Prísne oddelenie sladkovodných a morských rýb nie je možné, pretože existujú aj druhy, ktoré sa cítia ako doma v oboch prostrediach. Pri rozdelení na morské a sladkovodné ryby je rozhodujúca voda, v ktorej prebieha trenie, a nie ich prevládajúce životné prostredie. V tomto článku sa zameriame na niektoré z týchto adaptabilných druhov, ktoré obývajú sladkovodné prostredie Slovenska, a tiež na ich význam v strave a rybolove.
Adaptabilita rýb: Sladká vs. Slaná voda
Ryby majú pozoruhodnú schopnosť adaptovať sa na rôzne salinity vody. Osmoregulácia u rýb je kľúčovým procesom, ktorý im umožňuje prežiť v rôznych salinitách vody. Morské ryby sa v mori vyskytujú väčšinou vo veľkých húfoch. Žijú buď voľne a plávajú vo vodnom stĺpci (pelagické druhy), alebo sa zdržujú prevažne pri dne (bentické druhy). Sladkovodné ryby žijú výlučne v sladkých vodách a delíme ich na druhy prúdomilné (reofilné).
Odborníci z oblasti rybárstva potvrdzujú, že prežitie morských rýb je úzko spojené s precíznou osmoreguláciou - výmenou a prenosom iónov medzi vnútorným prostredím ryby a okolitou vodou. Tento proces je riadený v žiabrach, predovšetkým prostredníctvom iónov Na+, Cl- a H+. Krv morských rýb je slanšia a obsahuje až 50-krát viac močoviny (chemicky soli) ako krv cicavcov. Morské ryby vylučujú len veľmi malé množstvo koncentrovanej moči, na rozdiel od sladkovodných, ktoré vylučujú veľké množstvo zriedenej moči. Hlavným vylučovacím orgánom teda nie sú obličky, ale žiabre, ktoré vylučujú amónne ióny (NH4+).
Ryby adaptabilné na sladkovodné prostredie
Medzi adaptabilné druhy patria napríklad úhor európsky a rôzne druhy lososovitých rýb.
Úhor európsky (Anguilla anguilla)
Úhor európsky je jedinečný druh, ktorý pochádza zo severného Atlantického oceánu a riečnych systémov Európy a častí severnej Afriky. Je to katadromná ryba, čo znamená, že sa liahne v oceáne, ale migruje do riek, kde strávi väčšinu svojho dospelého života, aby sa rozmnožovala v mori.
Charakteristika a životný cyklus
Úhory sú ľahko rozpoznateľné podľa ich dlhých hadovitých tiel, ktoré nemajú šupiny, a podľa ich dlhých súvislých análnych a chrbtových plutiev a páru malých prsných plutiev tesne za hlavou. V sladkej vode žije približne 10 - 15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy.
Keď úhory dospejú a sú pripravené na trenie, opúšťajú sladkovodné prostredie a migrujú po prúde, pričom prechádzajú ďalšou premenou - zväčša sa im zväčšia oči, predĺžia sa im prsné plutvy a ich brucho sa zmení na charakteristickú striebornú farbu. Akonáhle sa úhory dostanú do mora, plávajú pomocou morských prúdov, aby prekonali tisíce kilometrov späť do Sargasového mora, kde sa rozmnožujú. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky, kde sa rozmnožuje.
Po vyliahnutí sú larvy úhorov, nazývané leptocephalus, unášané oceánom a po dosiahnutí atlantického pobrežia Európy a severnej Afriky sa metamorfujú na priehľadné sklenené úhory. Migrujú po riekach ako malí škriatkovia, tiež nazývaní monté, aby žili v sladkej vode, kde sa živia bezstavovcami a malými rybami na dne riek a jazier. K nám sa dovážajú úhorie násady o dĺžke 50 - 80 mm a hmotnosti 0,25 až 0,35 g tzv. monté. Monté sa k nám dováža predovšetkým letecky v tepelne izolovaných obaloch vo vlhkej atmosfére. Monté sa vysadzuje do rybníkov a voľných vôd v malých skupinkách. V našich vodách sa vyskytujú len ikernačky - samice úhora. Pobyt v sladkej vode ovplyvňuje vznik samičieho pohlavia. V súčasnosti sa úspešne odchováva úhoria násada na našom území v rybochovných zariadeniach do tržnej veľkosti.
