Cukrová repa (Beta vulgaris) je plodina s významným postavením v poľnohospodárstve, poskytujúca surovinu pre výrobu cukru. Pestovanie cukrovej repy si vyžaduje dodržiavanie určitých postupov, ktoré zabezpečia jej optimálny rast, vývoj a úrodu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na zavlažovanie cukrovej repy a postupy pestovania, s dôrazom na udržateľnosť a efektívne využitie zdrojov.
Agroekologické požiadavky cukrovej repy
Pre úspešné pestovanie cukrovej repy je potrebné zohľadniť jej agroekologické požiadavky, ktoré sa týkajú pôdy, vody, tepla a svetla.
Pôda
Cukrová repa vyžaduje pôdy s priaznivým pomerom vzduchu a vody, ktoré sú priepustné. Najvhodnejšie sú hlinitopiesočnaté, hlinité až piesočnatohlinité pôdy so slabo kyslou reakciou pH 5,5 - 6,5. Ťažké, ílovité pôdy náchylné na tvorbu prísušku, alebo naopak piesčité až štrkovité pôdy s nízkou hladinou podzemnej vody nie sú vhodné. Cukrová repa sa pestuje na úrodných, dobre priepustných pôdach. Potrebuje dostatok živín, najmä dusíka a draslíka, preto je dôležité zabezpečiť jej dostatočné hnojenie.
Voda
Cukrová repa umožňuje efektívne využitie dostupnej vody v pôde. Má hlboký koreňový systém, ktorý jej umožňuje čerpať vodu z veľkého množstva pôdy, a dlhé vegetačné obdobie, ktoré jej pomáha kompenzovať vodu v obdobiach sucha. Prírodné zrážky vo väčšine oblastí pestovania cukrovej repy postačujú na jej závlahu. V oblastiach s piesočnatými pôdami je kapacita udržania vody v pôde oveľa menšia než v prípade ťažších pôd, preto si doplnkové zavlažovanie môže vyžadovať aj dobre zasadená cukrová repa.
Cukrová repa je náročná na vodu, preto je potrebné zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Avšak, dôležité je aj zabezpečiť dobrú drenáž pôdy, pretože prebytočná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu koreňov. Optimálne je úhrn zrážok a závlahy 500-600 mm počas vegetácie. Doplňková závlaha je vhodná hlavne v prvej tretine až polovici vegetácie, neskoršie obmedzenie závlahy núti rastliny vytvárať hlbšie korene a rovnomernejšie bulvy. Pravidelná kontrola vrcholov cukrovej repy pomôže určiť, či korene potrebujú sodík, bór, draslík alebo iné stopové prvky. Zdravé listy repy sú veľké, mierne zvlnené, s bohatou smaragdovo zelenou farbou. Zalievanie cukrovej repy sa úplne zastaví asi 3 týždne pred odstránením koreňových plodín zo záhrady. Po výskyte sadeníc sa plodiny zalievajú vodou, keď horná vrstva pôdy vyschne. Keď sa objaví výtok niekoľkých zelených listov, prvé kŕmenie sa uskutoční slanou vodou. Počas vývoja a tvorby koreňových plodín sa lúhy cukrovej repy hojne zalievajú každých 7 až 10 dní. Pestované rastliny absorbujú vlhkosť v hĺbke 10 - 15 cm, preto je potrebné monitorovať hlbokú pôdnu vlhkosť.
Teplo
Cukrová repa je plodina, ktorá vyžaduje dostatok tepla počas vegetačného obdobia. Optimálne teploty pre rast a vývoj cukrovej repy sa pohybujú v rozmedzí 15-25 °C. Na teplo je najnáročnejšia cukrová repa, najmenej naopak tuřín. S tým súvisí aj rozdielnosť v termíne začatia pestovania jednotlivých kultúr. Optimálna teplota sa pohybuje okolo 18 °C, nejde o teplomilné druhy, naopak vodnice a tuřín sú plne mrazuvzdorné rastliny.
Svetlo
Cukrová repa je rastlina dlhého dňa, čo znamená, že pre svoj rast a vývoj potrebuje dostatok slnečného žiarenia.
Technológia pestovania cukrovej repy
Technológia pestovania cukrovej repy zahŕňa niekoľko krokov, od prípravy pôdy až po zber a pozberovú úpravu.
