Máte radi čerstvú zeleninu, ktorú si môžete kedykoľvek nazbierať priamo na záhrade? Nechcete pritom čakať celé mesiace, kým sa objavia prvé plody? Potom sa zamerajte na druhy zeleniny, ktoré rastú neuveriteľne rýchlo a doprajú vám úrodu aj niekoľkokrát počas jednej sezóny. Stačí poznať pár jednoduchých pravidiel, ktoré vám zaručia bohaté zbery počas celého roka.
Jar je tradične obdobie, kedy väčšina ľudí začína vysádzať svoju zeleninovú záhradku. Ak ste však tento rok zaspali a už je leto v plnom prúde, nemusíte si zúfať. Ešte stále môžete pestovať zeleninu, ktorá dokáže vyrásť aj za necelý mesiac. Čerstvé šalátové listy, šťavnaté reďkovky či aromatická jarná cibuľka vám tak môžu robiť spoločnosť od skorej jari až do jesene. A to všetko bez použitia chemikálií, s minimálnymi nákladmi a navyše s garanciou čerstvosti a skvelej chuti. Domáca zelenina je skrátka domáca. Viete, ako ste ju pestovali, častokrát má celkom inú chuť ako z obchodu. Máte ju neustále po ruke a odtrhnete si vždy čerstvú a len toľko, koľko dokážete spotrebovať. Veľkým benefitom je tiež ušetrenie peňazí, pretože semená stoja zlomok ceny a vo výsledku je úrody toľko, že z nej možno budete aj rozdávať.
Príprava pôdy ako základ úspechu
Základom úspešného pestovania rýchlorastúcej zeleniny je kvalitná pôda. Tá by mala byť predovšetkým priepustná, humózna, ľahká a obohatená o organické látky. Na úplný začiatok dôkladne odstráňte pozostatky predchádzajúcich úžitkových plodín i burinu a prevzdušnite zeminu kultivátorom. Pletie do značnej miery zvládnete aj ručne. Pri odolnejších koreňoch si prípadne pomôžte trojzubcovou motyčkou. Práca vám pôjde ľahšie pri substráte prevlhčenom dažďom alebo zavlažením. Pri kultivovaní záhona nezabudnite zmeniť smer práce. Najprv postupujte povedzme rovnobežne s dlhším okrajom, následne však určite aj kolmo naň. Dosiahnete tým rovnomerný výsledok a odstránite aj burinu, ktorá pri prvom čistení plochy mohla uniknúť pozornosti. Ideálnym náradím sú hrable, ktoré zjemnia lôžko a ich rovnou stranou pekne uhladíte povrch.
Výživa pôdy
Pre zeleninu náročnejšiu na živiny zapracujte kompost, a to päť kilogramov na jeden štvorcový meter. Kel ho privíta, spomenuté reďkovky, šalát či bylinky sa zaobídu aj bez podpory. Ak ste nestihli na jeseň aplikovať kompost alebo prírodný hnoj, môžete pôdu ešte teraz obohatiť granulovanými organickými hnojivami alebo kuchynskými zvyškami, ktoré pôde dodajú potrebné živiny a podporia rýchly rast rastlín.
Ani jeden z týchto druhov nemá rád pôdu prehnane ani čerstvo vyhnojenú maštaľným hnojom. Šaláty potrebujú na zdravý rast živiny, no pôdu v starej sile. Hnojenie maštaľným hnojom neznášajú, ale odporúča sa pôdu prihnojiť minerálnym viaczložkovým hnojivom asi 3 týždne pred sejbou alebo sadením priesad. Pri skorých odrodách platí z pohľadu hnojenia pravidlo - menej je viac. Sú totiž oveľa náchylnejšie na hromadenie dusíka v listoch, čo je nežiaduce.
Najrýchlejšie rastúca zelenina
Ak chcete dosiahnuť rýchlu úrodu, mali by ste si vybrať overené druhy, ktoré nevyžadujú dlhé obdobie rastu. Medzi najrýchlejšie stálice patria šaláty (najmä listové odrody), reďkovky, jarná cibuľka, špenát, poľníček či mangold. Tieto rastliny sú ideálne na opakovaný výsev a ich zber môžete realizovať viackrát za sezónu.
