Skloňovanie substantív v slovenskom jazyku sa riadi vzormi, ktoré sú určené rodom, zakončením slova a jeho životnosťou. Slovo „syr“ je podstatné meno mužského rodu a jeho skloňovanie sa riadi vzorom dub, avšak s dôležitou výnimkou v genitíve singuláru. Poďme sa podrobne pozrieť na pravidlá skloňovania tohto slova a širší kontext skloňovania mužských podstatných mien.
Vzor dub a jeho použitie
Vzor dub sa používa pre neživotné substantíva mužského rodu, ktoré sú v nominatíve singuláru zakončené na tvrdé a obojaké spoluhlásky. Príkladmi sú slová ako plot, klobúk, vzduch, obed, hrad, film, proces, krk, Hamburg, Leopoldov. K tomuto vzoru patria aj niektoré pluráliá tantum, ako sú zálety, hody, fašiangy, dostihy, Kúty, Karpaty. Taktiež sa podľa vzoru dub skloňujú cudzie neživotné substantíva gréckeho a latinského pôvodu zakončené v nominatíve singuláru na -us, -os, -es, napríklad realizmus - realizmu, rytmus - rytmu, Sírius - Síria, pričom pri mnohých substantívach sa koncové prípony neodsúvajú (napríklad trolejbus - trolejbusu, cirkus - cirkusu, pátos - pátosu, kolos - kolosu). V pluráli sa sem zaraďujú aj zvieracie substantíva, ktorých kmeň sa končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, napríklad krt - krty, havran - havrany, sup - supy, páv - pávy.
Genitív singuláru (G. sg.)
V genitíve singuláru sa pri vzore dub stretávame s príponami -a a -u. Prípona -a je najmä pri substantívach, ktoré javia nejakú súvislosť so životnými substantívami. Sem patria slová odvodené rovnakými príponami ako životné substantíva (-ík, -ák/iak, -ok a zdrobnené substantíva s príponami -ík, -ek, -ček, -štek, -žtek, -ok), napríklad rýchlik - rýchlika, slovník - slovníka, padák - padáka, zemiak - zemiaka, rožok - rožka. Tiež sem patria osobné alebo zvieracie substantíva, ktorými sa označujú neživé veci: koníček - koníčka, Martin - Martina, kohútik - kohútika. Príponu -a majú aj iné konkrétne substantíva označujúce jednotlivé predmety: kút - kúta, uzol - uzla, prst - prsta, granát - granáta, inkubátor - inkubátora.
Prípona -u je najmä pri abstraktných substantívach: pozdrav - pozdravu, úkryt - úkrytu, vrh - vrhu, začiatok - začiatku, dotyk - dotyku. Ďalej pri zložených substantívach, ktorých druhá jednoslabičná časť je deverbatívna: ďalekohľad - ďalekohľadu, vodovod - vodovodu, vodopád - vodopádu. Dôležité je, že príponu -u majú aj látkové a hromadné substantíva, ako vosk - vosku, cukor - cukru, hmyz - hmyzu, ľud - ľudu, med - medu, ale tu prichádza k výnimke pre slovo „syr“, ktoré má v G. sg. tvar „syra“, podobne ako „chlieb - chleba“ a „ovos - ovsa“.
Príponu -u majú aj nezdomácnené cudzie slová: interval - intervalu, senát - senátu, festival - festivalu, sufix - sufixu, kódex - kódexu. A tiež niektoré domáce slová na rozdiel od tvarov G. sg. substantív iných rodov: diel - dielu (ale dielo - diela), druh - druhu (ale druh - druha). Apelatíva zakončené na -m bez ohľadu na ich pôvod a niektoré iné domáce slová majú tiež -u: dom - domu, strom - stromu, vrch - vrchu, breh - brehu.
Mnohé slová majú v G. sg. dvojtvary: kaktus - kaktusa/u, trolejbus - trolejbusa/u, bok - boka/u, Alžír - Alžíra/u. Slovo kolok má v kolkárstve v G. sg. tvar kolka, na listine kolku. Slovo rok má príponu -a vo výrazoch z roka na rok, vyše roka, pol roka. Inde sa používa tvar roku: z roku 1918, toho roku.
Lokál singuláru (L. sg.)
V lokáli singuláru je okrem základnej prípony -e aj prípona -u a -i. Prípona -u je v slovách, ktorých kmeň sa končí na -k, -g, -ch, -h: bok - na boku, epilóg - v epilógu, prach - v prachu, roh - na rohu. Taktiež v cudzích slovách zakončených na -ius, -eus: Sírius - na Síriu, Pireus - v Pireu.
