Ryby patria medzi najstaršie žijúce stavovce, pričom prvé rybám podobné predstavovce sa začali vyvíjať približne pred 500 miliónmi rokov. Dnešné formy rýb sa diferencovali asi pred 100-200 miliónmi rokov. Počas dlhého historického vývoja osídlili prakticky všetky vody zemského povrchu a výborne sa prispôsobili vodnému prostrediu, či už tvarom, alebo stavbou a funkciou vnútorných orgánov.
Rôznorodosť životných podmienok sa odrazila aj na pestrosti tvarov rybieho tela. U rýb rozlišujeme štyri základné formy tela, medzi ktorými existujú viaceré prechody. Pre ryby žijúce prevažne v prúdiacej vode je charakteristické torpédovité telo (napríklad hlavátka, pstruh, mrena, jalec). Šípovité telo s pretiahnutou klinovitou hlavou, nižším trupom a plochou plutiev sústredenou do chvostovej časti je typické pre dravé ryby (napríklad šťuka). Limnofilné ryby, ktoré žijú v stojatých alebo v mierne tečúcich vodách, majú vysoké, silne z bokov stlačené telo. Nepárové plutvy majú spravidla väčšiu plochu na lepšie udržanie stability (napríklad pleskáč, karas, červenica). Hadovité telo je charakteristické najmä pre úhora žijúceho v krytoch.
Telo rýb sa skladá z troch základných častí, medzi ktorými je plynulý prechod. Hlavu tvorí časť tela od konca úst alebo čeľuste po žiabrovú štrbinu, trup siaha od žiabrovej štrbiny po análny otvor, chvost je časť od análneho otvoru po základňu chvostovej plutvy. Povrch tela pokrýva koža, ktorá obsahuje množstvo žliaz produkujúcich ochranný sliz. V nej sú uložené ploché šupiny mezodermálneho pôvodu.
Plutvy rýb - pohyb a rovnováha
Plutvy sú pohybovým orgánom rýb, slúžia na udržiavanie rovnováhy a zmenu smeru. Plutvy delíme na párové a nepárové. K párovým plutvám patria prsné plutvy (pektorálne) a brušné plutvy (ventrálne). Prsné plutvy sa nachádzajú hneď za hlavou a majú ich vyvinuté všetky druhy rýb.
Brušné plutvy (ventrálne)
Brušné plutvy sú u rýb umiestnené v brušnej časti, a to približne v polovici trupu. Sú väčšinou menšie než prsné plutvy. Lopatkové pásmo nesie prsné plutvy a panvové pásmo zasa brušné plutvy. Významným evolučným znakom je, že lopatkové pásmo a panvové pásmo nie sú pevne spojené s chrbticou, ale sú len voľne uložené vo svalovine.
U niektorých druhov, ako napríklad u hlaváča bieloplutvého, sú brušné plutvy posunuté pomerne ďaleko dopredu, len kúsok za úroveň prsných. Brušné plutvy tohto druhu slúžia odborníkom k rozlíšeniu od hlaváča pásoplutvého. U bieloplutvého sú krátke a nedosahujú k análnemu otvoru, nemožno na nich nájsť súvislé pruhovanie a ich posledný lúč je relatívne dlhý, v každom prípade siaha ďalej než do polovice dĺžky plutvy.
Ritné plutvy (análne)
Medzi nepárové plutvy patrí chrbtová (dorzálna), chvostová (kaudálna) a ritná (análna) plutva. Jedinou plutvou, ktorá sa priamo napája na chrbticu, je nepárová chvostová plutva. V prípade úhorotvarých rýb, ako je úhor sťahovavý, sú chrbtová, chvostová a análna plutva plynule spojené do jedného súvislého plutvového lemu.
Šupiny a ich funkcia
Šupiny spevňujú telo a zvyšujú jeho ochranu pred poškodením i nepriaznivými vplyvmi prostredia. Nachádzajú sa hlavne na trupe a chvoste, môžu sa však vyskytovať aj na hlave (napr. blatniak, zubáč) alebo na plutvách (napr. slíž). Šupiny sa skladajú z hornej vrstvy, tvorenej najmä fosforečnanom vápenatým a z dolnej vrstvy, pozostávajúcej z rôzneho počtu hustých lamiel. Ryba sa liahne bez šupín, prvé šupiny sa zakladajú v larválnej perióde až pri určitej dĺžke tela.
Tvarovo šupiny rozlišujeme na:
- ganoidné šupiny - robustné a pevné štruktúry, ktoré kryjú telo starobylých druhov rýb (napríklad jesetery)
- elasmoidné šupiny - tenké a pružné štruktúry typické pre moderné ryby; tvarovo sa rozlišujú na:
- cykloidné šupiny - hladké (typické pre kaprotvaré ryby)
- ktenoidné šupiny - odvodené z cykloidných; na zadnom okraji zúbkaté (napríklad ostrieže)
U pravých rýb (Neopterygii) sú ťažké ganoidné šupiny u drvivej väčšiny nahradené tenšími a pružnejšími leptoidnými (elasmoidnými) šupinami.
Prečo majú ryby šupiny? Video o zvieratách pre deti
Kostra rýb
Oporou rybieho tela je kostra, ktorá okrem podpornej funkcie zabezpečuje aj ochranu vnútorných orgánov. Kostru rýb členíme na kostru hlavy, trupu, chvosta a kostru plutiev. Kostra hlavy pozostáva z dvoch častí - z mozgovej a útrobnej časti. Základom kostry trupu a chvosta je chrbtica, zložená z dvojdutých stavcov. Počet stavcov je druhovo odlišný. Stavce členíme na krčné, hrudné, predchvostové a chvostové. Kostra plutiev je uložená prevažne voľne v svalovine a nie je pripojená k osovej kostre, ako končatiny vyšších stavovcov.