Reďkovky - štart každej sezóny
Pomyselné prvé miesto obsadzujú reďkovky! Tie sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať a zberať po celý rok.
Reďkovky patria medzi najtypickejšie jarné zeleniny, no vďaka svojej nenáročnosti ich môžete vysádzať priebežne aj počas leta a začiatkom jesene. Semená reďkoviek môžete vysievať už od marca do skleníka, prípadne od apríla priamo do záhonov. Táto zelenina miluje slnko, pravidelnú zálievku a vlhkú, no priepustnú pôdu. Dôležité je pravidelné preriedovanie, ktoré podporí správny rast bulvičiek a zároveň umožní priebežný zber. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm.
Reďkovky ponúkajú aj množstvo odrôd rôznych tvarov a farieb - od klasickej červenej guľatej cez biele pretiahnuté až po fialové špicaté odrody, ktoré ozvláštnia vaše pokrmy a zatraktívnia každú úrodu. Poslednou odrodou medzi reďkovkami je reďkovka biela. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Skladovanie: Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.
Rýchle tipy na reďkovky - Záhradná rýchlovka, epizóda 150
Šaláty pre netrpezlivých záhradkárov
Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Pestrá ponuka: Do skupiny listovej zeleniny patria druhy hneď z niekoľkých čeľadí. Najznámejšie sú určite šaláty (hlávkový, listový, rímsky, ľadový), no nezabúdajte ani na čakanku, valeriánku poľnú, kôpor, fenikel, zeler stopkový či menej známu klaitóniu prerastenú. Toto široké spektrum čerstvej zeleniny zásobí vašu domácnosť vitamínmi už od skorej jari.
Listové šaláty
Listový a hlávkový šalát je skvelou voľbou pre všetkých, ktorí sa nevedia dočkať prvej úrody. Najrýchlejšie rastú práve listové šaláty, ktorých prvé listy môžete zbierať už približne za tri týždne. Ak začnete so šalátom v skleníku či parenisku, jeho rast sa ešte urýchli. Po presadení na vonkajšie záhony si vždy nechajte miesto na ďalšie výsevy, aby ste mohli zberať čerstvé listy po celú sezónu bez prestávky. Listový šalát je veľmi univerzálny a možno ho pestovať počas celého roka, pretože je menej náchylný na vybiehanie do kvetu ako šalát hlávkový. Farebné odrody typu lollo pestujte najmä na jesenný zber, budú krajšie vyfarbené. Ak si radi pochutnáte na niečom netradičnejšom, vyskúšajte farebné odrody šalátov, napríklad dubáček či pikantnú rukolu. Tie nielenže spestria váš jedálniček, ale oživia aj záhony a jedlá svojimi rôznorodými farbami a chuťami.
Hlávkové šaláty
Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Pri jarnej sejbe šalátu hlávkového do skleníka radšej použite odrody určené na rýchlenie (‘Neferin’, ‘Safír’, ‘Mariola’, ‘Griselda’) a na skoré jarné pestovanie na hriadke napríklad ‘Faraon’, ‘Maraton’, ‘Campari’, ‘Alanis’. Šalát hlávkový musí mať na tvorbu pekných pravidelných hlávok voľný rastový vrchol, preto ak vysádzate priesady, saďte ich plytko na vzdialenosť v riadku asi 25 cm. Na celoročné pestovanie sú vyšľachtené napríklad odrody ‘Maršálus’, ‘Excelsa’, ‘Mehari’ alebo ‘Merkurion’.
Ľadový šalát
Chrumkavý šalát ľadový je náročný na teplotu, preto s jeho výsadbou počkajte radšej do polovice apríla. Neznáša pokles teploty pod -1 °C. Prikrytie porastu netkanou textíliou urýchli zber kompaktných hlávok až o 12 dní. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu.