Zaradenie v osevnom postupe
Dobrý osevný postup je významnou súčasťou udržateľného poľnohospodárstva. Osevný postup zaisťuje úrodnosť pôdy zachovaním alebo zvýšením obsahu organickej hmoty v pôde, čím sa zlepšuje vývoj plodín a zvyšuje účinnosť živín a vody. Striedanie plodín sťažuje množenie jednotlivých druhov burín a udržuje celkové množstvo burín na zvládnuteľnej úrovni.
Príprava pôdy
Všetky činnosti spracovania pôdy musia byť zamerané na zachovanie všetkých funkcií pôdy a zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre rast plodiny. Orba pôdy významne vplýva na štruktúru pôdy, preto musí byť každá činnosť zvolená tak, aby zachovala dobre štruktúrovanú pôdu s vysokým stupňom biologickej aktivity. Ochranná orba je systém, ktorý je bežne vhodný pre cukrovú repu. Ekologické obrábanie pôdy sa vyznačuje predovšetkým tým, že sa pred pestovaním cukrovej repy nepoužíva pluh. Cukrová repa sa sadí do záhonu, v ktorom pôda obsahuje zvyšky z predchádzajúcej plodiny alebo medziplodiny. Pre túto trojicu koreňovej zeleniny (vodnica, tuřín, cukrová repa) sa ako optimálne javia pôdy kypré a humózne, pretože možnosti rovnomerného rastu bulev a bezproblémovej zberu uľahčia pestovanie. V každom prípade je teda dôležité pôdu dostatočne hlboko prekypriť. V ťažkých alebo kamenistých pôdach si môžeme pomôcť vytváraním vyvýšených hrôbkových záhonov. Pôdy by mali byť neutrálne až zásadité.
Výživa a hnojenie
Zabezpečenie dostatku živín je otázkou rovnováhy. Cukrovej repe musíme dodávať živiny, ktoré potrebuje pre optimálny rast, a pritom sa musíme vyhnúť nadmernej aplikácii, aby nedošlo k plytvaniu zdrojov a potenciálnemu škodlivému zásahu do životného prostredia. Hnojenie má veľký vplyv na úrodu ako aj na kvalitu repy.
Saturačný kal, ktorý vzniká pri výrobe cukru, je ideálnym hnojivom pôdy pre cukrovú repu a pomáha zachovať alebo zlepšiť štruktúru pôdy. Fosfor a draslík sú veľmi dôležitým hnojivom pre rast cukrovej repy. Najväčšou výzvou pri hnojení dusíkom je použitie správneho množstva. Príliš nízka úroveň dusíka znamená, že nie je splnený potenciál rastu plodiny. Príliš vysoká aplikácia má za následok nižší obsah cukru a zlú kvalitu cukrovej repy, čo vedie k nižšiemu výnosu extrahovateľného cukru. Ďalej sa zvyšuje aj riziko vylúhovania.
Na získanie správneho množstva je potrebné odobrať vzorku pôdy, alebo urobiť výpočet na vyrovnanie. Možné je aj použitie organického hnojiva, ale v tomto prípade je potrebné vziať do úvahy množstvo dusíka v týchto hnojivách! Všetky aplikácie hnojív sa musia prispôsobiť potrebe plodín a obsahu živín v pôde (na základe odberu vzoriek pôdy). Výžive a hnojeniu je treba venovať dostatočnú pozornosť. Tu tiež platí najväčší požiadavok cukrovej repy. Dávku hnoja (či kompostu) pre repu vo výške asi 30 kg/10 m2 zapravíme na jeseň spoločne s fosforečnými a draselnými hnojivami.
Odčerpávanie živín z pôdy cukrovou repou (1 t koreňov):
| Živina | Množstvo (kg) |
|---|---|
| Dusík (N) | 17 - 20 |
| Fosfor (P) | 3 - 5 |
| Draslík (K) | 21 - 25 |
| Vápnik (Ca) | 10 |
| Horčík (Mg) | 1,8 |
Sejba
Rôzne odrody majú rôznu odolnosť a tolerancie voči chorobám a škodcom, preto by mal pestovateľ cukrovej repy vedieť, či má farma problémy s istými škodcami, a podľa toho by mal vybrať vhodnú odrodu. Cystotvorné háďatká cukrovej repy (Heterodea schachtii) sú pôdne červy, ktoré poškodzujú korene repy. Na základe odobratej vzorky pôdy pred voľbou odrody sa môžete rozhodnúť, či budete potrebovať odrodu s toleranciou proti tomuto škodcovi alebo nie. Ochorenia listov môžu spôsobiť vysoké straty z hľadiska úrodnosti. Obsah cukru sa pri rôznych odrodách môže líšiť. Čím vyšší obsah cukru, tým nižšie náklady na prepravu. V budúcnosti bude významné mať odrody s vysokou skladovacou schopnosťou, pretože by to mohlo viesť k dlhším kampaniam a vyššej konkurencieschopnosti v pestovaní cukrovej repy.
