Byť dobrým rybárom nestačí len poznať špecifické spôsoby lovu a mať správne vybavenie. Je dobré si občas prečítať zaujímavý článok o samotnom živote rýb, ich stavbe tela, alebo o tom, ako samotná ryba vníma okolie, v ktorom žije. Preto veríme, že tento článok rozšíri vaše obzory a dozviete sa veľa zaujímavostí.
Zrak rýb: Oči ako kľúč k prežitiu
Ryby vďaka svojmu zraku nachádzajú potravu alebo zisťujú rôzne nebezpečenstvá, ktoré na nich pod hladinou číhajú. Rybie oči sú rôzne veľké, záleží, v akom prostredí sa ryba nachádza a žije. Tie, ktoré žijú v čistých vodách, kde sa primárne podľa zraku orientujú, ich majú väčšie. Naopak ryby, ktoré žijú pri dne, majú oči podstatne menšie. Ukážkový príklad je napríklad sumec. Ten, ale aj ryby, ktoré lovia večer, vidia horšie ako ryby, ktoré žijú v čistej vode alebo v hornom stĺpci vody. Tie majú zrak veľmi dobrý, a tak je dôležité byť pri pohybe okolo vody obozretný, pretože pohyb rybára alebo jeho tieň rozhodne vnímajú. Naviac niektoré ryby sú schopné vďaka umiestneniu očí vidieť aj dozadu.
Rybie oko je guľovitého tvaru a nemá očné viečko ani slzné žľazy, pretože tu dostatočnú vlhkosť samotného oka logicky zabezpečuje voda, v ktorej ryby žijú. U niektorých druhov, napríklad vranky, sa môžeme stretnúť s tým, že je oko chránené dvojitou vrstvou rohovky, aby nedošlo k poškodeniu oka. Vďaka guľovitému tvaru šošovky a jej pohybu von a dovnútra ryba dokáže skvelo zaostriť a vidí na väčšiu vzdialenosť.
Ako ryby vidia farby?
Sietnica rybieho oka má rovnako tak ako tá ľudská dva typy buniek, a to tyčinky a čípky. Čípky sú bunky, ktoré umožňujú videnie farieb a fungujú počas dňa. Tyčinky naopak skvelo poslúžia pri nočnom videní, nevedia však rozlišovať farby, len intenzitu svetla. Tie ryby, ktoré prijímajú potravu behom dňa, mávajú viac čípkov v sietnici, naopak tie, ktoré lovia v noci, majú viac tyčiniek. Počet čípkov je naviac daný veľkosťou oka. Čím je oko menšie, tým je aj menší počet čípkov. Na základe toho, ako svetlo dopadá na rybie oko, vystupujú do popredia buď tyčinky, alebo čípky.
Ak ste čítali predchádzajúce riadky pozorne, tak viete, že ryba farby skutočne vidí. Každopádne je dôležité si uvedomiť, že svetlo sa chová inak na vzduchu a inak vo vode. Tým sa samozrejme líši zobrazovanie konkrétnych farieb. Najkratšiu vlnovú dĺžku má fialová, modrá, potom zelené, žltá a oranžová a najdlhšia je naopak u červenej farby. Ako svetlo prestupuje vodou, je časť jeho energie pohlcovaná. Farby s najdlhšou vlnovou dĺžkou sú pohlcované ako prvé, teplejšie farby preto miznú medzi prvými. Pokiaľ vezmeme do úvahy vyššie zmienené farby, tak červená je pohlcovaná najskôr, a to do prvých 6 metrov. Oranžové farby sú pohlcované v hĺbke 9 až 12 metrov, žlté potom v 18 až 20 metroch. Oproti tomu zelené a modré farby sú viditeľné tak hlboko, ako len dosiahne svetlo.
Je logické, že množstvo svetla samozrejme klesá s hĺbkou. V 10 metroch sú oranžové nástrahy stále oranžové, ale už nie sú tak jasné, ako tomu bude u vodnej hladiny. Žltá nástraha môže byť viditeľná v 18 metroch v čistej vode, ale tiež môže zmiznúť v 40 centimetroch kalnej vody, kde je takmer neviditeľná. V naozaj veľkej hĺbke, kde je minimálne svetlo a takmer tma, sa strieborné alebo biele nástrahy môžu javiť ako správna voľba. Nástrahy, ktoré odrážajú svetlo sú tak vo väčších hĺbkach logicky lepšie viditeľné.
