táto ryba si vyvinula mimoriadne sofistikovaný spôsob získavania potravy.
Unikátny spôsob lovu
Ryba strieka vodu z úst na hmyz, ktorý sa nachádza nad hladinou. Pri prvých pokusoch sa môže „zastreliť", no neskôr sú jej strely presné. Dokáže vyskočiť aj nad hladinu a chytiť hmyz. Strieľa nielen na hmyz, ale aj na akékoľvek body, ktoré považuje za korisť, napríklad na žiarovku v akváriu alebo na stenu.
Život v akváriu: Starostlivosť o rybu striekajúcu vodu
Ak sa rozhodnete pre chov ryby, ktorá strieka vodu na hmyz, je dôležité vedieť, ako sa o ňu správne starať. Tieto ryby obývajú rôzne typy vôd, no najčastejšie sa chovajú v sladkovodných akváriách.
- Voda: Pri výmene vody sú citlivé na prudké zmeny a veľké množstvo čerstvej vody. Reagujú na to sčernením spodnej plutvy.
- Spoločníci: Ak chováte viac jedincov, uistite sa, že sú rovnakej veľkosti, aby sa predišlo prenasledovaniu slabších jedincov. Ideálne je chovať buď jednu rybu, alebo väčšiu skupinu.
- Krmivo: Tieto ryby sa živia hmyzom (muchy, lúčne koníky, pavúky, svrčky), malými rybami (gupky, neónky) a larvami (nitenky, patentky). Mrazené patentky môžu byť pre ne problematické, pretože ich ťažko zbierajú z dna.
- Dno: Jemný piesok na dne akvária uľahčuje rybe zbieranie potravy.
- Prostredie: Umiestnite do akvária vodné rastliny vyčnievajúce nad hladinu alebo konár, aby ste rybe umožnili loviť hmyz.
Muškárenie: Umenie lovu rýb s umelými muškami
Muškárenie nie je len o love na hladine. Medzi lovom na hladine a na dne je celá škála možností. Naši otcovia a dedovia, ktorí ešte nelovili „na francúza“, to vedeli. Prvá zmienka o muškárení pochádza z 15. storočia a opisuje práve lov na mokrú mušku, ktorá s krídielkami stiahnutými dozadu naozaj nemala ambície plávať na hladine. Táto prezentácia bola azda determinované skôr dobovým náčiním, než preferenciou rybárov.
V odbornej literatúre a v ďalších publikáciách nájdete rozličné vzory mušiek na lov pstruhov a lipňov. Z praxe je jasné, že lov každej ryby si vyžaduje svoje. Inak muškár pristúpi k lovu, keď ide cielene loviť pstruhy, ale inak keď sa vyberie napríklad na jalce. Tak je to aj s výberom nástrah alebo umelých mušiek.
Z tohto dôvodu nemožno mušky rozlišovať na striktne lipňové, jalcové alebo pstruhové. Oproti tomu sa určite každému stalo, že pri cielenom love pstruhov s väčšími suchými muškami zaútočil väčší lipeň alebo iná ryba. Je potrebné rozlíšiť, či sa bavíme o farbách suchých, mokrých mušiek alebo nýmf.
Pozeráme Alavés vs Barcelona! 👀⚽
Suché mušky: Majstrovstvo imitácie na hladine
Po sérii nýmf, si dnes ukážeme niektoré zo vzorov suchých mušiek na pstruhy a lipne. Suché mušky vyžadujú, okrem prírodnej farby, aj dobrú siluetu. Práve na základe siluety mušky ležiacej na hladine je ryba schopná rozpoznať približný druh hmyzu. Preto je potrebné viazať suché mušky oveľa presnejšie a dávať si na nich viac záležať. Suchá muška musí byť naviazaná precízne a s čo možno najmenším počtom chýb.
