Blitzkrieg, známy aj ako blesková vojna, je vojenská teória založená na rýchlom prieniku motorizovaných, mechanizovaných a v súčasnosti aj aeromobilných jednotiek do hĺbky obrany nepriateľa. Podstatnou myšlienkou tohto postupu je rýchle obsadenie veliteľských a zásobovacích uzlov nepriateľa, prerušenie jeho dôležitých komunikácií a narušenie komunikácie a zmysluplného usporiadania jeho bojových formácií. Nacistické Nemecko dokázalo v priebehu rokov 1939 - 1941 obsadiť väčšiu časť európskeho kontinentu. Jednotky Wehrmachtu postupovali aj naprieč severnou Afrikou. Za všetko podľa vojenských teoretikov mohla nemecká koncepcia bojovej taktiky, ktorá je v súčasnosti známa ako Blesková vojna.
Pôvodná myšlienka vznikla v Nemecku na začiatku 20. storočia. Termín prvýkrát použilo nemecké hlavné velenie pri plánovaní útoku na Francúzsko počas prvej svetovej vojny. Z vojenského hľadiska, však útok v konečnom dôsledku nespĺňal podstatu bleskového útoku a bol čoskoro zastavený. Doktrína nasadenia tankových a mechanizovaných vojsk bola prvýkrát podrobnejšie rozpracovaná britskými ozbrojenými silami (veľký vplyv mal najmä John F.C. Fuller a podľa niektorých názorov aj Basil Liddell Hart). Britské vojská na ňu ale nekládli zvláštny dôraz a v rámci malej pozemnej armády Spojeného kráľovstva, ktoré neviedlo vojny, v ktorých by mohla túto teóriu odskúšať v praxi, ju nebolo možné ani dôkladne rozpracovať. Británia viac uprednostňovala výstavbu námorných s leteckých síl.
V Nemecku sa tejto doktríny chopil budovateľ nemeckých tankových vojsk Heinz Guderian, ktorý ju rozvinul do použiteľnej podoby a presadil ako jednu z hlavných doktrín v nemeckých ozbrojených silách. Hrala primárnu úlohu v priebehu nemeckej invázie do Poľska a do Francúzska v rokoch 1939 až 1940, kedy sa nepripravení protivníci s touto taktikou nedokázali vyrovnať a boli porazení. Veľkú zásluhu na tom mal plán útoku vypracovaný gen. Nemecká taktika sa spoliehala koncentrovaný útok, ktorý vytvorí nebránenú medzeru v nepriateľskej línii a následne na rýchly postup motorizovaných jednotiek, ktoré napádajú nepriateľské krídla a rozvracajú tylo. Blitzkrieg v nemeckom prevedení spoliehal na vyvedenie nepriateľa z rovnováhy rýchlosťou postupu a prekvapením. Zároveň spoliehal na rýchle víťazstvo.
Jedným z najznámejších príkladov bleskovej vojny - nemecká 7. tanková divízia pod vedením E. Rommela, ktorá sa pri svojom rýchlom postupe Francúzskom, dostala mimo dosahu vysielačiek, pre čo bola prezývaná „divízia duchov“. Blitzkrieg (z nemeckého blitz - blesk a krieg - vojna) alebo blesková vojna je vojenská teória založená na rýchlom prieniku motorizovaných, mechanizovaných v súčasnosti aj aeromobilných jednotiek do hĺbky obrany nepriateľa.
Vo všetkých prípadoch, kedy k rýchlemu víťazstvu nedošlo, nebola nemecká blesková vojna úspešná. Časom sa však protivníci Nemecka dokázali prispôsobiť, prijali túto koncepciu medzi svoje vlastné metódy a vyvinuli účinné spôsoby, ako sa jej brániť. Najúspešnejší sa ukázal Sovietsky zväz, ktorý síce za ťažkých ľudských a materiálnych strát, sa dokázal ubrániť. Nemci síce napadli nepriateľa prekvapivo, ale podcenili nepriateľskú protitankovú obranu, sovietske obrnené jednotky a boli nedostatočne logisticky pripravení na vedenie vojny v tak rozsiahlych priestoroch a náročných poveternostných podmienkach. Sovieti boli schopní viesť protiútoky, ktoré končili obkľúčením nemeckých vojsk. Postupne Nemcov vyčerpali a prinútili ich prejsť k statickej forme vedenia obrany.
