Ryby s plutvami na hlave, hoci to môže znieť nezvyčajne, predstavujú širokú a fascinujúcu skupinu vodných živočíchov. Tento termín sa často používa na opis rýb, ktorých prsné plutvy sú výrazne zväčšené a pripojené k hlave a telu tak, že pripomínajú krídla, alebo na druhy, ktoré majú špecifické výrastky či modifikácie v oblasti hlavy. V širšom zmysle však môžeme do tejto kategórie zaradiť aj druhy s osobitnými anatomickými prvkami v tejto oblasti, ktoré ich robia jedinečnými.
Lúčoplutvovce a ich evolučný úspech
Lúčoplutvovce (Actinopterygii) sú z evolučného hľadiska najúspešnejšou a najpočetnejšou skupinou recentných stavovcov, tvoriac asi polovicu všetkých známych druhov. Sú to primárne vodné čeľustnatce, ktorých sesterskú vývojovú vetvu tvoria násadcoplutvovce (Sarcopterygii).
Anatómia lúčoplutvovcov
Povrch tela rýb pokrýva koža, ktorá obsahuje množstvo žliaz produkujúcich ochranný sliz. V nej sú uložené ploché šupiny mezodermálneho pôvodu. Tieto šupiny prešli zaujímavou fylogenézou a tvarovo ich rozlišujeme na:
- Ganoidné šupiny - robustné a pevné štruktúry, ktoré kryjú telo starobylých druhov rýb (napríklad jesetery).
- Elasmoidné šupiny - tenké a pružné štruktúry typické pre moderné ryby; tvarovo sa rozlišujú na:
- Cykloidné šupiny - hladké (typické pre kaprotvaré ryby).
- Ktenoidné šupiny - odvodené z cykloidných; na zadnom okraji zúbkaté (napríklad ostrieže).
Vnútornú oporu tela tvorí u väčšiny rýb plne kostená kostra. Pôvodná chrbtová struna (chorda) je už výrazne zaškrcovaná a zatlačená do zvyškov medzi telami stavcov, ktoré majú tvar presýpacích hodín (takzvané amficélne stavce). Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá spevňujúce steny brušnej dutiny. Významným evolučným znakom je, že lopatkové pásmo a panvové pásmo nie sú pevne spojené s chrbticou, ale sú len voľne uložené vo svalovine. Aktívny pohyb zabezpečujú plutvy, ktoré sú vystužené kostenými lúčmi. Lopatkové pásmo nesie prsné plutvy a panvové pásmo zasa brušné plutvy. Jedinou plutvou, ktorá sa priamo napája na chrbticu, je nepárová chvostová plutva.
Dýchací a obehový systém
Výmenu plynov zabezpečujú vnútorné žiabre. Kým starobylé skupiny mali funkčných žiabrových oblúkov viac, u moderných kostnatých rýb dochádza k ich redukcii na 4 páry. Sú tvorené zo silno prekrvených žiabrových lupienkov, ktoré nasadajú priamo na prvé štyri žiabrové oblúky (za ústami), a zvonka sú prekryté pohyblivým kosteným viečkom - skrelou (operculum). Pohyby skrelí zabezpečujú neustále prúdenie vody cez žiabre aj vtedy, keď sa ryba vôbec nehýbe. Transport látok v tele zabezpečuje dvojdielne srdce, ktoré je uložené na brušnej strane tela hneď za hlavou a je zložené z jednej predsiene a jednej komory. V cievnom systéme prúdi cez srdce výlučne odkysličená krv. Z komory je táto krv hnaná brušnou aortou priamo do žiaber, kde sa okysličí, a následne ju chrbtová aorta rozvádza k jednotlivým tkanivám a orgánom celého tela.
Tráviaci a vylučovací systém
Spracovanie veľmi rozmanitej potravy sa začína za ústnou dutinou (v ktorej sa často nachádzajú zuby), po ktorej nasleduje hltan a pažerák. Evolučnou zaujímavosťou je, že 5. žiabrový oblúk u mnohých rýb (napríklad u kaprovitých) stratil svoju pôvodnú dýchaciu funkciu a premenil sa na zúbkovité výrastky - špecializované pažerákové zuby, ktoré pomáhajú rybám mechanicky spracúvať potravu. Tráviaca trubica ďalej pokračuje žalúdkom a málo diferencovaným črevom. Osobitným orgánom je plynový mechúr, vyplnený zmesou plynov, ktorého hlavnou úlohou je nadľahčovanie tela (hydrostatická funkcia). Odstraňovanie toxických látok z tela zabezpečujú u dospelých rýb zadoobličky (opistonefros). Z tela odstraňujú toxický dusík predovšetkým vo forme amoniaku, a preto ich zaraďujeme medzi amonotelné živočíchy.
