Uhorky patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu na Slovensku a ich pestovanie je populárna záhradkárska činnosť. Sú šťavnaté, osviežujúce a dajú sa jednoducho uchovať zaváraním. Uhorka (Cucumis sativus) je široko pestovaná plazivá, jednoročná rastlina z čeľade tekvicovitých, ktorá sa pestuje a používa ako kulinárska zelenina. Plody typických kultivarov uhoriek sú zhruba valcovité, ale predĺžené so zužujúcimi sa koncami a môžu mať dĺžku až 62 cm a priemer 10 cm. Plody uhorky pozostávajú z 95% vody.
Z botanického hľadiska sa uhorka klasifikuje ako pepo, druh vodnatého ovocia s tvrdou vonkajšou šupkou a bez vnútorného delenia. Uhorky majú jemnú, osviežujúcu chuť a často ich konzumujeme olúpané, pretože majú hrubú šupku, ktorá je ťažko stráviteľná. Ak sa vám pestovanie uhoriek podarí, nie je nič osviežujúcejšie počas letných večerov si z uhorky pripraviť aj lahodný svieži drink.
Uhorková sezóna na Slovensku: Aktuálny stav a výzvy
V minulosti bolo pestovanie uhoriek nakladačiek na Slovensku v radikálnom útlme. V minulom roku sa ich zozbieralo z 21 hektárov pôdy celkovo 157 ton. Úroda medziročne klesla na pätinu, kým pestovateľské plochy na tretinu. „Produkcia uhoriek nakladačiek sa dlhodobo udržiava na veľmi nízkej úrovni, podiel na produkcii zeleniny je 0,5 percenta,“ zhodnotilo pre portál NášVidiek tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva.
Samotní poľnohospodári potvrdzujú nezáujem o pestovanie uhoriek nakladačiek. Hovoria, že ich produkcia je neekonomická a čelí ostrej konkurencii zo zahraničia. Poľnohospodárska samospráva eviduje aktuálne iba pätnásť pestovateľov uhoriek nakladačiek, najmä z juhu a juhozápadu Slovenska. Konzervári hlásia koniec uhorkovej sezóny. Z celkovej produkcie zavarili iba 10 percent uhoriek nakladačiek, ostatná surovina poputovala na výrobu lahôdkových potravín.
Podpora pre pestovateľov
Agrorezort aj napriek nelichotivej situácii v tomto segmente vyratúva možnosti podpôr pre pestovateľov. Najväčšími sú viazané priame platby vo výške 412 eur na hektár a prechodný zjednodušený režim základnej platby vo výške 120 eur na hektár. Pestovatelia uhoriek tiež môžu počítať s ekologickými podporami a s platbou pre mladých poľnohospodárov. Aj keď uhorky patria u spotrebiteľov k najobľúbenejším druhom konzervovanej zeleniny, ich pestovanie nie je pre poľnohospodárov u nás atraktívne. Dôvodom je nízka rentabilita, silná konkurencia zo zahraničia a chýbajúci zberači.
Slovenskí konzervári sa preto museli obzerať po surovine z dovozu, najmä zo susedného Maďarska. Tvrdia, že uhorky nakladačky sú z pohľadu štátnych podporných schém na pokraji záujmu a obchodné reťazce i napriek existujúcej domácej ponuke uprednostňujú konzervovanú zeleninu zo zahraničia. Samozber priamo spotrebiteľmi neodporúčajú. „Pri tejto plodine by pohybom laikov hrozilo výrazné riziko poškodenia porastu,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Druhy uhoriek a ich pestovanie
Uhorky patria medzi najpestovanejšiu zeleninu v našich záhradách. Áno, spolu s paprikami a rajčinami sú uhorky najobľúbenejšou zeleninou, a to najmä vďaka jednoduchej výsadbe, širokému využitiu a ich chuťovým vlastnostiam.
Základný rozdiel medzi nakladačkami, šalátovými uhorkami a hadovkami
Uhorky všeobecne delíme na dve veľké skupiny - šalátové uhorky a nakladačky. Ako ich názvy napovedajú, šalátové uhorky chutia najlepšie v čerstvom šaláte. Nakladačky majú menšie plody, ktoré sa hodia najmä na zaváranie. Ich nevýhodou je, že niektoré staršie odrody majú tendenciu horknúť.