Slovenská účasť na východnom fronte
Dňa 22. júna 1941 prešla druhá svetová vojna do novej fázy. Nemeckou inváziou do ZSSR známou ako operácia Barbarossa, sa začal najkrvavejší konflikt, ktorý svojím rozsahom a ničivosťou zatienil všetky predošlé vojny v dejinách. Po ideologickej stránke to nebol zápas medzi „dobrom“ a „zlom“, ani medzi demokraciou a diktatúrou. Práve naopak. Do tejto vojny, dobovou propagandou označovanej ako ťaženie proti boľševizmu, sa zapojili aj viaceré štáty v nemeckej sfére vplyvu - Rumunsko, Maďarsko, Taliansko, Fínsko či desaťtisíce občanov ZSSR. Jedným z nemeckých spojencov v ťažení bola aj Slovenská republika. Z iniciatívy jej predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Vojtecha Tuku sa pripojila už 22. júna 1941.
Vstup do vojny sa udial neústavným spôsobom - obídením zákonodarného zboru - Snemu SR. Bez ohľadu na to už dva dni nato, 24. júna 1941, prekročila dvojtisícová Rýchla skupina (od 8. júla premenovaná na Rýchlu brigádu) ako prvá slovenská formácia hranice ZSSR. Za ňou postupoval armádny zbor s 50 tisíc mužmi. Existencia Rýchlej brigády sa skončila po tragickej bitke so 44. sovietskou horskou streleckou divíziou, ktorá sa odohrala 22. Čoskoro sa ukázalo, že armádny zbor, bez motorizovanej techniky, je v podmienkach „bleskovej vojny“ sotva využiteľný. Už na prelome júla a augusta 1941 bolo preto 35 tisíc záložných vojakov z jeho radov stiahnutých späť na Slovensko. Slovenská vojenská účasť sa následne skoncentrovala do dvoch divízií.
Prvá, Rýchla divízia, mala v rámci skupiny armád Juh postupovať v smere na Ľvov - Kyjev - Dnepropetrovsk - Rostov na Done a Kaukaz. V prvých mesiacoch to prebiehalo bez väčších problémov. Slováci boli svedkami zdrvujúcich porážok sovietskej armády. V októbri divízia postupovala v smere na Dnepropetrovsk a k pobrežiu Azovského mora. V druhej polovici novembra sa „Blitzkrieg“ zasekol na sovietskej obrane a Rýchla divízia ostala približne v priestore miest Mariupol - Taganrog. Frontová hranica, ktorú mali Slováci brániť na dlhých osem mesiacov, až do júla 1942, bola na riečke Mius. Práve tu prebiehali prudké boje s množstvom obetí; najsilnejšie sovietske protiútoky Slováci pretrpeli počas Vianoc 1941, čo sa odzrkadlilo aj na výške strát.
Do vnútrozemia ZSSR začala Rýchla divízia postupovať v polovici roka 1942. Dňa 21. júla 1942 v rámci 1. tankovej armády zaútočila v smere na Rostov na Done, ktorý Nemci a Slováci dobyli už 25. júla. Potom sa nemecká vojnová mašinéria zastavila. Naopak, ako dôsledok stalingradskej porážky, sa 23. januára 1943 začal ústup z ťažko dobytého Kaukazu. Pozičná vojna sa zmenila na kruté ústupové boje s desiatkami mŕtvych či ranených takmer každý deň. Bez väčšiny automobilov, ťažkých zbraní, ba aj proviantných zásob, Nemci vo februári prepravili príslušníkov Rýchlej divízie loďami a lietadlami z Tamanského polostrova na Krym. Tu sa pre Slovákov na dlhší čas skončila aj ich bojová činnosť. Na Kryme plnili len strážne a hliadkovacie úlohy.
V zmenenej situácii sa dovtedajší názov divízie stal neadekvátnym. S minimálnym počtom motorových vozidiel mohla plniť len zabezpečovacie úlohy a preto sa 1. augusta 1943 zmenil jej názov na 1. pešiu divíziu. V dôsledku katastrofálnych porážok na južnej Ukrajine sa nemecké velenie rozhodlo ešte raz využiť služby Slovákov. Napriek protestom slovenského ministerstva národnej obrany boli príslušníci divízie nasadení do záchytného pásma v oblasti medzi ukrajinskými mestami Melitopoľ a Kachovka. V situácii rýchlo sa posúvajúceho frontu však sotvakto z nich mohol vedieť, že úsek, do ktorého sa podľa rozkazu presúvali v noci z 29. na 30. októbra, už obkľučujú sovietske tankové a jazdecké vojská. Dňa 30. októbra tak počas niekoľkých hodín padlo vyše 2 000 vojakov a 50 dôstojníkov divízie do zajatia, ďalších viac ako 20 zahynulo.