Materiály a farby
Z vlastnej skúsenosti rozlišujem tieto mušky predovšetkým podľa farieb a použitých materiálov. Ak cielene viažem suché vzory mušiek na pstruhy, využívam viac prírodné materiály: rôzne druhy letkových pier, prírodné dubingy alebo pierka z kohúta. Ak chcete prejsť do farebných dráždivých verzií, je dobré namiesto lesklých holografických lametiek využívať farebné nite alebo kontrastné biele krídla. U suchých dráždivých mušiek sa tiež často využívajú pierka z obojkov zlatého bažanta. Ich žlto-oranžová farba s čiernymi koncami je celkom decentným a funkčným atraktorom.
Veľkosti háčikov pre pstruhy a lipne
Pri viazaní pstruhových mušiek sa nemusíme báť zájsť aj do väčších veľkostí háčikov, samozrejme, že s postupom sezóny je potrebné veľkosti mušiek zmenšovať. Z jari chytám pstruhy bežne na suché mušky od veľkosti háčika č. 8 do cca č. 12, 14. Menší aktívny pstruh nemá problém zaútočiť na veľkého potočníka alebo májovku. Na rozdiel od lipňa, ktorý sa väčšinou loví na menšie mušky od veľkosti háčika č. 15 až 18, alebo na konci sezóny aj na veľkosti č. 20. Na lov lipňa sú lepšie mušky s menšími rozmermi s prírodným zafarbením a drobnejším atraktorom, na ktoré sa lipne dajú chytať celý rok.
| Ryba | Obvyklé veľkosti háčikov (suché mušky) | Charakteristika mušiek |
|---|---|---|
| Pstruh | č. 8 - č. 14 (jar), menšie (neskôr) | Väčšie, prírodné materiály (pierka, dubingy), dráždivé farby. |
| Lipeň | č. 15 - č. 20 | Menšie rozmery, prírodné zafarbenie, drobnejší atraktor. |
Silueta a precíznosť viazania
Je pochopiteľné, že silueta závisí od použitých materiálov, u niektorých typov mušiek je potreba siluetu trochu upraviť ostrými nožnicami. Ale väčšinou je lepšie mušky viazať tak, aby sa nemuseli už vo finále veľmi upravovať. Mušky s telíčkom alebo krídelkami z CDC peria sa dajú nožnicami upraviť, bežne sa to takto praktizuje. Takéto časti mušky je potrebné viazať už z vopred starostlivo vybraných materiálov.
Dĺžka štetov by mala byť približne taká dlhá ako jedna tretina dĺžky ramienka háčika. Záleží však na konkrétnom type háčika, avšak je potrebné tieto pomery aspoň približne dodržiavať. Ešte pred vytrhnutím pierka zo skalpu si vždy priložím pierko na ramienko a urobím pol ovinutia, aby som si zistil dĺžku nožičiek. Ak je nezodpovedajúce, tak zbytočne nevytrhneme kosierik zo skalpu. To isté platí pre nožičky: ak by sa do príliš dlhých nožičiek urobil zásah, tak by muška stratila svoju siluetu. Muška by vyzerala na vodnej hladine neprirodzene.
Populárne vzory suchých mušiek
Medzi široké spektrum rôznych druhov a typov suchých pstruhových mušiek, ktoré sa najčastejšie používajú, radíme napodobeniny podeniek, potočníkov, chrobákov, mravcov. Všetky tieto druhy môžu byť prírodné alebo výraznejšie vybavené nejakým atraktorom, ktorý rybu vydráždi k útoku. Na lov pstruhov používam prevažne podenky a potočníky. Chrobáky, mravce a ďalší hmyz sú takou zálohou v škatuľke, ktorá sa hodí, ak práve nemôžeme prísť na tú správnu suchú mušku. S chrobáčikmi a mravcami mám celkom dobré skúsenosti pri chytaní jalcov, konkrétne s čiernymi vzormi s CDC perím.
Viazanie Kráľovského kočiša (Royal Coachman)
Dnes si ukážeme viazanie pomerne známej, ale účinnej mušky s názvom Kráľovský kočiš (Royal COACHMAN). Túto mušku využívajú muškári nielen u nás, ale najmä v zahraničí. Kráľovský kočiš je veľmi úspešná muška aj v mokrom variante, alebo ako malý strímer. Okrem pstruhov dúhových a potočných sa mi jej mokrá verzia osvedčila aj na jalce.