Líšia sa veľkosťou plodov, chuťou a odolnosťou voči chorobám. Vzhľadom na moderné univerzálne odrody môžeme pestovať nakladačky aj niektoré poľné šalátovky aj v skleníku, podobne ako skleníkové uhorky. Naopak to až tak nefunguje. Všetko závisí od použitej odrody a účelu. Nakladačky obsahujú najviac vody a novšie odrody nehorknú a sú tak stále sladké. Poľné šalátovky majú, naopak, viac sušiny a pevnejšiu šupku a hodia sa aj na konzervovanie. Sú tiež častejšie náchylné na horkosť plodov zo stresu, ktorá sa práve konzervovaním následne eliminuje.
Partenokarpné a hybridné odrody
Mnohí pestovatelia sa strácajú v ponuke hybridov a klasických odrôd. Pri uhorkách je situácia v hybridizácii veľmi pokročilá a väčšina odrôd je dnes už na hybridnej báze. To je vývoj, ktorý určujú sami pestovatelia a vôbec neplatí klišé, „že F1 odrody sa hodia len do určitých špecifických podmienok“.
- Hybridy (F1) - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov a prevažovanie samičích kvetov.
- Partenokarpné uhorky - sú hybridné odrody, ktoré nepotrebujú opelenie na to, aby tvorili plody. Väčšinou majú takéto hybridy len samičie kvety a vytvorené plody neobsahujú semienka. Práve kvôli týmto výhodám je väčšina moderných hybridov uhoriek partenokarpná. Partenokarpné uhorky však môžu byť opelené inými uhorkami, ktoré majú aj samčie kvety a potom produkujú plody s jadierkami a často s horkejšou chuťou. Preto by sa tieto rozdielne typy uhoriek nemali pestovať spolu, aby sa zachovala kvalita plodov.
Začiatočníkom odporúčam zvoliť nové partenokarpické odrody, ktoré majú prirodzenú obrannú rezistenciu proti širokému spektru chorôb a plody tvoria bez potreby opelenia. Áno, práve vyššie spomenuté odrody majú vyššiu odolnosť proti múčnatke aj proti plesni uhorkovej. Pri plesni uhorkovej však nehovoríme o rezistencii, ale skôr o fyziologickej odolnosti rastlín vzhľadom na ich vitalitu, štruktúru listových pletív a regeneračnú schopnosť.
Formy rastu uhoriek
Uhorky rastú v dvoch formách: popínavé a kríčkové.
- Popínavé uhorky - pestované v prirodzenej forme uhoriek (liana) za pomoci opory. V podstate rastú neustále do výšky, až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Plodia viacnásobne.
- Kríčkové uhorky - tvoria kompaktnejšiu rastlinu a sú užitočné v malých záhradách aj malých skleníkoch, najmä do nádob a malých záhrad.
Popínavé odrody produkujú viac plodov počas celého vegetačného obdobia.
Príprava na pestovanie uhoriek
Uhorky sú teplomilné liany, preto sa im bude dariť na záhrevných lokalitách v hlbokých a priepustných pôdach bohatých na humus a živiny. Najvhodnejšie sú hlinité, hlinitopiesočnaté a ílovitohlinité. Vyhnite sa ťažkým pôdam s prebytkom vody. Stanovište vyberte slnečné, vzdušné, no zároveň chránené proti severnému vetru.
Kedy vysievať uhorky
Semená uhoriek vysievame od konca apríla do polovice júna na chránené miesto. Na záhony vysádzame priesady od polovice mája, pred mrazmi ich chránime ochrannými krytmi. Skleníkové odrody sa vysievajú už vo februári. Ideálny čas na vysievanie uhoriek nakladačiek aj poľných šalátových uhoriek do voľnej pôdy je u nás začiatkom mája. Siatie uhoriek závisí od vašej záhradkárskej zóny, ale vo všeobecnosti je najlepší čas koncom jari alebo začiatkom leta po pominutí hrozby mrazov, pre istotu je najlepšie počkať, kým teplota pôdy nedosiahne spoľahlivo 21 °C (najmenej 2 týždne po poslednom mraze).