Ohrozenie druhu
Žiaľ, úhor európsky je v súčasnosti kriticky ohrozený a počet mladých úhorov, ktoré sa dostanú k európskym brehom, v posledných rokoch dramaticky klesol. Medzi možné dôvody znižovania ich počtu patria posuny v morských prúdoch v dôsledku klimatických zmien, úmrtnosť na prekážkach počas migrácie, nadmerný rybolov, strata biotopov, parazity a znečistenie, ktoré ovplyvňuje ich plodnosť. V posledných rokoch ich výrazne ohrozuje aj parazitické háďatko Anguillicola crassus. Tento invázny druh parazita infikuje a poškodzuje plávací mechúr úhorov, čím nepriaznivo ovplyvňuje ich schopnosť plávania a schopnosť migrovať, čo môže viesť až k smrti voľne žijúcich aj chovaných úhorov.
Lososovité ryby (Salmonidae)
Lososovité ryby tvoria samostatnú čeľaď (Salmonidae) a vyznačujú sa viacerými spoločnými znakmi. Aj laik rozozná na prvý pohľad lososovitú rybu podľa malého lalôčika na chrbte medzi chrbtovou a chvostovou plutvou, ktorý sa nazýva tuková plutvička. Lososovité ryby sú rozšírené v miernom a chladnom pásme severnej pologule. Väčšina z nich žije v moriach a len niekoľko druhov žije trvale v sladkých vodách (na Slovensku pstruh, hlavátka).
Anadromné druhy a ich migrácia
Druhy lososov, žijúce v mori, sú ryby ťažné - anadromné. Ich mlaď je svojím vývojom viazaná na život v čistých pramenitých sladkých vodách, a tak aby si zabezpečili potomstvo, musia v mori žijúce dospelé lososy odchádzať klásť ikry do čistých vôd horných tokov riek. Lososia mlaď v pramenitých vodách nachádza nielen svoje životne dôležité prostredie, ale aj nebezpečenstvo zo strany rôznych dravcov tu hrozí v podstatne menšej miere, ako v mori.
Malé, bezbranné živočíchy využívajú v prírode dve taktiky, ako prežiť v konflikte s dravcami: 1. splodiť také početné potomstvo, že dravce všetko nepochytajú, alebo 2. splodiť menej početné, ale lepšie vyvinuté potomstvo, ktoré sa dokáže lepšie chrániť pred dravcami. U lososovitých rýb platí druhá alternatíva. Ich ikry sú pomerne veľké s vysokým obsahom živín. V mori žijú lososy niekoľko rokov a tu dorastajú do potrebnej veľkosti a pohlavne dozrievajú. Ich potulky v moriach bývajú často prekvapujúce. Napríklad kety (Oncothynchus keta, druh ryby z čeľade lososovitých) označkované a vypustené v Japonsku boli na ťahu chytené v rieke Amur. Zdá sa, že v moriach žijú viac-menej roztratene a iba pred párením sa sústreďujú v ústiach riek.
Príklad: Losos keta (Oncorhynchus keta)
Ťah lososov na neresiská výstižne možno popísať napríklad na ťahu lososa keta, ktorý dodnes vstupuje do riek ústiacich do Severného ľadového oceánu a do severného Pacifiku. Najprv sa v ústiach riek ako predné hliadky objavujú iba menšie kŕdle a jednotlivé kety, za nimi nasledujú húfy stále väčšie a väčšie, až je hladina rieky zvlnená od množstva plávajúcich rýb. Z vodnej hladiny trčí množstvo chrbtových plutiev a nad hladinu sa ustavične vyhadzujú meter veľké kety. Od chvíle, ako ryby vplávajú do riek, prestanú prijímať potravu a žijú iba zo zásob, ktoré získali v moriach.