Intenzita svetla je behom dňa dôležitá a ovplyvňuje aj výber farby nástrah. Ak je zamračené, slnečné lúče nepreniknú tak hlboko do vodného stĺpca ako za jasného počasia. Ak je šero a intenzita svetla klesá, vyberajte červené nástrahy, tie v tomto prípade ryby lákajú najviac. Ako sme už spomínali na predchádzajúcich riadkoch, pri súmraku a klesaní intenzity svetla ryba začína vidieť pomocou tyčiniek, z toho dôvodu je menej schopná rozlišovať farby. Akonáhle sa zotmie, mali by ste tak voliť medzi tmavými a svetlými nástrahami. V opačnom prípade, kedy sa rozodnieva a svetla je viac, ryby začínajú vidieť pomocou čípkov. Pre spestrenie článku pre vás máme aj jednu zaujímavosť. Vedecké štúdie dokazujú, že pstruh dúhový a lososy majú zhodné farebné videnie ako my ľudia. Sú schopní tak rozlišovať farby až v 24 odtieňoch. Voľba správnej farby nástrahy je pri love dôležitá. Dravec na nástrahu zaútočí s cieľom ju zožrať, alebo v prípade, že ste ho nástrahou vyprovokovali.
Sluch rýb a ich šiesty zmysel
Ryba síce na prvý pohľad uši viditeľné nemá, ale počuje veľmi dobre, aj keď je skladba jej sluchového ústrojenstva jednoduchšia ako u iných obratlovcov. Prenos zvuku k rybám zaisťuje voda, ktorá je v tomto prípade dobrým vodičom. K vnímaniu zvukových vĺn využíva ryba ako svoje sluchové ústrojenstvo, tak aj postrannú čiaru tzv. prúdový orgán. Teraz sa poďme pozrieť na sluchové ústrojenstvo podrobnejšie.
Sluchové ústrojenstvo ryby tvorí neúplne vnútorné ucho a je tak oveľa jednoduchšie, ako tomu je u iných obratlovcov. Sluchové ústrojenstvo je tvorené bludiskom troch vačkov s tromi polokruhovými chodbami. V bludisku sa nachádzajú tri vápenité útvary. Tieto útvary sa nazývajú otolity. Ich základnou funkciou je zaistenie rovnováhy samotnej ryby. Podľa otolitov je možné určiť mimo iné aj presný vek ryby. To sa určuje prírastkovými krúžkami, ktoré na otolitoch pribúdajú podľa veku ryby. V letnom období sú tmavšie a hrubšie, v zime naopak svetlejšie a tenšie. Vo výsledku vypadajú ako také malé letokruhy ryby. Podľa toho, kam na výstelku váčkov začne otolit tlačiť, ryba pozná, či nie je napríklad bruchom hore. Zvukové vlny sa rybám do stredného ucha dostávajú cez lebečnú kosť. Vzruchy citlivých buniek dráždením a chvením otolitov sú vedené sluchovým nervom do mozgu.
Postranná čiara tzv. prúdový orgán je vo svojej podstate kanálik vyplnený riedkym slizom. Tento sliz v ňom vibruje v súladu s vonkajším vlnením vody resp. so zmenami tlaku. Dráždi tak výrastky senzorických buniek, ktoré sú v zhlukoch na dne kanáliku. Odtiaľ sú impulzy prenášané pomocou nervov do miechy a následne do mozgu. Vzdialene to tak môže pripomínať sluchové ústrojenstvo. Prúdový orgán však slúži k zachytávaniu nízkofrekvenčného vlnenia medzi 1 - 25 Hz. Jedná sa v tomto prípade skôr o šiesty zmysel, ktorý rybu informuje o smere pohybu okolitej vody a ako plávať s čo najmenším úsilím. Nech už sa môže zdať, že majú ryby vycibrený sluch, neplatí toto pravidlo u všetkých. Sú medzi nimi aj také, ktoré sú v prenesenom slova zmysle tak trochu “nahluchlé”. U nás to sú napríklad šťuky, pstruhy a ostrieži. Nemusíte teda byť pri ich love až tak tichí. Nič menej taký kapor, to je úplný opak, má prvotriedny sluch.