Pri správnej teplote a dostatočnej vlahe dosiahnete rýchlejší počiatočný rast rastlín, ktoré často za krátky čas dobehnú aj omnoho skôr predpestované priesady. Uhorky potrebujú pre najlepšiu produkciu kvetov a plodov 6 až 8 hodín slnečného svetla denne.
Príprava pôdy
Častou príčinou neskorého a nerovnomerného vzchádzania uhoriek býva nevhodne pripravená pôda. Ak ste ju na jeseň dobre porýľovali, na jar vám stačí siahnuť po hrabliach a upraviť iba vrchnú vrstvu pôdy do hĺbky 4 až 8 cm. Zabránite tak rýchlemu vysychaniu a semená aj bez väčších zrážok (pri ideálnej teplote) spoľahlivo vyklíčia.
Uhorky potrebujú teplú, úrodnú pôdu s pH 6 až 6,8, hoci znesú aj o niečo zásaditejšiu pôdu až do 7,6. Na zlepšenie pôdy a vytvorenie koreňového prostredia potrebného pre bohatú úrodu zapracujte niekoľko centimetrov vyzretej kompostovej pôdy do vrchných centimetrov existujúcej záhradnej pôdy. (Pomôže aj kompostovaný hnoj.) Ideálne to urobte niekoľko týždňov pred sejbou alebo výsadbou, aby sa pôda usadila. Uhorky sú plodiny tzv. prvej trate, takže počítame s vyhnojením pozemku na jeseň, najlepšie odležaným hnojom alebo na jar kompostom. Pri priamej sejbe na voľné hriadky sa odporúča radšej počkať, kým sa pôda vyhreje aspoň na 15 °C. U nás sa tak zväčša stane na prelome apríla a mája. V prípade dobre pripravenej hriadky semená vyklíčia a rastliny vzídu za 7 až 10 dní.
Predpestovanie sadeníc
Uhorky sa najlepšie pestujú v interiéri, pretože ich môžete vysiať skôr a skôr aj začnú prinášať plody. Doba siatia závisí od toho, kde budete tieto krehké rastliny nakoniec pestovať. Uhorky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko, no na rozdiel od väčšiny druhov zeleniny majú radi aj nepretržite vlhkú pôdu. Výhodou uhoriek je, že oproti paradajkám alebo paprike potrebujú o niečo kratší čas na rast a dozretie plodov, takže ich je možné vysádzať priamo v záhrade aj zo semien. Aj v prípade uhoriek je však možné predpestovať si sadenice v interiéri, ktoré sa následne presadia do záhrady, čo nám umožní predĺženie sezóny a tým pádom aj posilnenie úrody. Takéto sadenice uhoriek je potrebné vysadiť 3 týždne pred presadením do záhrady, čím im zabezpečíme dostatočný náskok.
Postup je jednoduchý - naplňte 10 cm kvetináče kompostom bez rašeliny, dobre zalejte a potom do stredu každého zasejte jedno semeno do hĺbky 1-2 cm. Semená ideálne umiestnite na bok. Kvetináče vložte do vyhrievaného rozmnožovača s teplotou 21 °C alebo ich prikryte priehľadným plastovým vreckom a umiestnite na teplý slnečný vnútorný parapet. Keď sa po týždni alebo dvoch objavia sadenice, vyberte ich z rozmnožovača alebo odstráňte kryt. Mladé rastliny naďalej udržiavajte v teple, na jasnom svetle a pravidelne ich zalievajte.
Pre partenokarpické nakladačky, ktoré vedieme na viac výhonov, sa hodia viac uhorkové siete. Pri výsadbe uhoriek vo forme sadeníc je potrebné sadenice postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Takto aklimatizované sadenice uhoriek môžeme presádzať do záhrady.
Pestovanie v nádobách a skleníkoch
Uhorky môžeme pestovať aj v nádobách s drenážnymi dierami na dne. Aj pri pestovaní uhoriek v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní uhoriek v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Vyberte si kvetináč, ktorý je aspoň 30 cm široký a hlboký a naplňte ho viacúčelovým kompostom bez rašeliny. Jednu rastlinu umiestnite do stredu, jemne ju upevnite a výdatne zalejte, potom pridajte vhodné opory.
