Lufa, známa aj pod latinským názvom Luffa, je fascinujúca popínavá rastlina z čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae). Táto tropická a subtropická rastlina pochádza z Ázie a Afriky a je obľúbená nielen pre svoje praktické využitie v domácnosti, ale aj ako dekoratívna rastlina, ktorá sa často pestuje na oporách v záhrade. Ide o jednoročnú popínavú rastlinu, ktorá sa pestuje predovšetkým pre svoje zaujímavé valcovité plody so všestranným využitím.
Lufa získala popularitu kvôli spôsobom použitia, ktoré však majú s ľudským žalúdkom málo spoločné. Jej usušené plody nahrádzajú špongiu a telové prípravky. Lufa je pre mnohých neznámy pojem, avšak v komunite eko-nadšencov a ľudí žijúcich životným štýlom zero-waste je čoraz známejšia. Lufa je rastlina z rodu tekvicovitých (Cucurbitaceae), ktorej domovom je juhovýchodná Ázia - Vietnam, India, Čína a okolité krajiny, kde sa v bežnom živote aj najviac využíva.
Ide o jednoročnú popínavú rastlinu, ktorá sa pestuje predovšetkým pre svoje zaujímavé valcovité plody so všestranným využitím. Lúf je viac druhov, tá najbežnejšia je lufa valcovitá. Môžete sa s ňou stretnúť aj pod odborným názvom Luffa aegyptiaca alebo latinsky Luffa cylindrica. Lufa valcovitá (Luffa cylindrica) je jednoročná, popínavá bylina z čeľade tekvicových. Výhony sú až niekoľko metrov dlhé a plody, podlhovasté rebrované tekvice, môžu v optimálnych podmienkach dosiahnuť až metrovú dĺžku. Práve pevné pletivo zrelého plodu slúži po usušení ako skvelá prírodná masážna „žinka“. Pre jej zdravotné a krášliace účinky lufu používala už Kleopatra, a obľúbená je stále. Lufu si môžete sami vypestovať a žinku ňou veľmi ľahko vyrobiť.
Predpestovanie semien a sadeníc lufy
Lufa je teplomilná rastlina, ktorá miluje priame slnko a dobre schnúcu pôdu. Na správne dozrievanie potrebuje dlhú sezónu, a to 150 až 200 teplých dní. Vďaka klimatickým zmenám sa však lufe začína dariť aj u nás na Slovensku. Ideálne oblasti sú južné časti Slovenska ako napríklad Podunajská nížina, Juh a juhovýchod Slovenska.
Získanie semien lufy
Semená lufy sú väčšie, majú oválny a plochý tvar. Farbu majú viac čiernu ako hnedú. Semená si môžete kúpiť buď v najbližšom hobby centre, záhradnom centre, alebo si ich objednajte cez internetovú stránku osivá-semená.sk. Lepšou možnosťou je zohnať semená lufy od nejakého pestovateľa v skupinách na sociálnych sieťach. To má svoje výhody, keďže semená by už mali genetickú informáciu o našej klíme a boli by na ňu viac prispôsobené. Tým pádom je väčšia šanca na prežitie rastliny v našich podmienkach. Pri kúpe semienok lufy od lokálnych pestovateľov si overte, ako dlho boli skladované a v akých podmienkach, od toho totiž závisí aj šanca vyklíčenia.
Príprava semien na výsev
Lufu by ste si mali, rovnako ako napríklad paradajky, predpestovať doma v malých kvetináčoch. Na správne dozrievanie potrebuje dlhú sezónu, a to 150 až 200 teplých dní. Lufa potrebuje na klíčenie nejaký čas, zvyčajne týždeň až dva a hlavne teplú pôdu. Semienka majú rôznu dobu klíčivosti, ktorá závisí od rôznych faktorov.