Nervový systém a zmysly
Riadenie tela zabezpečuje päťdielny mozog. Zaujímavosťou evolúcie ich nervovej štruktúry je výrazný rozvoj bazálnych ganglií priamo v koncovom mozgu (takzvané epistriatum), ktoré je hlavným centrom ich inštinktívneho správania. Informácie z prostredia prijímajú výborne vyvinuté zmysly, z ktorých mimoriadne dôležitým a špecifickým orgánom je bočná čiara. Zrak je u nich výborne vyvinutý, pričom väčšina lúčoplutvovcov vidí dokonca farebne. Orientáciu dopĺňa aj vnútorné ucho a čuchové jamky uložené na hlave. Zmyslové vnímanie často dopĺňajú aj rôzne hmatové fúzy umiestnené po bokoch ústneho otvoru.
Raje a ich "krídlové" plutvy
Raje patria k najpôvabnejším morským tvorom. Telo majú veľmi sploštené. Veľké krídlové prsné plutvy im prisadajú široko k hlave a telu. Najväčšia raja je manta dvojrohá (Manta birostris). Rozpätie „krídel“ má až 7 m a hmotnosť môže mať až 2 tony. Na pohyb jej slúžia obrovské prsné plutvy spolu so sploštenými bokmi, ktoré vyzerajú ako krídla. Na rozdiel od väčšiny rají manta obýva otvorené moria. Obyčajne sa zdržiava v blízkosti kŕdľa kôrovcov alebo malých rybiek, ktoré sú jej hlavnou potravou. Pláva so široko roztvorenou papuľou a naberá ňou potravu. Žiabrový kôš jej slúži ako cedidlo. Manta nie je nebezpečná, ublížiť môže však krídlovitými plutvami, keď sa usiluje uniknúť.
Nebezpečné raje sú tŕňovky (Dasyatis), ak sú podráždené, švihajú chvostom a môžu nepriateľa poraniť tŕňom, ktorý majú umiestnený na chvoste. Raja mramorová (Torpedo marmorata) je známa tým, že pri lovení koristi používa elektrické šoky. Nehybne číha na dne, kým sa nepriblíži ryba, ktorej dá potom ranu prúdom, ktorý má napätie až 100 Voltov i viac, čo stačí aj na omráčenie človeka.
Kaprovité ryby a ich špecifiká
Kaprotvaré (Cypriniformes) sú druhovo mimoriadne pestré, prevažne sladkovodné ryby. Ich telo pokrývajú hladké cykloidné šupiny, pričom na okraji plutiev majú len veľmi malý počet tvrdých lúčov. Z anatomického hľadiska skrývajú dve obrovské evolučné vychytávky. Prvou je dokonalý sluch, ktorý zabezpečuje takzvaný Weberov aparát - unikátna sústava drobných kostičiek, ktoré prepájajú vnútorné ucho s plynovým mechúrom. Plynový mechúr tak funguje ako rezonátor a obrovsky rozširuje rozsah zvukových vĺn, ktoré dokážu vnímať. Druhou zvláštnosťou je bezzubá ústna dutina. Kaprovité (Cyprinidae) predstavujú vôbec tú najväčšiu čeľaď sladkovodných rýb na svete, s počtom vedecky popísaných druhov presahujúcim 2000. Ako fylogenetický znak je pre ne typické, že v predných ústnych čeľustiach nemajú žiadne bežné zuby. Ich potravu mechanicky drvia takzvané pažerákové zuby.