Ak strávite nejaký čas pri hľadaní informácií o tejto muške na internete alebo v rôznych publikáciách, zistíte, že aj keď každý kočiš vyzerá trochu inak, všetky sa opierajú o kombináciu farieb rôznych prírodných materiálov. Ide predovšetkým o dráždivé štety naviazané z obojkových pierok zlatého bažanta. Telíčko je tvorené kontrastom červenej nite a na začiatku a konci telíčka silnejšej časti z páva. Všimnite si, že táto kombinácia farieb sa používa aj pri veľmi úspešnej muške Red Tag (červenoritka). Nožičky sú v originálnej verzii viazané z hnedého kosierika kohúta, krídelká majú viac obmien.
Technika viazania krídeliek z letkových pierok
Viazanie krídeliek z letkových pier si ukážeme ako jednu z viazacích techník. Ide o tradičnú viazaciu techniku, ktorá sa vám bude zo začiatku zdať ako ťažká, ale uvidíte, že celý vtip spočíva v jednoduchom fígli. Na viazanie takýchto krídeliek sa používajú sekundárne letkové perá z rôznych vtákov, najčastejšie z husi, káčera, bažanta a iné. Ich viazanie spočíva v tom, že z každého krídla vezmete jedno pierko tak, aby ste mali sekundárnu letku z ľavého a pravého krídla.
- Pred vybratím výrezu z pierka treba celé pierko prelakovať lakom Wing Fix, ktorý zabezpečí dlhšiu životnosť a navyše sa bude s výrezmi pri viazaní lepšie pracovať.
- Len čo lak zaschne, ostrými nožnicami oddelíme z každého pierka jeden výrez požadovanej šírky. Tá závisí od veľkosti mušky.
- Potom priložíme výrezy k sebe tak, aby tvorili tvar písmena „V“ pri pohľadu spredu.
- Takto môžeme krídelká naviazať smerom dozadu (mokré mušky) alebo kolmo vztýčené nahor (suché mušky).
Krídelká by sa pri sťahovaní nite nemali skrútiť alebo inak zdeformovať. Výrezy pera sú zložené z jednotlivých vetvičiek, tie sa pri stiahnutí nite musia poskladať ako harmonika, presne jedna na druhú. Ak nebude stiahnutie vinutí dostatočne rýchle, môže sa stať, že sa krídelká „zrútia“. Takéto krídelká sú už potom nepoužiteľné, pretože nebudú držať pohromade, a preto ich význam na muške už nebude taký ako má byť. Lak Wing Fix v tomto prípade výrazne uľahčí prácu. Letky lak fixuje, ale dajú sa dobre oddeliť od letkového pierka. Pri rýchlom stiahnutí sa výrezy nezrútia, lak ich navyše dokáže dobre zafixovať, aj keď sa stiahnutie nite úplne nepodarí. Neodporúčam na fixáciu výrezových krídeliek používať laky alebo lepidlá, ktoré krídelká zlepia a potom sa s nimi nedá dostatočne pracovať.
Veľmi dôležitým krokom je samotné nadviazanie krídeliek. Tie sa nadväzujú pomocou voľnej slučky, ktorú urobíme okolo pierok. Tie držíme pevne stlačené medzi palcom a ukazovákom. Niť je dobré pred utiahnutím vsadiť medzi články palca a ukazováka, t. j. presne v mieste, kde držíme krídelká pri sebe.
Rozdiel je ešte v spôsobe naviazania krídeliek. Tento typ sa dá použiť ako na viazanie suchých aj mokrých vzorov mušiek. Rozdiel spočíva v polohe, v akej krídelká naviažete. Viazanie krídeliek na mokré mušky je o niečo jednoduchšie. Po rýchlom stiahnutí výrezov len odstrihneme zvyšnú časť a nadviažeme hlavičku mušky. Na mokré mušky sa viažu krídelká obrátene, teda naležato pozdĺž ramienka háčika.