Ústup 1. pešej divízie pokračoval cez rieku Dneper smerom na Cherson a Odesu. Posledné správy o bojoch, ktorých sa zúčastnili príslušníci niektorých jednotiek divízie, pochádzajú z februára (Krym) a napokon z apríla 1944 (dnešné Moldavsko). Od mája 1944 sa Slováci nachádzali na území dnešného Rumunska. Koniec ich bojového nasadenia sa odrazil na ďalších zmenách, keď 1. júna 1944 divíziu reorganizovali a premenovali na 1. technickú divíziu. Po vypuknutí SNP 29. augusta 1944 Nemci slovenskú armádu ako nespoľahlivú odzbrojili. Tento krok spôsobil demoralizáciu aj v radoch 1. technickej divízie, ktorá sa začala rozpadať, jej príslušníci na vlastnú päsť utekali na Slovensko. Zvyšky mužstva Nemci v septembri 1944 využívali na stavbu obranných opevnení (Maros Stellung). Od októbra ich presúvali cez Satu Mare a Miškovec do priestoru Balatonu, kde vykonávali až do prechodu frontu technické a opevňovacie práce.
Strata ľudských životov
Podľa prepočtov vedca R. Overmansa z vojny sa nevrátil prakticky každý tretí nemecký vojak. Nenávratné straty nemeckej armády dosiahli 5,3 milióna ľudí. Ide o približne jeden milión viac, ako sa zakorenilo v masovom vedomí. Najviac - 2 743 tisíc alebo 51,6 % padlo na východnom fronte, pričom najväčšie straty za celé obdobie nepatria Stalingradu, ale prielomom skupiny armád „Stred“ v júli 1944 a skupiny armád „Južná Ukrajina“ v rajóne Jassov v auguste 1944. Počas oboch týchto operácií padlo od 300 do 400 tisíc ľudí.
Najnebezpečnejšou bola služba v zbrani SS: počas vojny alebo v zajatí zahynulo 34 percent stavu týchto špeciálnych vojsk (čiže každý tretí; a ak brať len Východný front, tak každý druhý). Svoje si zlízla i pechota, úmrtnosť v nej dosahovala 31 %; potom vzdušné sily 17 % a vojenské námorníctvo 12 %. Za posledných 10 mesiacov vojny (júl 1944 - máj 1945) prakticky padlo toľko vojakov, ako dovedna za všetky 4 roky predtým (dá sa teda predpokladať, že v prípade úspešného atentátu na Hitlera 20. 7. 1944 a nasledujúcej kapitulácie by nenávratné straty Nemcov mohli byť o polovicu menšie, nehovoriac o stratách civilného obyvateľstva). Len za posledné tri jarné mesiace vojny padlo okolo 1 milión ľudí.
Najviac utrpel ročník 1925. Z vojny sa nevrátili dvaja z piatich povolancov. Výsledkom toho bol po vojne katastrofálny pomer mužov a žien 1:2 vo vekovej skupine 20 - 35 rokov.
Blitzkrieg, ako sa to stalo: Ako Hitlerova armáda tak rýchlo dobyla Európu | Cena impéria
Teória blitzkriegu je do dnešných dní dôležitou súčasťou bojových doktrín moderných armád (pozri asymetrická taktika). Možnosť viesť bleskovú vojnu účinným spôsobom sa výrazne znižuje ak má protivník kvalitne vybudovanú hlbokú obranu a disponuje dostatočne silnými a mobilnými jednotkami a infraštruktúrou (spojenie, zásobovanie), ktoré mu umožňujú viesť efektívne protiútoky a alebo taktický ústup. V prípade, že dôjde k stretu dvoch porovnateľne silných mobilných armád v teréne umožňujúcom dobré manévrovanie akým je napr. púšť alebo step, sú pri správne uskutočnených akciách ciele bleskovej vojny nerealizovateľné, pretože sa len ťažko podarí vytvoriť dostatočne pevné obkľúčenie, okolo brániacich sa vojsk. Vedenie bleskovej vojny tiež sťažuje nepriechodný terén.
tags: #rychla #vojna #blitz #krieg