Migration of Salmon and Eel / Migrace lososa a úhoře
U rýb počas ťahu sa mení aj vonkajší vzhľad. Samce i samice dostávajú tzv. svadobný šat. Pred vstupom do rieky majú kety striebristé zafarbenie a normálny vzhľad, avšak už počas ťahu na dolnom toku sa sfarbujú do tmava. Čím vyššie vystupujú proti prúdu, tým sú farebné aj tvarové zmeny výraznejšie. Na tmavom tele sa objavujú fialové aj ružové pruhy, telo sa zo strán splošťuje a na chrbte im za hlavou vyrastá veľký hrb. Charakteristické zmeny postihujú aj hlavu, čeľuste sa zväčšujú a dostávajú hákovité zakončenie, aj zuby, ktoré v mori boli drobné a nenápadné, sa počas ťahu na neresiská silne zväčšujú.
Ak pri ťahu v rieke narazia na prekážku, ktorá zastaví alebo spomalí ich postup, nastáva divoké, bezvládne zmietanie rybích tiel. Keď dôjdu k perejám a vodopádom, chvíľu pred nimi oddychujú a potom sa prudko rozbiehajú a mohutným skokom sa prenášajú ponad padajúcu vodu. Vodopády vysoké meter prekonávajú celkom ľahko. Ak sa pri vyššom vodopáde skok na prvýkrát nepodarí, znovu zhromažďujú sily v tichej vode a dovtedy sa vrhajú proti dravej vode, kým ju neprekonajú.
Neresenie a životný cyklus
Na miesta neresenia, do horných tokov s čistou pramenitou vodou, chladnou a bohatou na kyslík, dochádzajú kety, lososy, gorbuše či ďalšie ťažné druhy krajne vyčerpané. Vlastné neresenie sa deje v nehlbokých miestach (40 - 120 cm) s relatívne pokojným prúdom vody. Tu samice silnými údermi chvosta vyhĺbia na dne oválnu jamu dlhú 2,5 m a širokú 1 - 1,5 m, pričom pri tejto práci samicu sleduje jeden alebo aj viaceré samce, zápasiace medzi sebou. Keď je samica hotová, vypúšťa na dno jamy ikry, na ktoré samec okamžite vypúšťa spermie. Potom niekoľkými údermi chvosta samica zahrabáva oplodnené ikry pieskom a ešte niekoľko dní stráži miesto, aby si tam iná samica nevyhlbovala hniezdo. Ikry zahrabané na dne plytkej jamy sú chránené pred inými živočíchmi aj pred odplavením.
Po splnení životnej úlohy očakáva kety i ďalšie lososovité ryby smutný osud. Po vysiľujúcej ceste, bez prijímania potravy hynú a ich telá unáša prúd, proti ktorému pred krátkym časom tak úporne plávali. Sladkovodné druhy - napríklad pstruh potočný alebo hlavátka - neresenie prežívajú bez problémov. U lososa atlantického (hoci sa na neresiská tiež doplaví krajne vyčerpaný) niektoré exempláre namáhavú cestu tiež prežívajú a spola plávajúc, spola unášané prúdom dostávajú sa živé späť do mora. Prežívajú najmä tie atlantické lososy, ktoré sa neresili v riekach Britských ostrovov, Nórska a Švédska, pretože nemuseli prekonávať až takú dlhú cestu ako ryby neresiace sa v sibírskych a severoamerických veľtokoch.