Pravda je, že výrezové krídelká sa používajú prevažne na mokrých muškách, kde dobre imitujú siluetu zložených krídel. Po niekoľkých odchytaných rybách sa takto viazané krídelká väčšinou rozpadnú, pri mokrých muškách na tom toľko nezáleží, pričom pri suchých už môžu nastať problémy so zníženým počtom záberov. Ak sú ryby pri chuti a voda ako sa hovorí „varí“, tak polámané krídelká toľko nevadia. U opatrných rýb už môžu budiť nedôveru.
Viazanie nožičiek
Kritickým krokom môže byť aj odvinutie kosierika, ktorý vytvorí na muške nožičky. Ak nemáte k dispozícii dlhé kosieriky zo špeciálne vyšľachtených kohútov, je lepšie viazať nožičky z dvoch kosierikov. Môžeme použiť rovnaké farby alebo napríklad skombinovať rôzne kosieriky dohromady. Úspešná je kombinácia bieločierny grizzly a medovo-hnedý alebo hrdzavý kohút. Kosieriky navinieme na ramienko postupne, to znamená, že najskôr navinieme prvý kosierik. Ovinutia sústredíme predovšetkým do časti za krídelkami, posledné jedno alebo dve ovinutia urobíme pred krídelkami pri očku. Prvý kosierik zafixujeme viazacou niťou a druhý navinieme rovnako s tým rozdielom, že viac ovinutí urobíme v priestore pri očku. Pri uviazaní posledného kosierika je potrebné všetky nožičky palcom a ukazovákom stiahnuť smerom dozadu a vyviazať muške peknú hlavičku bez nožičiek prečnievajúcich dopredu.
Mokré mušky: Imitácia utopeného hmyzu
Lov na mokrú mušku tradične imituje utopený hmyz, unášaný prúdom rieky. Mokré mušky sú subtílnejšie, so striedmejšími nožičkami a krídelkami než suché mušky. Ich úlohou je ponoriť sa a plávať pod hladinou - nie klesať ku dnu tak, ako nymfy.
Ideálne podmienky a miesta
Po búrke, za zvýšeného stavu vody, je ten najlepší čas loviť ani hore, ani dole, ale niekde medzi. Dážď utlmil aktivitu hmyzu, ale nie rýb, práve naopak. Voda prináša do koryta riek a potokov množstvo spláchnutej potravy, ktorú si ryby nenechajú ujsť. Tá nevzlieta, neuteká, ba sa ani neschováva medzi okrúhliakmi. Pečené holuby padajú rybám rovno do huby.
Ryby po daždi, za zvýšeného stavu vody, zväčša stoja na krajoch prúdnic a sledujú, čo voda prinesie. Presne tam treba aj nahadzovať. Nie rovno do hrdla prúdu, kde voda mušku hneď strhne mimo zorného poľa ryby. To je práca pre zaťažené nymfy. Ani rovno do tône či točáku, kde zjavenie utopenej muchy z čista - jasna pôsobí podozrivo. Tok potravy v rieke často prezradí pena, lístie či iný drobný bordel na hladine.
Technika lovu
Na rozdiel od politiky, pri muškárení nie je hanbou striedavo ísť raz po prúde, a inokedy proti nemu. Lov po prúde dovoľuje popúšťať muchu ďalej pod seba a pokryť tak rýchlejšie viac vody. Nahadzovanie proti prúdu je prácnejšie, ale tiež má svoje opodstatnenie. Ryba zväčša stojí otočená proti prúdu, takže pri priblížení odzadu rybára nevidí.
Záber sa najčastejšie prejaví ako zastavenie muchy, najmä pri love na väčšiu diaľku je preto potrebný pevný zásek, s prípadným protipotiahnutím šnúry k sebe. Dôležité je zaseknúť smerom po prúde alebo aspoň do strany. Ale občas vie byť záber aj riadne divoký - najmä ak pstruh vyštartuje z väčšej diaľky, alebo keď sa popichá a zľakne. Navijak s dobrou brzdou a dostatkom podkladovej šnúry preto nie je len na parádu. Aktívne ho používajte, nešľapte si po šnúre - stiahnite ju naspäť do kolečka hneď, ako ju už nepotrebujete vonku.