Rímsky šalát
Rímsky šalát má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu.
Baby leaf šalát
Hitom, z ktorého sa postupne stáva bežná súčasť zeleninového portfólia, je tzv. baby leaf šalát. Popri príjemnej krehkosti a šťavnatosti listov patrí k jeho veľkým výhodám nenáročnosť na priestor a dozrievanie do konzumovateľného stavu už približne po mesiaci (výška cca 10 centimetrov), zatiaľ čo na hlávkový šalát treba čakať aj trojnásobok času.
Rukola
Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. V lete rastliny kvitnú skôr, avšak nevytvoria toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať až príliš horkastú príchuť. Hlavne z tohto dôvodu odporúčame pestovať ju v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac. Zaistíte si tým čerstvé lístky neustále k dispozícii. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly (rokety) a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy.
Špenát a poľníček
Aj keď nie sú v našich končinách úplne tradičné, špenát a poľníček by nemali chýbať v žiadnej modernej kuchyni. Špenát a poľníček sú mimoriadne cenné z hľadiska obsahu železa a vitamínov, a navyše ich môžete pestovať pokojne aj na balkóne v kvetináčoch. Už pár týždňov po výseve získate čerstvú dávku živín, ktoré ocení celá rodina. Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Ten správny špenát by mal mať tmavo zelenú farbu. Naopak uvädnuté zažltnuté lístky značia, že sa niekde stala chyba.
Poľníček (alebo taky kozlíček) je nenáročná listová zelenina vhodná pre podzimní sklizeň. Drobné zelené lístky majú veľmi jemnú, orieškovú chuť. Polníček je napríklad na vitamín C bohatší než citrón. Ďalej v ňom nájdete vitamíny A a E, ale tiež množstvo minerálov ako železo, horčík, draslík a vápnik. Podobne ako väčšina listovej zeleniny, aj valeriánka je bohatá na kyselinu listovú, no možno vás prekvapí vysoký podiel betakaroténu. Pravidelná konzumácia podporuje imunitu, krvotvorbu a látkovú výmenu. Poľníček má obrovskú výhodu v tom, že dorastá prakticky po celý rok. Vysievať by ste ho mali v troch obdobiach. Najskôr v polovici jari, potom koncom leta a napokon na neskorú jeseň. Jesť sa dá tento šalát, keď mu narastie štvrtý pár listov. Ak sa rozhodnete pre pestovanie v záhrade, nemusíte sa oň báť, dokáže prezimovať. No nepotrebujete ani hriadky, poľníček vyrastie aj v nádobách za oknom či na balkóne. Potrebuje dostatok vlahy a slnka, bude sa mu potom dariť vo všetkých podmienkach. Rastlinka dosahuje výšku až 10 centimetrov a dá sa konzumovať, kým nezakvitne. Lístky môžete trhať alebo vypichovať, a to približne 40 dní od vysiatia. Valeriánka je u nás menej pestovaná listová zelenina. Je nenáročná a chutí podobne ako špenát. Obsahuje prevažne vodu, no je aj zdrojom vitamínu C a železa. Rastie všade s výnimkou ťažkých zamokrených pôd. Je mrazuvzdorná až do -15 °C, takže v skleníku jej počas miernej zimy nehrozí vymŕzanie. Potrebuje však dostatok vlahy, najviac v čase vzchádzania. Je plodinou druhej až tretej trate. Na pravidelne obrábanej pôde s dostatkom živín nepotrebuje prihnojovať. Ak ste ju vysiali aj na jeseň, práve je vhodný čas na zber úrody. Koncom marca až začiatkom apríla ju môžete pestovať ako predplodinu so zberom v máji. Vzchádzanie semien urýchlite až o 13 dní, ak ich na asi 2 dni namočíte do vody. Pred plytkou sejbou upravte pôdu nielen kyprením, ale aj odburinením. Rovnako ako ostatné listové zeleniny ju zakryte bielou netkanou textíliou, vzíde tak rovnomernejšie.