Pokiaľ chcete urýchliť klíčenie, môžete semienka pred výsevom namočiť na dva dni do nechlórovanej odstátej vody, ktorú niekoľkokrát vymeňte. Pred prvou výsadbou namočte semená lufy na 48 hodín do vody, ktorú niekoľkokrát vymeníte. Tip redakcie: Semená pred namočením obrúste jemným pilníkom na nechty. Potom rozložte napučané semená na povrch stále vlhkej vaty. Aby voda nevysychala, prekryte nádobu s vatou a semenami priesvitnou igelitovou fóliou. Akonáhle sa objavia zelené klíčky, prepikýrujte semená do vlhkej pôdy.
Výsev a starostlivosť o priesady
Z tohto dôvodu je v našich končinách lepšie predpestovať priesady v kvetináči alebo využiť väčšie plastové nádoby od zmrzliny či margarínu. Začať treba už na prelome marca a apríla. Semená zasaďte do vlhkej hliny alebo substrátu s dostatkom živín. K výsevu môžete použiť aj semená lúf, ktoré ste si odložili z úrody minulého roka. Hĺbka výsevu je cca 2 cm. Lufu by ste si mali, rovnako ako napríklad paradajky, predpestovať doma v malých kvetináčoch. Na predpestovanie používam 0,3 až 0,5 l plastové poháre z piva.
Vypestovanie priesady lufy trvá približne 2 mesiace. Na klíčenie zvoľte najteplejšie miesto, ktoré máte k dispozícii. V dobrých podmienkach vnútri sa pomerne rýchlo rozrastie, najmä v apríli pri slnečnom okne, takže potrebuje oporu už na počiatku pestovania.
| Krok | Popis |
|---|---|
| 1. Namočenie semien | Namočte semená lufy na 48 hodín do vody, ktorú niekoľkokrát vymeňte. Semená pred namočením obrúste jemným pilníkom na nechty. |
| 2. Výsev semien | Semená lufy vysievajte do konca júna, najskôr do kvetináča alebo priamo na záhon od konca mája, vždy po dvoch do jamky, asi dva centimetre hlboko. |
| 3. Klíčenie | Pri teplote nad 20 °C a vo vlhkej pôde vyklíčia asi za mesiac. Pokiaľ chcete klíčenie semien výrazne urýchliť, namočte ich asi na dva dni do nechlórovanej odstátej vody, ktorú niekoľkokrát vymeňte. |
| 4. Starostlivosť o priesady | Vypestovanie priesady lufy trvá približne 2 mesiace. |
Výsadba priesad a podmienky pestovania
Pestovanie lufy je trochu náročnejšie, nakoľko pochádza z teplejších oblastí Ázie. Pred oficiálnym termínom výsevu by mali mať priesady dĺžku približne 20 a viac centimetrov. Ideálny čas na presádzanie do zeme je po troch zamrznutých mužoch (Pankrác, Servác, Bonifác), t. j. v polovici mája, kedy by mali mať rastliny okolo 30 cm. Lufa je veľmi citlivá na presádzanie. Menšie rastlinky by nemuseli prežiť presádzanie.
Ak sa už počasie umúdrilo a ovzdušie i pôda majú vhodnú teplotu na sadenie, môžete prejsť k presádzaniu rastlinky do záhradky. Akonáhle to dovolí počasie, priesady sa vysádzajú (presádzajú) do pôdy v záhrade na slnečné stanovisko, najlepšie k plotu (sieťovine), ktorý táto rastlina môže využiť ako podporu. Bude sa po ňom pomaličky ovíjať smerom nahor. Lufy je potrebné sadiť minimálne meter od seba. V žiadnom prípade nevysádzame rastliny príliš blízko seba.
Dôležité faktory pri pestovaní lufy:
- Lufu vysádzajte iba z priesad.
- Lufa je veľmi citlivá na presádzanie. Ak tento proces podceníte, je takmer isté, že sa vám rastlinky neuchytia.
- Presádzanie sadeníc by malo nasledovať až po tom, keď je pôda dostatočne zohriata a nehrozia prízemné mrazy.