Oživovanie mušky
Ak zábery neprichádzajú, neuškodí vyvolať trocha drámy jemným oživovaním topiacej sa mušky. Občasné krátke potiahnutie alebo potrasenie špičky pri napnutí šnúry vyprovokuje rybu k záberu. A potom je tu jedna špecialita. Na konci prezentácie pridržte šnúru a nechajte ponorenú muchu pomocou prúdu pomaly vystúpať. Presne tak, ako keď rozvíjajúca sa nymfa stúpa k hladine.
Výber správnej mokrej mušky
- March Brown (marcovka): Azda najtradičnejšia mokrá muška na pstruha a lipňa už od skorého začiatku sezóny. Napodobňuje utopené podenky strhnuté sčerenou vodou pri liahnutí alebo zrazené vetrom a dažďom.
- Red Tag (červenoritka): V mokrom prevedení napodobňuje najrôznejší utopený hmyz. Je to dobrá prvá voľba, keď nie je viditeľná žiadna výrazná aktivita konkrétneho druhu hmyzu.
- Royal Coachman: Je muška, ktorá dokáže vydráždiť aj neaktívnu alebo prežratú rybu k záberu.
- Black Gnat: V mokrom prevedení vďaka svojej univerzálnej siluete pripomína akéhokoľvek utopeného čierneho chrobáka.
- Spider (pavúčik): Je mokrá muška s tenkým telíčkom a dlhými, riedkymi nožičkami, ktoré sa vo vode lákavo hýbu - na rozdiel od pevných nožičiek z letiek. Napriek svojmu menu neimituje pavúka. Vďaka subtílnej siluete a jednoduchosti sa ľahko viaže aj v miniatúrnych veľkostiach.
Výbava pre mokré muškárenie
Vystačíte si s akýmkoľvek prútom, čo máte doma, a plávajúcou šnúrou. Výhodou je ale dlhší prút, okolo 9′, keďže sa loví na väčšiu diaľku, a taktiež silnejšie AFTMA #4 až #5, keďže pevnejší prút zabezpečí lepší zásek.
Lov boleňa na mušku: Stratégia pre opatrného dravca
Boleňa môžeme zaradiť medzi muškársky „pravidelne zriedkavo“ chytané druhy rýb. Je sprievodným druhom mnohých rybársky atraktívnych reofilných druhov rýb, je hojný v mnohých tokoch, no svojou obozretnosťou a potravovou preferenciou patrí jeho cielený a úspešný lov skôr do utopickej množiny.
Ako na úspešný lov?
Pre úspešný lov boleňa je priam nevyhnutné mať napozorované jeho správanie pri love. Čo loví? Akej veľkosti sú lovené rybky? Dôležité je veľkosťou a tvarom streamra sa čo najviac priblížiť ku veľkosti lovených rybiek. Presná farba je až druhoradá, väčšinou je vhodné začať čiernou a postupne skúšať až ku striebornej. Ak žiadny odtieň medzi čiernou a jasne striebornou nezaberie, až potom je na mieste špekulovať, prípadne vyskúšať mikro streamre, imitujúce poter.
Kde a ako loví? Loví na otvorenej vode alebo sa pomaly zakráda v plytčinách popri brehu? Naháňa rybky pod hladinou alebo loví poter pri dne, v blízkosti brehov?
Výbava a technika pre boleňa
Veľký pomocník pri love boleňa je intermediálna (a priehľadná) šnúra, nakoľko plávajúca šnúra môže často plašiť obozretnejšie ryby. Alternatívou môže byť šnúra s potápavým koncom. Ak ju nemáte, potápavý koniec si môžete vyrobiť zo starej potápavej šnúry - dĺžku „nadväzca“ volíte podľa hĺbky a rýchlosti prúdenia vody, ale aj podľa stupňa potápavosti šnúry (väčšina šnúr má stupeň potápavosti od 3 po 9 - na výrobu nadväzca - angl. sink tip).