Navigácia a návrat do rodného potoka
Zaujímavá je skutočnosť, overená viacerými vedeckými pokusmi, že ryby žijúce v mori po preplávaní tisícov kilometrov pri ťahu na neresiská nielenže vchádzajú do rieky, z ktorej pôvodne vyšli, ale trafia na hornom rozvodí priamo do rodného potoka. Podľa amerických ichtiológov A. D. Haslera a W. Wisbyho je spoľahlivým „kompasom“ tiahnucich rýb ich vysoko citlivý čuch. Laboratórne pokusy ukázali, že veľmi citlivo reagujú na organické aj anorganické substancie rozptýlené vo vode - z pôdy a geologického podložia v pramennej oblasti. Podľa najnovších výskumov vlastné neresisko nachádzajú lososy čuchovou registráciou aminokyselín uvoľňovaných z kožného slizu dorastajúceho plôdika z minulého roku.
Sladkovodné ryby Slovenska
Hoci sa článok zameriava na druhy, ktoré žijú v oboch prostrediach, je dôležité spomenúť aj niektoré typické sladkovodné ryby Slovenska, ktoré sú hospodársky významné alebo inak zaujímavé.
Losos atlantický (Salmo salar)
Losos atlantický (Salmo salar) je ikonickou chovnou rybou v Európe. Väčšinu svojho života trávia v mori, no za účelom rozmnožovania sa vracajú späť do rieky, kde sa narodili. Súčasná populácia lososov sa stretáva s veľkými problémami, ako sú migračné prekážky, priemyselný lov a choroby. Rybie farmy vo fjordoch prispievajú k šíreniu chorôb a parazitov medzi voľne žijúcimi lososmi.
Výskumy ukazujú, že chovné lososy síce majú menej omega-3 mastných kyselín než divoké, ale zároveň sú stále nutrične nasýtenejšie než iné druhy mäsa.
Vybrané druhy sladkovodných rýb na Slovensku
Medzi najznámejšie sladkovodné ryby chované v našich rybníkoch patria:
- Kapor rybničný (Cyprinus carpio): Má prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Je to teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 - 28 °C. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území.
- Amur biely (Ctenopharyngodon idella): Je kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru. V rybníku má biomelioračnú funkciu (požiera vodné a pobrežné rastliny). Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi.
- Sumec (Silurus glanis): Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20. storočia. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí.
- Šťuka (Esox lucius): Je typická dravá stanovištná ryba. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru.
- Zubáč (Sander lucioperca): Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby.
- Lieň (Tinca tinca): Má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. Vytvoril viacero ekologických a zemepisných foriem vrátane migračných, potočných a jazerných. Do Európy ho prvýkrát priviezli v roku 1874 a to do Anglicka. Na Slovensko dovezený v roku 1880. U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg.l (9 -11 mg.l). Optimálne teploty pre chov sú 10 - 18 °C. Pri dostatku kyslíka znáša aj teploty nad 20 °C. Má zavalitejšie telo striebristej farby s tmavomodrým alebo tmavozeleným chrbtom, ktoré je husto posiate čiernymi škvrnami bez lemovania. Typickým znakom je červenkastý až purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary od žiabrového viečka po análnu plutvu.
V čase neresu je výrazný pohlavný dimorfizmus. Mliečniak má výrazné intenzívne sfarbenie, predný okraj prsných, brušných a análnej plutvy je sivobiely. Špicatá časť hlavy a mierne hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres prebieha pri teplote vody 8 - 10 °C na pieščito-štrkovitom dne. Pohlavná dospelosť nastáva v 2 - 3 roku, skôr u mliečniaka, neskôr u ikernačky. Spočiatku sa živí drobným bentosom, neskôr dravo (hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Na reprodukciu vo farmovom chove sa používajú generačné ryby vo veku 3 až 6 rokov. Dosahuje hmotnosť do 20 kg, u nás dĺžku do 80 cm pri hmotnosti 7 - 10 kg.