Na záver našej kapitoly o sluchu si dovolíme zmieniť ešte jednu zaujímavosť. Boli prevádzané vedecké výskumy na karasovi zlatom, ktorý vie veľmi dobre “utekať” pred hlukom. Jeho nervové bunky v postrannej čiare vnímajú zvuky a vibrácie a predávajú tieto signály do mozgových buniek. Trvá to menej než milisekundu, než tieto bunky vyvolajú svalovú kontrakciu po strane rybieho tela. Výsledok je tak ten, že sa ryba ihneď odkloní od prichádzajúceho hluku. Niektorým karasom bola práve v rámci vedeckých pokusov táto postranná čiara odstránená. Následne ich pohyb nemal akýkoľvek smer. Naopak tie ryby, ktoré boli “len” oslepené, dokázali uniknúť správnym smerom, aj keď nič nevideli.
Rozdelenie rýb podľa radov a čeľadí
Ryby tvoria rozmanitú skupinu vodných stavovcov, ktoré sa delia do rôznych radov a čeľadí, z ktorých každá má svoje špecifické vlastnosti a význam pre ekosystém aj pre človeka.
Rad Clupeiformes - lúčoplutvé
Sem zaraďujeme čeľade:
- Čeľaď Sleďovité: Najvýznamnejšie druhy sú slede, sardinky, šproty a sardely - ančovičky na výrobu slaných očiek.
- Čeľaď Lososovité: Sem patria lososy, u nás predávané, losos atlantický (klietkový odchov) a losos keta, ktorý je vo veľkom chytaný v riekach pre ikry na výrobu lososového kaviáru. Jeho svalovina je preto menej kvalitná, ale o to lacnejšia ako z kety lovenej v severnom Tichomorí. Medzi lososy patrí aj pstruh dúhový, najbežnejšie u nás predávaný pstruh a pstruh lososový, čo je vlastne pstruh dúhový kŕmený granulami obohatenými karoténom pre dosiahnutie červenej svaloviny. Do čeľade lososovitých patrí aj skupina pstruha morského, potočného a jazerného. Je to tá istá jedna ryba, záleží len od prostredia, v ktorom žije. Z kulinárskeho hľadiska, okrem pstruha morského, je pre reštaurácie bohužiaľ „nezaujímavá“, ďalšia lososovitá ryba sivoň, napriek tomu, že svalovina je chutnejšia a jemnejšia ako u pstruha dúhového. To aj preto, lebo drvivá časť ľudí nepozná, aký rozdiel je medzi pstruhmi. Medzi lososovité patrí aj endemický druh lososa - hlavátka podunajská, „kráľovná“ našich riek, voľne žijúca v povodí Dunaja, u nás najmä na riekach Váhu, Oravy, Turca a Hrona. Umelo vysadená žije aj na Poprade a Dunajci. Čeľaď lososovitých uzatvára síh, maréna, sivoň a lipeň.
- Čeľaď Šťukovité: Sem patrí šťuka. Jej svalovina je suchšia, asi preto sa predáva sporadicky.
Rad Cypriniformes - máloostné
Tvoria najpočetnejšiu skupinu sladkovodných rýb. Hlavným predstaviteľom je:
- Čeľaď Kaprovité: Sem patrí kapor. Škoda, že pre konzumentov je najviac zaujímavý len počas vianočných sviatkov. Do tejto čeľade patrí aj početná skupina rýb významná najmä pre športových rybárov - lieň, karas, pleskáče, nosáľ, podustva, boleň, plotice, belica, mrena, jalce, tolstolobik, amur atď.
- Čeľaď Sumcovité: Je ďalšia významná skupina, ktorej predstaviteľom je u nás najväčšia voľne žijúca ryba - sumec, ktorý môže dorásť aj vyše 100 kg.
Rad Anguilliformes - holobruché
Sa vyznačujú tým, že im chýba brušná a niekedy aj prsné plutvy. U nás žije iba jeden predstaviteľ čeľade úhorovitých - úhor riečny, čo je vlastne samica. Po dosiahnutí dospelosti sa po prúde riek dostanú do mora a cestou do Sargasového mora pohlavne dospejú, kde sa následne v 3000m hĺbke vytrú a uhynú. Ikry sú následne unášanú Golfským prúdom až k európskemu pobrežiu počas 2 rokov. Za túto dobu sa ikry premenia na larvy až po sklovité úhory tzv. monté. Tieto sú odchytávané a následne vypúšťané do riek. Je to významná hospodárska ryba. Jej stavy však každoročne klesajú kvôli priehradám a zvýšeného záujmu najmä v ázijských krajinách. Cena 1kg monté už presahuje 700 Eur a každým rokom sa zvyšuje. Z týchto dôvodov je predaj monté mimo EÚ zastavený. K príbuzným druhom patrí aj úhor japonský, americký, austrálsky, novozélandský a mramorovaný. Taktiež do tejto čeľade zaraďujeme murénu.
