Aj vám ostalo v záhrade veľa nedozretých zelených paradajok a neviete čo s nimi? Je škoda ich vyhodiť, môžete ich napríklad naložiť do nálevu. Hoci sú neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál, stále sa s nimi spája množstvo otázok, najmä ohľadom konzumácie zelených, nezrelých paradajok. Tento článok sa zameriava na účinky konzumácie zelených paradajok, potenciálne riziká spojené s toxínmi, ako je solanín a tomatín, a na zdravotné prínosy, ktoré paradajky všeobecne ponúkajú.
Pôvod a história paradajok
Paradajky pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, kde ich pestovali už Majovia a Aztékovia pred približne 2000 rokmi. Prvé divoké paradajky boli malé, kyslé a žltooranžové, výrazne odlišné od moderných odrôd. Do Európy sa dostali po objavení Ameriky Krištofom Kolumbusom v roku 1492. Spočiatku neboli obľúbené a považovali sa za exotické a jedovaté rastliny. Až v 16. a 17. storočí sa začali pestovať v južných krajinách, ako Taliansko a Španielsko, a postupne sa stali obľúbenou súčasťou stredomorskej kuchyne. Talianske slovo "pomodoro" znamená "zlaté jablko", čo odkazuje na prvé žlté odrody paradajok. Vo Francúzsku sa paradajky nazývajú "jablko lásky" a v Nemecku "jablko raja".
Sú zelené paradajky nebezpečné? Pravda o solaníne
Posledná paradajková úroda sa už zrejme bez dostatku slniečka nestihne poriadne vyfarbiť a dozrieť. No zelené paradajky netreba vyhadzovať, dajú sa ešte využiť, no je dobré vedieť, ako na to. Väčšina ľudí sa zeleným paradajkám vyhýba kvôli obsahu rastlinného glykoalkaloidu nazývaného solanín. Táto látka slúži ako prirodzená ochrana rastliny proti škodcom (choroboplodnými mikroorganizmami, hmyzom i hlodavcami) a vo väčšom množstve môže byť pre človeka dráždivá či toxická. Prejavuje sa to napríklad nevoľnosťou, bolesťou brucha či hnačkou. No mierne množstvo nezrelých paradajok po tepelnej úprave nie je pre zdravého človeka nebezpečné. Solanín sa pri varení či smažení čiastočne rozkladá a recepty zo zelených paradajok sú v niektorých kuchyniach veľmi populárne.
Kde sa solanín nachádza najviac?
Najviac solanínu je v čerstvých, úplne tvrdých, sýtozelených plodoch, najmä v šupke a stopke. Surové paradajky v nezrelom stave sa neodporúča konzumovať.
Znižovanie obsahu solanínu
Pri dozrievaní, varení, nakladaní či fermentácii sa obsah solanínu výrazne znižuje. Malé porcie (pár kúskov tepelne upravených zelených paradajok) zdravému človeku neublížia. Hoci solanín môže pri konzumácii veľkého množstva zelených rajčín spôsobiť vážne zdravotné problémy, reálne riziko otravy je nízke. Aby sa prejavili vážne symptómy ako ospalosť, žalúdočné problémy alebo kŕče, museli by ste zjesť približne 200 mg solanínu, čo zodpovedá konzumácii približne 29 kg nezrelých paradajok naraz. Kvôli ich horkej chuti a nízkemu obsahu solanínu v čiastočne zrelých rajčinách je nepravdepodobné, že by ste sa náhodne otrávili.
Upozornenie na konzumáciu
No pozor: Ľudia s citlivejším trávením (aj deti, tehotné ženy, alergici) by mali zelené paradajky jesť len s mierou, najlepšie ich nekonzumovať vôbec. Existujú však aj jedlé odrody zelených paradajok s nízkym obsahom solanínu, ktoré sa môžu bezpečne konzumovať.