Na dosiahnutie maximálneho výťažku cukru by ste sa mali zamerať na zber úrody s hustotou rastlín 80 000 až 100 000 rastlín / ha. Na ceste k optimálnej hustote rastlín by ste mali mať na pamäti možnosť strát, napr. v dôsledku zamrznutia, škodcov, zanášania atď. a zvoliť si osivo v množstve okolo 110 000 peliet / ha. Agrotechnický termín sejby - vegetačná doba cukrovej repy je 180 -210 dní, čo si vyžaduje skorú sejbu. Predĺženie vegetačnej doby má pozitívny vplyv na výšku úrody a jej kvalitu. Z hľadiska optimálnej vegetačnej doby je nutné akceptovať určité riziko vymrznutia. Výsev je vo všeobecnosti optimálny od polovice marca do polovice apríla. Ale buďte opatrní v oblastiach s rizikom neskorého mrazu! Ďalším dôležitým kritériom určujúcim čas výsevu je teplota pôdy. Osivo cukrovej repy dokáže klíčiť pri teplote pôdy 4-6°C a vzchádzať pri teplote 5-8°C v hĺbke sejby.
Ak nám pôdne podmienky umožňujú predsejbovú prípravu (teplota pôdy 5-8 °C, vlahové podmienky) minimalizujeme čas medzi otvorením pôdneho profilu (kompaktor) a uložením osiva do lôžka (sejačka). Semená sa vysievajú v jari, keď teplota pôdy dosiahne približne 8-10 °C. Riadky by mali byť vzdialené 40-50 cm, pričom medzi semenami v riadkoch je vhodné ponechať 10-12 cm. Osivo sa vysieva medzi polovicou marca až apríla v teplejších oblastiach. Výsledný pestovateľský spon po vyjednotení je 0,4-0,5 x 0,25 m. Priame zavlažovanie podporí kvalitu bulev s jemnou a sladkou dužinou.
Ošetrovanie počas vegetácie
Rastliny potrebujú ochranu pred škodlivými burinami, škodcami a chorobami. Cieľom kontroly buriny je zastaviť burinu v boji s cukrovou repou o slnečné lúče, vodu a živiny. Je nutné dodržiavať zásady IOŠ (integrovaná ochrana proti škodcom). IOŠ znamená, že veľká časť kontroly sa robí preventívne a nechemickými metódami. Buriny sú kontrolované striedaním plodín a orbou, ako aj priamym mechanickým riadením.
Všetko, čo robíme na podporu rastu a blahobytu cukrovej repy, ju zároveň robí menej náchylnou voči chorobám a škodcom. Každá chemická kontrola musí byť prísne prispôsobená skutočnej potrebe pomocou systémov monitorovania a prognózy a kontrolných prahov. Používať sa môžu výlučne riadené a schválené pesticídy. Zásadným je výber správnych produktov a množstiev, ako aj správneho času a spôsobu aplikácie. Zaistí sa tým účinnosť kontroly, použitie čo najmenšieho množstva chemických látok a to, aby nedošlo k poškodeniu samotnej cukrovej repy.
Zber a pozberová úprava
Efektívny zber a skladovanie je kľúčovým faktorom v udržateľnosti cukrovej repy. Cieľom zberu by mala byť čistá, nepoškodená cukrová repa a čo najnižšie množstvo repového materiálu, ktorý zostáva na poli. Úspešné skladovanie musí chrániť cukrovú repu pred chladom a vlhkosťou a čo najlepšie zabrániť stratám spôsobeným skladovaním.