Stanovisko a pôda
Lufa je teplomilná rastlina a neznáša teploty klesajúce pod 10 °C. Sadeničky sa preto von vysádzajú až po ľadových mužoch, v polovici mája. Vonku pestované spočiatku chráňte bielou netkanou textíliou. Lufa je teplomilná rastlina, u nás sa jej najviac bude dariť v skleníku alebo vo fóliovníku. Ale v teplejších oblastiach ju môžete bez problémov pestovať i vonku. Dôležité je úplné slnko, teplo a ochrana pred vetrom. Lúfe svedčí hojnosť slnka a tepla, ale potrebuje tu aj výdatnú zálievku. Lufa je veľmi teplomilná a preto jej zabezpečte najsvetlejšie dostupné miesto. Darí sa jej aj v priestrannej, hlbokej nádobe na južne či juhovýchodne orientovanom balkóne.
Rastlinám lufy vyhovuje ťažká hlinitá pôda s dobrou úrodnosťou a s mierne kyslým až neutrálnym pH (6,0 až 7,5). Lufa vyžaduje dobre priepustný substrát s dostatkom živín, ktorý udržujte stále mierne vlhký. Pestovanie lufy vyžaduje slnečné stanovisko a oporu. Priesady vysaďte na slnečné miesto k silným podperám. Tie zabezpečia, že sa rastlinka bude mať o čo podopierať, ovíjať, a môže rásť smerom nahor. Ako pestovať? Lufa je vzhľadom k svojmu tropickému pôvodu veľmi teplomilná, napriek tomu ju možno úspešne pestovať aj u nás. Ideálne je stanovisko pri južne orientovanom múre. Vzhľadom k teplým letám poslednej doby je možné lufu úspešne pestovať vonku aj oblastiach, ktoré nepatria k najteplejším, pokiaľ jej doprajete výhrevné a chránené stanovisko.
Opora a starostlivosť
Pri raste potrebuje popínavá liana oporu. Použiť môžete rôzne konštrukcie, po ktorých sa môže rozpínať do výšky aj do šírky (latkové treláže, pletivá a podobne). Plot by mal mať výšku od 1,5 metra do 2 metrov. Výška plotu by mala mať aspoň 160 až 180 centimetrov. Bujný rast a veľké plody si žiadajú aj výživu. Lufu polievajte minimálne raz za týždeň, keď prebiehajú vlny horúčav (4 a viac dní bez oblačnosti a nad 30 stupňov) tak aj trikrát za týždeň.
Rastlinu majú radi slimáky, preto v tomto smere lufe dostatočne zabezpečte ochranu napríklad škrupinkami od vajec alebo inými prostriedkami. Taktiež ju treba chrániť pred burinou, aby neboli odčerpávané živiny z pôdy. Tip redakcie: Od samého začiatku by ste mali rastlinky chrániť pred burinou.
Oporné tyče pre rastliny 🪴
Zber a spracovanie plodov lufy
Lufa je jednoročná popínavá rastlina, ktorá prirodzene rastie v juhovýchodnej Ázii. Lufa patrí pod zeleninu, konkrétne pod tekvice. V októbri by ste sa mali dočkať veľkých zelených lúf. Plody, ktoré chceme jesť, zberáme čo najrýchlejšie, pokiaľ však chceme lufu na masáž, zberáme ich naopak čo najneskôr.
Zber na konzumáciu
Mladé plody sú jedlé a veľmi chutné. Naopak na vyzretých plodoch si už nepochutnáte. Plod lufy je najprv zelený, vtedy sa hodí na konzumáciu. Plody k jedlu teda zberáme, pokiaľ má šupka tmavú farbu a je rovnako ako plod ešte tvrdá. Najväčšiu krehkosť si dužina udrží prvých štrnásť dní rastu plodu. Vtedy sú plody jedlé. Oranžovo-žlté kvety môžete konzumovať podobne ako kvety tekvice alebo cukety, mladé plody zas využijete v šalátoch.