Mangold
Mangold je krásny na pohľad, nenáročný na pestovanie a umožňuje niekoľkonásobný zber počas celej sezóny. Jeho listy sa hodia ako príloha, ale tiež do slaných koláčov, polievok či smoothie. Je nenáročný, vydatný a dekoratívny, zvládne opakovanú sklizeň a z listů uděláte luxusní přílohu nebo náplň do slaných koláčů.
Jarná cibuľka
Označte ju tiež môžete ako zväzkovú, lahôdkovou či vňaťovú cibuľku. Hoci jarná cibuľka nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi, parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. O poznanie lepšie sa jej bude dariť, ako jej názov napovedá, z jari. V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Pokiaľ si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte. Na pestovanie je nutné vybrať odrody s krátkymi koreňmi, napr. Amini, Mignon. Zvoliť môžete aj guľatokorenné Parmex či Rondo.
Okrúhlica a Kvaka - porovnanie rýchlorastúcich koreňových zelenín
V úvode augusta môžete vysiať neprávom opomínanú skromnú okrúhlicu s lahodnými bielymi buľvami s fialovým nádychom. Spoľahlivo rastie aj v severnejších oblastiach. Najviac jej totiž vyhovuje teplota do 20 stupňov. Nikdy ju nezakladajte v pôde po kapuste, karfiole a reďkovke. Dobré znáša podložie, v ktorom predtým bol hrášok, fazuľa alebo skoré zemiaky. Tento výdatný zdroj vápnika a draslíka dozrieva po desiatich týždňoch a termín neradno prešvihnúť, lebo okrúhlica pomerne rýchlo drevnatie podobne ako kaleráb. Mladšia má maslovitú konzistenciu. Myslite na to pri vyberaní zo zeme, počínajte si opatrne. Až 90 percent objemu tvorí voda, čo - samozrejme - signalizuje potenciál pre redukčné diéty. Uskladňuje sa v piesku ako mrkva.
Kvaka a okrúhlica sú dve nenápadné koreňové zeleniny, ktoré si mnohí záhradkári mýlia, alebo ich úplne obchádzajú. „Hoci sú kvaka aj okrúhlica príbuzné druhy, rozdiely medzi nimi sú výrazné a dôležité najmä z hľadiska ich využitia v kuchyni aj pri pestovaní,“ vysvetľuje Ing. Gajdoštin.
Obe zeleniny majú nízky obsah kalórií a vysoký podiel vitamínu C, čo ich robí ideálnymi v zimnom jedálnom lístku. Záhradkári dnes často hľadajú nenáročné plodiny, ktoré neprinášajú len úrodu, ale aj pestovateľskú radosť. „Kvaka aj okrúhlica sú v tomto smere ideálne. Rýchlo rastú, nevyžadujú zložitú starostlivosť a navyše ponúkajú chuťovú rozmanitosť, ktorá je v našich záhradách stále zriedkavá,“ uzatvára Ing. Gajdoštin.