Zber cukrovej repy je stanovený dohodou o dodávkach medzi cukrovarmi a pestovateľmi. Zber sa uskutočňuje na základe termínov dodania. Zber samotný je tiež ovplyvňovaný poveternostnými podmienkami. Ak chcete získať čo najlepší výsledok zberu, mali by ste použiť najlepšie dostupné techniky (NDT). Tie zaručia nízku úroveň strát úrody, pokiaľ ide o poškodenie alebo obitie repy pri zohľadnení aktuálnych poveternostných a pôdnych podmienok. Aby nedošlo k dodatočným nákladom v hodnotovom reťazci, mala by byť repa vyčistená už počas zberu. Zber a všetky prepravné činnosti musia byť vykonané bezproblémovo a šetrne. Skladovacie miesta musia byť zvolené tak, aby bolo nakladanie a čistenie možné bez akýchkoľvek negatívnych účinkov pri všetkých poveternostných podmienkach. Kvalita repy musí byť zabezpečená aj počas dlhej doby skladovania potrebnej pre zásoby cukrovaru aj po období zberu. Osvedčeným postupom je v tomto prípade zakrytie repy špeciálnym flísovým materiálom. Pri priamej dodávke z poľa do cukrovaru flísová pokrývka repy nie je nutná. Repu môžeme zberať, akonáhle dorastajú buľvy primeranej veľkosti, ale možno ich ponechávať až do mrazov a postupne zberať aj na jeseň. Dužina obsahuje okolo 75 % vody. Asi 18 % vo vode rozpustných látok je zložené takmer z 90 % z cukru - sacharózy.
Holmer Terra Dos 5 v 24-hodinovej prevádzke | Svetový rekord v zbere cukrovej repy!
Moderné spôsoby sklizne cukrovej repy
Moderné spôsoby sklizne cukrovej repy predstavujú v dnešnej dobe dva oddelené procesy. Prvý je samotná sklizeň cukrovej repy. Tú vo väčšine prípadov zaisťujú jednofázové samojízdné sklízeče so zásobníkom, ktoré sami dopravujú bulvy na poľnú skládku alebo plní vedľa jedoucí dopravný prostriedok, ktorý dopravuje bulvy na zvolené složiště. Akonáhle je repa uložená na skládku, prichádza na rad proces čistenia a nakládky bulev. Význam tohto procesu je v znížení nežiaducich prímesí dopravovaných do cukrovaru a zníženie nákladov na samotnú dopravu, nakoľko zvozový rádius cukrovarov sa pohybuje v ráde desiatok kilometrov a je preto vhodné používať nákladné súpravy o veľkom objeme a prepravnej rýchlosti. Pre cukrovar predstavuje predčistená repa nižšiu náročnosť pri samotnej výrobe cukru a menšiu ekologickú záťaž prostredia (menej kalov z výroby). Pre pestovateľov však predstavujú uložené bulvy na skládke istú mieru skladovacích strát, preto je vhodné obmedziť dobu uloženia na skládke, prípadne obmedziť straty na hmotnosti a cukornatosti výparom napr. Proces čistenia a nakládky bulev na odvozové súpravy prebieha dvoma rôznymi technológiami, ktorých voľba je závislá najmä na podloží skládky a jej rozmeru.
Pokiaľ je skládka založená na poli (mäkké podloží), je vhodnejšie použiť samojízdný čistící nakladač s príjmovým stolom. Nevýhoda tohto typu stroja ale spočíva v tom, že nie je schopný nakládať zo spevnenej plochy (dochádzalo by k poškodeniu podloží aj samotného stroja) a skládka musí spĺňať isté parametre (dáno šírkou príjmového stolu čistícího nakladače). V prípade uloženia bulev na spevnenom složišti je nutné použiť zásobníkový (košový) čistící nakladač cukrovej repy v kombinácii s čelným kolovým nakladačom alebo kolovým rypadlom s drapákom.