Zber na špongiu
Ak ju chcete pestovať na účel špongie, treba počkať, kým bude lufa úplne dozretá, to znamená, aby mala tmavožltú až hnedú farbu. Úplne dozreté a pripravené na zber sú až vtedy, ak sa ich zelená šupka zmení na tmavožltú alebo hnedú a začne sa oddeľovať od vnútornej dužiny, pričom samotné plody pôsobia na dotyk veľmi ľahko. Okrem farby overte aj konzistenciu rukami. Ak cítite, že samotný plod lufy je ľahší a šupka je tvrdšia, je ideálny čas na zber. Pomôže aj sledovanie počasia, lufu zberajte ideálne až tesne pred príchodom prvých mrazov (väčšinou koniec októbra). V našej oblasti je dosiahnutie tohto štádia veľmi náročné. Každopádne rýchlejším zberom nič nepokazíte. Áno, každopádne percento úspešnej klíčivosti semien môže byť v takom prípade nižšie. Plody, ktoré chceme jesť, zberáme čo najrýchlejšie, pokiaľ však chceme lufu na masáž, zberáme ich naopak čo najneskôr. Ak chceme masážnu špongiu, necháme plody rásť, pokiaľ to počasie vôbec dovolí, plody však nesmú zamrznúť.
Spracovanie plodov na prírodnú špongiu
Plodom potom opatrne, no s určitou silou pobúchame o zem. Ak je zrelý, šupka praskne a odlúpne sa. Vlákna môžu mať sfarbenie krémové, zelené alebo tmavo hnedé. Spodná časť lufy (tá, ktorou nebol plod pripojený k rastline) má šikovný tajný otvor. Odlomte malý koniec a nalejte semená do taniera, misky alebo nejakej nádoby. Možno budete musieť s lufou trochu viac potriasť, aby z nej vyšli niektoré tvrdohlavé semienka. Z plodov musíme odstrániť zvyšky dužiny a semená, čo dosiahneme máčaním vo vode - dužina sa postupne vyplaví. Potom vláknitý skelet dosušíme a zbavíme zvyšných semien (väčšina je vystrelená von po puknutí šupky a otvorení viečka pri stopke).
Špongiu získate odstránením šupky a narezaním plodu, z ktorého vypadnú semienka vhodné na ďalšiu sezónu. Ak ste lufu zozbierali, keď mala ešte žltkastú farbu, nechajte semená sušiť približne týždeň pred uskladnením. Ak ste však počkali, kým plod úplne dozrel a bol hnedý a suchý, tento krok už nie je potrebný (riaďte sa jednoducho podľa toho, či sú semená vlhké alebo už vysušené). Špongiu z lufy je potrebné ešte finálne prepláchnuť vo vode, čím sa zbaví zvyškov dužiny. Dužinu necháte vysušiť a nakrájate na malé špongie. Nakoniec je vhodné ponoriť ju do roztoku Sava alebo peroxidu vodíka, aby nehnila. Avšak len na chvíľku, potom žinku poriadne prepláchneme vodou a necháme vyschnúť. A špongia je hotová!
Oporné tyče pre rastliny 🪴
Využitie lufy: Od kuchyne po kúpeľňu
Využitie lufy priamo závisí od jej „veku“. Keďže lufa pochádza z teplejších oblastí Ázie, jej pestovanie na účely konzumácie je trochu náročnejšie. Vďaka klimatickým zmenám sa však lufe začína dariť aj u nás na Slovensku. Plod lufy je najprv zelený, vtedy sa hodí na konzumáciu.
Lufa ako jedlo
Mladé plody sú jedlé a veľmi chutné. Kým má menej ako 12 cm a je zelená, na konzumáciu je najvhodnejšia. Pre použitie v kuchyni je potrebné zbierať plody, keď sú ešte mladé (približne 15cm), lebo keď ju necháte na rastline dlhšie, tak sa stáva až príliš vláknitou. Mladé plody môžeme použiť do šalátov, variť, dusiť s mäsom alebo nakladať do najrôznejších nálevov, podobne ako uhorky, tekvice či patizóny. Používajú sa najmä v indickej, vietnamskej alebo čínskej kuchyni. Mladé plody zas využijete v šalátoch. Nemajú síce žiadnu výraznú chuť, no sú zdravé a plné výživných látok. Pretože sú nízkokalorické, hodia sa aj na diéty. Obsahujú vitamíny a minerálne látky. Pri dozrievaní v plodoch vzniká celulóza, ktorá je nášmu telu veľmi prospešná, napomáha totiž posúvaniu potravy zažívacím traktom.