Sivoň americký (Salvelinus fontinalis)
Sivoň americký je nepôvodný druh dovezený zo Severnej Ameriky a v roku 1884 sa z Nemecka dostal na naše územie. U nás žije v tečúcich vodách horskej a podhorskej zóny. Má identické nároky na prostredie ako pstruh potočný, ale jeho výskyt je sporadický. Vyžaduje čistú, studenú a dobre prekysličenú vodu, pričom znáša aj kyslejšie vody (pH≤5). Vďaka tomu sa udrží aj v lesných biotopoch. Vysadzuje sa do tokov, kde nie je pstruh potočný pre priestorovú a potravnú konkurenciu.
Sivoň je pestrejšie sfarbený. Chrbát je olivovozelený až modrozelený s typickými svetlými meandrujúcimi pásikmi - tzv. mramorovaním. Na tele má husto rozmiestnené červené, žltkasté a belavé škvrny. Prvý lúč prsných, brušných a análnej plutvy je krémovo biely. Mliečniaci majú intenzívnejšie sfarbenie a hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres prebieha od septembra do decembra. Niekedy dochádza k medzidruhovému kríženiu s pstruhom potočným, výsledkom je tzv. tigrovaná ryba - neplodný kríženec. Ikernačka na jeseň vytĺka štrkovité hniezdo, do ktorého sa neresí a následne zahrabe ikry. Ikry sú veľké 4 mm, bledožltej až žltej farby.
Lipeň obyčajný (Thymallus thymallus)
Lipeň patrí k našim pôvodným lipňovitým druhom rýb, ktorý obýva tečúce vody podhorskej zóny. Vyhovujú mu širšie toky s tvrdším pieščitým dnom, prípadne štrkovitým dnom. Nevyžaduje úkryty, ale má väčšie nároky na priestor. Za optimálne podmienky možno považovať teplotu vody 14 - 18 °C a obsah kyslíka na úrovni 8 - 10 mg/l. Krátkodobo znáša teploty okolo 20 - 25 °C za predpokladu, že obsah kyslíka neklesá pod 5 - 7 mg/l. Lipeň je reofilný, ikru zahrabávajúci druh, podobne ako lososovité druhy. Má štíhle podlhovasté telo torpédovitého tvaru, z bokov stlačené, pokryté pomerne veľkými šupinami. Hlava malá s veľkými očami. Čeľuste sú ozubené drobnými štetinovitými zúbkami. Chrbtová plutva je veľká, dlhá a pestro sfarbená. Sfarbenie lipňa závisí od veku a prostredia, v ktorom žije. Je to krátkoveká ryba, ktorá sa dožíva spravidla 5 - 6 rokov, zriedka viac. Pohlavne dospieva v 2 - 3 roku života. Neresí sa na jar, od konca marca do začiatku mája, pri teplote vody 8 - 11 °C. Na neresiská ako prví prichádzajú mliečniaci, ktorí pripravia neresové hniezdo. Potravu tvorí spočiatku planktón, neskôr hlavnú zložku potravy tvoria rôzne bezstavovce, najmä larvy vodného hmyzu, kôrovce, červy, mäkkýše, náletová potrava a príležitostne aj ikry a plôdik iných druhov rýb. V dobrých podmienkach rastie rýchlo.
Význam rýb v strave a rybolove
Ryby sú dôležitou súčasťou zdravého stravovania a existujú rôzne druhy, ktoré sa vyskytujú v sladkých aj slaných vodách. Kvalita rybieho mäsa sa môže líšiť v závislosti od prostredia, v ktorom ryby žijú. Ryby z chladnejších vôd sú bohatšie na omega-3 mastné kyseliny, vitamíny A, B a D, ako aj minerálne látky ako fosfor, draslík, železo, horčík a vápnik. V morských rybách sa nachádza viac minerálnych látok ako v rybách sladkovodných, ale to neznamená, že sladkovodné ryby sú menej zdravé, len že je rozloženie minerálnych látok, vitamínov a omega-3 mastných kyselín iné. Pri morských rybách je okrem toho ešte vysoký aj obsah jódu. Nech už sú medzi rybami akékoľvek rozdiely, všetky ryby obsahujú veľké množstvo plnohodnotných bielkovín.