Porovnanie technológií čistenia a nakládky cukrovej repy:
| Typ technológie | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Samojízdný čisticí nakladač s příjmovým stolem (pro měkké podloží) | Vysoká efektivita čištění a nakládky na měkkém podloží | Nelze nakládat ze zpevněných ploch, omezené rozměry skládky |
| Zásobníkový (košový) čisticí nakladač + čelní kolový nakladač/rypadlo (pro zpevněné podloží) | Flexibilita pri nakládke z rôznych typov plôch, neobmedzené rozmery skládky | Nižšia efektivita čistenia, vyššia spotreba paliva, väčšie utuženie pôdy |
Výsledky meraní strát pri čistení a nakládke
Pre doloženie problematiky čistenia a nakládky cukrovky bolo vykonané v spolupráci s Litovelskou cukrovarnou, a.s. poľné meranie a následné vyhodnotenie práce samojízdného čistícího nakladače cukrovej repy Ropa euro-Maus 4. U stroja bol posudzovaný vplyv otáčok čistících válcov príjmového stola na výkonnosť a celkové straty cukrovej repy vzniklé čistením a nakladaním bulev na dopravný prostriedok. Súčasne bol sledovaný aj podiel ulpělé zeminy na nakládaných bulvách a znečistenie cukrovej repy na skládce. Pre lepšie vyhodnotenie bolo vykonané meranie ako na skládke s cukrovkou sklízenou za mokra, tak na skládke s cukrovkou sklízenou za sucha s minimálnym podielom zeminy.
Zistilo sa, že pri znížených otáčkach valcov príjmového stola bola zistená vyššia miera celkových strát cukrovej repy a nižšia výkonnosť stroja než pri otáčkach zvýšených. Najvyššie hodnoty celkových strát 0,79 % a najnižšie hodnoty operatívnej výkonnosti 229 t.h-1 bolo dosiahnuté pri nastavení príjmového stola 5-4-6. Samojízdné čistící nakladače cukrovej repy sú v dnešnej dobe stále viac preferované z hľadiska hospodárnejšieho prevádzky, nižších strát aj utuženia pôdy oproti košovým čistícím nakladačom v kombinácii s čelným kolovým nakladačom alebo kolovým rypadlom s drapákom. Problematikou a istým obmedzením pre ešte väčšie rozšírenie týchto strojov je ich nasadenie iba pri nakládke repy zo skládok založených na nespevnenom podloží. Všestranné použitie by bolo možné za predpokladu vývoja nového príjmového stola, ktorý by zvládal efektívne nakládať repu ako zo spevnených, tak nespevnených plôch.
Skladovanie cukrovej repy
Akonáhle je repa vyoraná, často chvíľu trvá, kým sa odvezie do cukrovaru. Vonkajšie faktory, ako je teplota a vlhkosť, zohrávajú dôležitú úlohu v procese skladovania cukrovej repy, najmä počas chladnej a vlhkej zimy. Rozhodujúca je aj kvalita zberu a konštrukcia úhľadnej prizmy cukrovej repy. Z toho dôvodu sa musia vždy pozorne sledovať minerálne nečistoty, poškodenie (zlomené koreňové špičky) a defoliácia. Hoci genetika nie je jediným rozhodujúcim faktorom, zohráva úlohu pri zlepšovaní skladovateľnosti repy. Napríklad pri odrode odolnej voči rizoktónii sa pri skladovaní zvyčajne vyskytuje menej zhnitej repy v porovnaní s inými odrodami. Okrem toho genetické rozdiely súvisia s rozdielmi v lámavosti koreňových špičiek a inými druhmi poškodenia súvisiacimi so zberom. V zásade nejde ani tak o výhody, ale skôr o straty, ktorým sa dá predísť. V spoločnosti SESVanderHave používajú penetrometer na skúmanie mechanickej pevnosti koreňov cukrovej repy. V koreňoch sa nachádzajú tkanivá bohaté na cukor, ktoré sú chránené hustejšími vláknami, ktoré pomáhajú obmedzovať zhoršovanie kvality počas skladovania. Zistila sa silná korelácia medzi údajmi z penetrometrie a správaním sa repy pri skladovaní (z hľadiska straty cukru a tolerancie voči fyzikálnemu a biologickému stresu).
Slovenská cukrovary s.r.o. za účelom zachovania kvality cukrovej repy počas dlhodobejšieho skladovania vyzývajú pestovateľov cukrovej repy na realizáciu opatrení smerujúcich k zabráneniu stratám zo namŕzania a predychávania. V súlade so Zmluvou na nákup a predaj cukrovej repy pre rok 2017/18 v zmysle bodu 3.2 "Repy uložené na úložiskách dodávané po 17.12. Samochodné skládky ukladajte max. do výšky 3 metrov a skládky pre ropu- bunker do max. zníženie strát na hmotnosti c. zmierňuje zamŕzanie c."