Toto prírodné hnojivo spôsobí, že paradajky, papriky a uhorky budú šialene rásť
Tomatín: Menej známy alkaloid
Nezrelé plody majú zvyčajne horkú chuť, čo by mnohých mohlo odradiť. Avšak, či už sú paradajky zrelé alebo nie, obsahujú jeden alkaloid. Zrejme ste už neraz počuli, že látka zvaná tomatín, nachádzajúca sa v šťavnatých zrelých paradajkách, by mohla spôsobiť tráviace problémy. Jej hladiny sú však extrémne nízke, takže sa nie je sa čoho báť! Podľa dietológa Bhakti Samant z Kokilaben Dhirubhai Ambani Hospital v Bombaji je to však iné v nezrelých plodoch a listoch, kde sú hladiny tomatínu vyššie. Navyše, zatiaľ neexistuje žiadna štúdia, ktorá by potvrdila, že konzumácia zelenej odrody a listov by mohla spôsobiť ochorenie. Napríklad jedna v roku 2000 prišla na to, že laboratórne zvieratá, ktoré požívali tomatín, ho vylúčili zo svojho systému nevstrebané. Alkaloid sa viaže na LDL cholesterol v tráviacom systéme a odstraňuje sa cez exkrementy.
Tomatidín a jeho vplyv na svalovú hmotu
Prekvapivé však je, že tomatín, resp. tomatidín (zlúčenina vytvorená v tele po tom, čo ľudia zjedia zelené paradajky), buduje svalovú hmotu, chráni pred atrofiou a pomáha znižovať tuk. V dôsledky choroby alebo starnutia dochádza postupne k atrofii kostrového svalstva alebo úbytku svalov. Pri dosiahnutí 80 rokov je 50-percentná pravdepodobnosť, že sa u človeka vyvinie tento stav. Tím výskumníkov z University of Iowa a Iowa City VA Medical Center zistil, že u myší, kŕmených tomatidínom, sa vyvinuli väčšie svaly ako tým, ktoré látku neužívali. Je zaujímavé, že tie isté myši si udržali svoju váhu, čo naznačuje, že tomatidín by mohol mať význam aj v znižovaní hmotnosti.
Ako zistiť, či sú zelené paradajky zrelé (špeciálne odrody)
Moderné šľachtiteľské techniky priniesli odrody, ktoré ostávajú zelené aj po úplnom dozretí, pričom obsah solanínu je zanedbateľný. Ako spoznáte, že plod zelenej odrody je už zrelý?
- Mäkkosť plodu: Zrelá zelená paradajka by mala byť na dotyk mäkká, ale nie príliš.
- Farba: Farba by mala byť jednotná a bez tmavých škvŕn.
- Vôňa: Zrelá paradajka by mala mať charakteristickú paradajkovú vôňu.
- Ľahké odtrhnutie: Pri miernom potiahnutí sa plod ľahko odtrhne od stonky.
Zdravotné prínosy paradajok
Kým zelené paradajky môžu byť toxické, zrelé plody sú naopak veľmi zdravé. Paradajky sú výnimočne zdravé a ponúkajú množstvo prínosov pre ľudské zdravie:
- Vitamíny a minerály: Paradajky sú bohaté na vitamíny A, B, C, D, E a minerály ako draslík, železo, fosfor, sodík, selén, horčík a zinok.
- Antioxidanty: Obsahujú lykopén, silný antioxidant, ktorý chráni pred rakovinou a kardiovaskulárnymi ochoreniami. V kombinácii s vitamínmi C a E chránia organizmus pred škodlivými účinkami voľných radikálov. Čím intenzívnejší je červený odtieň paradajky, tým je zrelšia, a s vyšším obsahom zdraviu prospešného lykopénu.
- Nízky glykemický index: Majú veľmi nízky glykemický index, čo je výhodné pre ľudí s cukrovkou.
- Znižujú cholesterol: Pravidelná konzumácia paradajok alebo paradajkovej šťavy znižuje hladiny LDL cholesterolu a triglyceridov v krvi.
- Podporujú trávenie: Paradajky udržujú tráviaci systém zdravý tým, že zabraňujú zápche aj hnačke. Obsahujú veľké množstvo vlákniny, ktoré pomáhajú stimulovať peristaltický pohyb v hladkých tráviacich svaloch a uvoľňujú žalúdočné a zažívacie šťavy.
- Priaznivo pôsobia na srdce: Vďaka obsahu draslíku pomáhajú znížiť vysoký krvný tlak.
- Prispievajú k zdraviu pokožky a vlasov: Topická aplikácia paradajkovej šťavy je známa ako liečba ťažkých spálenín. Denná spotreba chráni pokožku pred UV spálením a hodia sa v príprave produktov proti starnutiu.
- Pomáhajú zdraviu očí a kostí: Obsahujú lykopén, luteín a beta-karotén, ktoré sú dobré pre oči, a vápnik a vitamín K, ktoré pomáhajú udržiavať silné kosti.
- Podporujú dobrú náladu: Obsahujú kyselinu listovú, ktorá nám dodáva životný optimizmus, a vitamín B3, ktorý podporuje dobrú náladu a zdravý spánok.
