Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) sa stala vyhľadávanou jedlou hubou po celom svete a jej popularita stále rastie. Je to drevokazná huba, ktorá vo voľnej prírode parazituje na dreve listnatých stromov a jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm. Má mäsitú štruktúru a klobúk je 40-200 mm široký, klenutý až plochý, holý, hladký, suchý, lesklý, hnedoolivový, modrastohnedý, tmavomodrý až sivomodrý. Hliva ustricová sa vyskytuje v podhorských a horských oblastiach, ako aj vo vlhkých lesných porastoch, často od októbra do marca v trsoch na kmeňoch alebo pňoch listnatých stromov, najčastejšie na bukoch a topoľoch.
Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a zvládne ho takmer každý. Je jednou z najľahšie pestovateľných húb, čo ju robí obľúbenou vo svete domácej záhradkárčiny a ekologickej výroby potravín. Taktiež potreby na pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné. Pestuje sa intenzívne (na slame alebo pilinách v interiéri) aj extenzívne (na pňoch listnatých drevín v exteriéri).
Benefity hlivy ustricovej pre zdravie a kuchyňu
Hliva ustricová je spojencom nášho zdravia a má jedinečnú schopnosť degradovať toxíny, predovšetkým toxíny na báze uhľovodíkov. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály. Obsahuje vysoké množstvo bielkovín, vitamínov skupiny B (najmä B2 a B12), minerálov ako je draslík, fosfor a selén, ako aj antioxidanty a vlákninu. Tieto zložky sú dôležité pre zdravie mozgu, nervového systému, kostí a imunitného systému. Má priaznivé účinky na zdravie, výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čím znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.
Nový výskum poukazuje na jedinečnú vlastnosť hlivy podporovať imunitný systém, zdravé srdce a funkčný mozog. Okrem toho, pozoruhodný je aj jej vplyv na odbúranie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok. Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.
Je to vynikajúca surovina pre polievky a omáčky, dobre chutí aj konzervovaná v rôznych nálevoch a kombináciách so zeleninou. V kuchyni je hliva ustricová veľmi všestranná - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. Klobúky môžete pražiť ako prírodné alebo obaľované rezne, na drobno nakrájané pod mäso, na dusenie, do polievok, omáčok i fašírok. Bežne sa konzumujú iba klobúky húb, ale tuhé hlúbiky sa dajú usušiť a rozomlieť na prášok. Hliva ustricovitá je veľmi vhodná ku sterilizácii na kyslo so zeleninou a následne použiť do šalátov. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou.
Hliva ustricová - pestovanie na dreve
Intenzívne pestovanie hlivy ustricovej
Intenzívnym spôsobom sa hliva pestuje na slame alebo pilinách vo vreciach v interiéri. Tento spôsob umožňuje kontrolovať prostredie a dosahovať vysokú rodivosť.
Príprava prostredia pre pestovanie
Pre pestovanie hlivy ustricovej je dôležité zabezpečiť vhodné prostredie. Miestnosť by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu a stabilnú teplotu v rozmedzí 8 - 15 °C. Nevyhnutné je aj okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla, ktoré je možné nahradiť umelým osvetlením. Povrchy v miestnosti by mali byť ľahko umývateľné, napríklad keramická dlažba alebo leštený betón, bez drevených alebo iných drsných povrchov, kde by sa mohli usadiť spóry nežiaducich mikroorganizmov. Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice alebo garáže s oknom a prirodzeným svetlom.
Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať, je nevyhnutné dôkladne vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu a prípadne keramické obklady, a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.
Výber a príprava substrátu
Hliva ustricová rastie na širokom spektre organických materiálov, ako sú slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín. Z rozkladu týchto materiálov čerpá živiny. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok) a nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Používame piliny alebo slamu kvalitnú, suchú, bez prítomnosti plesní.
Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože to ovplyvňuje rýchlosť, akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, získavajú živiny a vytvárajú plodnice. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať, preto je ho vhodné zmiešať napríklad so slamou.
Sterilizácia substrátu
Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali alebo ju znehodnotili, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním sterilizovať. Slamu na pestovanie je potrebné pred očkovaním sterilizovať, aby sa zničili baktérie, ktoré môže obsahovať.
- Slama sa vloží do veľkej nádoby, zaleje horúcou vodou a nechá sa v nej odstáť až do vychladnutia. Potom sa slama z vody vyberie a ešte raz zaleje vriacou vodou a znovu sa nechá vychladnúť.
- Pripravená slama sa vloží do veľkej nádoby, zaleje teplou vodou, uvedie sa do varu a varí sa pri teplote 100°C približne hodinu.
Iný spôsob je, že substrát vložíte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený. Vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu približne 30 minút. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.