V poslednej repnej kampani 2022/23 sa bojovalo s významným problémom pri skladovaní repy. V prvej polovici decembra prišli silné mrazy a repa na hromadách namrzla. V druhej polovici mesiaca okolo Vianoc nasledovalo extrémne oteplenie - takmer ku 20°C. Tieto dve udalosti potom spoločne s vyšším podielom zahlinenia na ukládkách viedli k pohrome. Nahnilá repa sa rýchlo kazila. Ročník nevynikal vysokou cukornatosťou a na ukládkách sa potom cukornatosť znižovala ešte viac. Repa sa potom stávala pre cukrovar obtiažne spracovateľnou a pre pestovateľov i cukrovar znamenal tento priebeh skladovania veľkú stratu. Pokusy so skladovaním cukrovej repy a zisťovaním výšky strát sa realizovali v Řepařském institutu Semčice radu rokov. Straty hmotnosti sa v priemere pohybovali okolo 1,5 %. Významnejšie boli straty cukornatosti, ktorých výška bola v priemere okolo 1 % (absol.).
Skúšali sa dva systémy ochrany ukládky - zafúkanie slamou a prekrytie netkanou textíliou. Druhý systém sa dlhodobo javil ako mierne účinnejší, ale rozdiel nebol príliš významný. Dá sa povedať, že pri akomkoľvek dobre vykonanom zakrytí hromád došlo k preukázateľnému zníženiu strát. V prípade hmotnosti to bolo len mierne, ale zníženie strát v cukornatosti bolo viac ako o polovicu. Skladovanie prebiehalo od 40 do 70 dní za veľmi premenlivých poveternostných podmienok jednotlivých ročníkov. Pokusy sa realizovali v priebehu rokov 2012 až 2020. Výška strát pri skladovaní cukrovky je ovplyvnená celou radou vedľajších faktorov. Základom je kvalita skladovanej cukrovky. Akonáhle je repa už pri sklizni nahnilá, veľmi negatívne sa to prejaví na výslednej cukornatosti. Tento stav sa pokúsili nasimulovať v sledovaných ukládkach. Do rašlových vrecúšok dali vždy 18 zdravých a 2 nahnilé repy. Vrecká umiestnili doprostred hromady. Skladovanie prebiehalo potom zhruba 50 dní. Pri odvoze hromady vrecká vyňali a zaznamenali stav repy. Hniloba sa šírila v poškodených repách, ale nerozšírila sa na zdravé bulvy. To je iste pozitívna informácia, ale pokus bol len veľmi orientačný. Ako by to dopadlo pri dlhšom skladovaní prípadne pri iných poveternostných podmienkach či pri vyššom zahlinení, nemožno s istotou povedať. Avšak obsah nahnilých rep znížil cukornatosť testovaných vzoriek zhruba o 2 % (absol.). Tu je asi dôležité takto poškodenú repu včas odhaliť a urýchliť jej odvoz do cukrovaru. Ďalším rizikom skladovanej repy je nevhodný zrez. Tento problém je skôr badateľný pri dlhodobejšom skladovaní.
V zásade možno zrez rozdeliť do 3 kategórií - príliš hlboký zrez, topping či microtopping a odlistenie (často skôr nedostatočný zrez so zbytkami chrástu). Christa Hoffmann z nemeckého repárskeho inštitútu v Göttingene uvádza, že odlistená (defoliovaná) repa vykazovala počas skladovania mierne vyššie straty cukornatosti oproti repe zrezanej systémom topping. Pričíta tieto vyššie straty tomu, že repa vo vonkajších podmienkach a teplotách nad 8 °C môže tvoriť zárodky nových listov tzv. obráža. Najväčšie straty cukornatosti však zistila u rep s príliš hlbokým zrezom. Tu poranená repná hlava úplne iste bola bránou k infekcii. Prítomnosť radu plesní potom viedla k zvýšenej tvorbe invertného cukru, a tým k výraznému zníženiu kvality skladovanej repy. Výrobcovia sklízecích strojov sa tomuto tématu pomerne venujú a moderné sklízeče sú vybavené veľmi sofistikovaným systémom zrezu. Priebeh počasia je jedným z faktorov, ktorý nemôžeme síce priamo ovplyvniť, ale jeho vplyv môžeme čiastočne obmedziť zakrývaním. Z dlhodobých pokusov vyplýva, že v zakrytej hromadě repy dochádza k výrazne nižším výkyvom teplôt. K najväčším stratám totiž dochádza, ako sa nám napokon potvrdilo aj v minulej kampani, práve pri striedaní veľmi chladných období s veľmi teplými. Mrazy poškodia pletivá vo skladovaných bulvách a pri vysokých teplotách potom dôjde k veľmi rýchlej degradácii rastlinného materiálu. Repa má potenciál byť skladovaná pomerne dlho, len je potrebné ju dodať čo najlepšie podmienky.