Väčšinu rýb má plne kostenú kostru. Pôvodná chrbtová struna (chorda) je už výrazne zaškrcovaná a zatlačená do zvyškov medzi telami stavcov, ktoré majú tvar presýpacích hodín (takzvané amficélne stavce). Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá spevňujúce steny brušnej dutiny.
Príklad: Ploska pásavá a jej plutvy
Ploska pásavá patrí do čeľade kaprovitých rýb. Telo oproti jej príbuznej - beličke európskej, s ktorou je najčastejšie zamieňaná, je oveľa vyššie a ploché. Typickým znakom je tmavý pruh tiahnuci sa nad postrannou čiarou od hlavy až po chvost. V čase neresu je výraznejší a mimo tohto obdobia menej viditeľný. Farba tela je na chrbte tmavo-modro-zelená, na bruchu a spodnej časti striebristá. Chvostová a chrbtová plutva je zeleno-šedá, prsné plutvy sú svetložlté, pri koreni ružové. Brušné a ritné plutvy sú oranžovo-šedé. Chvostová plutva je vidlicovo vykrojená.
Táto krátkoveká ryba sa zvyčajne dožíva 3-5 rokov a dĺžky okolo 15 cm. Neresí sa v plytkej, prúdivej vode so štrkovitým substrátom, v období od apríla až júna. Ploska je typický zástupca mierne prúdivých úsekov podhorských tokov. V mladosti sa živí planktónom, neskôr drobným vodným živočíšstvom a náletovým hmyzom. Často požiera aj ikry iných druhov rýb.
Ochrana plosky pásavej
V nedávnej minulosti bol tento nenápadný druh pre rybárov na východe republiky zaujímavý hlavne ako nástrahová rybka, ktorú využívali pri love dravých rýb - šťúk, zubáčov, ostriežov, jalcov a pstruhov. S príchodom prvých chladných októbrových dní, keď si ulovenie inej nástrahovej rybky už vyžaduje určitý fortieľ, ich bolo často vídať s „čereňom” v rieke, ako ju bezstarostne lovia.
Čas však plynul a z plosky pásavej sa stal druh, ktorý si v súčasnosti zaslúži našu ochranu. Na základe vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 17. marca 2006, ktorou sa vykonáva zákon č.139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, je ploska pásavá zaradená do kategórie rýb celoročne chránených. Je veľmi dôležitým faktom, že mnohí rybári tento zákaz ignorujú a lovia ju napriek tomu ako nástrahovú rybku, využívajúc ju pri love dravcov.
Preto je dôležitá osveta. Možno by snáď pomohla nejaká väčšia osveta zo strany miestnych organizácií - kde sa daný druh vyskytuje - napríklad osadením tabúľ pri rieke s nákresom a opisom ohrozeného druhu, zvýraznením ohrozených druhov na konkrétnej vode v miestnych rybárskych poriadkoch. Chrániť a pomáhať prírode v jej neľahkých časoch by už v dnešnej dobe pre každého rybára malo byť samozrejmosťou, aby ani taká malá a nenápadná ploska nevymizla z našich vôd a mohla pokojne plávať proti prúdu rieky naďalej.
Zmyslové orgány rýb
Ryby majú vyvinutých šesť zmyslov - hmat, čuch, chuť, zrak, sluch a bočnú čiaru. Hmatové podnety vnímajú ryby prostredníctvom citlivých buniek roztrúsených po celom tele. Najhustejšie sú rozmiestnené na koncoch pyskov, fúzov, na prednej strane hlavy, okolo žiabrových otvorov a na plutvách.
Čuch a chuť slúžia na registráciu látok rozpustených vo vode. Orgánom chuti sú pohárikovité chuťové bunky. Čuchové bunky sú umiestnené v párových nozdrách v prednej časti hlavy. Čuchové vnímanie sa zlepšuje pri plávaní alebo v prúdiacej vode. Ryby majú rôzne vyvinutý čuch. Ryby s dobrým zrakom ho majú spravidla horší ako druhy, ktoré sú aktívnejšie v noci.
Oči rýb sú prispôsobené vodnému prostrediu, nemajú očné viečka, ani slzné žľazy. Stavba oka je podobná oku vyšších stavovcov. Ryby sú vo všeobecnosti krátkozraké, obyčajne vidia na vzdialenosť 3-5 metrov, avšak ich zorné pole je dosť rozsiahle 150-180 stupňov.
Sluchové ústrojenstvo rýb je pomerne jednoduché, tvorí ho len neúplné vnútorné ucho. Niektorým rybám funguje plynový mechúr ako rezonátor a jeho spojenie s vnútorným uchom zlepšuje zvukové vnímanie. Špeciálnym zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Prechádza spravidla po obidvoch stranách tela od hlavy až po chvost, približne v strednej línii. Čípky zmyslových teliesok bočnej čiary registrujú aj veľmi nepatrné vlnenie vody spôsobené inými rybami, predmetmi, alebo prekážkami. Pomocou bočnej čiary je jedinec informovaný o iných rybách, ktoré slúžia ako zdroj potravy alebo predstavujú nebezpečenstvo, registruje brehy a ostatné prekážky vo vode. Bočná čiara umožňuje rybe orientáciu vo vode aj za zlých svetelných podmienok, napr. za tmy alebo v zakalenej vode.
tags: #ryba #zo #spodnou #plutvou