| Vlastnosť | Kvaka (kapusta repková kvaková) | Okrúhlica (kapusta poľná pravá) |
|---|---|---|
| Tvar koreňa | Väčší, guľovitý, vrchná časť často vystupuje nad zem | Menšia, viac guľovitá, bez vyčnievania |
| Farba | Často s fialkastým nádychom | Svetlejšia |
| Chuť | Jemne nasladlá | Sviežejšia, mierne pikantná |
| Dozrievanie | Pomalšie | Rýchlejšie (po 10 týždňoch) |
| Odporúčané použitie | Zimné uskladnenie, varená, dusená, do kaší | Priama konzumácia, mladšia maslovitá konzistencia |
| Ideálny výsev | Letný výsev na jesenný zber | Jarný aj letný výsev |
| Spon | 25 × 30 cm | 15 × 20 cm |
| Nenávidená predplodina | - | Kapusta, karfiol, reďkovka |
| Obľúbená predplodina | - | Hrášok, fazuľa, skoré zemiaky |
Portulaka zeleninová
Portulaka zeleninová, občas nazývaná aj kuria noha poľná či záhradná, patrí do čeľade Portulaceae. Je to jednoročná poliehavá rozkonárená rastlina s výhonkami dlhými 30 až 60 cm, obrastenými takpovediac ružicami drobnejších podlhovadých listov pri báze tých zúžených. Práve v takých podmienkach s dobrým oslnením sa im darí najlepšie a bohato kvitnú drobnými žltými kvietkami, z ktorých sa tvoria drobné, guľaté, tmavé semená. Divoké druhy portulaky majú obyčajne menšie lístky i kvety a menší vzrast ako kultúrne pestované odrody. Už oddávna ľudstvo využíva liečivú silu tejto skromnej rastlinky, najmä jej antioxidačné vlastnosti a jej regulačný vplyv na hladinu krvných tukov, cholesterolu i cukru. Portulaka je vhodná aj na použitie v podobe kašovitých obkladov na popáleniny. Pri takomto liečebnom i konzumnom používaní portulaky sa nemusíme obávať žiadnych vedľajších účinkov a nehrozí nám ani predávkovanie, preto je najúčinnejšia vnútorná aplikácia (aj v pediatrii, aj v geriatrii), a to vo forme čerstvých šalátov, alebo aj v podobe štiav získaných rozmixovaním portulaky vo vode alebo v jablčnej, mrkvovej či rajčinovej šťave. Najviac živných i liečebných látok získame z čerstvej rastliny, hoci sa z nej občas robí aj liečebný odvar.
Jej vňať obsahuje až 2,2 % bielkovín, 0,5 % vynikajúcich tukov, 6,5 % sacharidov, 1,2 % vlákniny a 2,2 % minerálov (najmä draslíka, horčíka, vápnika, železa, fosforu a stopových prvkov). Je bohatá na vitamín C i provitamín A, ale i vitamíny B1 , B2. Je to zelenina s najvyšším obsahom vzácnych omega-3 mastných kyselín (100 g listov obsahuje 300 až 400 mg kyseliny alfa-linolenovej), ktoré sú výrazne kardiostimulačné, protizápalové aj imunostimulačné, majú antidepresívne účinky, pomáhajú pri hypertenzii aj pri diabete 2. typu. Portulaka má moc upokojiť nás, a dokonca vraj spomaliť starnutie! Surové lístky je vhodné žuť ako prevenciu paradentózy alebo v jej počiatočných štádiách, a to aspoň 4-krát za deň (tri až päť minút).
Kulinárske využitie portulaky je mnohostranné, ale vždy ju uprednostňujeme v surovom stave, a to či vo forme šalátov so zdravým dressingom, alebo mixovaných nápojov, prípadne z nej môžeme pripraviť špenát. Dá sa restovať s mäsom i zapekať so syrom. Mladé lístky a výhonky však môžeme nasekať aj do polievky, omáčky, majonézy, do tvarohových nátierok, pást i do bylinkového masla. Do roztlačeného tvarohu vmiešame nasekanú cibuľku aj s vňaťou, lístky portulaky a čierne korenie. Do mierne zriedeného a našľahaného jogurtu, prípadne do kefíru alebo acidofilného mlieka vmiešame pár kvapiek citrónovej šťavy, lístky portulaky, kúsky rajčín a pridáme trochu roztlačeného cesnaku.