Ako bezpečne konzumovať a skladovať paradajky
Výber paradajok
Vyberajte si paradajky, ktoré sú pevné, hladké a bez zeleného sfarbenia (ak nejde o zelenú odrodu).
Skladovanie paradajok
Dokonale zrelé paradajky by mali byť uchovávané pri izbovej teplote ďaleko od slnečného svetla. Prezreté paradajky, ktoré sú jemné na dotyk s veľmi červenou dužinou, sa najlepšie udržujú v chladničke. Pred jedením ich vyberte z chladničky a nechajte ich vychladnúť na izbovú teplotu.
Príprava paradajok
Pred konzumáciou paradajky dôkladne umyte. Odstráňte stopku a prípadné zelené časti.
Ako urýchliť dozrievanie zelených paradajok v interiéri
Na konci záhradkárskej sezóny sa často stáva, že posledná úroda paradajok nestihne na rastline vplyvom chladnejšieho počasia a nedostatku slnka dostatočne dozrieť. Ak ste museli zobrať plody skôr, nezúfajte. Paradajky patria medzi plodiny, ktoré dokážu dozrieť aj po odtrhnutí vďaka etylénu - prirodzenému rastlinnému plynu. Aby ste proces urýchlili:
- Metóda s jablkom alebo banánom: Plody vložte do papierového vrecúška alebo skleného pohára spolu so zrelým jablkom či banánom, ktoré produkujú etylén.
- Teplo a svetlo: Umiestnite paradajky na teplé miesto, napríklad na parapet.
- Pivničný spôsob: Celú rastlinu s koreňmi môžete zavesiť „hlavou nadol“ v suchej a teplej miestnosti (pivnica, kotolňa), čím sa živiny postupne presunú do plodov.
Využitie zelených paradajok v kuchyni: Tipy na spracovanie
Zelené paradajky sú obľúbenou surovinou na zimné konzervovanie. Pri príprave receptov sa odporúča paradajky najprv nakrájať a prípadne namočiť do slanej vody, aby sa znížil obsah horkých látok. Obľúbené recepty zo zelených paradajok sú v niektorých kuchyniach veľmi populárne. Kyslo-sladké nakladané paradajky sú chutné, ale mali by ste ich konzumovať opatrne, pretože solanín je tepelne pomerne stabilný a horkú chuť v týchto prípadoch maskuje cukor, ocot či rôzne koreniny. Tieto produkty by sa mali konzumovať s mierou.
Obľúbené recepty zo zelených paradajok
| Recept | Hlavné suroviny |
|---|---|
| Šalát | Zelené paradajky, mrkva, cibuľa, paprika, paradajková omáčka |
| Ajika | Nezrelé paradajky, feferónky, cesnak, ocot, korenie |
| Kaviár | Zelené paradajky, mrkva, cibuľa, olej, cukor |
Bez ohľadu na to, či ich nakladáte do octového nálevu, pripravujete z nich pikantnú omáčku alebo kečup, vždy dbajte na to, aby boli plody nepoškodené.
Ďalšie toxíny v potravinách: Na čo si dávať pozor
Okrem solanínu v zelených paradajkách existujú aj ďalšie toxíny, ktoré sa môžu nachádzať v potravinách. Medzi najbežnejšie patria:
- Aflatoxíny: Toxické zlúčeniny produkované plesňami, ktoré rastú na plodinách, ako sú arašidy, kukurica a orechy.
- Botulotoxín: Produkovaný baktériou Clostridium botulinum, spôsobuje botulizmus, závažné a potenciálne smrteľné ochorenie.
- Solanín v zelených zemiakoch: Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste, aby ste minimalizovali tvorbu solanínu. Pred varením odstráňte všetky zelené časti, klíčky a šupku zemiakov. Rastlina je toxická, ale našťastie otrava zemiakmi je veľmi zriedkavá.
Ďalšie potraviny, na ktoré si treba dávať pozor:
- Plesnivý chlieb a pečivo
- Plesnivé ovocie a zelenina
- Vajcia
- Jedlá z konzervy
- Uhorky
- Cesnak
- Cibuľa
- Zázvor
- Ryža
- Surové klíčky
- Para orechy
- Muškátový oriešok
- Karambola
- Ustrice
- Rebarbora
- Mandle
- Kôstky čerešní (obsahujú kyanovodík)
tags: #skodlive #zelene #rajciny