Skleníkové uhorky sa dajú pestovať aj v studenom parenisku, akurát ich tam nevyväzujeme, ale necháme plaziť sa po pôde. Tvorbu bočných výhonkov podporíme zaštipovaním vegetačných vrcholov za štvrtým až šiestym listom. Keď sa objavia samčie kvety, hneď ich odstránime a plodonosné výhonky zaštipneme dva listy za prvým plodom. Samčie kvety sa od samičích odlišujú tým, že im chýba zárodok plodu.
Starostlivosť o uhorky
V zohriatej, vlhkej pôde a s dostatkom slnka rastú uhorky veľmi rýchlo (môžu dorásť až do niekoľko metrovej výšky) a dokážu byť pomerne produktívne, až kým ich nespomalí chladnejšie počasie na konci sezóny. Uhorky si počas rastu nevyžadujú okrem pravidelnej zálievky takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť uhoriek však môžeme zvýšiť, ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení, a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné obmotávať okolo opory (cca. každých 25 cm), no na rozdiel od rajčiakov ich netreba priväzovať, pretože sa dokážu prichytiť vlastnými úponkami. Uhorkám tiež prospieva, ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme.
Zálievka a teplota
Uhorky sú známe svojimi vysokými nárokmi na výdatnú a konzistentnú zálievku. Ako jedny z mála rastlín, obľubujú uhorky neustále vlhkú pôdu (nie však stále premočenú) a pri nedostatku vlahy začínajú ich listy okamžite schnúť. Polievanie by malo byť preto hlboké a konzistentné - polievať, ako náhle preschne vrchná vrstva pôdy do hĺbky 2 cm. Uhorky by sa mali zalievať skoro ráno alebo neskoro večer a to k základni rastliny, aby sa vodou nenamočili stonky a listy rastliny. Pri udržiavaní vlhkosti pôdy výrazne pomáha vrstva mulču položená pri základni rastliny. Uhorky pestované v skleníku alebo v nádobách pravidelne zalievajte, najmä keď sa tvoria plody, pričom sa snažte udržiavať pôdu alebo kompost rovnomerne vlhký. Počas horúcich období ich budete musieť zalievať denne. Dbajte na to, aby ste rastliny zalievali pri báze a snažte sa nenamočiť listy, pretože to môže podporiť vznik plesňových chorôb, ako je múčnatka. Prvým znakom toho, že uhorky nedostávajú dostatok vody, budú ovisnuté listy. Keď rastlina vytvorí plody, budete vedieť, či ste vodu zle zaliali (príliš veľa, málo alebo jednoducho príliš nekonzistentne), ak plody praskajú, olupujú sa alebo hnijú.
Uhorka je známa aj svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto uhorky sadíme pomerne neskoro, až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 15 °C a pôda je dostatočne zohriata. Vhodnou alternatívou je pestovanie uhoriek v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu uhorky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania uhorky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, uhorka prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov ku kvetom uhorky a ako prevencia hubovým ochoreniam.
Hnojenie
Uhorky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar uhorke vystačí po celú sezónu, no na posilnenie úrody je vhodné uhorky prihnojiť čerstvou dávkou kompostu alebo iným prírodným hnojivom (žihľavový výluh pre rast a kostná múčka pre tvorbu plodov) ako náhle začne rastlina kvitnúť a produkovať plody.
Uhorky rastúce v zemi by nemali potrebovať hnojenie, pokiaľ pôda nie je veľmi chudobná. Rastliny v nádobách by ste mali hnojiť každých 10-14 dní bežným tekutým hnojivom. Hnojenie dusíkatými hnojivami neskôr podporí správny rast, kvalitu a výšku úrody uhoriek. Prihnojujeme po tom, čo sa na rastline objavia základy kvetov.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Uhorky skutočne trpia chorobami a škodcami. Stretnúť sa môžeme s plesňou uhorkovou, múčnatkou a s roztočami. Uhorka je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť najmä, keď sú rastlinky ešte malé. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny, škvrnami a schnutím listov (múčnatka, kladonspóriová škvrnitosť listov, vírus uhorkovej mozaiky).