Môžeme ju pestovať v záhrade, na balkóne, ale i na dobre oslnenom okennom parapete, a to i v zime ako kuchynskú vňatku. Dá sa však aj rýchliť v skleníku či parenisku, ale najmä pri dobrom vetraní, pretože vo vlhku zahníva. Portulaka je síce skromná, ale predsa si vyžaduje pôdu ľahkú, skôr pieskovú ako hlinitú, je svetlo- i teplomilná, najlepšie sa jej darí na plnom slnku. Neznáša ťažké, nevzdušné a zamokrené pôdy a je veľmi citlivá na mrazové teploty. Pri pestovaní sa staráme o to, aby ju burina neutláčala a nezatieňovala. Drobné semená vysievame začiatkom mája na pripravenú urovnanú pôdu, ktorú buď povalcujeme, alebo mierne utlačíme doskou. Semená vysievame voľne naširoko alebo do 20 cm od seba vzdialených riadkov nariedko v množstve asi 0,2 g /m2, následne ich ešte pritlačíme doskou. Prvú úrodu mladých lístkov a bočných výhonov odrezávame už za tri-štyri týždne po výseve, pričom na rastlinách vždy ponecháme časť zelene na ich rýchlu regeneráciu. Počas vegetácie vňať zberáme dva- až štyrikrát a po každom zbere rastliny prihnojíme preosiatym kompostom. Z 1 m2 hriadky môžeme získať 3 až 4 kg čerstvej zeleniny. Pri kúpe semien si môžeme vybrať odrody zelené, zlatožlté alebo zelenožlté širokolisté. Zber semien z vlastnej úrody robíme na tej časti hriadky, kde portulaku nezrezávame. Tobolky so semenami zberáme postupne ako zrejú, necháme ich dosušiť, semená z nich vylúskame a uložíme do plátenného vrecka do sucha. Čerstvo zozbierané semená zvyčajne klíčia len slabo alebo neklíčia vôbec. Ak teda chcete urýchliť ich prirodzené dozretie, stratifikujte ich. Pochádza z Indie, zo západných Himalájí, kde divoko rastie i v nadmorskej výške až 5 000 m. Dnes je rozšírená po celej Európe, Južnej a Severnej Amerike. Kedysi si na nej pochutnávali v Indii, starom Grécku aj v starom Egypte. Dnes sa pestuje hlavne vo Francúzsku, Holandsku i v Rusku, len u nás je skoro neznáma. Z portulaky sa konzumujú tak listy, ako i dužinaté stonky, ktoré režeme najlepšie za mladi, už tri až štyri týždne po výseve, lebo je to veľmi rýchlo rastúca rastlina. Vtedy je ich chuť príjemná, kyslastá, jemne korenistá so slaným nádychom.
Ďalšie rýchlorastúce druhy
- Hrášok: Ak chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Najlepšie sa však hrášku darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2 - 3 týždňoch. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch. Ak premýšľate kam hrach vysadiť, potom vedzte, že najlepšie sa mu darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví".
- Kríčkové fazule: Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú. A aj napriek tomu, že majú kríčkové fazule nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, na mieste s chudobnou pôdou od nich žiadne zázraky nečakajte. Ďalším nárokom je teda kvalitne spracovaná, kyprá, priepustná záhradná zemina. Okrem kompostu môžete pridať tiež listovku, ktorá pôdu rozvoľní a pomôže v nej udržať potrebnú vlahu.
- Baby karotka: Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
- Uhorky nakladačky: Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách, čo z nich robí celkom univerzálnu plodinu. Nakladačky sú, rovnako ako všetky uhorky, citlivé na chlad, čo je teplota pod 10 °C. Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Na rovnakej ploche ich môžete pestovať až 3 - 4 roky. Vhodná predplodina je napr. repa, ďatelinotrávne miešanky, hrach, pór, cibuľa a fazuľa. Naopak nevhodné sú jahody či zemiaky. Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní. Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov. Dĺžku ovplyvňuje počasie, zdravotný stav porastu, postupný výsev a tiež zvolená odroda.
- Cuketa: Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Aj napriek tomu, že nie je príliš citlivá na rozdiely medzi teplotami vo dne a v noci, neznáša pokles teplôt pod bod mrazu - pred čím ju môžete chrániť netkanou textíliou. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. Ak necháte plody prerásť, potom tvorba semien cuketu vyčerpáva a zamestnáva, a tak už nevytvára ďalšie plody. Tradičné a najčastejšie sú cukety s tmavo zelenými plodmi. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch. Pestujte cuketu vertikálne, aby ste ušetrili miesto a zvýšili úrodu.