V L. sg. majú príponu -i a v N. a A. pl. príponu -y prevzaté slová na -el a niektoré slová na -er (aj domáce), v ktorých -e- nie je pohyblivé, ďalej slová na -ér, väčšina slov na -ál, ako aj slová Alžír, klavír, apríl, jún, júl. Príklady zahŕňajú akvarel - o akvareli - akvarely, apel, Brusel, duel, epitel, flanel, hotel, tunel, Izrael, karamel, model, naturel, pastel; cícer, éter, Gemer, poker, revolver, zeler; arzenál, ceremoniál, duál, chorál, inštrumentál, integrál, kapitál, kryštál, lokál, manuál, materiál, memoriál, metál, minerál, opál, originál, personál, piedestál, plurál, regál, rituál, signál, tribunál, vokál, žurnál; ateliér, buldozér, exteriér, interiér, likér, malér, štartér, transportér. Pravidelne podľa vzoru dub sa v L. sg. skloňujú slová na -ar, -ir, -yr, -ýr, -or, v ktorých -e- nie je pohyblivé (napr. ker - na kre - kry) a slová na -or s pohyblivým -o- (napr. cukor - v cukre - cukry, vietor, víchor).
Genitív plurálu (G. pl.)
V genitíve plurálu je bežná prípona -ov: strom - stromov, dub - dubov. Pri vlastných pomnožných substantívach je typická nulová prípona, pričom posledná kmeňová slabika sa predlžuje. To platí pre slová zakončené na -any (Chynorany - Chynorian, Rudňany - Rudnian, Lipany - Lipian, Vojany - Voján) a slová s príponami -íky, -áky, -iaky (Topoľníky - Topoľník, Smrdáky - Smrdák, Diviaky - Diviak).
Inštrumentál plurálu (I. pl.)
V inštrumentáli plurálu sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami. Prípona -mi je pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): sad - sadmi, stĺp - stĺpmi, motúz - motúzmi. Taktiež pri substantívach končiacich na x: sufix - sufixmi, index - indexmi. A pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: parlament - parlamentmi, konsonant - konsonantmi, moment - momentmi.
Prípona -ami je pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na spoluhlásku m: program - programami, dom - domami, rytmus - rytmami. Ďalej pri substantívach s výsuvnými samohláskami e, o, i, á: gombíček - gombíčkami, následok - následkami, chrbát - chrbtami. Pri substantívach zakončených na -o: zajko - zajky - zajkami. A pri substantívach zakončených v N. sg. na -ius, -eus: skarabeus - skarabey (N. a A. pl.) - skarabeami.
Vzor chlap a jeho kategórie
Vzor chlap je určený pre mužské osobné substantíva končiace na spoluhlásku (otec, herec, sused, Švéd, filozof, žiak, génius), ako aj pre substantíva v nominatíve singuláru zakončené na samohlásku -o, ktoré môžu byť všeobecné (dedo, strýko, otecko), rodné mená (Jano, Vlado, Paľo, Jožo), priezviská cudzieho pôvodu (Michelangelo, Marco Polo, Hugo, Picasso) alebo mená rozprávkových bytostí (Lomidrevo, Miesiželezo).
Do vzoru chlap patria aj zvieracie substantíva mužského rodu zakončené na spoluhlásku v singulári (holub, sob, pes, medveď, mravec, krab, vlk, orol), pričom v pluráli sa skloňujú podľa vzoru dub alebo stroj. Zvieracie substantíva zakončené na -o v singulári aj pluráli idú podľa vzoru chlap (maco, pejo). Substantíva vták, vlk, pes majú v pluráli vzor chlap/dub: vtáci/vtáky, vlci/vlky, tí psi/tie psy. Zosobnené zvieracie substantíva v pluráli idú podľa vzoru chlap: smelí orli, moji holúbkovia, pekní vtáčkovia.
Grécke a latinské substantíva zakončené na -as, -es, -os, -us (Anaxagoras, Archimedes, anofeles, Herodotos, génius, brontosaurus) sa tiež skloňujú podľa vzoru chlap, pričom v genitíve a ostatných pádoch singuláru sa odsúva koncové -as, -es, -os, -us: génius - génia, Herodotos - Herodota, Ovídius - Ovídia.
Nominatív plurálu (N. pl.)
Pri niektorých slovách latinského a gréckeho pôvodu v N. pl. je základná prípona -i. Pred príponou -i sa kmeňové spoluhlásky k, ch striedajú so spoluhláskami c, s: úradník - úradníci, sedliak - sedliaci, mních - mnísi, Čech - Česi. Variantné prípony v N. pl. sú -ovia, -ia.