- Múčnatka (Podosphaera xanthii) - plesňové ochorenie listov, stoniek a občas aj kvetov a plodov, ktoré spôsobuje biele, práškovité škvrny. Múčnatka je najčastejšie v skleníkoch, kde sa objavia biele, akoby pomúčené listy na povrchu. Intenzita sa postupne zvyšuje opäť od najstarších listov ďalej.
- Peronospóra (Plasmopara) - alebo pleseň uhorková, je hubové ochorenie listov, ktoré sa šíri počas vlhkého počasia vzdušnými spórami. Spôsobuje nekrózu (odumieranie) stonky alebo výhonku, zmenu farby vrátane hnedých škvŕn (lézie) a žltkasto zelených listov. Pleseň sa začína najčastejšie až v plnej plodnosti, keď sú rastliny najviac vyťažené, často až počas leta alebo počas daždivých období. Prvým príznakom sú nepravidelne hranaté škvrny na listoch, ktoré sa rýchlo šíria a pri vhodných podmienkach môžu zlikvidovať rastliny počas niekoľkých dní (do týždňa). Zospodu sú škvrny najprv vodnaté a neskôr zasychajú a pokryjú celý list. Prvé príznaky bývajú na starších listoch.
Dobrou prevenciou chorôb je vertikálne pestovanie a vyhýbanie sa polievaniu na list. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom. Čo sa týka prevencie, práve správna zálievka je kľúčová. Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch si vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb. Čo sa týka týchto prípravkov, musíme porast postriekať hneď ako spozorujeme problém, alebo, a to je ešte lepšie, postreky vykonávame preventívne.
Je dobré porast ošetriť preventívne prípravkom Champion 50 WG a pri napadnutí prípravkami s účinnou látkou azoxystrobin (pôsobí aj proti múčnatke). Môžeme použiť kontaktné prípravky na báze síry (Kumulus WG). Voľba odolnejšej odrody, proti múčnatke máme nové odrody s plnou rezistenciou, proti plesni odrody so zvýšenou odolnosťou. Pomáhajú žihľavové či prasličkové výluhy alebo postrek mliekom? Áno, za predpokladu pravidelnej a dôslednej aplikácie na všetky časti rastlín. Praslička pomáha vďaka vyššiemu obsahu kremíka spevňovať pletivá. Mlieko by malo pôsobiť zmenou pH na povrchu listov, ďalej chemickou reakciou bielkovín pri pôsobení UV žiarenia, ale osobne radšej volím vyvinuté biologické prípravky určené pre rastliny, napríklad na báze pomarančových silíc alebo hnojivá s vyšším obsahom draslíka a železa s vysokým pH, ktoré bránia šíreniu chorôb.
Tajomstvo plných vedier: Ako vypestovať stovky uhoriek z jedného kríka už túto sezónu!
Žltnutie a horkosť uhoriek
Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Stáva sa to pri nakladačkách aj šalátových uhorkách. Ak žltnú plody ešte pred dozretím, ide o nedostatok živín (dusíka) v kombinácii so zlou závlahou. Žltnutie spôsobuje nedostatok živín, hlavne dusíka. Naopak, jeho nadbytok sa prejaví tiež žltnutím, ale po obvode listov.
Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Túto časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktormi, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty. Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok. Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok. Horkosť je obranný mechanizmus rastliny proti stresu, takže sa prejavuje pri teplotných výkyvoch, napadnutí chorobami alebo škodcami, alebo nedostatku vlhkosti. Prevenciou je správna agrotechnika, ale najmä voľba odrôd, ktoré na horkosť netrpia, teda nemajú túto reakciu v sebe zakódovanú.
V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Do istej miery sa dá horkosť zmierniť ošúpaním, odstránením najhorkejšej časti a postrúhaním. Následne sa uhorky zasypú soľou a nechajú postáť, aby pustili šťavu a s ňou aj horkosť.
Vertikálne pestovanie a rez
Keď chceme ušetriť priestor, uhorky rastúce vonku vyväzujeme na opornú konštrukciu. Každá rastlina potrebuje asi meter štvorcový plochy. Ak nemáme miesto, môžeme rastliny viesť na drôtoch alebo pestovať kompaktné nepopínavé odrody. Veľmi praktická je napríklad odroda Bush Champion. Uhorky sa tiež rady šplhajú po mriežkach. Popínavý typ drôteného pletiva unesie 2 alebo 3 ťahavé odrody. Pri vertikálnom pestovaní na sieti môžeme rady zúžiť až na 60 cm.