Zber úrody a priebežné pestovanie
Zber úrody je vyvrcholením celého procesu pestovania zeleniny. Najväčšie tajomstvo bohatej a priebežnej úrody je veľmi jednoduché: Nikdy nevysievajte všetko naraz. Rozdeľte si výsev do niekoľkých fáz, napríklad každý týždeň či dva pridajte nový riadok. Tým si zabezpečíte priebežnú úrodu počas celej sezóny. Zeleninu zberáme, keď je mladá a jemná. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín.
Pestovanie zeleniny po zbere prvej úrody
Po zbere prvej úrody v júni či júli je ešte stále dostatok času na to, aby sme na záhony vysadili rôzne druhy zeleniny. Na uvoľnené miesto môžete ešte vysievať redkvičku alebo listové šaláty, cviklu alebo kaleráb, mrkvu, fazuľu, pór alebo mladú cibuľku. Správnym výberom druhov získáte čerstvú zeleninu i v období, kdy väčšina plodin už pomaly končí. August je mesiac, kedy pôda stále drží teplo a zároveň už nie je tak preusušená ako v júli. Kratšie dni a miernejšie teploty podporujú lepšie klíčenie a rast niektorých druhov. Vďaka tomu môžu rýchlo rastúce zeleniny poskytnúť úrodu ešte počas podzimu. Listové zeleniny patria medzi najvhodnejšie druhy pre pozdné výsevy.
Zelené hnojenie
Ak máte v záhrade pôdu, ktorú využívať na pestovanie plodín nechcete, vysejte na toto miesto rastliny vhodné na zelené hnojenie. Napríklad facéliu, ďatelinu, lupinu alebo horčicu či pohánku. O tieto rastliny sa starať nemusíte, sú nenáročné na rast a pred koncom roka ich stačí pokosiť a zarýľovať do pôdy.
Zakryté priestory na celoročné pestovanie
V našich podmienkach je zimné pestovanie v chránených priestoroch ako sú skleníky alebo fóliovníky s dvojitou vrstvou možné, ale energeticky náročné. V takomto pestovateľskom prostredí je možné produkovať v priebehu neskoro jesenného, zimného a predjarného obdobia temer všetky druhy u nás pestovaných zelenín.
Pareniská
Dnes sa pareniská používajú málo a nachádzame ich len v pridomových záhradkách. Teplo produkuje maštaľný hnoj, ktorý je v parenisku pod vrstvou zeminy. Pestuje sa v nich skorá jarná zelenina - reďkovka, šalát a kaleráb - alebo slúžia na pestovanie priesad. Na jeseň sa využívajú predovšetkým na presadenie rodiacich jedincov plodovej zeleniny alebo pekinskej kapusty.
Fóliovníky
Patria medzi najrozšírenejšie zakryté priestory v záhradách. Môžu byť nevykurované alebo vykurované plynovými či elektrickými systémami. Často sa používajú len na predpestovanie priesad tých druhov, ktoré sa nepestujú z priamej sejby. Priame pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch je významné v jarnom období, keď si urýchlime niektoré druhy. Najčastejšie sú to skoré druhy šalátov, cibuľka, skorá mrkva, petržlen, kaleráb, reďkovka. Po nich sa sadia uhorky, paprika alebo rajčiaky. Ak sú fóliovníky vykurované, plodová zelenina sa sadí už v marci.
Skleníky
V záhradách ide väčšinou o malorozmerné skleníky. Sú to nákladnejšie, ale trvácnejšie zariadenia na rýchlenie a pestovanie od skorej jari do neskorej jesene. Nevykurované skleníky sa využívajú podobne ako fóliovníky. Vo vykurovaných, väčších skleníkových priestoroch, je možné pestovať dlhšie obdobie, nakoľko sú rastliny lepšie chránené pred skorými jarnými a neskorými jesennými mrazmi. Ich celoročné využitie je však limitované cenou energie na kúrenie a zlými svetelnými podmienkami v zimnom období. Dôsledkom je zhadzovanie kvetov, slabé nasadzovanie plodov, nevyhovujúca kvalita a nízke úrody.
tags: #rychla #polna #zelenina