Príponu -ovia majú všetky substantíva zakončené na spoluhlásky h a g: boh - bohovia, dramaturg - dramaturgovia, chirurg - chirurgovia. Taktiež všetky zdrobneniny na -ček, -ek, -ik, -čik: ujček - ujčekovia, synáčik - synáčikovia, chlapček - chlapčekovia. Slová so zakončením na -ok: predok - predkovia, svedok - svedkovia, výrastok - výrastkovia. Niektoré slová označujúce príbuzenský vzťah: otec - otcovia, syn - synovia, svokor - svokrovia, švagor - švagrovia. Mená (najmä jednoslabičné) národov a kmeňov: Ink - Inkovia, Azték - Aztékovia, Frank - Frankovia. Cudzie slová na -ch: šach - šachovia. Niektoré domáce slová: duch - duchovia, zloduch - zloduchovia, člen - členovia. Apelatíva na -o: dedo - dedovia, ujo - ujovia, strýko - strýkovia. Cudzie apelatíva na -us, -es, ak sa -us, -es odtrháva: nuncius - nunciovia, génius - géniovia. Rodné mená a priezviská: Jozef - Jozefovia, Ján - Jánovia, Pasteur - Pasteurovia. Mnohé cudzie slová na -f a -m (najčastejšie pojmy z náboženskej oblasti a tituly osôb): mím - mímovia, šéf - šéfovia, elf - elfovia, džin - džinovia, emir - emirovia, moslim - moslimovia, princ - princovia.
Príponu -ia majú substantíva zakončené na -teľ: učiteľ - učitelia, chovateľ - chovatelia, priateľ - priatelia. Apelatíva i propriá s príponou -an/-čan: občan - občania, mešťan - mešťania, Slovan - Slovania, Angličan - Angličania, ale názvy osôb, odvodené od slovies príponou -an majú v N. pl. príponu -i: trhan - trhani, pijan - pijani, furman - furmani. Niektoré slová na -ič: rodič - rodičia, dedič - dedičia. A slová brat - bratia, manžel - manželia, sused - susedia, Žid - Židia.
Inštrumentál plurálu (I. pl.)
V inštrumentáli plurálu sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami. Pádová prípona -mi je pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): prekladateľ - prekladateľmi, Bratislavčan - Bratislavčanmi, šéf - šéfmi. Tiež pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: pacient - pacientmi, Ind - Indmi, policajt - policajtmi.
Pádová prípona -ami je pri substantívach, ktoré končia na -m: ekonóm - ekonómami, mím - mímami, bohém - bohémami. Pri substantívach s pohyblivými samohláskami e, o, i: poslanec - poslancami, blázon - bláznami, svedok - svedkami. Pri substantívach zakončených na -o: šašo - šašami, ujo - ujami, Dunčo - Dunčami. A pri cudzích substantívach.
Vzor hrdina a jeho osobitosti
Vzor hrdina sa používa pre mužské osobné substantíva zakončené v nominatíve singuláru na -a: darca, dozorca, sprievodca, vládca, anarchista, prednosta, sluha, Mácha, Tatarka, Chalupka, Fulla. Tiež pre priezviská, končiace na -o, ktoré sa môžu skloňovať aj podľa vzoru chlap, ale aj hrdina: Krasko - Kraska/Krasku, Lenčo - Lenča/Lenču, Jurčo - Jurča/Jurču.
Nominatív plurálu (N. pl.)
V nominatíve plurálu je základná prípona -ovia. Variantná prípona -i sa používa pri slovách cudzieho pôvodu zakončených v N. sg. na -ta, -ista, -ita: fantasta - fantasti, slavista - slavisti, turista - turisti, kozmopolita - kozmopoliti. Domáce slová zakončené na -ta majú príponu -ovia: starosta - starostovia, mešťanosta - mešťanostovia. Substantíva s príponou -ca majú v N. pl. príponu -i popri prípone -ovia v slovách: výherca - výherci/výhercovia, záujemca - záujemci/záujemcovia. Pri ostatných slovách na -ca je prípona -ovia: darca - darcovia, výpravca - výpravcovia, dôchodca - dôchodcovia.
Inštrumentál plurálu (I. pl.)
V inštrumentáli plurálu je základnou príponou -ami.
Vzor stroj a jeho charakteristiky
Vzor stroj sa uplatňuje pre neživotné substantíva mužského rodu zakončené v nominatíve singuláru na mäkké spoluhlásky: plášť, dážď, kmeň, Kriváň, rubeľ, Ipeľ, hostinec, Tisovec, lúč, bridž, flyš, guláš, rúž, nôž, Paríž, zdroj. K tomuto vzoru patria aj pomnožné podstatné mená: Ladce, Sliače, Tlmače, rezance, kríže. Ďalej niektoré neživotné substantíva zakončené v N. sg. na -r a -l: september, pulóver, púder, motocykel, nikel, artikel. A slovo peniaz. V pluráli sa podľa vzoru stroj skloňujú niektoré zvieracie substantíva, ktorých kmeň sa končí na mäkkú spoluhlásku: medveď - medvede, kôň - kone, jelene, mravce, hraboše, svište, mrože, papagáje.
Paradigma skloňovania vzoru stroj je nasledovná:
| Pád | Singulár | Plurál |
|---|---|---|
| N. | stroj-ø | stroj-e |
| G. | stroj-a, čaj-u | stroj-ov, Levár-ø |
| D. | stroju | strojom |
| A. | stroj | stroje |
| L. | stroji | strojoch |
| I. | strojom | strojmi |
tags: #sklonovanie #slova #syr