Kapor obyčajný
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) dorastá vyše 1 m a môže vážiť nad 20 kg. Je naša bezkonkurenčne najznámejšia hospodárska ryba. Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Starí Rimania, ktorí mali pri Dunaji v prvom storočí pr. n. l. tábory a osady, začali prví prechovávať kapry v osobitných rybníkoch a ich zásluhou sa dunajské kapry dostali aj do nových rybníkov. Vyše tisícročným chovom a šľachtením vznikol rybničný kapor, ktorý sa od divého líši vyšším telom a tiež tým, že sa prispôsobil životu v stojatých vodách. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však zrkadlovú, šupinatú a lysú formu. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 °C. Je nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi.
Samička nakladie až milión ikier vo viacerých dávkach. Pri nerese ju sprevádza niekoľko samcov. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 °C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Chov na Slovensku začal od 11. storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Jalce
Rod Jalec (Leuciscus) patrí do čeľade kaprovitých (Cyprinide). Najrozšírenejší z tohto rodu v našich končinách je jalec hlavatý (Leuciscus cephalus). Má veľkú hlavu a hrubé pysky bez fúzov, svetlozelený až sivý chrbát prechádzajúci do strieborných bokov a valcovité telo ozdobené červenými plutvami. Od príbuzných jalcov sa odlišuje zaoblenou alebo rovnou análnou plutvou. Je ekologicky prispôsobivý, vie sa pomerne dobre vyrovnať so znečistením najmä organického pôvodu. Jalec hlavatý nie je prieberčivý stravník. Konzumuje prakticky všetko jedlé, čo sa vo vode vyskytuje. Vie sa zmocniť hmyzu splavovaného alebo poletujúceho nad hladinou, požiera však i žaby, dážďovky, kúsky mäsa, trávy či ovocie. V dospelosti tvoria hlavnú zložku jeho potravy menšie, poranené rybky alebo rybia mlaď. Zimná siesta, akú poznáme pri iných druhoch rýb, sa na neho nevzťahuje. Hoci bežné úlovky jalcov hlavatých sú od pol do jedného kilogramu, v priestrannejších vodách dorastajú viac. Najväčší jalec ulovený na Slovensku mal 5,35 kilogramu a chytili ho v ramene Dunaja v Medveďove. Napriek svojej všežravosti a nenásytnosti rastie pomaly, pričom samice bývajú väčšie ako samce.
Najmenší z rodiny jalcov je jalec maloústy. Od príbuzných ho odlišuje charakteristicky vykrojená análna plutva. Párové plutvy môže mať červenkasté, ale nikdy nie červené ako jalec hlavatý. Jediný z jalcov je náročný na dostatok kyslíka rozpusteného vo vode, a preto ho nachádzame najmä v čistých podhorských riekach a v pstruhových potokoch. Dorastá do 30 centimetrov a jedného kilogramu. Živí sa vodným a suchozemským hmyzom, jeho larvami a kôrovcami. Je mimoriadne nedôverčivý a plachý.
Posledným druhom z rodu jalcov je jalec tmavý. Má zavalité, za hlavou nápadne vyklenuté telo, pokryté malými, ale výraznými šupinami. Na krátkej, pomerne širokej hlave s koncovými ústami bez fúzov sa nachádzajú veľké zlatožlté oči. Párne plutvy sú pomarančovočervené a nepárne tmavosivé až čierne. Vyskytuje sa predovšetkým v dolných prúdivých častiach Dunaja a jeho väčších prítokoch. Živí sa drobnou chrobačou na dne a hmyzom splavovaným vodou. Na dravý spôsob života sa orientujú len najväčšie jedince. V zimnom období prijíma potravu obmedzene. Takisto rastie pomaly, do dvoch až troch kilogramov. Má žltkasté mäso a spomedzi jalcov je najchutnejší. Osobitnou formou jalca tmavého je xantorická, takzvaný zlatý jaseň. Má zlatočervené telo a plutvy. V dvadsiatych rokoch minulého storočia ho nasadili do Štrbského plesa vo Vysokých Tatrách, kde sa naturalizoval.