Chemické ošetrenie je tiež jednou z možných variant pri skladovaní repy na hromadách. V minulosti sa u nás používalo vápenné mlieko. V pokusoch sa snažili o overenie účinku tejto možnosti. Jednotlivé rašlové vrecia naplnené repou postriekali roztokom vápenného mlieka s modrou skalicou. Pokus bol založený v spolupráci s VÚRV Praha-Ruzyně. Tí testovali ošetrenie repy silicou z tymiánu a oregana. Pokus bol založený v roku 2019. Ročník bol teplotne veľmi mierny a skladovanie prebiehalo v celkom priaznivých podmienkach. Straty počas skladovania boli veľmi malé a nepodarilo sa preukázať účinnosť žiadnej z testovaných variant. Keď sa pozrieme do zahraničia, tak vo Francúzsku skúšajú ošetrenie rep fungicídom pri sklizni. Sklízeče musia byť vybavené špeciálnymi aplikátormi.
Ďalším veľmi zásadným krokom pri skladovaní je tvorba ukládky. Sklizená cukrová repa musí byť pre odvoz do cukrovaru vhodne naskladnená a umiestnená tak, aby linky, ktoré zabezpečujú nakládku a dovoz repy, mohli repu bez problémov naložiť na nákladné autá pomocou nakladačov a preklepávačov. Preklepávače (klepačky) zbavujú pri nakládke repu prebytočnej ulpělé hlíny a rastlinných prímesí. Podľa možností poľnohospodára je cukrová repa ukládána buď na okraji poľa u spevnených ciest, alebo prevezená na spevnené miesta, tzv. „skládky“. Plánovanie a umiestnenie skládky býva vždy prekonzultované s predstihom s agronomom cukrovaru. Pri plánovaní skládok je potrebné tiež pamätať na dostatočný odstup od elektrického vedenia či vzrastlých stromov. Rozmery a tvar ukládok závisí predovšetkým na nakladacej technike jednotlivých liniek. Prvými dvoma typmi sú hromady, pripravené pre samochodné lištové preklepávače typu Maus. Tu je rozhodujúcim faktorom šírka zberacej lišty. Pre cukrovary Dobrovice a České Meziříčí pracujú preklepávače so záběrmi 8 a 10 metrov. Hromada teda musí byť pre bezztrátové naloženie široká do týchto rozmerov. Vzdialenosť hromady od cesty či cesty je závislá na dĺžke nakladacieho ramena stroja. Ďalším typom ukládok sú hromady pripravené pre nakládku rôznymi druhmi nakladačov do preklepávačov. Čelné nakladače alebo bagre s drapákmi sú všeobecne schopné naložiť o niečo širšie a vyššie hromady vršené repy. Táto technika dokáže naložiť aj repu zo spevnených plôch ukládok, kde tvar a veľkosť hromád repy nie je nijako obmedzená. Iba tu musí byť ponechané miesto na prejazd kamiónových súprav a umiestnenie preklepávača. Pre repu sklízenou za mokra či v obtiažnych podmienkach je dobré využiť vždy pevných skládok.