Uhorky vedia byť veľmi produktívne a okrem pravidelnej zálievky si nevyžadujú zvláštnu starostlivosť a ani priestor na ich rast. Áno, je to zásadné pre skleníkové odrody, aby sa rozložila násada a lepšie využila energia rastliny na tvorbu plodov. Uhorky v skleníku či vo fóliovníku pestujeme na konštrukcii alebo na špagátoch obyčajne na jeden až dva výhony.
- Uhorky pestované v skleníku - zaštipnite rastový bod, keď dosiahne strechu skleníka. Zaštipte aj špičky bočných výhonkov dva listy za samičím kvetom (za ktorým je malý plod). Zaštipte špičky bezkvetých bočných výhonkov, keď dosiahnu dĺžku 60 cm.
- Uhorky pestované vonku - zaštipnite rastúci vrchol, keď rastliny vyvinú sedem listov, aby ste podporili tvorbu bočných výhonkov.
Vhodné susedstvo pre uhorky
Uhorkám sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Medzi najlepších partnerov uhoriek patrí kôpor, ktorý je zároveň nevyhnutnou surovinou na zaváranie uhoriek. Okrem kôpru môžeme spomenúť napríklad rastliny ako fazuľa, skoré zemiaky, kapusta, slnečnica, kukurica a reďkev. Na veterných stanovištiach môžete ako spoľahlivú ochranu rastlín použiť kukuricu. Vysejte ju zo strany prevládajúcich vetrov na vedľajšiu hriadku v dvoch radoch vzdialených 50 cm od seba. Výbornú chuť im dodá susedstvo s feniklom.
Zber a spracovanie uhoriek
Uhorky dozrievajú od polovice júna, niekde už od mája, čas dozrievania závisí od odrody, pestovania aj od počasia. Šalátové uhorky sú najchutnejšie, keď ešte nemajú vyvinuté semená. Nakladačky zberáme predtým, než začnú žltnúť. Plody uhoriek oberajte ešte pokým sú pevné a ich jadierka sú mäkké. Vtedy majú najväčšiu kvalitu, nie sú horké a pravidelným oberaním takýchto plodov rastlinu stimulujeme k produkcii ďalšej úrody. Naopak, ak necháme čo i len jeden plod úplne dozrieť, uhorka môže úplne prestať s plodením. Plody môžu rýchlo rásť, preto ich kontrolujte každých pár dní, aby boli v najlepšej forme. Je to opäť podľa účelu použitia, ale nakladačky na účely konzervácie zberáme, keď dosiahnu veľkosť 3 - 8 cm. Platí to iba čiastočne, pretože ak by sme vynechali celý jeden zber, veľký počet dorastajúcich plodov by mohol spôsobiť spomalenie násady nových plodov. Stačí teda v poraste nakladačiek ponechať 1 - 2 plody na rastline, ktoré nabudúce zoberieme na šalát.
Všetky uhorky pozberáme pred odchodom na dovolenku, a to bez ohľadu na to, či ich pestujeme v skleníku, parenisku alebo vonku. V čase našej neprítomnosti narastú nové uhorky a keď sa vrátime z dovolenky, budú akurát vhodné na zber. Pred odchodom ešte treba každú rastlinu dobre poliať. Uhorky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami či nožom aj so stopkou. Takto rastlinu zbytočne neťaháte a nepoškodíte.
Skladovanie uhoriek
Uhorky spracúvame čo najskôr po zbere, pretože táto zelenina nie je vhodná na uskladnenie. V chladničke nám vydrží pár kusov aj niekoľko dní, potom ich už treba skonzumovať, pretože sa z nich stráca voda, mäknú, horknú a šúveria sa. Uhorky môžete skladovať 10-14 dní pri teplote 13 °C, ale pre najlepšiu chuť ich spotrebujte čo najskôr po zbere. Ak nezjete nakrájanú uhorku naraz, nepoužitú časť prikryte plastovou fóliou, aby ste predišli jej dehydratácii a tak ju uložte do chladničky. Na dlhšie skladovanie uhoriek je vhodná klasická príprava nakladaných uhoriek v sladkokyslom náleve.