Lufa ako prírodná špongia
Okrem jej jedlých vlastností má aj ďalšie, prekvapivejšie možnosti použitia. Keď plod prekoná hranicu jedlosti - je dlhší ako 12 cm a postupne žltne, počkáme, až bude úplne hnedý a suchý. Staršie, plne vyzreté a vysušené plody sa používajú ako prírodné špongie. Sú obľúbenou ekologickou náhradou klasických hubiek na riad a používajú sa tiež v kozmetike. V tejto fáze je z lufy vláknitá suchá svetložltá špongia, nápadne pripomínajúcu morskú špongiu, s ktorou si ju ľudia často mýlia. Do tejto podoby sa plod lufy dostal prezretím a vysušením.
Ak máme v rukách lufu v podobe špongie, alebo hubky, môžeme ju využiť napríklad aj na umývanie riadu. Pre tento účel funguje výborne, a aj vydrží oveľa dlhšie ako umelá hubka. Lufa je oveľa odolnejšia a má prirodzene drsnejšiu textúru, čo z nej robí výborného pomocníka v kuchyni. Lufa je pružná, prispôsobí sa tvarom a pri použití s prostriedkom na riad sa vytvára dostatočné množstvo peny, čo pri klasických hubkách nie je vždy pravidlom. Jej drsná štruktúra však môže poškodiť citlivé povrchy, preto ju radšej nepoužívajte na čistenie keramickej varnej dosky, či panvice s keramickým alebo teflónovým povrchom.
Každý plod lufy sa od toho druhého líši, a tým pádom má aj rozličnú štruktúru. Niektoré sú hustejšie a niektoré naopak. Ak sa vám počas umývania riadu dostávajú do obvodu novej ekohubky na riad zvyšky jedla, môžete ju po obvode vhodnou niťou zošiť. Čo s ňou robiť po umytí riadu? Nemusíte ju dezinfikovať, ani sa o ňu nijako špeciálne starať. Oproti umelej hubke má len samé výhody - okrem toho, že vydrží dlhšie, schne oveľa rýchlejšie. Stačí ju zavesiť a nechať odkvapkať, alebo nechať klasicky na dreze.
Starostlivosť o telo s lufou
Ďalšie využitie lufy môžeme nájsť v starostlivosti o pokožku, alebo celkovo pri umývaní nielen riadu. Lufa je primerane drsná a teda vhodná na peeling. Je vhodná pre celé telo, samozrejme okrem pokožky tváre - tá je omnoho jemnejšia. Masáž špongiou z lufy je ľahká a blahodarná procedúra, ktorú si môžete dopriať doma každý deň pri sprchovaní alebo kúpeli. Je tiež ideálnym doplnkom pri saunovaní. Suchá špongia z lufy je pevná a tvrdá, ale po namočení okamžite nasaje vodu ako huba a príjemne zmäkne. Špongii z lufy nevadí kombinácia s mydlom, sprchovým gélom, ani sprchovým či kúpeľovým olejom. Ak je pre vás lufa príliš drsná a tvrdá, stačí ju prevariť, alebo pred každým použitím v kúpeľni namočiť na 20 minút do horúcej vody. Po tomto čase bude hubka o dosť mäkšia.
Pri použití lufy na telo treba tú istú lufu až do konca používať len na telo. Po použití lufu nechajte dôkladne usušiť mimo vlhkého prostredia, takže ju nenechávajte v kúpeľni, lebo sa vám v nej môžu začať množiť baktérie. Svoje zázračné schopnosti uzatvára tým, že je kompostovateľná. Keďže ide o čisto prírodný materiál, niet sa čomu diviť. Ak lufu pestujete, tak tým, že je lufa popínavá rastlina, vám zabezpečí ešte jeden bonus. Na plote vám urobí tieň a trochu ochladí priestor.