Lieň sliznatý
Lieň sliznatý dorastá do veľkosti 60 cm a váhy 8 kg. Telo má pokryté pevne sediacimi drobnými šupinkami. Jeho zafarbenie závisí od prostredia, v ktorom žije. Dáva prednosť stojatým a mierne tečúcim vodám, zdržiava sa najmä v zárastených častiach. Je nenáročný na obsah kyslíka vo vode. V zime dokáže prečkať v bahne aj niekoľko mesiacov. Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Rozmnožuje - neresí na vodné, alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Amur biely
Amur biely dorastá do 1,5 m a váži do 30 kg. Pôvodne bol rozšírený z ďalekého východu, a z povodia rieky Amura v Číne. Do Československa sa amur biely dostal v roku 1961 z Ruska, kde ho začali chovať v 50. rokoch. Postupne bol vysadzovaný do uzavretých vôd, kanálov a rybníkov s cieľom tzv. biomeliorácie, pretože účinne likvidoval vodné rastlinstvo. Amur je všežravec. Konzumuje najmä vodné makrofyty, ale i lístie stromov suchozemskú vegetáciu, ak sa k nej dostane. V rybničnom chove konzumuje i trávu, zelenú lucernu alebo obilniny. V teplej vode skonzumuje denne taký objem rastlín, aký zodpovedá jeho telesnej hmotnosti. Prirodzený neres sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Amur je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka. Jeho potravu tvorí spočiatku zooplanktón a zoobentos, od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi. Niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu.
Dravé ryby s plutvami na hlave
Šťuka severná
Šťuka severná má veľmi rýchly rast, dosahuje dĺžku vyše 1,5 m a hmotnosť až 35 kg. Má silne pretiahnuté valcovité telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa so silnými, nerovnako veľkými zubami. Poškodené zuby sa postupne vymieňajú. Na ústnych kostiach má drobné zuby zahnuté dovnútra. Chrbtová plutva je v zadu, nad análnu plutvu. Uprednostňuje stojaté a pomaly tečúce vody, v ktorých sa zdržiava pri vodných prekážkach a vodných rastlinách, kde nehybne striehne na korisť. Poter šťuky sa po vyliahnutí živí krátky čas planktónom. Už od veľkosti 1,5 cm je schopná loviť larvy vodného hmyzu. Po dosiahnutí cca 5 cm sa začína živiť takmer výlučne rybami. Pri nedostatku potravy šťuky rastú veľmi nerovnomerne. Rozdiely vo veľkosti rovnako starých šťúk sú viditeľné. Pri šťukách sa bežne vyskytuje kanibalizmus. Neresí sa skoro na jar, hneď po roztopení ľadu, pri teplote okolo 3 až 6 °C. Žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu, odkiaľ následne loví. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru.
Sumec veľký
Sumec veľký je dravá nočná ryba, žije na dne, jeho aktivita začína za súmraku. Má mohutné telo, ktoré sa delí na širokú plochú hlavu, krátky guľatý trup a dlhú, bočne stlačenú chvostovú plutvu. Koža sumca je bez šupín. Sumec sa sfarbuje podľa prostredia, v ktorom žije. Sumec je, po vyze, najväčšia sladkovodná ryba, ktorá dosahuje tiež najvyšší vek v celej oblasti svojho rozšírenia. Presné údaje o jeho maximálnej veľkosti sú však sporadické. V Dnepry boli napríklad ulovené exempláre s váhou až 320 kilogramov, v Tise sumce dlhé aj 3,5 m. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 °C. Ikernačka (samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak (samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živí sa zooplanktónom a hmyzom, neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentmi našich rýb je veľmi obľúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5 m.
Zubáč veľkoústy
Zubáč veľkoústy dorastá až do 1,3 m a váži 15 kg. Telo má striebristé so zelenosivým chrbtom. Na boku má 8 až 12 priečnych pásov. Je to dravá ryba, živí sa inými rybami. Pred neresom samec upraví na dne hniezdo, do ktorého samička nakladie ikry. Ikry stráži a starostlivo ovieva plutvami samec. Stráži a útočí na každého votrelca. Zostáva pri hniezde aj pri poklese vody. Vyskytuje sa od Rýna až po Aralské more a od severovýchodného Turecka až po Škandináviu. Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom. Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 °C v pároch. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby. Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
Ostatné zaujímavé druhy rýb
Úhor európsky
Úhor európsky (Anguilla anguilla) má hadovito predĺžené telo. Prostriedkom tela sa mu tiahne chrbtová plutva, ktorá pokračuje až na koniec tela ako predchvostová plutva, chvostovú a brušnú plutvu nemajú. Plutvy sú mäkké a bez lúčov. Je to typická migrujúca dravá ryba. Vzhľadom tela pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy, pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky, kde sa rozmnožuje. Krv úhora sa využíva pri výrobe liečiv.