Konzumné ryby a ich kvalita
Pre čerstvé celé morské ryby je znakom žiarivo výrazné sfarbenie kože s priehľadnou vrstvou slizu a lesklými čiernymi očami s vypuklými šošovkami. Žiabre by mali tesne priliehať, mali by byť jasne červené a bez hlienu, šupiny by mali dobre držať a vôňa by sa mala podobať moru, prípadne morským riasam. Čerstvé ryby sú neupravované a môžu sa istý čas po ulovení ponúkať na predaj pri skladovaní v chlade na bode mrazu.
Morské ryby ulovené vo voľnom mori sú mrazené celé alebo ako filé pri -30 až -40 stupňoch Celzia a dodatočne potiahnuté buď ľadovou glazúrou alebo vrstvou alginátového želé, aby sa zabránilo často prebiehajúcim oxidačným procesom. Starším spôsobom konzervácie je solenie. Pri správnej preprave rýb ich treba položiť na ľad a prepravovať v špeciálnych boxoch. Jednoduchou pomôckou, ako preveriť čerstvosť ryby, je venovať pozornosť očiam zvieraťa. Dobrým znakom je, ak má ryba jasné, nezakalené oči.
Výživová hodnota
Kvôli vysokému obsahu bielkovín je ryba dôležitou súčasťou zdravého stravovania a z tohto dôvodu má svoje miesto v tradičnej kuchyni mnohých národov. Ryby sú bohaté na bielkoviny a sú považované za cenné kvôli vysokému obsahu omega-3 mastných kyselín. Okrem toho sú výborným zdrojom jódu. Skvelé je mäso tučnejších rýb zo studených morí. Tuk v rybím mäse je na rozdiel od klasického mäsa zdravý a vôbec sa ho nemusíme obávať. Obsahuje kľúčové esenciálne nenasytené mastné kyseliny skupiny omega-3 a vitamín D.
Zoznam niektorých morských rýb
Tu je zoznam niektorých zaujímavých morských rýb:
- Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
- Žralok biely (Carcharodon carcharias)
- Kapor obrovský (Epinephelus lanceolatus)
- Barramundi austrálsky (Lates calcarifer)
- Okúnik obrovský (Lophius piscatorius)
- Mola mola (Mola mola)
- Vysokoplutvá žiara (Istiophorus platypterus)
Týchto 10 zaujímavých druhov morských rýb predstavujú iba malú časť z celkového počtu druhov, ktoré sa vyskytujú v oceánoch a moriach. Každá z týchto rýb má svoje unikátne vlastnosti a prispieva k rozmanitosti morského ekosystému. Zatiaľ čo slovenskí chovatelia produkujú množstvo kvalitných domácich druhov sladkovodných rýb, na tanieri našincov častejšie skončí skôr fileta z lososa než zo šťuky.
Obľúbené morské ryby
Jednou zo svetovo najviac konzumovaných rýb je sleď, hlavne zo severného Atlantiku. Má torpédovitý tvar s typicky čiernym mramorovaním po stranách. Makrely sa jedia buď absolútne čerstvé, alebo skôr údené a konzervované. V surovom stave má charakteristicky temne červenú farbu.
Morská šťuka žije hlavne v severovýchodnom Atlantiku a Stredozemnom a Čiernom mori. Tresky žijú pri dne a oblasti ich lovu sú chladnejšie a hlbšie časti severného Atlantiku. Treska je netučná ryba s bielym mäsom a upravuje sa nasolovaním, sušením, údením, nakladaním atď. Losos obecný je tučnejšia ryba a má veľmi kvalitné červenooranžové mäso.
tags: #ryba #ktora #moze #zit #v #sladkych