Slamu alebo piliny nasypeme do silného PE vreca, stlačíme ju a zalejeme horúcou vodou tak, aby bola všetka slama ponorená a vrece uzatvoríme špagátom. Vodu vo vreci necháme 12 hodín a potom urežeme spodné rohy a necháme vodu vytiecť. Pokiaľ nemáme vrece zo silného PE môžeme slamu spariť v nejakej nádobe, prípadne namočenú slamu môžeme spariť v hrnci na zemiaky.
Naočkovanie a inkubácia
Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti s vydenzifikovanými povrchmi, aby vaša doterajšia práca nevyšla nazmar. Substrát je potrebné po pasterizácii nechať odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek. Preto ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu. Chladenie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu. Preparenú slamu vysypeme na čistú fóliu a necháme vychladnúť na teplotu asi 25°C.
Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5 % z objemu substrátu. Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Sadbu vo vrecku tlakom ruky rozdrobíme. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3 % k objemu substrátu).
Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou, alebo slamu z vreca nevysypeme, ale urobíme v slame tri alebo viac rovnako od seba vzdialených vertikálnych otvorov od vrchu až po dno do ktorých nasypeme sadbu. Na vytvorenie otvorov môžeme použiť rovnú tyč, alebo rúrku, ktorú dôkladne očistíme. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu) - t.j. asi dve vrecia o priemere 30 cm a výške 70 cm. Balenie očkovacieho substrátu vystačí na 15-20 kg vlhkej slamy a toto množstvo sa zmestí do igelitového vreca o veľkosti cca 50-100 cm.
Balenie a podmienky inkubácie
Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca. s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Vrecia narežeme rezmi v dĺžke asi 1 - 2 cm a množstve 10 - 20 rezov na jednom vreci. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby. Potom vrece opäť uzavrieme špagátom.
Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je vhodné, aby na vrecia svietilo slnko) s teplotou okolo 22°C, nie viac ako 30°C. Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27°C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Pri nižších teplotách prerastá dlhšie.
Či je substrát prerastený poznáme podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca. 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie. Vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny, čo je pre hubu signál, aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala.
Ak sa vo vreci objaví iná pleseň, znamená to, že sme slamu zle ošetrili, prípadne nebola dodržaná dostatočná hygiena pri očkovaní.
Teplotné podmienky pre rôzne druhy hlivy počas inkubácie:
- Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus): 8 - 18 °C
- Hliva buková (Pleurotus pulmonarius): 15 - 25 °C
- Teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá (Pleurotus cornucopiae) a hliva kráľovská (Pleurotus eryngii): 20 - 30 °C
Dôležitá je aj vysoká vlhkosť vzduchu (75 - 80 %), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou, a dostatočné vetranie. Ideálna teplota na pestovanie hlivy sa pohybuje v rozsahu 15-25 °C. Pri vyššej teplote rastie hliva rýchlejšie, ale zároveň sa aj rýchlejšie minú živiny zo slamy. Tip: Druh hlivy si môžete vyberať aj podľa jeho teplotných nárokov a ročného obdobia, počas ktorého ich pestujete. Pre hlivu ustricovú je vhodnejšia jar a jeseň, zatiaľ čo teplomilnejším druhom bude viac vyhovovať leto.
Tvorba a zber plodníc
Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia). Následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla). Intenzita svetla má efekt na ich rast - málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie. Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok.
Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte, kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Pokiaľ majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla.
Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, či sú v trsoch malé plodničky. Zberáme vždy otočením trsu z vreca. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať, ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie. Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca. 9 dňoch. Hliva rodí približne 4 mesiace, potom sa živiny zo slamy vyčerpajú a je potrebné založiť novú kultúru, ktorá sa dá urobiť aj preočkovaním už použitej slamy na čerstvú. V domácich podmienkach zberáme 3 - 6 úrody, ktoré v optimálnych podmienkach by mali prebehnúť za 3 - 6 mesiacov. Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujeme kropením podlahy. Výnosy hlivy dosahujú 10 - 30% hmotnosti substrátu.
Extenzívne pestovanie hlivy ustricovej na dreve
Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob pestovania, ktorý využíva jej prirodzený životný princíp drevného parazitizmu. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov alebo pňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode. Vonkajšie podmienky taktiež spôsobujú zníženú kvalitu plodníc.
Výber a príprava dreva
Na tento účel budete potrebovať čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ, vŕba alebo buk) s priemerom 15 až 20 cm, prípadne pne týchto stromov. Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.
Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo a to sa hlive nepáči. Dĺžka nie je dôležitá, ale obvykle sa skráti na 50 cm. Hliva bude rásť na klátikoch dlhých 30-80 cm, samozrejme len z listnatých stromov. Zvoľte čerstvé a zdravé drevo. Drevo by nemalo byť zoťaté dlhšie ako pol roka, maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje uvádzajú, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníkov je to mýtus. Konár namočte na dva dni do vody, nech poriadne nasiakne. Podhubie potom lepšie prerastá.