Sturgeon Lifecycle Animation
Rad Gadiformes - mäkoplutvé
Tvoria významný rad rýb.
- Čeľaď Treskovité: Zahŕňa asi 150 druhov morských rýb. Jediný sladkovodný zástupca tejto čeľade je mieň, ktorý dorastá do 50 cm. Svalovina je jemná a aromatická. Hlavným predstaviteľom treskovitých je treska obyčajná. Svalovina je pevná, biela s charakteristickou arómou. Na trh sa dostáva aj z umelých chovov z klietok. Svalovina takýchto rýb nie je tak aromatická. Patrí medzi najviac hodnotené tresky. Patrí sem aj morská šťuka merlúza, treska tmavá, treska pollak, treska čiernoškvrnná, treska merlan, treska francúzska, miene, sliznáč atď.
Rad Perciformes - ostňoplutvé
Predstavujú najrozšírenejší rad morských rýb. Zahŕňajú asi 200 čeľadí a predstavujú až 40% z kostnatých rýb. Zahŕňajú vyše 10 000 druhov rýb od veľkosti 7mm až po 5m makairy - merlan. U nás žijú príslušníci 4 čeľadí.
- Najvýznamnejšia je čeľaď Ostriežovitých: Patria tu najkvalitnejšie sladkovodné ryby - zubáč a ostriež. Zubáč je po pstruhovi dúhovom najpredávanejšia sladkovodná ryba. Svalovina je biela a pevná, lahodnej chuti. Ostriež je považovaný za ešte lepšiu rybu ako zubáč. Je len na škodu, že táto skutočne vynikajúca ryba nie je v reštauráciách ponúkaná.
- Z morských zástupcov u nás v predaji je najrozšírenejšia čeľaď Zubaticovité: Pražma kráľovská, svalovina je pevná, biela, s vyšším podielom tuku, preto je priam predurčená na grilovanie.
- Z čeľade Morčiakovitých je u nás najznámejší predstaviteľ - morský vlk: Svalovina je biela a pevná. Kostra množstvom kostičiek pripomína zubáča. Taktiež ako pražma pochádza z klietkových chovov. Ryby lovené priamo z mora sú chutnejšie, ale aj drahšie.
Rad Ostriežotvaré
Predstavujú ryby: garupy, kranasy, chňapáče, pražmy, baramundi, Svätý Peter, makrely, tuniaky, smuhy, mečúne, plachetníky atď.
Rad Platesotvaré
Zahŕňa celú škálu najchutnejších rýb od morského jazyka, kambaly (kamenáč) až po halibuta. Ich základným znakom je, že sú silno sploštené, oči majú v dospelosti len na jednej strane. Tzv. očná strana je tmavá „chrbtová“ časť, slepá je „brušná“ časť.
Technológia pre monitorovanie zdravia rýb
Stresované ryby majú tendenciu stať sa nezdravými, preto je veľmi dôležité, aby prevádzkovatelia rybích fariem čo najskôr odhalili stres. Technológiu vyvíjajú vedci z nórskej výskumnej organizácie SINTEF a Nórskej univerzity prírodných vied (NMBU). Algoritmy umelej inteligencie na prepojenom počítači analyzujú výstup z kamery v reálnom čase, pričom identifikujú každého lososa podľa jeho charakteristických znakov a sledujú rýchlosť, akou každá ryba otvára a zatvára ústa. Pri laboratórnych testoch umelá inteligencia súčasne sledovala deväť kadí, keď sa teplota vody zvýšila na vyššiu ako ideálnu úroveň a keď sa znížila hladina kyslíka. „Zistili sme, že rýchlosť dýchania jednotlivých rýb sa líši,“ hovorí Dr. Judit Vasová, behaviorálna biologička z NMBU. „Niektoré z nich dýchajú pomalšie alebo rýchlejšie ako iné.“
Sturgeon Lifecycle Animation
tags: #ryba #ktora #odkusuje #udy