Boleň je ideálna ryba na pochopenie princípov streamrovania pre začínajúceho muškára. Ideálnou výbavou na lov boleňa vo stredne veľkých nížinných riekach je kratší obojručný (10.5″ - 12″), resp. switch prút, o AFTME #6 až #8 a skagit zostava s potápavým, prípadne intermediálnym tipom. Ťažká „shooting head“ dovoľuje ďaleké hody aj v obmedzenom priestore a potápavý koniec zároveň umožňuje hodnovernú prezentáciu streamra - bez potreby závažia priamo na muche.
Boleň je veľmi zvedavá, no zároveň opatrná ryba, preto nie je problém zaujať jeho pozornosť - skôr nevzbudiť v ňom obavy. Keďže je to ryba loviaca pod hladinou, nie je vzácnosť prekladať mušku priamo konkrétnemu, objavenému boleňovi. Akonáhle muchu splavíme k hranici zorného poľa boleňa, zastavíme šnúru, mierne podvihneme prút a zostavu súvislým pohybom potiahneme o meter a viac. Výsledkom je kĺzavý pohyb smerom od dna k hladine, na ktorý - pri aspoň trochu vhodnej nástrahe - nevyplašený boleň takmer určite reaguje zalovením. Ak lovíte na mikro streamer, boleň takto malú nástrahu s dôverou zoberie, záber je však často ledva citeľný a je nutný silnejší zásek.
Úspešnosť lovu boleňa je daná troma faktormi - ideálne prikalenie vody, nálada (apetít) boleňa a vhodne zvolená nástraha. Ak máme vizuálny kontakt s rybami, je účinnejšie predkladať muchu proti prúdu a ten využiť na splavenie muchy pod rybu, prípadne aj podržanie streamra v mikroprestávkach pri sťahovaní. Naopak, ak bolene nevidíme a prelovujeme rieku naslepo, je vhodnejšie chytať po prúde. Potiahnutím docielime kĺzavý pohyb hore, následne necháme muchu na okamih prepadnúť a opakujeme. Tento cyklus je vhodné robit náhodne, teda napríklad 3-4 potiahnutia a prestávka, potiahnutie a prestávka. Ak boleň streamer prenasleduje, niečo sa mu nepozdáva. Zmeny v rytme sťahovania ho môžu presvedčiť k záberu. Ak predkladáte streamer alebo mokrú muchu objavenému boleňovi a ten ju už raz odmietne, neskúštajte to opäť. Nikdy nezastavujte prvý výpad boleňa po zábere! Takmer určite by to skončilo odtrhnutím/vypnutím/vyrezaním ryby.
Lov šťuky muškárením: Súboj s podvodným predátorom
Ak máte zálusk na zubaté torpédo, na Slovensku máme množstvo jazier, vodných nádrží a riek, kde môžeme stretnúť túto zubatú krásavicu - šťuku. Riešenie lovu šťuky muškárením je pomerne jednoduché, ale niektoré činnosti sú rozhodujúce pre úspech a, čo je dôležitejšie, treba udržať v bezpečí seba aj šťuku.
Loviská a výbava
Loviská šťuky musia mať vlastnosti, ktoré budú priťahovať sladkovodné tigre. Obľúbené sú trstiny, kde sa menšie rybky producírujú hore-dole. Ak si nejaká z nich nedá pozor…
Prút by mal byť silný, ideálne AFTMA 7 a viac. Existujú na to dva dôvody: v prvom rade sú to muchy, ktoré sú veľké (7 až 15 centimetrov!), a po druhé, ak sa na hák zavesí nejaká šťuka, bude to naozaj tanec. Pri neskutočne ohnutom prúte a veľmi dlhom zdolávaní môže ryba veľmi trpieť, najmä čo sa týka stresu. V navijaku by malo byť navinutých aspoň 90 metrov backingu a šnúra 7 - 10. Toto je dosť dôležité! Asi najpoužívanejšími a možno aj najlepšími sú intermediálne šnúry, ďalej plávajúce a do tretice rýchlo potápavé.