Povinnosti a benefity zakrývania skládok
Kampane cukrovarov sa mnohokrát môžu pretiahnuť aj do druhej polovice januára. Potreba skladovania repy sa teda môže natiahnuť až na dobu cez 60 dní. Pre poľnohospodárov, ktorí dodávajú repu pre cukrovary Tereos TTD, platí povinnosť mať zakryté skládky repy po 10. decembri. Sú k tomu motivovaní peňažnými príplatkami za dodanú tonu zakrytej repy. Avšak najväčším benefitom je repa dodaná v optimálnej kvalite, s čo najmenšími stratami. Repa je teraz vo väčšine prípadov zakrývaná slamou. Poľnohospodár si s predstihom zaistí a uskladní slamu v dobrej kvalite, a po zbere zakrýva repu pomocou rozdružovača. Ideálna je vrstva slamy narezaná na cca 5 cm vo vrstve 10 až 15 cm. Priemerná potreba slamy je 650 až 750 kg slamy na 100 t repy. Samozrejme záleží na veľkosti a tvare figury ukládky. Ideálne by sa repa mala zakryť v termíne od 10. 11. do 25. 11. Rovnako by mala byť zakrývaná repa sklizená za dobrých podmienok. Pre tohtoročnú kampaň TTD cukrovary spúšťajú projekt zakrývania repy plachtou pomocou služby. Je snaha, nasledovať západné krajiny, ktoré zakrývanie toptexom prevádzkujú takmer na 100 % zakrývaných hromád. Správne využitá technológia zakrytia toptexom prináša rovnaké výsledky, ako zakrytie slamou. Toptex má avšak niekoľko benefitov. Nie každý pestovateľ cukrovej repy je schopný si zaistiť slamu. Naviac hodnota slamy stále rastie a jej prípadný nákup nepatrí už k najlacnejším. U zakrytia toptexom tiež odpadá riziko, že slamu z hromád rozfúka vietor do okolia. To spôsobuje nedostatočné zakrytie, a tým pádom klesá efekt ošetrenia skládky. Ďalším pozitívom je, že po nakládce nezostávajú priekopy a okraje ciest plné odletujúcej slamy z nakladacieho ramena preklepávačov. Aj cez preklepanie sa dostáva časť slamy spolu s repou na nákladné autá a je odvezená do cukrovaru. Tu slama pôsobí problémy pri plavení a môže sa dostať až na rezačky, kde spôsobuje väčšie opotrebovanie nožov. Technológia zakrývania toptexom vyžaduje vybavenú technologickú linku pre vykonávanie tejto operácie. Je potrebné repu zakryť, pred odvozom odkryť, a tiež toptex počas roka vhodne uskladniť. Cukrovary Tereos TTD sa preto rozhodli spustiť pilotný projekt, v ktorom sa bude testovať možnosť využitia zmluvných firiem na zakrytie hromád i uskladnenie plachty mimo sezónu. Zakrytie by malo prebiehať plne automaticky pomocou špeciálneho ramena s navinutou plachtou.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Cukrová repa je náchylná na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jej úrodu a kvalitu.
Rizománia
Rizománia je jednou z najčastejších chorôb cukrovej repy. Spôsobuje vírus Beet necrotic yellow vein virus (BNYVV), ktorý sa na cukrovú repu prenáša prostredníctvom koreňového parazita Polymyxa betae. V súčasnosti neexistuje žiadna chemická ochrana proti rizománii.
Háďatko repné
Háďatko repné (Heterodera schachtii) je malý biely červ, ktorý sa prichytáva na korene cukrovej repy a živí sa obsahom koreňových buniek. Príznaky výskytu háďatka sa prejavujú vo forme jasných fľakov na parcele, vädnutím a nedostatočným vývojom koreňov.
Drôtovce
Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovité (Elateridae). Larvy sa živia podzemnými časťami rastlín, čím spôsobujú značné škody na úrode. Agrotechnické opatrenia, ako správny osevný postup, obrábanie pôdy a ničenie burín, sú veľmi významné pre obmedzenie masového rozmnožovania kováčikov a zníženie ich populačnej hustoty.
Inovatívne postupy v pestovaní cukrovej repy
V súčasnosti sa v pestovaní cukrovej repy uplatňujú inovatívne postupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu úrody a kvality repy, ako aj k ochrane životného prostredia.
Použitie jazerného sapropelu
Jazerný sapropel je unikátna starodávna surovina na výrobu humínového hnojiva, tvoriaca sa samou prírodou na dne jazier vzniknutých v dobe ľadovej. Humíny obsiahnuté v jazernom sapropele sú veľmi aktívne a majú pozitívny vplyv na rast a vývoj rastlín.
Výsevné pásiky
Výsevný pásik je 8 - 15 mm široký nosič osiva, na ktorom sú presne rozmiestnené semená. Tento originálny nosič osiva umožňuje jednoduchú, rýchlu a veľmi efektívnu sejbu.
tags: #sklizen #cukrovej #repy