Ako zavárať uhorky
Na zaváranie uhoriek sa treba predovšetkým starostlivo pripraviť a mať po ruke všetky dôležité pomôcky. Na zaváranie sa najlepšie osvedčili uhorky nakladačky, ktoré dorastajú do veľkosti cca 10 - 12 cm. Sú plné chute a semená v dužine nie sú príliš výrazné. Pri zbere sa zamerajte najmä na zdravé, celistvé a nepoškodené plody.
Pozbierané uhorky potrebujú pred uložením do pohárov očistenie. Nestačí ich len prepláchnuť pod tečúcou vodou. Ich povrch je jemne pŕhlivý a zachytávajú sa na ňom mnohé nečistoty. Najskôr uhorky namočte aspoň na dve hodiny do lavóra so studenou vodou. Potom ich kefkou alebo drsnejšou stranou novej hubky vyčistite šúchaním po celom obvode. Nezabudnite prepláchnuť aj listy kôpru a zeleru.
Vyberte niekoľko približne rovnako veľkých kusov, ktoré uložíte zvislo - „postojačky“. Tieto uhorky by mali vyplniť už dve tretiny objemu pohára. Zvyšok doplňte ležiacimi menšími uhorkami. Dajte si záležať na tom, aby sa uhorky pri ukladaní príliš nestláčali. Od vrchného okraja by mala zostať medzera aspoň 2 cm.
Na dno zaváracieho hrnca rozložte utierku a poháre poukladajte tak, aby sa medzi sebou nedotýkali. Pri uhorkách naložených v pohároch s objemom 7 dcl sa osvedčila sterilizácia pri teplote 80 °C po dobu 15 - 20 minút (kontrola teploty teplomerom na zaváranie). Po prejdení času ešte horúce poháre opatrne vyberte, osušte utierkou a viečkom nadol postavte na starý uterák.
Zdravotné benefity uhoriek a recepty
Uhorky neobsahujú takmer žiadne kalórie, ale zato množstvo vody, vlákninu, veľa vitamínov a minerálov. Najviac z nich sa nachádza v šupke, preto by ste uhorky nikdy nemali lúpať. Uhorky vám dokážu zabezpečiť mnohé z vitamínov, ktoré vaše telo pre zdravie potrebuje každý deň. Sú bohaté hlavne na vitamíny C, A a vitamíny skupiny B, ktoré posilňujú imunitu a pomáhajú lepšie zvládať stres. Uhorky obsahujú až 95 % vody, vďaka čomu pomáhajú pri dehydratácií celého organizmu, vrátane pokožky a vlasov. Antioxidanty (flavonoidov a taníny), ktoré v uhorke nájdeme, zabraňujú akumulácii škodlivých voľných radikálov a môžu znížiť riziko chronických ochorení.
Recepty z uhoriek
Čerstvé uhorky chutia najlepšie v ľahkých zeleninových šalátoch, ktoré vás počas leta zaručene osviežia. Medzi ďalšie pokrmy, ktoré si z uhoriek môžete pripraviť, patria polievky i smoothies.
Recept 1: Uhorkovo-jogurtový nápoj
Uhorku umyjeme, spolu so šupkou nakrájame na malé kocky a vložíme do väčšej misky. Pridáme jogurt, studenú vodu, nasekaný kôpor, pretlačený cesnak a olej. Všetko spolu premiešame a dochutíme soľou a čiernym korením.
Recept 2: Uhorkovo-reďkovkový šalát
Uhorku a reďkovky umyjeme a nakrájame alebo nastrúhame na kolieska. Potom si v miske vymiešame dresing z kyslej smotany, oleja, pretlačeného cesnaku a horčice. Dresing dochutíme nasekaným čerstvým kôprom, soľou a čerstvo zomletým korením. Kolieska zeleniny premiešame s dresingom a šalát vložíme do chladničky na cca 30 minút.
Recept 3: Tuniakový šalát s uhorkou
Uhorku umyjeme očistíme a nahrubo nastrúhame. Z konzervy s tuniakom zlejeme šťavu a mäso pridáme k uhorke. Dochutíme troškou soli, petržlenovej vňate, oleja a papriky. Na záver primiešame biely jogurt.
tags: #sezona #nakladaciek #uhoriek