Úbytok jedla v amerických väzniciach sa postaral o to, že cigarety prišli o status najžiadanejšej komodity medzi trestancami. Hladní väzni teraz obchodujú s ázijskými instantnými polievkami. Vo väzení, kde je k papierovým peniazom obmedzený prístup, prirodzene vzniká alternatívny peňažný systém.
Vznik alternatívnej meny v dôsledku škrtov
Michael Gibson-Light, doktorand z Arizonskej univerzity, celý rok navštevoval štátnu väznicu, kde sa rozprával so 60 chovancami a zamestnancami. V zariadení, ktoré Gibson-Light navštevoval, sa od roku 1970 platy pracujúcich väzňov nezvyšovali. No čulý obchodný ruch za mrežami neprestával, preto si odsúdenci hľadali iné prostriedky. Škrty v rozpočte prinútili vedenie väznice znížiť počet teplých jedál. Namiesto doterajších troch dostávali po novom trestanci denne iba dve a k nim studený obed a balíček chipsov.
Väzenia, ktoré sa rozhodli šetriť, jednoducho presunuli bremeno výživy na väzňov a ich rodiny. „Väzni sú takí nešťastní z množstva a kvality stravy, že sa začali spoliehať na rezance ramen.“
Instantné polievky ako platidlo a symbol bohatstva
„Videl som, ako väzeň napadol iného kvôli rezancom,“ povedal Gibson-Lightovi jeden z odsúdených. „Kto sa už len bije kvôli instantnej polievke? Veď stojí ledva 15 centov,“ naznačil, aké nebezpečné môže byť vo väzení dlžníkom. Gibson-Light vo svojom výskume poukázal na to, ako porcia japonských rezancov získava na hodnote. „Podľa toho, koľko má človek polievok v skrinke, môžeme povedať, aký je bohatý. Ak má niekto dvadsať polievok, tak to sa mu vedie čertovsky dobre!“ citoval Gibson-Light vo Washington Post jedného z väzňov. „Všetko je len o peniazoch,“ doplnil odsúdený menom Rogers. „A peniazmi sú tu polievky.“
„Vo svete bude mier až vtedy, keď budú mať všetci ľudia dostatok jedla,“ povedal Momofuku Ando, vynálezca instantných rezancov, ktoré mali nasýtiť hladujúcich v povojnovom Japonsku. Rezance ramen sú v amerických väzniciach populárne už dlhšie. Gustavo Alvaréz, ktorý strávil za mrežami viac než desať rokov, o nich dokonca napísal knihu Väzenský ramen - recepty a príbehy spoza mreží. Inšpirovala ho k tomu príhoda, keď sa po potýčke dvojica väzňov pomerila pri varení rezancov.
Chodíte rádi do asijských bister? Pekingská polévka se dá snadno uvařit doma
Ramen: Tradičná japonská polievka
Ramen je tradičná japonská polievka, majúca pôvod v Číne. Jej základom sú rezance zaliate silným mäsovým vývarom. V Ázii je často podávaná s hovädzím mäsom a vajcom uvareným natvrdo. Na polievkach ramen je výrazná takzvaná „piata chuť“ umami, ktorú objavil v roku 1908 japonský profesor Kikunae Ikeda.
Zdravotné riziká instantných polievok
Instantné polievky sú rýchle, lacné a dostupné na každom kroku. No za pohodlím sa môže skrývať viac, než sme ochotní pripustiť. „Vo všeobecnosti tvrdenie, že instantné polievky môžu byť zdravé, je prinajmenšom zavádzajúce. Podľa odborníka patria medzi potraviny s extrémne vysokým obsahom sodíka. Stačí jedna porcia a odporúčaný denný príjem soli môže byť prekročený. Popri soli odborníci upozorňujú aj na prítomnosť kontaminantov. Rizikovejšie sú najmä pre deti, no ani dospelí by nemali ignorovať ich dlhodobý príjem. Instantné polievky sú z nutričného hľadiska slabými hráčmi. Instantná polievka nemusí byť iba nezdravá kalorická bomba. Po zaliatí zväčšia svoj objem a môžu ponúknuť aj určitú nutričnú hodnotu. Instantné polievky môžu zachrániť hladný večer, ale nemali by sa stať bežnou súčasťou jedálnička.