Výber by mal obsahovať veľa veľkých strímrov. Pri tomto spôsobe lovu by mala platiť zásada - čím väčší strímer, tým väčšia šťuka. Top farbou je čierna, ktorá v správnom vyhotovení vytvára nádhernú siluetu, a taktiež biela a krikľavo-zelená. Jedna z najlepších múch nie je nič iné, len zopár „grizly“ pierok, niekoľko lametiek crystal flash, alebo flashabou a telíčko vytvorené zo snopčeka marabou. Veľmi ľahko sa viažu a sú účinné. Takisto ako popery, ktoré majú hlavičku vytvorenú z jelenej srsti, alebo z materiálu podobnému štopľom do uší.
Technika lovu
Pripravte si prút, ako som spomínal, zhruba takú sedmičku a 2 - 2,5 metra vlasca s priemerom zhruba 0,30mm. Vlasec spojíme s oceľovým lankom uzlom Albright Knot. Jemné oceľové lanko by malo mať dĺžku zhruba 45 centimetrov. Po nahodení chvíľu počkajte, kým mucha klesne ku dnu a potom trhavými pohybmi priťahujte. Nezabudnite, pokúšate sa imitovať umierajúcu, alebo ranenú rybku. Párkrát potiahnite, potom na chvíľu strímer zastavte a znova poťahujte.
Sotva však šťuka zaberie, robí všetko pre to, aby sa háčika zbavila a často sa jej to aj podarí. Je to fantastický pohľad, keď všade okolo strieka voda, ryba sa snaží zbaviť muchy, nervózne cerí zuby a robí výpady. Menšie šťuky sú zábavné, pretože veľa energie spotrebujú na útok, záber a následný rýchly únik. Na samotný boj im teda veľa energie neostáva. S veľkými šťukami je to už iné. S prehľadom vám vytiahnu celú šnúru, robia vzdušné saltá, snažia sa zmotať celý nadväzec. Zdolávanie je veľmi podobné zdolávaniu iných veľkých rýb.
Manipulácia s ulovenou šťukou
Podberák by mal byť pevný, s dostatkom priestoru na uloženie veľkej šťuky bez rizika poškodenia. Skrátka ryba by mala ležať v podberáku rovno, nemala by byť neprirodzene pokrútená! Kliešte, alebo dlhý pevný pean sú nevyhnutné. Zabezpečujú jednoduché odstránenie háčika. Bez toho riskujete vážne zranenia. Šťuka rozhodne nebýva apatickým trpiteľom.
Je dôležité šťuku rýchlo a bezpečne dostať z vody. Mnohí veria, že šťuky sú neuveriteľne odolné, ale v skutočnosti pôjdu bruchom hore veľmi rýchlo, ak sa s nimi nesprávne zaobchádza. Len čo šťuku vylovíte, položte ju na matrac bruchom dole. Táto poloha by mala šťuku trochu upokojiť. Na pozore sa však majte stále. Vezmite kliešte a opatrne vyberte háčik z papule. Pre istotu to robte rukou, ktorou nepíšete… Snažte sa však nedotýkať papule zvnútra a už vôbec sa nedotýkať žiabier. Aj keď tento postup znie dosť riskantne, so zdravým rozumom a opatrnosťou je to veľmi jednoduché. Zapamätajte si dve zlaté pravidlá: nikdy sa od šťuky ani na sekundu neodvracajte a vždy držte ruky za jej čeľusťami. Snažte sa nepoužívať kovovú pružinu, ktorá zabráni cvaknutiu zubov. Pred pustením do vody rybu dokonale „oživte“.
Ďalšia verzia strímra
Na háčik (v tomto prípade č. 6) navinieme srsť. Pridáme pár chlpov z farbenej srsti jeleňa. Medzi nite v rotačnom dabovači vložíme srsť a zhotovíme knôt.