Najvhodnejší čas na prípravu klátu je počas jesene a zimy, ale samozrejme aj počas jari či skorého leta. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar, pretože budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu. Najvýhodnejšie je očkovať v letnom období.
Metódy očkovania drevených klátov
Existuje viacero spôsobov, ako naočkovať pník. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cez neho prerastať. Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva neočkujeme! Neočkujeme tiež do celkom čerstvo zrezaných stromov, z ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu mycélia.
Tu sú najbežnejšie metódy:
- Kolíčková metóda: Do dreva sa rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory s priemerom približne 8 mm. Vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom (postačí aj ten z obyčajnej sviečky). Očkujte po celom povrchu dreva - teda aj na tej strane, ktorá sa nakoniec ocitne pod zemou. Obvykle sa vŕta do boku, cez kôru. Vosková zátka chráni podhubie pred vyschnutím a škodlivým hmyzom.
- Očkovanie zárezov alebo otvorov: Kmene narežte motorovou pílou do jednej tretiny, striedavo z jednej aj druhej strany, alebo vyvŕtajte otvory s priemerom 1,2 až 1,5 cm po obvode. Pred očkovaním rezné plochy polejte horúcou vodou, čím ich dezinfikujete. Do obvodových otvorov natlačte sadbu a otvor zatrite štepárskym voskom alebo zalejte parafínom. Do zárezov natlačte sadbu a prekryte ich štepárskou páskou tak, aby nevysychala. Sadbou sa očkuje na rezných plochách pňov, prípadne do zárezov (kmeň narežeme pílou do 1/3 a striedavo z jednej aj druhej strany kmeňa) alebo otvorov o priemere 12 - 15 mm vyvŕtaných po obvode kmeňa.
- Očkovanie na rezných plochách (klátikový stĺpik): Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch. Pokiaľ očkujeme na rezných plochách na dno vreca nasypeme sadbu a na sadbu reznou plochou postavíme kmeň narezaný na kotúče a medzi každú reznú plochu dáme tenkú vrstvu sadby. Na hornú reznú plochu nasypeme sadbu a vrece uzavrieme. Kmene spojíme klinčekmi.
- Očkovanie koreňov: Klát musí byť starý maximálne rok. Očkujú sa korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.
Inkubácia a udržiavanie klátov
Naočkované kmene alebo klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia. Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Po naočkovaní môžete klát alebo vetvy uložiť do tieňa a vlhka (pod kry, do živého plota, na severnú stranu domu).
Klátiky je potom potrebné umiestniť do vreca a nechať 2-3 mesiace prerastať. Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Podhubie prerastá najlepšie pri teplote okolo 20 až 25°C.
Naočkované pne prekryjeme fóliou na udržanie vlhkosti a na fóliu nahádžeme zeminu, staré seno, alebo nejaký ľahko dostupný materiál, ktorým zabránime prehriatiu pňa pri priamom slnečnom svetle. Doba prerastania je 2 - 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva. Po prerastení klátikov bielym povlakom podhubia sú pripravené na výsadbu do pôdy.
Výsadba a zber úrody z dreva
Po prerastení (2-4 mesiace, v závislosti od vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva) vyberte klátiky z vreca a osadíte ich von do pôdy. Toto robte v teplej časti roka. Klátiky sa zapustia z 1/3 do zeme v časti záhrady, ktorá leží v tieni. Klátik zakopte do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom, alebo horizontálne (ležmo) tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberajte tienisté miesto s vlhkou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase umiera. Z prerastených pňov odstránime fóliu.
Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu. V čase sucha okolie kmeňov zalievajte a pôdu udržujte stále vlhkú.
Kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí tri roky (alebo 3 - 6 rokov), tvrdé drevo päť až šesť rokov (alebo 5 - 10 rokov). Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky. Potom môžete rozložené kmene kompostovať. Trsy plodníc zbierajte vždy celé bez ohľadu na to, či sú v trse ešte malé plodničky. Zberáme vždy vylomením trsu z pňa, alebo vykrútením či odrezaním z pníka. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Výťažnosť je asi 15 % voči hmote použitého dreva, ale plodnosť pri menšej intenzite je 2- 3- aj viacročná.
Skladovanie plodníc
Plodnice hlivy môžeme skladovať v chladničke pri teplote do + 4°C maximálne 5 dní. Plodnice ukladáme lupeňmi smerom hore.
Dôležité upozornenie
Výtrusy hlivy (spóry) môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať pri vdychovaní niektoré alergické prejavy, preto nenecháme nikdy plodnice prerásť a miestnosť vetráme.
tags: #semienka #hlivy #ustricovej