Štúdia o kardiometabolickom syndróme
Americkí vedci z Texasu varujú, že instantné jedlo dva alebo trikrát v týždni zvyšuje riziko cukrovky i mozgovej mŕtvice. Aj v USA sa totiž tieto jedlá tešia veľkej obľube, najviac instantné polievky či cestoviny - čínske rezance. Vedci pri svojej štúdii, ktorej výsledky zverejnili v magazíne The Journal of Nutrition, skúmali ľudí, ktorí konzumovali instantné jedlá (zamerali sa na čínske variácie instantných polievok a cestovín) a zistili, že u tých, ktorí si ich dopriali dva až trikrát týždenne, sa zvýšilo riziko vzniku kardiometabolického syndrómu, ktorý môže viesť k spomínaným ochoreniam.
Tieto spracované potraviny majú okrem iných škodlivých látok aj vysoký obsah soli, čo tiež prispieva k srdcovým ochoreniam. Takisto obsahujú mnohé chemické látky, napríklad aj terciálny butylhydrochinón (TBHQ), ktorý sa používa ako konzervačná látka, no pritom ide o vedľajší produkt butánu, ktorý sa používa v ropnom priemysle. Instantné potraviny sú jednoducho plné rôznych emulgátorov, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na zdravie človeka. Odborníci preto hovoria o tom, že aj táto štúdia poukazuje na celosvetové riziko, ktoré predstavujú voľne dostupné a tak obľúbené instantné jedlá. Doktor Shin, vedúci štúdie hovorí: "Tento výskum je dôležitý, pretože mnohí ľudia jedia tieto instantné potraviny bez toho, aby vedeli, aké zdravotné riziká môžu pre nich predstavovať."
Nebezpečné látky v obaloch a vplyv na ženy
Obzvlášť opatrné by mali byť aj ženy. Obaly týchto instantných jedál totiž môžu obsahovať chemickú látku bisfenol A (BPA), ktorý ovplyvňuje hormonálnu sústavu - konkrétne spôsob, akým sa do tela dostáva a potom v ňom dokáže fungovať ženský hormón estrogén.
Vedci si tiež všimli ešte jeden zaujímavý fakt. Spotreba instantných jedál je pomerne vysoká u ázijskej populácie, predovšetkým v Južnej Kórei. A práve na tomto území zaznamenali za posledné roky rýchly nárast zdravotných problémov, akými sú srdcové ochorenia či problémy s nadváhou.
Širší kontext: Nebezpečenstvo technologicky spracovaných potravín
Tento výskum z Texasu bol teda zameraný konkrétne na instantné jedlá, no vo všeobecnosti odborníci už dlhšiu dobu poukazujú na nebezpečenstvo všetkých technologicky spracovaných potravín. Či už ide o mäsové výrobky (akékoľvek upravované, nasolené, konzervované mäso či mäsová zmes je známym rizikovým faktorom, ale aj ochorení tráviaceho systému) alebo priemyselne spracované potraviny, ktoré obsahujú cukry a aminokysleliny, teda škrob (zemiaky, chlieb, pečivo a iné produkty obsahujúce obilniny či otruby).
Riziko akrylamidu a škodlivé ingrediencie
Tieto za normálnych okolností nie sú škodlivé, no pri ich tepelnej úprave nad 150 °C sa uvoľňuje rizikový akrylamid. Preto je vhodné sa vyhýbať produktom ako je priemyselne spracovaná káva, vyprážané či pečené zemiakové výrobky, lupienky, chipsy, sušienky, cukrovinky, sucháre, chrumkavý chlieb, mäkký chlieb a dokonca aj mnohé detské výživy.
Čo hovoria na technologicky spracované potraviny v nákupnom koši odborníci? Radia odborníci na optimálnu výživu, životosprávu a extrémnu kondíciu Tina Zlatoš Turner a Vlado Zlatoš:
Bežný Slovák minie mesačne okolo 200 - 300 eur na výživu a približne viac ako 70% nakúpených potravín je už technologicky spracovaných. Do nákupných košíkov hádžeme polotovary rôzneho druhu. Problém nastáva vtedy, keď väčšina ľudí začne uprednostňovať cenu pred kvalitou. Dávajte si preto pozor na akékoľvek produkty, ktoré vo svojom zložení majú na prvých 5-tich miestach nasledovné (veľmi lacné) ingrediencie, ktoré môžu poškodzovať vaše zdravie:
- sójové bielkoviny (izolát, koncentrát, iné formy)
- cukry (mliečne polevy, cukor, invertné cukry, fruktózu, rôzne sirupy napr. z fruktózy, agáve či iné)
- sacharidy (škroby, lupienky, kripsy, pufované zložky, iné sacharidy)
- lacné rastlinné oleje (kvalitné sú naopak napr.
tags: #instantna #polievky #americka #vaznica