Pstruh dúhový a potočný
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) dosahuje 1,2 m. Boky, chrbtovú a chvostovú plutvu má posiate tmavými škvrnami. Pozdĺž bokov sa mu tiahne purpurový a červený pás. Žije v severnej časti Tichého oceánu, od Kalifornie až po Aljašku. Neresí sa v sladkých vodách koncom zimy a na jar. Mlaď sa tiahne po 1 - 2 rokoch do mora. Tvorí stále sladkovodné formy, analogické potočným a jazerným pstruhom. Uprednostňuje čisté vody s vysokým obsahom kyslíka. Je nepôvodný druh dovezený zo Severnej Ameriky. Na Slovensko bol dovezený v roku 1880. U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka. Typickým znakom je červenkastý až purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary od žiabrového viečka po análnu plutvu.
Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu a je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode a teplotu vody 10 - 15 °C. Neres prebieha od septembra až do decembra. Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma.
Hlavátka podunajská
Hlavátka podunajská (Hucho hucho) dorastá do 1,3 m a 20 - 25 kg. Telo má štíhle, hnedé alebo medenočervené až fialovočierne, posiate oblými alebo ixovitými čiernymi škvrnami. Neresí sa na jar. Je stálym sladkovodným druhom, endemitom horských a podhorských tokov dunajského povodia. V dôsledku silného znečisťovania a úprav vodných tokov zanikajú jej neresiská, takže jej hrozí vyhynutie. V mnohých vodách sa udržiava iba vďaka umelému chovu. Má veľmi kvalitné mäso.
Ostriež zelenkavý
Ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis) je nemigrujúca ryba žijúca v tečúcich a stojatých vodách, obýva predovšetkým čisté vody bez silného prúdenia a s tvrdým podkladom. Mladé ryby žijú v stádach, staršie jedince sú často vyslovene samotárske. Čas neresu je od marca do júna, pri teplote vody 7-8 °C. Ikry kladie v podobe dlhých, sieťovitých, rôsolovitých pásov na vodné rastliny, kamene a podvodné kríky.
Bojovnice (Betta)
Bojovnice - často nazývané aj Siamské bojové ryby, sú v akváriu neprehliadnuteľné, vďaka svojim jasným farbám a výraznému správaniu. Pokiaľ hovoríme o bojovniciach, väčšinou máme na mysli druh Betta splendens. Existuje však niekoľko druhov tejto ryby, napríklad Betta imbellis (menej agresívny druh z Malajzie), Betta smaragdina (zelené odtiene z Thajska a Kambodže) alebo Betta coccina (červené tóny zo Sumatry). Okrem bojovníc, pre ktoré je typické stavanie penového hniezda, sa v prírode vyskytujú aj také druhy bojovníc, ktoré nosia svoj poter v ústach, podobne ako papuľovce. Medzi známe druhy tlamovcových bojovníc patrí napríklad Betta albimarginata z Bornea alebo Betta macrostoma z Malajzie, ktorá dorastá do veľkosti až 11 cm.
Tvary plutiev a farebné variácie
Bojovnice sa vyznačujú aj rôznymi tvarmi plutiev, ktoré sú často výsledkom selektívneho šľachtenia:
- Veiltail (Závojová plutva): Klasický a najrozšírenejší tvar.
- Halfmoon (Polmesiac): Plutvy majú tvar polmesiaca, keď sú plne rozprestreté.
- Crowntail (Korunková plutva): Plutvy sú rozčlenené a pripomínajú korunku.
- Double Tail (Dvojitá plutva): Chvostová plutva je rozdelená na dve časti.
- Plakat (Shorttail): Bojovnice s krátkymi plutvami.
Bojovnice môžu mať rôzne farby. Bežne v obchodoch sú dostupné jednofarebné varianty (napríklad modré alebo červené bojovnice). Existujú však aj bojovnice, ktoré nás očaria svojimi farebnými kombináciami, ako sú mramorové a Koi vzory alebo jemné pastelové odtiene.
tags: #ryba #s #plutvami #na #hlave